Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. máj 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 14Co/29/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204944
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1209204944.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Kataríny Javorčíkovej a členiek JUDr.

Dariny Kuchtovej a Mgr. Barbory Bartekovej v právnej veci žalobcu: I. Ž., J.. XX.X.XXXX, Y. G. L. X, J. L.,
zastúpený Advokátskou kanceláriou Timoranská & Štofková s.r.o., Podzámska 32, Nové Zámky, proti
žalovaným: v 1. rade: Univerzitná nemocnica Bratislava, IČO: 31 813 861, Pažítkova 4, Bratislava, v 2.
rade: Nemocnica s poliklinikou Svätého Lukáša Galanta, IČO: 00 610 291, Hodská 373/38, Galanta, v
konaní o náhradu škody, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave
zo dňa 20.9.2012, č.k. 58C/87/2009-225, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 20.9.2012, č.k.

58C/87/2009-225 p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1. a 2 rade nepriznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie návrh žalobcu zamietol a žalovaným náhradu trov
konania nepriznal. Po právnej stránke rozhodol podľa § 100 ods. 1, § 106 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964
Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), § 1, § 2 ods. 1, § 3 ods. 1a 2, § 8 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.
o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V odôvodnení napadnutého
rozhodnutia súd uviedol, že žalobca sa žalobou zo dňa 15.4.2009 a po pripustení vstupu žalovaného

v 2. rade do konania na základe návrhu zo dňa 26.2.2010, sa domáhal voči žalovaným v 1. a 2. rade
spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 3 823,93 eur titulom bolestného. Svoj návrh odôvodnil tým, že
pre zdravotné problémy bol na prelome rokov 2004 a 2005 hospitalizovaný najprv u žalovaného v 2.
rade, kde sa podrobil jednej operácii a reoperácii, po ktorých bol pre nezlepšenie zdravotného stavu
prevezený a hospitalizovaný u žalovaného v 1. rade, u ktorého podstúpil viacero operačných zákrokov.
Dôsledkom nesprávnej liečby a nesprávne vedenými operáciami, ktoré si následne vyžiadali viaceré
reoperácie ohrozujúce život a zdravie pacienta, sa jeho zdravotný stav neustále zhoršoval. A to až do

jehoprevozunaChirurgickúklinikuFakultnejnemocnicespoliklinikouF.D.RooseveltavBanskejBystrici
a operáciu vykonanú Prof. MUDr. K. H., U.. Šetrením Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
(ďalej len „ÚDZS“) z podnetu žalobcu bolo zistené, že zdravotná starostlivosť zo strany žalovaného
v 1. rade nebola poskytnutá v súlade s ustanoveniami § 4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej
starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti (ďalej len „zákon č. 576/2004
Z.z.“), čo potvrdzuje oznámenie o výsledku šetrenia zo dňa 14.6.2007.

2. Žalovaný v 2. rade podaním doručeným súdu dňa 12.10.2010 vzniesol námietku premlčania proti
uplatnenému nároku. Uviedol, že v zmysle odbornej literatúry je v prípade odškodňovania bolesti
potrebné vychádzať z toho, že okolnosti rozhodujúce pre určenie bolestného sa stanú známe až po
ukončení, resp. po ustálení liečebného procesu, pretože poškodený sa až v tomto momente dozvieo škode a jej výške. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že k ukončeniu, resp. ustáleniu
liečebného procesu došlo najneskôr v novembri 2006 (s pravdepodobnosťou však už v októbri roku
2005). Súčasne poukázal na to, že žalobca nepredložil lekársky posudok o bolestnom v súvislosti

s operáciami u žalovaného v 2. rade. Z konania žalobcu, resp. jeho matky, s ktorým bol žalobca
nepochybne oboznámený, vyplýva, že už začiatkom roka 2005 podával rôzne podnety v súvislosti s
poskytnutím zdravotnej starostlivosti zo strany žalovaného v 2. rade. Nakoľko nárok voči žalovanému v
2. rade nebol uplatnený v premlčacej dobe dvoch rokov, je podľa § 106 ods. 1 OZ premlčaný. Doplnil tiež,
že podľa neho nie sú splnené ani predpoklady zodpovednosti za škodu v zmysle § 420 OZ. Porušenie

