Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. máj 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/109/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208677
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208677.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Silvia Hýbelová, v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s.r.o.,
IČO 264 29 705, so sídlom Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, zastúpený
splnomocnencom: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti
žalovanému: X. S., narodený XX.X.XXXX, bytom J. P. XXX, V. L., o zaplatenie 1.118,13 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. 5C/188/2013-94 zo
dňa 26.10.2015, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie návrhu v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19%

denne, rozsudok súdu prvej inštancie v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19% denne r
u š í a konanie v tejto časti z a s t a v u j e .

II. V ostatnej časti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný má nárok na náhrada trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom označeným v záhlaví žalobu, ktorou sa žalobca tlačivom A (vzor
je prílohou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.1.2007) domáhal

rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu 1.118,13 eur,
zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.118,13 eur od 26.6.2010 do zaplatenia, 6 % ročný
úrok zo sumy 1.118,13 eur od 9.9.2010 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej
sumy, teda 3,73 eur a náhradu trov konania, zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že odporcovi
náhradu trov konania nepriznal.

2.Žalobcažalobuodôvodniltým,žeindosonárjenadobúdateľomvšetkýchprávzozmenky,ktorúvystavil

odporca dňa 14.12.2009 na sumu 1118,13 Eur, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo
výške 0,25% denne od 26.06.2010. Zmenka bola vystavená dňa 14.12.2009 na sumu 1118,13 Eur,
pričomdojejtextubolpoňatýzáväzokodporcuzaplatiťzatútozmenkupripredloženínaradzmenkového
veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 26.06.2010. Za miesto splatenia bolo určené
sídloprvotnéhozmenkovéhoveriteľa.Indosantpredložilzmenkukzaplateniu,pričomvystaviteľdoposiaľ
zaplatil 0 Eur, pričom na zmenkovú sumu uhradil 0 Eur a na úroky uhradil 0 Eur. Keďže zmenková listina
je opatrená doložkou „bez protestu“ indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť

verejnou listinou.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že v tejto veci sú splnené podmienky pre aplikáciu Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanievo veciach s nízkou hodnotou sporu. Podľa čl. 5 ods. 2 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady
(ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou
sporu, súd prvej inštancie doručoval žalovanej kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu

s tlačivom „C“ na odpoveď, ktorá žalovaná uvedené tlačivo doručila súdu prvej inštancie vyplnené. V
danom prípade súd prvej inštancie konal vo veci tak, že nariadil pojednávanie v súlade s čl. 5 ods.
1 v spojení s čl. 7 bodom 1. písm. c) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nakoľko to
považoval za potrebné. Oboznámil sa s obsahom spisu tamojšieho súdu sp. zn. 16Er/604/2011 a ďalším

spisovým materiálom.

4. Súd prvej inštancie rozsudok odôvodnil právne aplikáciou § 48 ods. 1 , § 75, § 11 ods. 1, § 17 ods.
1 zákona č. 191/1950 zákon zmenkový a šekový, § 52 ods. 1, 2,3, 4 § 53 ods. 1, 2, 3, 5, § 54 ods. 1,
2 Občianskeho zákonníka, § 4 ods. 1, 2, 3, zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov, § 39, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka a § 142 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku.

5. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že zmenka bola vystavená v Galante dňa 14.
decembra 2009 na 1118,13 Eur s tým, že odporca zaplatí za túto zmenku pri predložení na rad:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, zapísaná v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava 1, Oddiel: Sro, vložka číslo 23636/B, sumu jedentisícjednostoosemnásť Eur
13 centov a zmenkový úrok 0,25% denne od 26. júna 2010 (dátum začiatku úročenia), keď zmenka
bola vystavená „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Na zmenke je
uvedený údaj - číslo zmluvy 205500255. Z úradnej činnosti súdu je známe, že pôvodný majiteľ zmenky

- POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava vykonáva svoju podnikateľskú činnosť prostredníctvom poskytovania
úverov. Svoje nároky si uplatňuje aj v exekučných konaniach, pričom z pripojeného spisového materiálu
tunajšieho súdu č. 16Er 604/2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému S. X.,
nar. XX.XX.XXXX ako povinnému o vymoženie istiny 1118,13 Eur istiny s príslušenstvom si istinu i
s príslušenstvom vymáha na základe exekučného titulu a to Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu

sp. zn. SR 13668/10 zo dňa 27.01.2011, ktorým bol povinný zaviazaný na zaplatenie sumy vo výške
1118,13 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo sumy 1118,13 Eur od 26.06.2010
do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6% ročne zo sumy 1118,13 Eur od 09.09.2010 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania vo výške 311,51 Eur. Z uvedeného pripojeného spisového materiálu ďalej súd
zistil, že dňa 14.12.2009 bola medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ s.r.o. ako veriteľom a odporcom ako

dlžníkom uzatvorená zmluva o úvere č. 205500255. V zmysle zmluvy bol odporcovi poskytnutý úver vo
výške 500 Eur a ktorý mal odporca zaplatiť v 12 mesačných splátkach po 82 Eur, to je celkom sumu
984 Eur. Išlo o formulárovú zmluvu, ktorá obsahovala predtlačený text, kde boli dopísané iba označenie
dlžníka, suma, ktorú mal obdržať a ktorú splatiť. Ďalej zmluva obsahuje čl. 14 o Dohode o vyplnení
zmenky a čl. 17., kde si zmluvné strany dohodli v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka, že všetky

ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára podľa § 269
ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva.

6. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že mal súd za preukázané, že navrhovateľom
predložená zmenka zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola Zmluva o úvere č. 205500255

uzatvorená dňa 14.12.2009 medzi odporcom a spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava ako
veriteľom, keď číslo zmluvy 205500255 bolo uvedené aj priamo na zmenke. Na predmetnej zmluve
bol odporca označený ako občan - fyzická osoba. Zmluva bola uzatváraná na formulári veriteľa, teda
mala predtlačený text vrátane označenia veriteľa ako zmluvnej strany a do zmluvy sa dopisovali
len údaje, ktoré vzhľadom na charakter nemohli byť vopred dané a to osobné údaje dlžníka, výška

poskytnutého úveru, výška poplatku, spôsob splatnosti. Rubovú stranu zmluvy tvorili predtlačené
Všeobecné podmienky poskytnutia úveru, vrátane čl. 14 o Dohode o vyplnení zmenky: Na zabezpečenie
peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi
ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku
úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ.

Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy
sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri
po sebe idúce splátky, prípade uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku, alebo
časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľavoči dlžníkov, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej
sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok
stal splatný celý dlh. Ďalej k pripojenej úverovej zmluve bola doložená i zmenka v znení tak ako je už

vyššie uvedená. V čl. 17., si zmluvné strany dohodli, že v zmysle § 262 ods. 1 Obchodného zákonníka,
všetky ich právne vzťahy sa budú spravovať Obchodným zákonníkom. Táto zmluva sa uzatvára
podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka ako nepomenovaná zmluva. Spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom súde, ktorý jej návrhu v celom
v celom rozsahu vyhovel (Stály rozhodcovský súd Slovenskej rozhodcovskej a.s.). Exekúciu však

všeobecný súd nepovolil a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Obsah spisu potvrdzuje, že po
nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednaní
vyššie uvedeného úveru) na navrhovateľa. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde
plneniazneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokažeponepovoleníexekúcieprerozporsdobrýmimravmi
sa tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje CD Consulting ako indosatár zo
zmenky a to podľa nariadenia.

Dobromyseľnosť indosatára CD Consulting je vylúčená z dôvodu, že každá zmenka v hornom
rohu obsahuje číslo, ktoré je číslom príslušnej úverovej zmluvy. Pri nadobúdaní takého veľkého a
masového množstva zmeniek, ktoré sú označené rôznymi číslami v hornom rohu a ku ktorému indosant
(POHOTOVOSŤ) musel poskytnúť určité údaje o platení, možno vychádzať z toho, že indosatár vedel,
že určité kauzálne vzťahy existujú, ale spoliehal sa na to, že nebudú mať na jeho zmenkové práva vplyv.

Vzhľadom na to možno tvrdiť, že pri nadobúdaní zmenky konal na škodu dlžníka.
Z § 17 ZZŠ nevyplýva zákaz skúmania kauzálnych námietok ex offo, takže toto ustanovenie pripúšťa
i taký výklad, že ich skúmať možno. Nariadenie neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by zakazovalo
alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých krytie je zmenka určená. Čl. 7 ods. 3
nariadenia naopak hovorí, že súd v prípade pasivity odporcu len „vydá rozsudok“, nehovorí, že žalobe

musí vyhovieť. Z uvedeného plynie, že nič nebráni súdu (a judikatúra SD EÚ to naopak vyžaduje), aby
ex offo skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva či táto zmluva neobsahuje neprijateľné
podmienky.
Z vyššie uvedeného preto vyplýva, že súd ex offo skúma nekalosť zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách hoci ide o konanie podľa nariadenia ES č. 861/2007, a taktiež je povinný

ich skúmať ex offo, hoci sa navrhovateľ domáha svojho nároku zo zmenky. Vychádzajúc potom zo
skutočnosti,žeodporcapriuzatváraníhlavnéhozáväzkovéhovzťahu,tedaZmluvyoúvereč.205500255
zo dňa 14.12.2009, nekonal ako podnikateľ, teda spĺňal definíciu spotrebiteľa a na strane druhej veriteľ,
teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu
svojej podnikateľskej činnosti, keďže aj v predmete podnikania zapísaného v obchodnom registri mal

veriteľ aj činnosť - poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, súd považoval za preukázané, že veriteľ,
teda spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, spĺňal definíciu dodávateľa. Potom, keďže zmluva
medzi veriteľom a odporcom bola uzatvorená na formulári veriteľa, vrátane všeobecných zmluvných
podmienok a ktorákoľvek druhá strana ako spotrebiteľ obsah tejto zmluvy podstatným spôsobom
ovplyvniť nemohla, na základe čoho súd dospel k záveru, že Zmluva o úvere uzavretá medzi veriteľom

a odporcom bola spotrebiteľskou zmluvou.
Potom, keďže predmetom zmluvy bolo dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov veriteľom
odporcovi, išlo o spotrebiteľský úver, a teda o zmluvu o spotrebiteľskom úvere uzatvorenú podľa zákona
č. 258/2001 Z. z. v znení platnom a účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere.
V danom prípade bola vystavená zmenka ako zabezpečovacia zmenka na zabezpečenie nároku veriteľa

zo Zmluvy o úvere č. 205500255 a bola vystavená na sumu 1118,13 Eur. Potom, keďže výška úveru bola
500 Eur, aj za predpokladu, že by odporca nesplatil ani len časť úveru, príslušenstvo v rámci zmenkovej
sumy mohlo byť maximálne vo výške 150 Eur, teda 30 % istiny poskytnutého úveru, a teda maximálna
zmenková suma pozostávajúca zo spotrebiteľského úveru a príslušenstva mohla byť maximálne v sume
650 Eur. V danom prípade zmenková suma v čase vyplnenia bola 1118,13 Eur, a teda presahovala

maximálnu zmenkovú sumu upravenú ustanovením § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z. z.. Nakoľko
zmenka mohla byť vyplnená na zmenkovú sumu maximálne 650 Eur, tak ako to upravoval zákon, a bola
vyplnená na zmenkovú sumu 1118,13 Eur, bola vyplnená v rozpore so zákonom a preto ju súd považuje
za neplatnú z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi.
K veci súd v ďalšom udáva, že na úverovú zmluvu uzatvorenú medzi právnym predchodcom

