Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 17C/65/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116206606
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Majeriková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2017:5116206606.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Majerikovou v právnej veci žalobkyne: K.

Q., nar. XX.X.XXXX, bytom J. Y. XXXX/X, X., proti žalovanému: HOME CREDIT Slovakia, a.s, Teplická
7434/147, Piešťany, IČO: 36 234 176, o neplatnosť právneho úkonu, vydanie bezdôvodného obohatenia
a o ochranu práv spotrebiteľa, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu vo výške 1.933,67 eur spolu s 5 % ročným úrokom z
omeškania zo sumy 1.337,42 eur od 30.3.2016 až do zaplatenia, 5 % úrok z omeškania ročne zo sumy
596,25 eur od 30.3.2016 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 27,91 eur spolu s úrokom z omeškania a vo zvyšnej časti
uplatneného úroku z omeškania za obdobie od 8.3.2016 do 30.3.2016 z a m i e t a .

Súd žalobný návrh o určenie, že úverová zmluva č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 a určenie, že úverová
zmluva č. 4104015774 zo dňa 5.4.2011 uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je bezúročná a bez
poplatkov z a m i e t a .

Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu 11.3.2016 domáhala súdneho výroku, v ktorom by súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy vo výške 1.337,42 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania od 8.3.2016 až do zaplatenia, a to titulom bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy
č. XXXXXXXXXX zo dňa 18.8.2008, zaplatenia sumy 624,16 eur spolu s 5,5 % ročným úrokom z
omeškania od 8.3.2016 až do zaplatenia titulom bezdôvodného obohatenia z úverovej zmluvy č.
XXXXXXXXXX zo dňa 5.4.2011, a zároveň sa domáhal určenia, že úverová zmluva č. 3808102898
zo dňa 18.8.2008 a úverová zmluva č. 4104015774 zo dňa 5.4.2011 uzavretá medzi žalobkyňou a

žalovaným je bezúročná a bez poplatkov.

2. Žalobu skutkovo odôvodnila tým, že žalobkyňa ako spotrebiteľ uzatvorila so žalovaným spotrebiteľskú
úverovú zmluvu č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške
1.659,70 eur a úverovú zmluvu č. 4104015774 zo dňa 5.4.2011, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver
vo výške 1.650 eur. V zmluve o úvere č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 absentuje konečná splatnosť
úveru a celková čiastka splatná spotrebiteľom a v zmluve o úvere zo dňa 5.4.2011 absentuje konečná

splatnosť úveru a keďže bol porušený zákon o spotrebiteľských úveroch úver je bezúročný a bez
poplatkov. Žalobkyňa na poskytnutý spotrebiteľský úver zo dňa 18.8.2008 zaplatila sumu 2.997,12 eur a
zaposkytnutýspotrebiteľskýúverzodňa5.4.2011zaplatilasumu2.274,16eur,pretosadomáhavydania
bezdôvodného obohatenia, a to zo zmluvy uzavretej 18.8.2008 vo výške 1.337,42 eur a zo zmluvyposkytnutej dňa 5.4.2011 bezdôvodné obohatenie vo výške 624,16 eur. Zároveň sa domáhala určenia,
že úverové zmluvy zo dňa 18.8.2008 a úverová zmluva zo dňa 5.4.2011 je bezúročná a bez poplatkov.
Žalobkyňa ako spotrebiteľ má právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu z úverovej zmluvy

uzavretej so žalovaným s poukazom na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 14.4.2016 (č.l. 34 spisu), pokiaľ sa týka úverovej
zmluvy č. 3808102898 uzavretej 18.8.2008 za platnosti a účinnosti zákona č. 258/2001 Z. z., ktorý
upravoval v § 4 ods. 2 nevyhnutné náležitosti úverovej zmluvy. Zákon platný a účinný v čase uzatvorenia