povinností žalovaného v 2. rade nebolo zistené ani prešetrovaním Trnavského samosprávneho kraja,
odboruzdravotníctvaahumánnejfarmácie,anipríslušnýmorgánomčinnýmvtrestnomkonaní.Žalovaný
v 2. rade teda neporušil povinnosť poskytovať zdravotnú starostlivosť lege artis v zmysle ustanovenia §
4 ods. 3 zák. č. 576/2004 Z.z., ani prevenčnú povinnosť v zmysle ustanovenia § 415 OZ a ani žiadnu
inú právnu povinnosť. Zdôraznil, že Oznámenie o výsledku šetrenia ÚDZS nemá žiadnu súvislosť a
neobsahuje žiadne konštatovanie o porušení právnej povinnosti vo vzťahu k poskytovaniu zdravotnej

starostlivosti žalovaným v 2. rade. Žalobca nepreukázal ani naplnenie zvyšných predpokladov pre
založenie jeho zodpovednosti za škodu (vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a
vzniknutou škodou, zavinenie odporcu).

3. Zástupkyňa žalovaného v 1. rade na pojednávaní vzniesla podobne ako žalovaný v 2. rade námietku

premlčania podľa § 106 ods. 1 OZ, nakoľko operácie u žalovaného v 1. rade boli vykonané v čase od
30.11.2004 až do 2.3.2005, a operácia v Banskej Bystrici sa uskutočnila dňa 21.3.2005 s tým, že žalobca
bol dňa 18.4.2005 prepustený z ústavnej zdravotnej starostlivosti. Žaloba bola podaná až dňa 15.4.2009
a právne prekvalifikovaná podaním doručeným súdu dňa 26.2.2010.

4. Žalobca sa k vzneseným námietkam premlčania vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 23.12.2011,
podľa ktorého sa začiatok plynutia premlčacej lehoty odvíja až od správy ÚDZS zo dňa 14.6.2007,
doručovanej mu dňa 25.6.2007. Aj napriek tomu, že operačné zákroky boli vykonané v roku 2005,
zdravotný stav žalobcu si vyžadoval starostlivosť, pre ktorú nemohol plnohodnotne existovať. Po jeho
prepustení do domácej liečby mala okolnosti relevantné pre podanie žaloby zistiť jeho matka, ktorá sa v

tejto veci obrátila na Trnavský samosprávny kraj, a následne bolo podané trestné oznámenie. Žiadna z
predchádzajúcich intervencií a podnetov neviedla k jednoznačnému záveru o škode v takom znení, že
by bolo možné identifikovať osobu zodpovednú za škodu a jej výšku. V súvislosti so začiatkom plynutia
subjektívnejpremlčacejlehotypoukázalnarozhodnutiasúdov,zktorýchvyplýva,žeprezačiatokplynutia
subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne

dozvie o tom, že bola spôsobená škoda a kto za ňu zodpovedá, pričom nie je rozhodujúce, či sa mal
žalobca možnosť takéto skutočnosti dozvedieť aj skôr. V zmysle uvedeného mal žalobca za to, že
jeho nárok na náhradu škody nie je premlčaný. Jeho liečebný proces nie je stále ukončený, nakoľko
žalobca je stále sledovaný v rámci ambulantnej zdravotnej starostlivosti. Pre skoršie uplatnenie nároku
na náhradu škody chýbala žalobcovi vedomosť o tom, kto za škodu zodpovedá a túto mohol nadobudnúť

až z vyjadrenia ÚDZS. Jeho zdravotný stav nikdy nebude môcť byť považovaný za stabilizovaný a nikdy
nemožno mať za to, že bude vyliečený, čo však nemôže znamenať, že mu nárok na náhradu škody z
neodborne poskytnutej lekárskej starostlivosti nikdy nevznikne.

5. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní v súvislosti so vznesenými námietkami premlčania mal

za preukázané, že ústavná liečba žalobcu bola ukončená okamihom jeho prepustenia do ambulantnej
zdravotnejstarostlivosti.PodľaoznámeniavoFakultnejnemocnicispoliklinikouF.D.RooseveltaBanská
Bystrica bol žalobca hospitalizovaný v období od 5.4.2005 do 18.4.2005, a v období od 21.9.2007 do
28.9.2007. Prof. MUDr. K. H., U.. uviedol, že zdravotný stav žalobcu bol pri prepustení z nemocnice
dňa 18.4.2005 stabilizovaný natoľko, že už nevyžadoval poskytovanie ústavnej zdravotnej starostlivosti.

