Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12Csp/34/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116217182
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116217182.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: Friendly

Finance Slovakia s.r.o., Tallerova 4, 811 02 Bratislava, IČO: 47 243 368, právne zastúpeného advokátom
Mgr. Henrichom Schindlerom, Advokátska kancelária so sídlom Janka Kráľa 7, 974 01 Banská Bystrica
proti žalovanej: H., nar. X.X.XXXX, bytom M. o zaplatenie 259,39 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie čo do zaplatenia 59,39 EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom z omeškania od 8.7.2015
až do zaplatenia z a s t a v u j e.

II. Žalovaná je povinná do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 200,-EUR s 5,05 %-ným

ročným úrokom z omeškania od 8.7.2015 až do zaplatenia.

III. P r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania vo výške 54,20 %.
O výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 4.8.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd
zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 259,39 EUR s príslušenstvom. Zároveň požadoval náhradu trov
konania.

2. Svoj návrh odôvodnil tým, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako spotrebiteľ uzavreli dňa 6.6.2015
Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb a zároveň Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to tým, že žalovaná ako
spotrebiteľ prijala návrh Rámcovej zmluvy, ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo strany
žalobcu, na základe čoho jej žalobca ako veriteľ poskytol krátkodobý bezúčelový, bezúročný úver vo
výške 200,-EUR. Žalobca ďalej uviedol, že predpokladom pre uzatvorenie týchto zmlúv bola registrácia

žalovanej ako spotrebiteľa na adrese internetového sídla žalobcu ako veriteľa, a to za účelom zriadenia
užívateľského účtu a zároveň žiadosť o uzatvorenie Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, o ktorú
bol oprávnený požiadať výlučne spotrebiteľ s vytvoreným užívateľským účtom. Žalobca ďalej uviedol,
že Rámcová zmluva, ako aj Zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru nadobudli splatnosť a účinnosť
dňom vyjadrenia súhlasu oboma zmluvnými stranami s ich textom, pričom zo strany žalobcu sa tak stalo
zaslaním predzmluvného formulára, ktorý obsahuje informáciu o podmienkach spotrebiteľského úveru a
návrhu samotnej Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, a to žalovanej ako spotrebiteľovi formou

elektronickej pošty a zaregistrovaná žalovaná ako spotrebiteľ vyjadrila svoj súhlas kliknutím na odkaz,
ktorý jej bol zaslaný žalobcom ako veriteľom prostredníctvom tejto elektronickej pošty.3. Žalobca si v tomto konaní uplatnil voči žalovanej sumu 259,39 EUR, ktorá pozostáva zo sumy
200,-EUR, ktorá bola poskytnutá žalovanej ako spotrebiteľovi a z individuálne dohodnutej odplaty
za poskytnutie úveru vo výške 4,39 EUR. Prevyšujúcu časť nároku v žalobe nešpecifikoval. Úver s

príslušenstvom sa stal splatným dňa 7.7.2015 a žalovaná bola pred uzatvorením Rámcovej zmluvy,
ako aj Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru riadne oboznámená s poplatkami súvisiacimi s
porušením povinnosti žalovanej ako spotrebiteľa splniť riadne a včas svoj záväzok. Vzhľadom k tomu,
že sa žalovaná dostala do omeškania, uplatnil si žalobca voči nej aj úrok z omeškania vo výške 5,05
% ročne, a to zo sumy 204,39 EUR od 8.7.2015 do zaplatenia.

4. Podaním zo dňa 27.12.2016 žalobca zobral žalobu späť čo do zaplatenia prevyšujúcej istinu 200,-
EUR a zákonný úrok. Po čiastočnom späťvzatí žiadal zaplatiť 200,-EUR s 5,05 %-ným ročným úrokom
z omeškania od 8.7.2015 až do zaplatenia.

5. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.

6. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

7. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

8. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, súd konanie čo do zaplatenia 59,39 EUR s 5,05 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 8.7.2015 až do zaplatenia zastavil.

9. Žalovaná sa k návrhu na začatie konania nevyjadrila.

10. V zmysle § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné
nariadiť, ak
a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa,
b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a

hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,-EUR.

11. Keďže predmet tohto konania nepresahuje sumu 1.000,-EUR a ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, pričom skutkové tvrdenia strán nie sú sporné, súd vec prejednal a rozhodol
bez nariadenia pojednávania. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 25.4.2017.