zmluvy neuvádzal celkovú čiastku splatnú spotrebiteľom ako nevyhnutnú náležitosť, ktorej nedodržanie
by malo za následok vyhlásenie úveru za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ ide o konečnú splatnosť
úveru ani táto náležitosť v zmluve neabsentuje, nakoľko je uvedená pod položkou 47, ako lehota
splatnosti je uvedené 84 mesiacov po poskytnutí úveru a súčasne v zmluve je uvedené, že klient
je povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach, a to počínajúc kalendárnym mesiacom
bezprostredne nasledujúcim po dátume poskytnutia úveru. Prvá splátka je splatná práve po prvom

mesiaci dátumu poskytnutia a v tomto prípade naozaj nie je žiadnym zložitým výpočtom zistiť lehotu
splatnosti, pričom zákon o spotrebiteľských úveroch v § 4 ods. 2 písm. g) upravuje len konečnú splatnosť
spotrebiteľského úveru, pričom neurčuje formu ako má byť uvedená, z čoho nemožno samovoľne
vyvodiť, že musí ísť o konkrétny číselný dátum.

4.Žalovanýďalejuviedol,žepokiaľideoúverovúzmluvuč.4104015774ajejkonečnúsplatnosťúveru,je
taktiež uvedená v bode 46 ako lehota splatnosti 84 mesiacov, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci, takže
túto náležitosť v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch považuje za dodržanú.
Pokiaľ žalobkyňa vo svojej žalobe namieta ako neprijateľné zmluvné podmienky nečitateľné písmo, tak
veľkosť písma začalo upravovať až Nariadenie vlády č. 141/2014 Z. z. a toto nariadenie bolo schválené

dňa 28.5.2014, pričom účinnosť nastala až od 1.1.2015 a teda predmetné ustanovenie o veľkosti písma
v spotrebiteľských zmluvách sa týka zmlúv, ktoré boli uzavreté po 1.1.2015, a teda toto ustanovenie z
uvedeného dôvodu nemožno vzťahovať na úverové zmluvy, ktoré sú predmetom tejto žaloby vzhľadom
na čas ich uzatvorenia.

5. Žalovaný tiež uviedol, že pokiaľ ide o naliehavý právny záujem, žalobkyňa predmetnú žalobu síce
nazvala o neplatnosť právneho úkonu, avšak v konaní sa domáha určenia predmetných úverových
zmlúv za bezúročné a bez poplatkov a nie ich neplatnosti. Existencia naliehavého právneho záujmu
musí byť v konaní preukázaná samotnou žalobkyňou, pričom naliehavý právny záujem musí existovať
a byť preukázaný nielen v čase začatia konania, ale aj v čase, keď je rozhodnutie vyhlásené a pokiaľ

naliehavý právny záujem u žalobkyne je prezentovaný jedine odvolaním sa na rozsudok v inej právnej
veci, nespĺňa kritérium preukázania naliehavého právneho záujmu, a preto žiada žalobný návrh v celom
rozsahu zamietnuť.

6. V doplnenom písomnom vyjadrení zo dňa 26.4.2017 (čl. 48, 55) k žalobe žalovaný uviedol, že k

bezdôvodnému obohateniu vo výške 1.337,42 eur z úverovej zmluvy č. 3808102898 a 624,16 eur z
úverovej zmluvy č. 4104015774 nedošlo ani nemohlo dôjsť, keďže žalovaný prijímal platby splátky úveru
žalobkyne oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými
zmluvnými podmienkami. Bezdôvodné obohatenie je právny inštitút, ktorý vznik obohatenia viaže na to,
že na takéto obohatenie nie je právny dôvod, žiadna zmluva, resp. dohoda alebo zákonné ustanovenie,