Hodnotenie zdravotného stavu po absolvovanej liečbe bolo uspokojivé s odporúčaním diéty, telesného
šetrenia a mixovanej kašovitej stravy. Konzervatívna liečba počas hospitalizácie v roku 2007 bola
vyvolaná pravdepodobne uviaznutím tuhšej potravy v zrastami zúženom čreve a spočívala v tlmení
bolestí a v rozširovaní čreva spazmolytikami a prechodným podávaním infúznej vnútrožilovej výživy.
Lekár potvrdil, že u žalobcu sa stav črevnej nepriechodnosti môže vyskytnúť aj v budúcnosti a môže byť

vyvolaný napríklad aj požitím tuhšej nestráviteľnej potravy. Zo správy praktickej lekárky pre dospelých,
MUDr. D. H., mal súd prvej inštancie za preukázané, že stav žalobcu bol pred 17.4.2009 pokladaný
odbornými kontrolami za ustálený. Od 17.4.2009 bolo u pacienta pozorované zhoršenie stavu - bolestivý
obmedzujúci pohyb pre lipomatózny útvar pod pravým rebrom, zhoršený meteorismus pri obstipacii,zhoršenie bolesti pod ľavým rebrom s vytvorením hernie v implantovanej sieťke. Vyjadrením zo dňa
14.6.2012 menovaná lekárka doplnila, že žalobcovi je aj toho času poskytovaná pravidelná liečba a
kontrola zdravotného stavu.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že žalobca plynutie premlčacej doby odvíjal od Oznámenia ÚDZS o
výsledku šetrenia zo dňa 14.6.2007, ktoré bolo žalobcovi zaslané dňa 25.6.2007, nakoľko aj napriek
predchádzajúcim podnetom nevedel jednoznačne identifikovať osobu zodpovednú za vznik škody a
ani jej výšku. Žalobca uvádzal, že jeho zdravotný stav po prepustení do ambulantnej zdravotnej

starostlivosti dňa 18.4.2005 si vyžadoval starostlivosť, pre ktorú nemohol plnohodnotne existovať.
Vychádzajúc z uplatneného nároku mal súd prvej inštancie za to, že vedomosť žalobcu o subjekte
zodpovednom za poškodenie zdravia nebola sporná, nakoľko je priamo viazaná na operačné zákroky
a hospitalizáciu u toho-ktorého žalovaného. S príčinou zhoršovania jeho zdravotného stavu, ktorá bola
odstránená až invazívnym zásahom lekárov na Chirurgickej klinike v Banskej Bystrici, a ktorú sa aj
napriek početným operačným zákrokom nepodarilo lekárom a operatérom žalovaných v 1. a 2. rade

diagnostikovať, bol žalobca oboznámený už v prepúšťacej správe zo dňa 18.4.2005. Konkrétna miera
zodpovednosti žalovaných v 1. a 2. rade nie je sama o sebe prekážkou pre uplatnenie práva na súde
a jej stanovenie spolu so skúmaním ostatných podmienok pre založenie ich zodpovednosti je vecou
prípadnéhodokazovania.Samotnýžalobcavpriebehuceléhokonaniaargumentovalpochybenímoboch
žalovaných pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Podľa názoru súdu prvej inštancie tak neobstojí

tvrdenie žalobcu, že až zo správy ÚDZS zo dňa 14.6.2007 mal jednoznačne za preukázané, kto
zodpovedá za jemu spôsobenú škodu, nakoľko šetrenie ÚDZS u žalovaného v 1. rade bolo vykonané
práve z podnetu žalobcu, ktorý si náhradu škody uplatnil spoločne a nerozdielne aj voči žalovanému
v 2. rade. Poukázal na to, že plynutie subjektívnej premlčacej doby nie je a nemôže byť závislé na
tom, kedy si poškodený zaobstará dostatočné množstvo dôkazov pre preukázanie svojho nároku,