navrhovateľa a odporcom uzatvorenú dňa 14.12.2009 je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č.
258/2001 Z.z. platného a účinného v čase uzatvorenia zmluvy.
Vyššie uvedená zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola vystavená predmetná zmenka,
totiž neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 písm. i), j), k), g) z.č. 258/2001 Z.z., tedasa poskytnutý úver na základe tejto zmluvy v súlade s § 4 ods. 3 citovaného zákona považuje za
bezúročný a bez poplatkov a teda odporcovi vznikla povinnosť iba vrátiť istinu poskytnutého úveru.
Zmenka nezohľadňuje túto skutočnosť, práve naopak umožňuje vymáhať zmenkový úrok vo výške

0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne. Plnenie v uvedenej výške súd považuje za rozporné so
zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť v súlade s ust. § 39 OZ v spojení s ust. § 3 OZ.
Súd dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil za neprijateľnú zmluvnú podmienku s poukazom
na ust. § 53 ods. 1 OZ, majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne
spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa

z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom, bez zohľadnenia práv
spotrebiteľa. Ide o dojednanie neplatné v súlade s ust. § 53 ods. 5 OZ. V prípade ak je neplatná dohoda
o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom
vysloveným Najvyšším súdom SR zo dňa 06.05.2008 pod. sp. zn. 4 Obo 161/2007. Najvyšší súd v
odôvodnení uviedol, že z neplatnej úverovej zmluvy v dôsledku neprimerane vysokého poplatku za
spracovanie a vedenie úveru, v dôsledku čoho považoval zmluvu za priečiacu sa dobrým mravom a

zásadám poctivého obchodného styku, nemohlo žalobcovi vzniknúť právo na vyplnenie blankozmenky.
Skutočnosť, že právny predchodca navrhovateľa postupuje v rozpore so zásadami spotrebiteľského
práva, preukazuje aj samotný list Európskej komisie z 25.04.2013 pod č. 2012/4165 adresovaný
Slovenskej republike s upozornením na nedodržiavanie spotrebiteľského práva Európskej únie s
uvedením praktík obchodnej spoločnosti Pohotovosť, s.r.o., ktorá vymáha nezákonné pohľadávky

založené na nekalých podmienkach s konkrétnym uvedením blankozmeniek, zameraných na vyhýbanie
sa riadnej justičnej kontrole.
Súd poukazuje aj na neprimerane vysoký poplatok za spracovanie a uzatvorenie zmluvy spolu so
všetkou administratívou s tým spojenou, výška ktorého predstavuje 64,53 %, ale i neprimerane vysoký
úrok vo výške 32,26 % z celého objemu úveru (podľa čl. 12 VOP), pričom podľa názoru súdu sa jedná o

skryté úroky v podstatne vyššej výške než je prezentovaných 32,26 %, sa celá zmluva (jej obsah i účel)
prieči dobrým mravom a je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku. V rozpore s dobrými
mravmi nie je len obsah zmluvy, ale i samotný účel zmluvy (získať na úkor slabšej strany - spotrebiteľa
neprimerane vysoký zisk). Skutočnosť, že sa zmluva prieči dobrým mravom spôsobuje jej absolútnu
neplatnosť, v dôsledku čoho nemohla byť platná ani vystavená zmenka.

Preto z vyššie uvedených dôvodov (keď navrhovateľ si uplatňuje vyššie uvedený nárok ako nárok zo
zmenky), súd považuje nárok navrhovateľa za nedôvodný a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.
K žiadosti navrhovateľovi, že v prípade ak odporca navrhne vykonať dôkazy, alebo ak súd vykoná
dôkazyžiada,abysúdneukončildokazovanieapojednávanieodročilsúdudáva,žetejtožiadostivyhovel

a pojednávanie dňa 17.06.2015 z uvedeného dôvodu odročil, pričom zároveň právnemu zástupcovi
navrhovateľa doručil zápisnicu z pojednávania a zároveň bol upovedomený o tom, že súd si dal pripojiť
spisový materiál tunajšieho súdu pod sp. zn. 16 Eru 604/2011, pričom mu zároveň bola doručená
fotokópia zmluvy o úvere s tým, aby sa k tejto vyjadril z hľadiska § 4 z.č. 258/2001 Z.z. Navrhovateľ
tieto prevzal dňa 24.06.2015 pričom na výzvu súdu a ani k návrhu odporcu sa nevyjadril a zaslal súdu

opätovne obsahovo rovnaké vyjadrenie ako k pojednávaniu dňa 17.06.2015. Preto nakoľko navrhovateľ
bol upovedomený, o pripojení spisového materiálu tunajšieho súdu sp. zn. 16 Er 604/2011, bola
mu doručená fotokópia zmluvy o úvere, pričom sa nijako k týmto dôkazom nevyjadril, súd rozhodol
spôsobom uvedeným ako vo výroku tohto rozhodnutia. I napriek tomu, že odporca čiastočne uznal
pohľadávku navrhovateľa, súd nerozhodol čiastočným rozsudkom pre uznanie, nakoľko navrhovateľ tak

nežiadal (§ 153a ods. 2 O.s.p.).
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP, keď odporkyňa ako procesne úspešný
účastník má právo na náhradu trov konania, avšak nakoľko si žiadne neuplatnila a zo spisu jej žiadne
nevyplývajú, súd jej tieto nepriznal.

7. Odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancii podal písomne žalobca prostredníctvom jeho
splnomocnenca z dôvodu, že: a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) Civilného sporového poriadku); b) v konaní došlo k
vadám uvedeným v § 365 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku - súd nesprávnym procesným

postupom znemožnil starne, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku). K odvolaniu pripojil
rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22.10.2008, uznesenie Krajského súdu vPrešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 5.9.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013. Uviedol, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie i oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom

a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná však dokazovanie
úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa ust. § 120
Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo
znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré
účastníci navrhli. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže

táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon
zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a
jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto
neexistovalaokolnosť,ktorábyodôvodňovalavykonanieďalšíchdôkazovnevyhnutnýchprerozhodnutie
vo veci. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd prvej inštancie mohol a

mal rozhodnúť o práve na náhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky.
Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračná zásada v
zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán,
nevyplynula potreba vykonať ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Predpokladom vydania rozsudku v tomto
konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v

listine ako takej samo právo žalobcu. Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a 6 Nariadenia vzniesť
námietky voči zmenke, ak tak však neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to
z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd prvej inštancie z vlastnej
iniciatívy,beznávrhužalovanejabezlegitímnehopodnetunaťarchužalobcuvykonaldokazovanie,ktoré
údajne preukázal charakter žalovanej ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom

nedovolávala. Súd prvej inštancie nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhovaných dôkazov v
prospech uplatnenej pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná
o túto podporu nepreukázala žiadny záujem. Súd prvej inštancie teda túto ochranu žalovanej prakticky
nanútil,bezjejvôle.Uvedenésprávaniesúduprvejinštanciejeneprijateľnévprávnomštáte,predstavuje
výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy

SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Súd prvej inštancie
navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z pohľadu pre neho nesporných skutočností. Súd prvej
inštancie za nesporné považoval to, že žalovaná so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., uzatvorila
zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou,
že žalovaná uzatvorila zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však

neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Súd prvej inštancie tieto údajne nesporné fakty
vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať
za nesporné. Žalovaná ani žalobca sa k týmto skutočnostiam nikdy nevyjadrili, preto neexistuje spôsob,
akým by súd prvej inštancie mohol dospieť k nespornosti týchto skutočností. Súd prvej inštancie dospel
k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, ako aj nesprávnej interpretácie

príslušných právnych predpisov a práva európskej únie. Žalobca je majiteľom zmenky, na základe
indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré
by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke
uvedené. Súd prvej inštancie sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke upravených v zákone

č. 191/1950 Sb. (ďalej aj „ZŠZ“) vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Predmetom konania je
výlučnezmenkaanieinýzáväzkovýprávnyvzťah.Žalobcavkonaníuplatňujebezpodmienečnýzáväzok
žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd prvej inštancie však vec posudzoval, akoby išlo o bežný zmluvný
záväzok, čo je neprípustné. V danom prípade následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd
prvej inštancie porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením ust. § 5 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku, súd prvej inštancie porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd
prvej inštancie prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali
byť v sporovom konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Poukazuje na rozsudok
Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních
rozhodnutí a stanovisk č. 59/2004), podľa ktorého: „Směnečný závazek je přitom zcela samostatný

a oddělený od případného závazku, který byl původem jeho vzniku.“ Vzhľadom na to, že Najvyšší
súd ČR pri rozhodovaní vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní,
je tento judikát aplikovateľný na prejednávanú vec. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákonao spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky
zákonom predpísané náležitosti, teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom
rozsahu dôvodný. Tvrdí, že pôvod informácie súdu prvej inštancie o existencii pripomienky európskej

komisie k veci C-558/13 je pochybný. Súd prvej inštancie odôvodnenie svojho rozhodnutia založil na
argumentácii, ktorú získal z neznámeho a neverejného zdroja, čo je v právnom štáte neprípustné a
predstavuje porušenie práva účastníkov konania na spravodlivý súdny proces. Súčasne, ak súd prvej
inštancie mienil predmetné pripomienky európskej komisie použiť v tomto konaní, mohol tak spraviť
len vtedy, ak by tieto pripomienky vykonal ako dôkaz, a to vzhľadom na to, že tieto pripomienky nie

sú okolnosťami, ktoré nie je potrebné v súdnom konaní dokazovať podľa ust. § 121 Občianskeho
súdneho poriadku. Súd prvej inštancie však uvedenú pripomienku ako dôkaz nevykonal. K samotnému
obsahu pripomienky európskej komisie k veci C-558/13 je potrebné uviesť, že ide len o jeden z názorov
jedného z účastníkov prejudiciálneho konania. Citovanie a aplikovanie samostatného názoru jedného z
účastníkov prejudiciálneho konania a nie rozhodnutia súdu v danej veci je neodôvodnené a neprípustné.
Taký postup predstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Vo veci C-558/13 poskytli svoje

pripomienky aj ostatní účastníci konania, medzi nimi Nemecko a Slovenská republika, ktorých vyjadrenia
boli práve opačné ako pripomienka európskej komisie. V tejto súvislosti poukazuje na fakt, že súd
prvej inštancie si osvojil pripomienky európskej komisie vo veci C-558/13, avšak z neznámych príčin sa
vôbec nezaoberal inými vyjadreniami a pripomienkami iných účastníkov prejudiciálneho konania. Súd
prvej inštancie v odôvodnení rozsudku ďalej poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007

zo dňa 6.5.2008, ktorý konštatoval absolútnu neplatnosť úverovej spotrebiteľskej zmluvy podľa § 39
Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka. Zároveň konštatoval, že z absolútne neplatnej
úverovejzmluvynemohlovzniknúťprávonavyplnenieblankozmenky.Ohľadneuvádzanéhorozhodnutia
NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007 zo dňa 6.5.2008 žalobca uvádza, že v danom rozhodnutí išlo o konanie
o vydanie zmenkového platobného rozkazu. Zároveň nešlo o prípad indosovanej zmenky tak, ako je to