čiže ide o obohatenie neoprávnené. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne však
lenzasplneniazákonnýchpredpokladov,ktorýmisúzískaniebezdôvodnéhoobohatenianastraneurčitej
osoby, protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú
osobu a príčinná súvislosť medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia určitou osobou a
majetkovou ujmou inej určitej osoby. Splnenie týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na

jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané. Zmluvné strany sa na základe úverovej zmluvy dohodli
nabežnýchmesačnýchsplátkachvovýške35,68eurnazákladeúverovejzmluvyč.3808102898asumy
40,61 eur na úverovú zmluvu č. 4104015774, a teda žalobkyňa uhrádzala jednotlivé mesačné splátky
na základe platne uzavretej úverovej zmluvy. Skutočnosť, že uzavretá úverová zmluva sa považuje
za bezúročnú a bez poplatku je tvrdená len samotnou žalobkyňou a žalobkyňa toto svoje tvrdenie

nepreukázala žiadnym konkrétnym rozhodnutím súdu, ktoré by určilo, že úverová zmluva uzavretá
dňa 18.8.2008 a úverová zmluva uzavretá dňa 5.4.2011 sa považujú za bezúročné a bez poplatkov.
Žalovaný preto považuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za neopodstatnený. Pokiaľ ide o
dodržanie zákonných náležitostí úverovej zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z .poukázal na rozhodnutie rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo veci C-42/15 a čl. 10 ods.
2 písm. h) Smernice 2008/48, ktorý sa má vykladať v tom zmysle, že nie je nevyhnutné, aby zmluva
o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum, pokiaľ podmienky tejto

zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy týchto splátok. A podľa jeho
záverov, zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami
nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie
tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s čl. 22 ods. 1 tejto smernice bránia tomu, aby členský štát
stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave. Podľa názoru žalovaného vzhľadom na

skutočnosť, že Smernica 2008/48 ES obsahuje úplnú harmonizáciu, pokiaľ ide náležitosti spotrebiteľskej
zmluvy o úvere uvedené v čl. 10 ods. 2 členské štáty nie sú oprávnené vo svojej vnútroštátnej úprave
vyžadovať náležitosti nad rámec náležitostí uvedených v čl. 10 ods. 2 Smernice 2008/48/ES.

7. Súd vec prejednal a vo veci vykonal dokazovanie na pojednávaní dňa 26.4.2017 a to v prítomnosti
žalobkyne a v neprítomnosti žalovaného, keďže žalovaný mal predvolanie na pojednávanie riadne

doručené, na pojednávanie sa neustanovil a o odročenie pojednávania nepožiadal (žalovaný podaním
zo dňa 26.4.2017 ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní a vyjadril súhlas s pojednávaním aj
v jeho neprítomnosti).
8. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi produkovanými stranami sporu a výsluchom strany
sporu, pričom dospel k nasledovným skutkovým zisteniam.

9. Žalobkyňa zásadne zotrvala na svojej argumentácii v spore, ako táto vyplýva z jej žaloby.
10. Zo zmluvy o úvere č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 (podpísaná žalobkyňou 21.8.2008 (č.l. 8) súd
zistil, že veriteľ - žalovaný poskytol pre typ úveru 84T50P07 žalobkyni úver 1.659,70 eur s mesačnou
splátkou 35,68 eur, počet splátok 84, ročná úroková sadzba 18,65 %, RPMN 20,5 % a celkové náklady
spotrebiteľa predstavujú 1.125,80 eur, lehota splatnosti 84.

11. Zo žalobkyňou predložených potvrdení o úhradách (čl. 12) za obdobie od 22.9.2008 do 22.6.2015
a dňa 28.10.2015 súd zistil, že žalobkyňa uhradila spolu sumu 2.978,09 eur a podľa žalovaným
predloženéhovýpisuzúverovéhoúčtu(č.l.36)vyplýva,ženapredmetnúúverovúzmluvuč.3808102898
za obdobie od 28.9.2008 do 28.10.2015 bola zaplatená spolu suma 3.017,09 eur. Dôkaz predložený

žalovanýmmôžebyťpoužitývprospechžalobkyneakospotrebiteľky(§295CSP).Zuvedenéhovyplýva,
že žalobkyňa zaplatila z úverovej zmluvy č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 sumu 3.017,09 eur, pričom
bol poskytnutý úver vo výške 1.659,70 eur, rozdiel predstavuje 1.357,38 eur.