a prešetrenie poskytovania zdravotnej starostlivosti ÚDZS nie je podmienkou pre uplatnenie nároku
na náhradu škody súdnou cestou. K druhej skutočnosti rozhodnej pre plynutie dvojročnej premlčacej
doby, a to okamihu nadobudnutia vedomosti žalobcu o spôsobenej škode, súd prvej inštancie uviedol,
že tento sa podľa súdnej praxe odvíja od ukončenia liečebného procesu a ustálenia zdravotného
stavu poškodeného. Nestotožnil sa s argumentáciou žalobcu, podľa ktorej sa o škode dozvedel

až po vypracovaní prvého bodového hodnotenia bolestného dňa 22.6.2008, resp. s tvrdením jeho
právnej zástupkyne, že jeho zdravotný stav nikdy nebude môcť byť považovaný za stabilizovaný,
aj s poukazom na sústavnú ambulantnú liečbu žalobcu. Súd mal za preukázané, že zdravotný stav
žalobcu po operačných zákrokoch vykonaných u žalovaných v 1. a 2. rade a na Chirurgickej klinike v
Banskej Bystrici, bol ustálený najneskôr koncom roka 2006. Rozhodnutím Sociálnej poisťovne zo dňa

9.5.2006bolžalobcovipriznanýinvalidnýdôchodokod25.10.2005.PosudkovýlekárSociálnejpoisťovne
v lekárskej správe zo dňa 28.11.2006 konštatoval, že zdravotný stav žalobcu je v čase posudzovania
pre účely invalidného dôchodku, stabilizovaný, trvalý a ďalšou liečbou neovplyvniteľný. Zo zdravotnej
dokumentácie všeobecného lekára vyplynulo, zdravotný stav žalobcu bol už pri kontrole dňa 17.10.2005
a aj pri pravidelných následných kontrolách v priebehu roka 2006 zaznamenaný ako stabilizovaný

a nemenný, pacientovi bolo sústavne odporúčané fyzické šetrenie a diéty. V rámci poskytovanej
ambulantnej zdravotnej starostlivosti neboli ordinované žiadne dostupné liečebné metódy, ktoré by boli
schopné priniesť zlepšenie jeho zdravotného stavu. Bodové hodnotenie zo dňa 22.6.2008, ktoré len
deklaruje žalobcom zistenú a vytrpenú bolesť, nie je podľa názoru súdu prvej inštancie pre určenie
plynutia premlčacej doby rozhodné. Žalobca o vypracovanie prvého bodového hodnotenia bolestného

požiadal Prof. MUDr. K. H., U.., až dňa 16.6.2008, rok po oznámení výsledku šetrenia ÚDZS, a viac
ako tri roky po vykonaní operačných zákrokov, v súvislosti s ktorými si uplatnil náhradu škody. Súd tak
dospel k záveru, že zdravotný stav pacienta bol ustálený najneskôr koncom roka 2006 a v tom čase
mu objektívne nič nebránilo dať si vyčísliť rozsah škody. Argumentáciu právnej zástupkyne žalobcu,
podľa ktorej zdravotný stav žalobcu nebude nikdy môcť byť považovaný za stabilizovaný a liečebný

proces ukončený, z čoho by mohlo vyplývať, že mu právo na náhradu škody ani nikdy nevznikne,
považoval za arbitrárnu a nelogickú. Posudkoví lekári Sociálnej poisťovne v lekárskych posudkoch
zhodne konštatovali, že zdravotný stav pacienta je trvalý a liečbou neovplyvniteľný. Z lekárskych správ
je zrejmé, že následky na zdravotnom stave žalobcu sú trvalé a vyžadujú si obmedzenia, prevenciu a
lekárskydohľadpocelýzvyšokživota.Tovšaknemôžeznamenaťbezhraničnéplynutiepremlčacejdoby.

Z týchto dôvodov súd prvej inštancie uznal ako dôvodné žalovanými vznesené námietky premlčania s
tým, že najneskôr koncom roka 2006 bol zdravotný stav žalobcu ustálený a tento súčasne mal vedomosť
o subjekte zodpovednom za škodu na zdraví. V tomto čase mu začala plynúť subjektívna dvojročná
premlčacia doba, ktorá uplynula koncom roka 2008. Keďže žaloba žalovanému v 1. rade bola súdudoručenáaždňa15.4.2009,avočižalovanémuv2.radeaždňa26.2.2010,uplatnenýnárokjevočiobom
žalovaným premlčaný. Súd preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1
zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p..