12. Súd vykonal dokazovanie listinami, a to: Rámcovou zmluvou o poskytnutí spotrebiteľského úveru,
iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb zo dňa 5.6.2015, Zmluvou o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 6.6.2015, výpisom z bankového účtu žalobcu a žalobcovým výpisom z
Obchodného registra Okresného súdu Košice I a zistil tento skutkový stav:

13. Výpisom z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, Oddiel: Sro, Vložka číslo: 30985/V
bolo zistené, že žalobca je zapísaný v tomto Obchodnom registri pod IČOm: 47 243 368 a jeho
predmetom činnosti je poskytovanie spotrebiteľských úverov a poskytovanie iných úverov a pôžičiek pre
spotrebiteľov.

14. Z Rámcovej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených
ďalších služieb zo dňa 5.6.2015 súd zistil, že táto je podpísaná len zo strany žalobcu a z obsahu
tejto zmluvy vyplýva, že žalobca ako veriteľ poskytuje žalovanej ako spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
alebo iný úver a pôžičku prostriedkami diaľkovej komunikácie podľa zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane

spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku, a to na základe Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru ako krátkodobý bezúčelový úver. Z článku V. tejto zmluvy označeného ako: Podmienky splácania
úveru z bodu 1. bolo zistené, že úver poskytnutý žalobcom ako veriteľom, žalovanej ako spotrebiteľovi
je krátkodobým bezúčelovým úverom s lehotou splatnosti najviac 31 dní a je poskytnutý jednorazovo
v celej výške.

15. Zo Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 6.6.2015 súd zistil, že táto je podpísaná
len zo strany žalobcu ako veriteľa a na základe tejto zmluvy poskytol žalobca žalovanej krátkodobý
bezúročný úver vo výške 200,-EUR s jednorazovým čerpaním, a to bezhotovostným prevodom z účtuv banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa, ktorý je uvedený v tejto zmluve, pričom žalovaná ako
spotrebiteľ sa zaviazala vrátiť žalobcovi ako veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 204,39
EUR bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru

dňa 7.7.2015. RPMN je stanovená na 29,1 %, pričom celkové náklady spotrebiteľa sú tvorené poplatkom
za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 4,39 EUR, a teda celková čiastka, ktorú sa
zaviazala žalovaná ako spotrebiteľ vrátiť žalobcovi je suma 204,39 EUR.

16. Z výpisu z bankového účtu žalobcu bolo zistené, že dňa 8.6.2015 poskytol žalobca na protiúčet s

číslom účtu uvedeným v Zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru ako účet žalovanej, s variabilným
symbolom XXXXXXX sumu 200,-EUR.

17. Podľa § 52 odsek 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení platnom v čase uzavretia
zmluvy (ďalej len Občiansky zákonník), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 odsek 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 261 odsek 3 písmeno d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o úvere.

20. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie

dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžníka sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 1 odsek písmeno l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o

spotrebiteľských úveroch) platného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý
sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace.

22. Podľa § 2 písmeno c) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie iným
veriteľom právnická osoba, ktorá v rámci svojho podnikania ponúka alebo poskytuje úvery alebo pôžičky,

ktoré spĺňajú aspoň jednu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. c), f) a l), pričom tieto úvery alebo
pôžičky nespĺňajú žiadnu z podmienok uvedených v § 1 ods. 3 písm. a), b), d), e), g) až k) a m) až r); za
iného veriteľa sa nepovažuje banka, pobočka zahraničnej banky a finančná inštitúcia podľa osobitného
predpisu, 6) ktorá má povolenie na činnosť udelené Národnou bankou Slovenska.

23. Podľa § 2 písmeno d) zákona o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou
o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.

24. Podľa § 9 odsek 1 prvá veta zákona o spotrebiteľskom úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

25. Podľa § 11 odsek 1 písmeno a) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver

sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu
podľa § 9 odsek 1.

26. Podľa § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo
pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa

vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 15 až 17, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods.
2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.27. Podľa § 40 odsek 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný
konajúcou osobou; ak právny úkon robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže
právny predpis ustanovuje inak. Podpis sa môže nahradiť mechanickými prostriedkami v prípadoch, keď

je to obvyklé.