vo vyššie uvedenej veci. V danom prípade sa neuplatňoval § 17 zákona zmenkového a šekového. Na
základe tohto nie je možno v tomto prípade vzhliadať na rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 161/2007. V
odôvodnení súd prvej inštancie poukazuje aj na rozhodnutie vo veci C-419/11 a odvodzuje z neho svoju
povinnosť skúmať z úradnej moci postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. Žalobca k tomuto uvádza, že
v konaní vedenom pod sp. zn. C-419/11 je riešená celkom odlišná prejudiciálna otázka, než by sa mohlo

týkať prejednávanej veci. Rozsudok C-419/11 sa týka odlišných právnych predpisov európskej únie -
Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 - než konajúci súd prvej inštancie v tomto konaní aplikuje. Súdny dvor
v bode 38 rozsudku C-419/11 uvádza, že v „každom prípade na preukázanie na preukázanie postavenia
spotrebiteľa v zmysle čl. 15 ods. 1 Nariadenia č. 44/2011 nepostačuje len okolnosť, že zmenkový ručiteľ
je fyzickou osobou“. Žalobca považuje za potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru súdu prvej

inštancie o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blankozmenky by mala predstavovať neprijateľnú
zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov. V tejto súvislosti poukazuje na to, že samotný
zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z. z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo
spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k
aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť

používaná. Prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blankozmenky s úpravou
vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie ust. § 4 ods. 6 a použitia
spojenia „v čase vyplnenia“ ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom“, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že
zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia“,
resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť

neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. Potom odvolateľ poukázal na
uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a uznesenie
Krajského súdu v košiciach sp. zn. 4CoZm3/2014 zo dňa 13.6.2014. Navrhol, aby odvolací súd zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobe na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu

vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.

8. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa nevyjadril.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového

poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - stranou, v
ktorejneprospechbolorozhodnutievydané(§359Civilnéhosporovéhoporiadku),protirozhodnutiusúdu

prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku)
a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného
sporového poriadku), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného
sporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 Civilného
sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby
zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového poriadku), postupom bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario), keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku) a dospel k

záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku vo veci samej
v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku a pre zmenu rozsudku súdu prvej
inštancie vo výroku o náhrade trov konania v zmysle ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku.

11. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti

právne rozhodné pre posúdenie žalobcom tvrdeného nároku, ktorý vo vyčerpávajúcom rozsahu
vykonal dokazovanie potrebné na posúdenie uplatneného nároku, výsledky dokazovania jednotlivo i
vo vzájomných súvislostiach dôkladne a správne vyhodnotil, pričom i podľa odvolacieho súdu dospel
k správnym skutkovým zisteniam, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci,
keď vec i správne právne posúdil, s poukazom na ustanovenie 387 ods. 2 Civilného sporového

poriadku odvolací súd odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia
preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov
súdu prvej inštancie odchýliť, a preto nemôže dať za pravdu odvolateľovi.

12. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že pri vyhodnotení vykonaného

dokazovania každého z vykonaných dôkazov jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach bolo v konaní
dostatočným spôsobom preukázané, že žaloba žalobcu je v celom rozsahu nedôvodná.

13. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje

za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty
podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie

tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide
o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že
štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

14. Podľa čl. 6 ods. 1 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

15. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

16. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.17. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

18.Podľa§3ods.1Občianskehozákonníkavýkonprávapovinnostívyplývajúcichzobčianskoprávnych
vzťahov nesmie bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

19. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

20. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzkužalovanej(vystaviteľazmenky)vrátiťposkytnutéfinančnéprostriedky,vyplývajúcemuzozmluvy
o úvere. Obsahom Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola i dohodu o vyplnení zmenky. K
žalobe bola doložená zmenka, z ktorej zmenky si žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej veci. Z

pripojenej zmenky súd prvej inštancie zistil, že žalovaný dňa 14.12.2009 vystavil vlastnú zmenku,
obsahom ktorej je jej záväzok zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. sumu jedentisícjednostoosemnásť Eur a zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne z tejto sumy od
26.6.2010. Uvedená zmenka bola vystavená ako vistazmenka a bola opatrená doložkou „bez protestu“ a
„na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“ a za miesto platenia bolo určené sídlo pôvodného

zmenkového veriteľa a to spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z rubovej strany zmenky vyplýva, že
uvedená spoločnosť túto zmenku indosovala na rad žalobcu. Z uvedenej listiny vyplýva, že ide o vzorové
tlačivo, do ktorého boli rukou vpísané údaje: dátum a miesto vystavenia, identifikačné údaje vystaviteľa,
ako aj jeho podpis, pričom zmenková suma je vyjadrená číslicami, ako aj slovami a dátum začiatku
úročenia je v listine uvedená odlišným tlačeným písmom ako zvyšok vzorového tlačiva.

21. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie,
ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného vyplýva, že Nariadenie

Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie,
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nevylučuje ústne pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na
úvahu súdu. Keďže súd prvej inštancie mal za to, že vo veci je nutné nariadiť pojednávanie, pričom
uvedené nariadenie nebráni uskutočneniu pojednávania, nie je možné postup súdu prvej inštancie
vyhodnotiť ako priečiaci sa platným procesným predpisom. Z Civilného sporového poriadku explicitne

nevyplývala povinnosť súdu nariadiť pojednávanie formou uznesenia.

22. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu stanovenými v čl.
1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje
Európskekonanievoveciachsnízkouhodnotousporu,súzrýchlenie,zjednodušeniekonaniavoveciach

s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím sa zjednoduší
prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať kontroly a určovať
postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu dodržiavať, ako
aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva z čl. 19 Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie

vo veciach s nízkou hodnotou sporu. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia Európskeho parlamentu
a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotousporu,bymalsúdrešpektovaťprávonaspravodlivýprocesazásadukontradiktórnehoprocesu
najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom
sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania

vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa posilňuje v zmysle čl. 12 ods. 2 Nariadenia Európskeho
parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach
s nízkou hodnotou sporu, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu, pokiaľ
ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom z
odôvodnenia čl. 9 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, vyplýva, že súd musí v záujme
zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.23. V odvolaní odvolateľ poukázal, že súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádza,
že vo veci vykonal dokazovanie na nariadenom pojednávaní, oboznámením sa s úverovou zmluvou,
exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaná

však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom, či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli.
Preto aj poukazuje, že podľa § 120 Občianskeho súdneho poriadku dokazovanie (aktuálne § 185
Civilného sporového poriadku) v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená,
že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci
navrhli. Ak v tej súvislosti preto žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku,

ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950
Sb. Zákon zmenkový a šekový, dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej
sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo
a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutných pre
rozhodnutie vo veci.

24. Odvolací súd k tejto argumentácii udáva, že i keď vo všeobecnosti súčasné procesné predpisy
prenechávajú do značnej miery smerovanie konania v dispozícii strany (dôraz na dispozitívnosť a
kontradiktórnosť konania), nemožno pripustiť, aby sa súdy dostali do postavenia, aby len automaticky
vydávaliexekučnétitulyvychádzajúceibazformálnychnáležitostípodkladovrozhodnutia.Takýtoprístup
by bol v príkrom rozpore so statusovým zákonom sudcov, s § 2 ods. 2 zákona č. 385/2000 Z. z.

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v ktorom je zakotvené právo aj
povinnosť sudcov byť pri výkone svojej funkcie nezávislý, zákony a iné všeobecne záväzné právne
predpisy vykladať podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia; rozhodovať nestranne a spravodlivo.
Preto, v akokoľvek formalizovanom procesnom postupe musí súd dbať, aby neprestal byť orgánom
ochrany práv. Práve takéto postavenie súdu je nevyhnutným atribútom právneho štátu a spravidla je

vyjadrené v procesných ustanoveniach predpisov stanovujúcich ich základné princípy vychádzajúce z
hodnotových základov spoločnosti.

25. V prípade Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým
sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, je to jednoduchý odkaz na

spravodlivosť ako vodiaci princíp, na ktorý priamo odkazuje v bode 1 Preambuly. Nebolo by možné
považovať za spravodlivé také rozhodnutie, ktoré by súd vydal napriek závažným principiálnym
pochybnostiam o dôvodnosti uplatneného nároku iba preto, že bol dodržaný procesný postup, ktorý
sám o sebe dovoľuje uplatnenému nároku vyhovieť. Vzhľadom na to bol súd prvej inštancie aj v
procese podľa tohto nariadenia oprávnený rozhodnúť inak ako vyhovením žalobe a bol oprávnený aj

na vykonanie nenavrhovaných dôkazov, pretože boli nevyhnutné pre také rozhodnutie vo veci, ktoré
zabránilo aprobovaniu zjavne neprimeraného použitia zmenky.

26. Odvolací súd v konaní nezistil, že by pred súdom prvej inštancie došlo k vadám v postupe súdu
podľa čl. 7 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým

sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu pri posudzovaní procesných
otázok v priebehu konania. Od 1.7.2016 účinný Civilný sporový poriadok v spotrebiteľských sporoch
totiž umožňuje v zmysle ustanovenia § 295 súdu vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol,
ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci s tým, že súd aj bez návrhu obstará a zabezpečí taký
dôkaz. Toto ustanovenie dáva súdu možnosť vykonať aj iné dôkazy, ako tie, ktoré navrhli strany za

účelom zistenia skutkového stavu, zvlášť za situácie, aká nastala v danom spore, keď takýto postup je
odôvodnený zvýšenou mierou ingerencie súdu ako orgánu ochrany práva do spotrebiteľských právnych
vzťahov. Ide vlastne o prelomenie zásady formálnej pravdy v sporovom konaní, ktorej stranou je
spotrebiteľ. Tento postup je možné využiť vtedy, keď vykonanie nenavrhnutých dôkazov je nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Preskúmaním obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že žalobca mal

objektívnu možnosť vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam a dôkazom, pripojeným do spisu bez návrhu
strán podľa ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku a ktoré pri rozhodovaní posúdil ako
významné pre zistenie skutkového stavu a právne posúdenie žalobcom uplatneného peňažného nároku
zo zmenky podľa Čl. 9 Civilného sporového poriadku.

27. Súd prvej inštancie mal zo žalobcom predloženej zmenky preukázané, že pôvodným majiteľom
zmenky bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., na rad ktorej vystavila žalovaná zmenku, na líci
ktorej sa nachádza číslo úverovej zmluvy. Práve tieto skutočnosti boli podkladom pre postup súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 295 Civilného sporového poriadku, pretože vznikli pochybnosti,či zmenka vystavená žalovanou má alebo nemá zabezpečovací charakter, či zabezpečovala alebo
nezabezpečovala plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, príp. i zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

28. Súd prvej inštancie preto postupoval v súlade aj s právom Spoločenstva (komunitárne právo), ktoré
sa musí v členských štátoch EÚ uplatňovať jednotne. Rozsudok Európskeho súdneho dvora vo veci
Simmeathal II, z 29.3.1978, 106/77, pomenoval úlohu vnútroštátneho súdu: „Každý vnútroštátny súd je
v medziach svojej právomoci povinný v úplnosti používať komunitárne právo a chrániť práva, ktoré z
tohto právneho systému vznikajú jednotlivcom“. Podľa názoru Európskeho súdneho dvora by účinnosť

komunitárneho práva bola „oslabená", keby vnútroštátnym súdom bolo bránené záväzne používať
komunitárneprávovsúladesrozhodnutím,čiustálenoujudikatúrouEurópskehosúdnehodvora.Vtomto
kontexte je potom možné považovať vnútroštátny súd za „všeobecný komunitárny súd“, ktorý plní dvojitú
úlohu; úlohu súdu členského štátu a súdu Spoločenstva.