7. Proti tomuto rozhodnutiu podal v zákonnej lehote žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu
odvolanie zo dňa 29.10.2012. Namietol, že súd prvej inštancie rozhodol na základe nesprávneho
právneho posúdenia veci v časti vyhodnotenia vznesenej námietky premlčania. Súd nesprávne
vyhodnotil okamih začiatku plynutia premlčacej lehoty, keď vychádzal z dátumu, kedy bol žalobca

prepustený do domáceho liečenia v apríli roku 2005. V prípade ak rozhodujúcou skutočnosťou, okrem
iného, má byť okamih, kedy možno stav pacienta považovať za stabilizovaný, prepustenie do domácej
liečby neznamená, že sa nevyžaduje žiadna ďalšia liečba, čo bol aj jeho prípad. Táto skutočnosť je
však rozhodujúca pre ustálenie len jednej esenciálnej zložky premlčania, a to je vedomosť o škode,
avšak aj to len vo všeobecnej rovine, pretože ešte nemohlo byť zrejmé, či nepriaznivý zdravotný stav
žalobcu bude trvalý alebo sa časom v dôsledku ďalšej liečby upraví. Ďalšou podstatnou otázkou je kto

za škodu zodpovedná a či vôbec možno objektívne určiť osobu zodpovednú za nepriaznivý zdravotný
stav žalobcu. Žalobca sa o osobe zodpovednej za škodu sa dozvedel až v júni roku 2007, kedy na
jeho podnet ÚDZS začal vo veci konať. S prihliadnutím na obavu žalobcu, aby nepodal žalobu zjavne
bezdôvodne, možno jeho postup (počkať na stanovisko ÚDZS) považovať za správny. Až zo správy
ÚDZS žalobca zistil okruh osôb zodpovedných za škodu, čo si vyžadovalo určitú mieru odbornosti, ktorá

u žalobcu absentovala. Žalobca sa preto domáhal, aby odvolací súd zrušil napadnuté rozhodnutie a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie o merite veci.

8. Žalovaný v 1. rade sa vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 29.11.2012 stotožnil s
konštatovaním súdu prvej inštancie, že žalobca nesprávne určuje začiatok plynutia premlčacej doby od

dátumu rozhodnutia ÚDZS, ktorý na základe jeho podnetu začal konať až v júni 2007. Podľa názoru
žalovaného v 1. rade začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nezávisí na tom, či a kedy si
poškodený zadováži dostatok dôkazov, alebo kedy sa vytvorí pre neho priaznivejšia procesná situácia
na to, aby skutkové okolnosti, o ktorých má vedomosť, mohol v súdnom konaní preukázať. Súd prvej
inštancie pri svojom rozhodnutí vychádzal zo správne a dostatočne zisteného skutkového stavu a pri

právnomposúdenívznesenejnámietkypremlčanianedošlokchybnejaplikáciipráva.Základnýmúčelom
inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách
uplatnilisvojenárokyazároveňzabrániť,abypovinnéosobynebolipočasovoneprimeranejdobenútené
plniť svoje povinnosti. Žalovaný v 1. rade navrhol odvolaciemu súdu, by napadnuté rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdil.

9. Žalovaný v 2. rade nevyužil prostriedky procesnej obrany a k odvolaniu žalobcu sa v stanovenej lehote
nevyjadril.

10. V priebehu odvolacieho konania vstúpil do platnosti zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok,

účinný od 1.7.2016, (ďalej len „CSP“). Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá
CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. V súlade s citovanými ustanoveniami krajský súd ako súd odvolací prejednal
odvolanie žalobcu v rozsahu podľa § 379 a 380 CSP. Po preskúmaní napadnutého rozsudku, spisového

materiálu a odvolacích námietok dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

11. K záverom súdu prvej inštancie považuje odvolací súd za potrebné uviesť nasledovné:
Žalobou vo veci zo dňa 14.4.2009 si žalobca uplatnil nárok na náhradu bolestného v súvislosti
s jeho operáciami na Chirurgickej klinike FNsP Bratislava (teraz Univerzitná nemocnica Bratislava)