12. Podľa § 25 ods. 1, 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch právne vzťahy, ktoré

vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších
predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1
a2a§18saod11.júna2010použijúajnaprávnevzťahyvzniknuténazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej
sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

13. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona
sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,
14. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická

osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
15. Podľa § 4 ods. 2 písm.g) a i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v
čase uzavretia zmluvy zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

16. Podľa § 4 ods. 3 cit. zákona, pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom
úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základea) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.
Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)

a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

17. Žalovaný pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 (podpísaná
žalobkyňou 21.8.2008) konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, nakoľko z jeho výpisu z
obchodného registra vyplýva, že predmetom činnosti je okrem iného aj poskytovanie úverov. Žalobkyňa

zmluvu uzatvárala ako spotrebiteľ, keďže sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní predmetnej
zmluvy nekonala v rámci svojho podnikania alebo povolania. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho
prípadu súd preto vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a subsidiárne z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o úvere. Vykonaným
dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola dňa 21.8.2008 uzavretá
zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol žalovaný ako veriteľ úver vo výške

1.659,70 eur. Predmetná zmluva uzavretá medzi účastníkmi neobsahovala náležitosti podľa citovaných
ustanovení § 4 ods. 2 písm. g), i) zákona č. 258/2001 Z. z. V zmluve sa nikde nenachádza údaj o
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Tento nie je zo zmluvy možné vyvodzovať odpočtom počtu
mesiacov viažucim sa na poskytnutie úveru, nakoľko to podľa názoru súdu nie je konformné so zmyslom
a účelom sledovaným takto zakotvenou podstatnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa

názoru súdu, spotrebiteľ (v tomto prípade dlžník) musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na
prvý pohľad bez akýchkoľvek matematických operácií presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti
jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom a aká je doba trvania zmluvy. Takýto údaj však účastníkmi
zmluvyuzavretázmluvaneobsahovala.Vďalšomsúdpoukazujenato,žesavzmluvenikdenenachádza
ani údaj o výške splátok istiny, úrokov, ktoré mala žalobkyňa veriteľovi zaplatiť. Aj keď bola v zmluve

explicitne uvedená celková výška mesačnej splátky 35,68 eur, nikde však nebola uvedená výška splátok
istiny a úroku, t.j. časť každej mesačnej splátky, ktorá mala zodpovedať sume započítanej na splatenie
istiny a na splatenie úroku. Napriek tejto chýbajúcej podstatnej náležitosti je zmluva o úvere v zmysle § 4
ods. 3 zákona č. 258/2001 Z.z. v znení platnom v čase jej uzavretia platná, ale rovnako sa v zmysle tohto
ustanovenia poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené nedostatky náležitosti

zmluvy o spotrebiteľskom úvere zákon č. 258/2001 Z.z. v ustanovení § 4 ods. 3 sankcionuje tým, že
takýto spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vychádzajúc z výšky poskytnutého
úveru 1.659,70 eur a pri zohľadnení sumy splatenej žalobkyňou ako dlžníkom 3.017,07 eur, je zrejmé,
že pri bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru je tento už splatený.

18. Právnym základom nároku, od ktorého žalobkyňa odvodzuje bezdôvodné obohatenie na strane
žalovanéhoanazákladektoréhosumu3.017,08euržalovanémuplnilajeZmluvaoúvereč.3808102898
zo dňa 18.8.2008 (podpísaná žalobkyňou 21.8.2008) uzatvorená medzi stranami sporu. Súd ustálil,
že bol nepochybne poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 1.659,70 eur, na poklade čoho v zmysle
ustanovenia § 4 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. v znení platnom v čase uzatvorenia zmluvy sa

poskytnutýspotrebiteľskýúverpovažujezabezúročnýabezpoplatkovatakpovinnosťou(vtomtokonaní
žalobkyne) bolo vrátiť len reálne poskytnutú peňažnú sumu 1.659,70 eur, a to v 84 mesačných splátkach
vo výške 19,75 eur (1.659,70 eur/84 mesiacov), pričom žalobkyňa uhradila celkovo 3.017,08 eur, t. j.
sumu podstatne vyššiu, ako bola povinná, a to i skôr, ako malo dôjsť ku konečnej splatnosti dotknutého
spotrebiteľského úveru, na podklade čoho záväzok žalovaného zanikol splnením podľa ustanovenia