29. Súd prvej inštancie konal v súlade so Spoločným stanovisko občianskoprávneho kolégia NS SR

a obchodnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20.10.2015, podľa ktorého v prípade, ak
z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou
či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v
intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ. Ak je vystaviteľom zmenky
spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu

platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. Predovšetkým platí, že pokiaľ ide o zmluvu o
spotrebiteľskom úvere, nemožno posudzovať práva a povinnosti z tejto zmluvy oddelene od použitých
zabezpečovacích inštitútov (dohody o zrážkach zo mzdy, zmluvnej pokuty a vystavenie zmenky).
Aj zabezpečenie spotrebiteľskej zmluvy totiž podlieha režimu ochrany spotrebiteľa vo forme súdnej
kontroly, či zmluvné dojednania, vrátane akcesorických, neobsahujú nekalé podmienky v neprospech

spotrebiteľa. V zmysle čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách súd aj bez návrhu skúma nekalú povahu podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, čím sa má zabrániť tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou a
zároveň sa tým sleduje dosiahnutie cieľa v čl. 7 uvedenej smernice, pretože takéto skúmanie môže mať
odradzujúci účinok, smerujúci ku skončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so

spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov. Ak by vnútroštátne právo (prípadne jeho výklad
v súdnej praxi) umožňovalo veriteľovi obísť takéto preskúmanie prostredníctvom zmenky, išlo by o
pozbavenie Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách jej užitočného účinku (effet utilé). Z hľadiska práva EÚ platí pre členské štáty povinnosť prijať
všetky potrebné opatrenia všeobecnej alebo osobitnej povahy na dosiahnutie výsledku stanoveného

smernicou. Vnútroštátny súd je pri použití vnútroštátneho práva, najmä ustanovení právnej úpravy
osobitne prijatej za účelom splnenia požiadaviek smernice, povinný vykladať vnútroštátne právo v čo
najširšom možnom rozsahu v zmysle znenia a cieľa príslušnej Smernice, aby sa dosiahol výsledok
stanovený touto Smernicou a dosiahol tak súlad s článkom 249 tretím odsekom Zmluvy o založení
Európskeho spoločenstva. Ochrana spotrebiteľa ako povinnosť súdu vyplýva nielen z predpisov

hmotného práva, ale aj z práva Európskej únie.

30. Ak zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú
zmenku, v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. Jednou z odlišností
spotrebiteľskej zmenky je zohľadnenie kauzy právneho vzťahu, z ktorého zmenka vznikla. Ďalšou

odlišnosťou spotrebiteľskej zmluvy je ex offo súdna kontrola neprijateľnosti podmienok zmluvy, z ktorej
zmenka vznikla a zmluvných podmienok jej vyplnenia. To platí aj v právnych veciach podľa Nariadenia
Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie
vo veciach s nízkou hodnotou sporu, v ktorých má žalovaný postavenie spotrebiteľa. Európsky súdny
dvor vo viacerých rozsudkoch týkajúcich sa Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých

podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (C-240-244/98 Oceano Grupo Editorial, C-243/08 Pannon
GSM) vyslovil, že národný súd musí mať možnosť skúmať neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách ex offo, neskôr (C-137/08 VB Pénzűgyi Lízing) dokonca vyslovil, že ich musí skúmať ex offo
(C-618/10 Banco Espanol de Crédito), že odporuje európskemu právu, ak ich súd nemôže skúmať
alimine (t. j. ak ich môže skúmať len ex post). V takých prípadoch musí národný súd vykladať národné

procesné i hmotné právo konformne s právom Európskej únie.

31. Súdu prvej inštancie nič nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je
spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Oboznámenímmimo iného i exekučným spisom tamojšieho súdu sp. zn. 16Er/604/2011 súd prvej inštancie neporušil
koncentračnú zásadu, ani rovnosť strán. Vychádzajúc pritom z judikatúry Európskeho súdneho dvora,
ktorý vo viacerých rozhodnutiach poukázal na to, že spotrebiteľ sa či už z dôvodu nevýhodnej

vyjednávacej pozície alebo z dôvodu neinformovanosti dostáva do nevýhodnejšieho postavenia a
túto nerovnováhu súd môže odstrániť ex offo zbavením účinku nečestných zmluvných podmienok
(porov. C-240 až C-244/98). Európsky súdny dvor zároveň judikoval, že existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ nedokáže poukázať na nekalú povahu zmluvnej podmienky.
Vyhodnotenie zmluvnej podmienky ako nečestnej nie je jednoduché. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.

apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách indikatívnym spôsobom vypočítava,
čo všetko sa má pritom zohľadniť (posúdenie zmyslu predmetnej klauzuly, posúdenie ostatných
zmluvných podmienok, ich porovnanie s ostatnými zmluvami, vyhodnotenie všetkých okolností prípadu
a pod.).

32. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový nevyplýva zákaz skúmania

kauzálnych námietok ex offo. Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007,
ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, neobsahuje žiadne
ustanovenie, ktoré by zakazovalo alebo neumožňovalo súdu skúmať kauzálne vzťahy, na ktorých
zabezpečenie bola vystavená zmenka. Čl. 7 ods. 3 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou

sporu, stanovuje, že súd v prípade pasivity žalovaného len „vydá rozsudok“, nestanovuje, že súd
žalobe musí vyhovieť. Odvolací súd je toho názoru, že v danom prípade súdu prvej inštancie nič
nebránilo, aby z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto
zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Európsky súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na
ochranuprednečestnýmiklauzulamiprištandardnýchproduktochobdobneakotovyžadujúvnútroštátne

pravidlá verejného poriadku, teda vždy za každých okolností (porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ, s.r.o.
c/a Korčkovská, bod 50, 51). Proces Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z
11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu, nie je vylúčený
z pôsobnosti judikátov Európskeho súdneho dvora a ex offo súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných
podmienok.