- u žalovaného v 1. rade, a v NsP Sv. Lukáša v Galante - u žalovaného v 2. rade, v rokoch
2004 až 2005. Uviedol, že život mu zachránila až operácia na Chirurgickej klinike FNsP v Banskej
Bystrici dňa 21.3.2005. K žalobe priložil lekársky posudok na bodové ohodnotenie bolestného zo dňa
22.6.2008 na 240 bodov a zo dňa 7.1.2009 na 120 bodov, ktoré vypracoval chirurg a prednosta
Chirurgickej kliniky FNsP v Banskej Bystrici Prof. MUDr. K. H., CSc.. Z tohto posudku vyplýva, že

žalobca bol najprv operovaný v Galante a Bratislave a pre zlý zdravotný stav bol prevezený do Banskej
Bystrice. Z prepúšťacej správy nemocnice v Banskej Bystrici zo dňa 18.4.2005 vyplýva, že stav žalobcu
bol stabilizovaný, operačná rana zhojená, bez bolesti, bol mobilný. Bola u neho diagnostikovaná
nonrotácia čreva ako vrodený stav. Bol prepustený do ambulantnej starostlivosti. Dňa 5.3.2007 podalžalobca podnet na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) na prešetrenie poskytnutia
zdravotnej starostlivosti. Zo správy o výsledku tohto šetrenia zo dňa 14.6.2007 vyplýva, že žalobcovi
nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť v súlade s § 4 ods. 3 zákona č. 576/2004 Z.z. zo strany

poskytovateľa Chirurgická klinika FNsP Bratislava - žalovaného v 1. rade. Žalobu na súd žalobca podal
dňa 15.4.2009. Základom zamietajúceho rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo dôvodné posúdenie
premlčania uplatneného nároku žalobcu na náhradu za vytrpenú bolesť, ktorá je samostatnou zložkou
práva na náhradu škody. Takýto nárok sa podľa § 106 ods,. 1 OZ premlčuje v dvojročnej lehote odo
dňa, kedy sa poškodený dozvie o škode a kto za ňu zodpovedá. Žalobca si uplatnil nárok na bolestné

v príčinnej súvislosti s jeho operáciami u žalovaných v rokoch 2004 až 2005, pričom súd prvej inštancie
zo zisteného skutkového správne konštatoval, že k ustáleniu zdravotného stavu žalobcu došlo koncom
roka 2006 a keďže žalobu podal na súd až dňa 15.4.2009. podal ju po uplynutí premlčacej lehoty.
V podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevyporiadal v napadnutom rozsudku. Pre subjektívnu vedomosť žalobcu o vzniku nároku na náhradu
bolestného nemôže byť rozhodný dátum vypracovania lekárskeho posudku, resp. správy o výsledku

prešetrenia kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti, ale čas, kedy žalobca bolesť vytrpel a vedel,
ktoré zo zdravotníckych zariadení za ňu môže zodpovedať. Sám žalobca uviedol, že život mu zachránila
až operácia v Banskej Bystrici a z prepúšťacej správy zo dňa 18.4.2005 vyplýva, že bol preložený z
Bratislavy do Banskej Bystrice ako chirurgicky neriešiteľný stav. Následne bol vypracovaný lekársky
posudok na výšku ohodnotenia bolestného až z roku 2008, a doplnený v roku 2009. Tento posudok už

len deklaroval vytrpenú bolesť, a bol vyhotovený takmer po uplynutí doby 2 rokov od prepustenia žalobcu
z ústavnej starostlivosti v Banskej Bystrici. Žalobcovi nebránila žiadna objektívna skutočnosť, aby si
dal ohodnotiť vytrpené bolestné bezprostredne po jeho prepustení do domácej liečby po stabilizovaní
jeho zdravotného stavu a uplatnil svoj nárok na súde včas. Dokazovaním v rámci súdneho konania by
následne bola ustálená zodpovednosť označených žalovaných na vzniknutej škode na zdraví žalobcu.

12. S poukazom na uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
podľa§387ods.1,2 CSPpotvrdil. Onárokunanáhradutrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodol
podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní boli žalovaní opätovne plne
úspešní, avšak žiadne trovy konania im nevznikli. Odvolací súd im preto nepriznal nárok na náhradu

trov odvolacieho konania.

13. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v
dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané

advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha - dovolací návrh
(§ 428 CSP).