§ 559 ods. 1 OZ. Súd mal v konaní nesporne preukázané (z karty klienta - výpisu žalovaného), že
žalobkyňa zaplatila celkovo sumu 3.017,08 eur, to znamená že pri konštatovaní, že predmetný úver
je považovaný za bezúročný a bez poplatkov, zaplatila o sumu 1.357,38 eur viac. Žalobkyňa žiadala
vrátenieplnenievsumeiba1.337,42euratútosumuplnilažalovanémubezprávnehodôvodu.Ideotaké
plnenie, kde od začiatku nebol právny dôvod na plnenie. To znamená, že sa plnilo, hoci chýbala právna

skutočnosť, na základe ktorej sa spravidla plní. V dôsledku uvedeného vzniklo na strane žalovaného
bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Súd preto žalobe o zaplatenie sumy 1.337,42
eur vyhovel.

19. Z úverovej zmluvy č. 4104015774 uzatvorenej dňa 5.4.2011 (podpísaná žalobkyňou 12.4.2011 (č.l.

16) medzi stranami sporu súd zistil, že žalobkyni bol poskytnutý bezúčelový úver 1.650 eur, celková
čiastka splatná spotrebiteľom 3.171 eur, mesačná splátka 40,61 eur, počet splátok 84, RPMN od 22,9
% do 23,7 %, celkové náklady spotrebiteľa 1.521 eur, lehota splatnosti 84.20. Zo žalobkyňou predložených potvrdení o úhradách (č.l. 18 - 27) vyplýva, že žalobkyňa uhradila spolu
sumu 2.004,73 eur a so žalovaným predloženého výpisu z úverového účtu k zmluve č. 4104015774 v
období od 17.5.2011 do 28.10.2015 (č.l. 39 až 41) vyplýva, že žalobkyňa uhradila spolu sumu 2.246,25

eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila z predmetnej úverovej zmluvy žalovanému spolu sumu
2.246,25 eur, hoci mala zaplatiť sumu 1.650 eur, a teda rozdiel predstavuje sumu 596,25 eur.

21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách

pre spotrebiteľov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo
obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi
22. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov na účely tohto zákona sa rozumie
a/ spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,

b/ veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v
rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

23. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana
dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je
dostupné spotrebiteľovi.
24. Podľa§ 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
25. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,

ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
26. V súdenej veci nie je sporné, že strany uzatvorili zmluvu č. 4104015774 dňa 5.4.2011 (podpísaná
žalobkyňou 12.4.2011) ako zmluvu spotrebiteľskú. V danom prípade ide o zmluvu formulárovú,
individuálne nedojednanú a ide o úverovú zmluvu uzatvorenú v zmysle § 497 a nasl. Obchodného

zákonníka. Keďže zmluva bola uzatvorená medzi spotrebiteľom a dodávateľom, ide zároveň o
spotrebiteľský úver v zmysle ustanovenie § 1 ods. 2, § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z. z. Pre
spotrebiteľský úver na rozdiel od úveru bežného zákon č. 129/2010 Z. z. v § 9 ods. 1, 2 predpisuje
ďalšie formálne a obsahové náležitosti. Z hľadiska formálnych náležitostí ide o písomnú formu, ktorá
sa pri bežnom úvere nevyžaduje. Obsahové náležitosti sú vymedzené v § 9 ods. 2 citovaného zákona.