33. Zmenka je náročná na formality a aj v zmenkových právnych veciach je dôležité zaoberať sa ex offo
neprijateľnosťou zmluvných podmienok zmluvy, ktorú zmenka zabezpečuje. Spotrebiteľ nebýva natoľko
právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo zmenky samej.
Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré upravujú právne

vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú zmluvu, teda napr. aj
na prípadné uznanie dlhu či vystavenie zmenky. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek
indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o
zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka) a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje

Občianskyzákonník(§54ods.1).Zmenkyindosovanénažalobcumajúpriamyodkaznazmluvyoúvere.

34. Odvolací súd preto konštatuje, že súd prvej inštancie postupoval v súlade s hmotným právom,
keď riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu neprijateľné
zmluvné podmienky. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s vecne správnymi závermi súdu

prvej inštancie, ktorý ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil dohodu o
vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Týka sa to tiež neprijateľnej sankcie 91,25 % ročne (0,25 % denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, neprimerane vysokej zmluvnej
pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,

neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod..

35. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR
13668/10 zo dňa 27.1.2011, avšak všeobecný súd exekúciu vedenú na Okresnom súde Galanta pod

sp. zn. 16Er/604/2011 nepovolil, resp. zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie, a to pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť
POHOTOVOSŤ, s.r.o. indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na
žalobcu CD Consulting, s.r.o.. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plneniaz neprijateľných zmluvných podmienok a že po nepovolení exekúcie pre rozpor so zákonom sa
tentokrát uplatňujú v podstate obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky,
a to podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa

ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu. Plnenie v uvedenej výške správne
súd prvej inštancie považuje za rozporné so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť
podľa § 39 v spojení s § 3 Občianskeho zákonníka a dohodu o vyplňovacom práve zmenky
vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to, že nešlo o podmienku individuálne dojednanú
a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov (strán) v

neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom,
bez zohľadnenia práv spotrebiteľa, ide o neplatné dojednanie (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka).
Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná aj samotná zmenka, čo
korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR v rozsudku dňa 6.5.2008 pod
sp. zn. 4Obo/161/2007.

36. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj so
skutočnosťou, že zmluva o úvere je nielen zmluvou spotrebiteľskou, ale aj zmluvou o spotrebiteľskom
úvere podľa zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších
predpisov. Zmenka bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než je prípustné, pretože daný

spotrebiteľský úver treba považovať v zmysle § 4 ods. 3 posledná veta zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb.
o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov pre absenciu podstatných náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere za úver poskytnutý bez úrokov a poplatkov. Takýto zmenkový úrok je
v rozpore so zásadou dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť (§ 39 Občianskeho zákonníka

v nadväznosti na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z dôvodu, že bol úrok vo výške 0,25 % denne
na zmenke predformulovaný, nedošlo k jeho individuálnemu dojednaniu. Kvalifikačným kritériom pre
záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred
pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13/EHS z 5.
apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

37. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie je toho názoru, že pôvodnému majiteľovi zmenky,
remitentovi, nevzniklo právo zmenku prijať, ani zmenku vyplniť. Žalobcovi zo zmenky nevzniklo právo
na žiadne plnenie. Žalobca, ktorý nadobudol zmenku rubopisom na škodu dlžníka, sa nemôže úspešne
domáhať plnenia titulom zmenky prijatej a vyplnenej v rozpore s hmotným právom podľa § 3 ods. 1

Občianskeho zákonníka. Dopadajú na neho dôsledky nečestného konania vrátane toho, že musí počítať
s odmietnutím súdnej ochrany. Súdna ochrana sa principiálne neposkytuje osobe konajúcej so zlým
úmyslom. Súd chráni vzťahy založené na dobromyseľnosti a čestnosti. Dobromyseľnosť je vylúčená pri
žalobách, v ktorých osoba musela pri elementárnej opatrnosti zistiť, že sú založené na nečestnosti.

38. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí
dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi (stranami), ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak

nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka (strany), ktorý ju nastolil. Je
však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania(strán);
porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne. Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné

reagovať špecifickou odpoveďou.

39. Vzhľadom na uvedenú argumentáciu, pokiaľ súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol, rozhodol
vo výroku vecne správne, a preto odvolací súd v súlade s ustanovením § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietajúcom výroku, vrátane vecne

správneho a odvolaním osobitne nenapadnutého výroku o náhrade trov konania vychádzajúceho zo
zásady zodpovednosti za výsledok a miery úspechu, potvrdil.40. Pred uplynutím odvolacej lehoty žalobca podaním zo dňa 21.12.2015 doručeným súdu prvej
inštancie dňa 22.12.2015 zobral žalobu v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne
a navrhol konanie v tejto časti zastaviť bez uvedenia dôvodu. Súd prvej inštancie žiadal žalovaného,

aby sa vyjadril, či s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasí. Žalovaný nijako nereagoval, neprejavil
nesúhlas s čiastočným späťvzatím žaloby, čím boli naplnené všetky zákonné predpoklady pre aplikáciu
ustanovenia § 370 Civilného sporového poriadku. Preto odvolací súd pripustil čiastočné späťvzatie
žaloby v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, rozsudok súdu prvej inštancie v
časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zrušil a konanie v tejto časti zastavil.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom
konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po právoplatnom
skončení veci.

42. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).