28. Podľa § 40 odsek 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon
urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie
obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy,

ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom.

29. Podľa § 2 písmeno a) zákona č. 266/2005 Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na
diaľku a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou na diaľku
zmluva medzi dodávateľom a spotrebiteľom o poskytnutí finančnej služby výlučne prostredníctvom
prostriedkov diaľkovej komunikácie.

30. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanou ako
spotrebiteľom bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 497 Obchodného zákonníka zmluva o úvere,
ktorú súd vzhľadom na povahu zmluvných strán posúdil v zmysle ustanovenia § 53 a nasledujúce
Občianskeho zákonníka ako spotrebiteľskú zmluvu.

31. Predmetnú zmluvu nebolo možné posúdiť ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pretože v predmetnej zmluve bola stanovená splatnosť
na dobu kratšiu ako 3 mesiace (od 20.5.2014 do 20.6.2014), a preto v zmysle vyššie citovaného
ustanovenia § 1 ods. 3 písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. takýto úver nie je spotrebiteľským úverom.

V súlade s ustanovením § 2 písmeno c) zákona č. 129/2010 Z.z. mal žalobca pri tomto zmluvnom
vzťahu postavenie tzv. iného veriteľa, nakoľko v rámci svojho podnikania poskytuje úvery a pôžičky, ktoré
nie sú spotrebiteľským úverom. S poukazom na ustanovenie § 24 odsek 1 zákona o spotrebiteľských
úveroch sa však aj na takéto zmluvy vzťahujú taxatívne ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch
vrátane § 9 odsek 1, odsek 2 a § 11 tohto zákona. Vychádzajúc z ustanovenia § 9 odsek 1 zákona

o spotrebiteľskom úvere mal súd za to, že v tomto prípade nebola dodržaná písomná forma, aj keď
žalobca tvrdil, že uzavrel Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru a Rámcovú zmluvu so žalovanou
elektronickými prostriedkami, ale toto svoje tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal. Súdu nebolo
preukázané, že by táto zmluva bola účastníkmi podpísaná spôsobom, ktorý je upravený v § 40 odsek
4 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom k tomu je potrebné skonštatovať, že tento úver sa považuje

za bezúročný a bez poplatkov a navyše súd poukazuje aj na samotné znenie Zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru zo dňa 6.6.2015, kde je uvedené, že veriteľ poskytuje spotrebiteľovi bezúročný
úver, pričom však na druhej strane vyčíslil celkové náklady, a to RPMN v hodnote 29,1 %. Vzhľadom k
tomu by súd odmenu, teda celkové náklady tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou
sumou vo výške 4,39 EUR posúdil ako konanie v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia §

3 Občianskeho zákonníka, majúc za to, že takémuto zmluvnému dojednaniu nie je možné poskytnúť
právnu ochranu. Nakoľko však žalobca zobral žalobu späť čo do poplatku za poskytnutie úveru a žiadal
zaplatiť len skutočne poskytnutý úver 200,-EUR, súd zaviazal žalovanú, pretože z úveru nezaplatila nič,
zaplatiť žalobcovi len sumu 200,-EUR.

32. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

33. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

34. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013 výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

35. Pretože sa žalovaná dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy, vznikol žalobcovi nárok na
úroky z omeškania, a to vo výške stanovenej podľa Nariadenia vlády SR č. 87/1995. Keďže žalovanámala vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v lehote do 7.7.2015, nasledujúcim dňom sa dostala do
omeškania. Výška úroku z omeškania ku dňu 8.7.2015 bola 5,05 % ročne. Preto súd zaviazal žalovanú
zaplatiť žalobcovi aj zákonný 5,05 %-ný ročný úrok z omeškania zo sumy 200,-EUR od 8.7.2015 až do

zaplatenia.

36. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

38. Podľa§262ods.2CSPovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Žalobca pôvodne žiadal zaplatiť sumu 259,39 EUR. Súd mu priznal sumu 200,-EUR, čo je jeho
77,10 %-ný úspech oproti 22,90 %-nému neúspechu. Odpočítaním neúspechu od úspechu vychádza,
že žalobca má nárok na 54,20 % svojich trov. Preto súd priznal žalobcovi právo na náhradu 54,20 %
jeho trov, pričom o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti

tohto rozsudku.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom

odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(ust. § 366 CSP).