Ustanovenie § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. vymedzuje prípady, kedy sa úver považuje za
bezúročný a bez poplatkov.
27. V predmetnom konaní okresný súd ustálil, že žalobkyni bol nepochybne poskytnutý spotrebiteľský
úver reálne vo výške 1.650 eur. Predmetná zmluva medzi stranami neobsahovala náležitosti podľa
§ 9 ods. 2 písm. f), j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. Pod písmenom f) je upravená náležitosť „doba

trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru“, keď
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve absentuje. Účelom tohto ustanovenia je
zabezpečiť, aby bol spotrebiteľ jasne a bez pochybností a ďalších výpočtov informovaný, kedy nastane
konečná splatnosť úveru, teda dokedy bude splácať úver. Takýto údaj v zmluve uvedený nie je. Pod
písmenom k) je upravená náležitosť „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,

prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi
úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia“. Táto náležitosť v predmetnej
zmluve absentuje. Účelom tejto náležitosti je informovanie spotrebiteľa, aby vedel rozlíšiť, aká časť
splátky bude použitá na istinu, úrok a ďalšie poplatky, čo mu tiež umožňuje zorientovať sa v danejsituácii, pretože potom nie je dostatočne určité, akú časť istiny zaplatil, ako bude s jeho platbou
naložené a akú časť úveru platí na úroky a ďalšie poplatky, teda odplatu navrhovateľa. Uvedené údaje
zmluva uzatvorená medzi účastníkmi neobsahuje. Výslovne v ustanovení § 9 ods. 2 písm. j) zákona

č. 129/2010 Z. z. zákon uvádza, že ročná percentuálna miera nákladov musí byť vyčíslená na základe
údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy. Bolo preto povinnosťou žalovaného v uzatvorenej zmluve
jednoznačne uviesť ročnú percentuálnu mieru nákladov, a to jednu konkrétnu výšku RPMN , ale aj
údaje, na základe ktorých bola táto vyčíslená.

28. Uvedená zmluva č. 4104015774 zo dňa 12.4.2011 daným kritériám nezodpovedá a súd konštatuje,
že vyššie uvedená podstatná náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere absentuje, čo má za následok
bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z uvedeného dôvodu tak povinnosťou žalobkyne bolo vrátiť
žalovanému len poskytnutú peňažnú sumu 1.650 eur, a to v 84 mesačných splátkach vo výške 19,64
eur (1.650 eur/84 mesiacov), nakoľko podľa karty klienta žalobkyňa uhradila celkovo 2.246,25 eur, t. j.
sumu podstatne vyššiu, ako bola povinná, a to i skôr, ako malo dôjsť ku konečnej splatnosti dotknutého

spotrebiteľského úveru, na podklade čoho záväzok žalobkyne zanikol splnením podľa ustanovenia § 559
ods. 1 OZ. Vychádzajúc z výšky poskytnutého úveru 1.650 eur pri zohľadnení skutočnosti, že žalobkyňa
na splatenie úveru uhradila sumu 2.246,25 eur, z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa zaplatila z úverovej
zmluvy žalovanému o 596,25 eur viac a táto suma predstavuje bezdôvodné obohatenie. Žalobkyňa však
žiadala až 624,16 eur. s prísl. a rozdiel predstavuje sumu 27,91 eur a v tejto časti súd žalobu zamietol.

29. Podľa § 451 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

30. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

31. Zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie je zodpovednosťou objektívnou (viď nález ÚS SR z

26.4.2013 č.k. IV.ÚS 554/2012-35) a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny úkon obohateného
ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol. Žalobkyňa v konaní preukázala, že
žalovanému poskytla podstatne vyššie plnenie ako predstavovala reálna výška poskytnutého úveru bez
toho, aby na to existoval reálny dôvod.

32. S poukazom na vyššie uvedené, keďže súd konštatuje, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č.
3808102898 a č. 4104015774 neobsahuje uvedené povinné náležitosti, ktorý nedostatok zákon o
spotrebiteľoch sankcionuje tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v danom
prípade úver bol už splatený, nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia tvorí jeden celok v sume
1.933,67 eur, preto návrhu v tejto časti o zaplatenie 1.933,67 eur vyhovel a táto suma predstavuje

bezdôvodné obohatenie žalovaného. Vo zvyšnej časti o zaplatenie sumy 27,91 eur súd žalobu zamietol.

33. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že splátkový kalendár bol súčasťou zmluvy, zo žiadneho ustanovenia
táto skutočnosť nevyplýva, a pokiaľ doložil splátkový kalendár zo zmluvy, súd je toho názoru, že dlžník,
v danom prípade žalobkyňa, sa nemôže dozvedieť niektoré z parametrov úveru až po podpise zmluvy

a tieto nemôže určiť sám veriteľ jednostranne bez spoluúčasti dlžníka.

34. Pokiaľ ide o argument žalovaného s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 9.11.2016 vo
veci C-42/15 s poukazom na čl. 10 ods. 2 písm. h) Smernice 2008/48 súd pre úplnosť poukazuje na to, že
nemoholvecposúdiťvosvetlerozsudkuSúdnehodvoraEÚC-42/15z09.11.2016,ktorýsatýkalvýkladu

smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a v zmysle ktorého nie je
nevyhnutné, aby zmluva o úvere uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum,
pokiaľ podmienky tejto zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy
týchtosplátok avzmyslektorého,niejenevyhnutné,abyzmluvaoúvereobsahovalarozčleneniesplátok
v podobe amortizačnej tabuľky na istinu, úroky či iné poplatky. Pri konflikte smernice a vnútroštátneho

zákona členského štátu (ktorý konflikt zrejme vyplýva z obsahu tohto rozhodnutia ako konflikt medzi
uvedenou smernicou a zákonom č. 129/2010 Z.z. a pred jeho platnosťou aj zákonom č. 258/2001 Z.z.
prijatým za účelom implementácie tejto smernice v SR), musí vnútroštátny súd v prvom rade skúmať, či
môže smernici priznať priamy účinok (možnosť smernicu aplikovať priamo a bezprostredne na prípad,ktorý súd rieši). Nakoľko v sporoch medzi jednotlivcami je priamy účinok smernice v zásade vylúčený,
vnútroštátny súd musí skúmať, či môže smernici priznať aspoň účinok nepriamy, teda či môže zákon
o spotrebiteľských úveroch vykladať eurokonformne. Tento nepriamy účinok smernice (eurokonformný

výklad zákona) však nie je absolútny, pretože takýto výklad nemôže nahradiť výslovné znenie zákona,
pretože by sa jednalo o výklad contra legem a rovnako tak eurokonformným výkladom nemožno porušiť
ústavný princíp právnej istoty. To znamená, že pokiaľ aj zo smernice vyplýva, že absencia určitých
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nemá spôsobovať bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru,
nemožno v tomto svetle vykladať zákon o spotrebiteľských úveroch, ktorý vyslovene hovorí, že práve

absencia tých istých náležitostí bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru spôsobuje. Takýmto výkladom by
došlo k neprípustnému výkladu contra legem. K aplikácii Smernice EP a Rady 2008/48/ES čl. 10 ods. 2
písm. h) súd tiež konštatuje, že je nevyhnutné vziať do úvahy aj čl. 10 ods. 1 citovanej smernice, podľa
ktorého týmto článkom nie sú dotknuté žiadne vnútroštátne pravidlá týkajúce sa uzatvorenia zmlúv o
úvere, ktoré sú v súlade s právom Spoločenstvá. Z uvedeného je zrejmé, že osobitná právna úprava o
spotrebiteľských úveroch ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 a § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010

Z.z. jednoznačne určuje náležitosti spotrebiteľskej zmluvy a v prípade absencie čo i len jednej z nich
je úver potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov.

35. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas
nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od

dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

36. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu

omeškania s plnením peňažného dlhu.

37. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

38. Žalobkyňa si zároveň uplatnila úrok z omeškania vo výške 5,5 % od 8.3.2016 tj. od podania žaloby
do zaplatenia. Nakoľko v prípade vydania bezdôvodného obohatenia ako mimozmluvného záväzku
čas splnenia nie je dohodnutý ani ustanovený právnym predpisom, rovnako ani určený v rozhodnutí,
súd vychádzal z toho, že žalovaný bol povinný sumu vrátiť na základe výzvy veriteľa (žalobkyne) podľa

ustanovenia § 563 OZ. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nepreukázala a ani netvrdila, že by žalovaného
pred podaním žaloby vyzvala na plnenie, súd považoval za výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia
až doručenie žaloby žalovanému dňa 29.3.2016. Žalovaný tak nesplnením svojho peňažného záväzku
sa dostal do omeškania dňom 30.3.2016. Súd preto priznal žalobkyni popri istine 1.933,67 aj úrok z
omeškania odo dňa 30.3.2016, pričom výška úroku z omeškania v súlade s § 3 nariadenia vlády SR č.

87/1995predstavuje5%ato zosumy1.337,42eurod30.3.2016aždozaplatenia,5%úrokzomeškania
ročne zo sumy 596,25 eur od 30.3.2016 do zaplatenia a vo zvyšnej časti nárok za obdobie od 8.3.2016
do 30.3.2016 zamietol.

39. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu

právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

40. V časti žaloby o určenie, že úverová zmluva č. 3808102898 zo dňa 18.8.2008 a určenie, že úverová
zmluva č. 4104015774 zo dňa 5.4.2011 uzavretá medzi stranami sporu je bezúročná a bez poplatkov,

súd s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie časti o plnenie z titulu bezdôvodného obohatenia
dospel k záveru, že na požadovanom určení nie je daný naliehavý právny záujem, a preto v tejto časti
žalobu zamietol.
41. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená
úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie

má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto vždy považovať za neprípustnú
určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosť nerieši (neodstraňuje) a vedie
k nárastu počtu súdnych sporov. Určovacia žaloba má tak podľa právnej teórie, ako aj záverovrozhodovacej praxe súdov a judikatúry opodstatnenie tam, kde je ešte len stav ohrozenia práva a nie už
jeho porušenie. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle
§ 137 písm. c) CSP musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide tiež

o posúdenie či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva
žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva.
42. Súd v rámci prejudiciálneho posúdenia uvedených úverových zmlúv a skutkových zistení, keď
žalovaný poskytol žalobkyni spotrebiteľský úver, ktorá suma predstavovala čistú istinu t.j. skutočne
poskytnutú istinu bez úrokov a bez poplatkov vo výške 1.659,70 eur zo zmluvy 21.8.2008 a 1.650 eur

zo zmluvy z 12.4.2011 a z predloženého prehľadu o úhradách je zrejmé, že žalobkyňa žalovanému ku
dňu rozhodovania súdu čistú istinu vyplývajúcu z poskytnutého úveru v celom rozsahu zaplatila. Súd má
za to, že požiadavka žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia bola vyriešená v časti o plnenie,
teda zistení v tom, či žalobkyňa plnila žalovanému nad rámec zákonného nároku. V rámci toho ako
predbežnú otázku riešil bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru.
43. V závere súd dopĺňa, že si je vedomý postoja k naliehavému právnemu záujmu daného v uznesení

Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Cdo 1/2009 z 31.7.2009, a to ochrany spotrebiteľa ako slabšej
strany a s tým spojenou potrebou spotrebiteľa na vyriešenie otázky skutočného dlhu nad rámec
poskytnutých finančných prostriedkov, avšak konštatuje, že v danej veci žaloba na určenie bezúročnosti
a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru v tomto ponímaní vzhľadom na vyššie uvedené právne
závery v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia samostatný výrok o bezúročnosti a bezpoplatkovosti

spotrebiteľského úveru nemôže obstáť.
44. Preto vychádzajúc zo stavu v čase rozhodovania súdu, keďže žalobkyňa zároveň s určením
bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru žalovala priamo aj na splnenie povinnosti, nie
je daný naliehavý právny záujem žalobkyne na určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, a preto
súd žalobu v tejto časti zamietol.

45. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 1 CSP o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí v
spojení s ustanovením § 255 ods. 2 CPS, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

46. Vzhľadom na čiastočný úspech žalobkyne a pomer úspechu a neúspechu strán sporu 50:50, súd v
súlade s citovaným zákonným ustanovením o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiadna
zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

v Žiline.
Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo
veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného
sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková

povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z. z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).