Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 24. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 14C/40/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115201407
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milina Jánošková

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2017:3115201407.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Milinou Jánoškovou v právnej veci žalobkyne: D. Y., nar.

X.X.XXXX, občianky SR, bytom Q. - X., Y. č. XXXX/X , práv. zast. Advokátska kancelária JUDr. Danica
Birošová, s.r.o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická č. 46/276, IČO: 36 837 857 proti žalovaným : 1/ Z.. G.
Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. č. XXX/XX a 2/ J.. G. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q., T. č. XXX/XX, obe
právne zastúpené JUDr. Stanislavom Zajacom, advokátom so sídlom v Dubnici nad Váhom, Obrancov
mieru č. 344/2 o určenie dedičského práva takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba s a z a m i e t a.

II. Žalovanej 1/ sa priznáva náhrada trov konania 100%.

III. Žalovanej 2/ sa priznáva náhrada trov konania 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasakonečnoužaloboudomáhala určenia,žežalované1/a2/niesúoprávnenýmidedičkami
v I. dedičskej skupine po poručiteľovi T. Y., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, naposledy bytom Y. č.
XXXX/X, Q. - X. a náhrady trov konania. Uviedla, že dňa 29.4.2014 zomrel T. Y., nar. XX.X.XXXX, ktorý
bol manželom žalobkyne. V konaní o dedičstve vedenom súdnou komisárkou H.. M. S. pod. sp.zn. 8Dnot
125/2014boliakodedičiadodedičskéhokonaniaprizvaní okremžalobkyneajosvojenádcéražalobkyne

mal. H. Y., nar. XX.X.XXXX a žalované 1/ a 2/, ako potomkovia poručiteľa, a dedičia v I. dedičskej
skupine v zmysle ust. § 473 Občianskeho zákonníka. Konanie je vedené pred Okresným súdom Trenčín
sp.zn. 21D/706/2014. Počas života jej poručiteľ povedal, že žalované 1/ a 2/ nie sú jeho biologickými
deťmi a žalobkyňa počas manželstva chodievala na vyšetrenia neplodnosti, avšak lekári nenašli príčinu,
pre ktorú by nemohla otehotnieť. Napriek tejto skutočnosti sa poručiteľovi a žalobkyni nepodarilo splodiť
vlastné dieťa. Preto vzniká dôvodná pochybnosť o tom, či žalované 1/ a 2/ sú biologické deti poručiteľa
a preto navrhuje, aby súd vykonal testy DNA, a vypočul svedkyňu W. Y.. Testy by potvrdili, alebo vyvrátili

otcovstvo poručiteľa. Zároveň žalobkyňa poukazovala na skutočnosť, že žalované 1/ a 2/ sa nijakým
spôsobom počas života poručiteľa o neho nestarali, nenavštevovali ho ani sa o neho nezaujímali. Ďalej
poukázala na to, že rodinná vetva žalovaných 1/ a 2/ po rozvode poručiteľa s W. Y. nadobudla do
vlastníctva nehnuteľnosť v k.ú Q., zapísanú v LV č. XXX, ktorá im po rozvode zostala a túto postavil
poručiteľ svojpomocne, za pomoci svojich súrodencov. V prípade, ak by sa preukázala neexistencia
dedičského práva žalovaných 1/ a X/, dedila by po poručiteľovi iba ona a s dcérou, s poukazom na to,
že nemá peniaze na to, aby žalované 1/ a 2/ vyplatila.

2. Žalované 1/ a 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Uviedli, že žalobkyňa sa domáha určenia dedičského práva
v rozpore s platnou právnou úpravou, podľa ktorej sú neopomenuteľnými dedičmi poručiteľa jeho deti.
Žalované 1/ a 2/ sú podľa rodných listov deťmi poručiteľa a pochádzajú z jeho prvého manželstva.Svoje otcovstvo poručiteľ voči nim nikdy nezaprel, a ani nepodal v tejto veci návrh na príslušný súd.
Počas svojho života obe žalované vnímal a považoval za svoje dcéry a tak sa k nim aj správal. Tvrdenie
žalobkyne, že žalované sa o poručiteľa nezaujímali a nenavštevovali ho nie je pravda, nakoľko stretnutia

s otcom žalované 1/ a 2/ realizovali mimo jeho rodinného domu v X., pretože žalobkyňa si tieto stretnutia
neprialaaneželalasiich. Pokiaľbyporučiteľsvojeotcovstvo vočižalovaným1/a2/neakceptoval,mohol
svoje otcovstvo zaprieť a kedykoľvek počas života previesť svoj spoluvlastnícky podiel na predmetných
nehnuteľnostiach na žalobkyňu alebo inú osobu. Žiadne právne úkony v tomto smere neurobil a podiel
1 na nehnuteľnostiach v LV č. XXX v k.ú. X. a s ostatným poručiteľovým majetkom patrí do dedičského

konania po poručiteľovi. Tvrdenia žalobkyne o tom, že žalované 1/ a 2/ nie sú biologickými deťmi
poručiteľa je v danej veci bezpredmetné, nakoľko okruh dedičov ustanovuje platný Občiansky zákonník
bez toho, aby sa pri prejednávaní dedičstva skúmalo a zisťovalo, či sa jedná o biologických potomkov
poručiteľa. Obdobná situácia by nastala aj v prípade H. Y., ktorú si poručiteľ za života osvojil. Žalované
1/ a 2/ sa domnievajú , že žaloba bola na súd podaná účelovo, aby im žalobkyňa nemusela vyplatiť ich
dedičský podiel. Predložili ako dôkazy svoje rodné listy a výpis z LV č. XXX v k. ú. X. a doklady o úhrade

kúpnej ceny za podiel poručiteľom.

3. Z rodného listu žalovanej 1/, narodenej dňa XX.X.XXXX v Z. mal súd preukázané, že ako jej otec je
v ňom uvedený poručiteľ T. Y., nar. XX.X.XXXX v X., výpravca vlakov, bytom Q. č. XXX a matka W. Y.
rod. R., nar. XX.X.XXXX, v Q., zootechnička, bytom Q. č. XXX.

4. Z rodného listu žalovanej X/, narodenej dňa XX.XX.XXXX v W. mal súd preukázané, že ako jej otec
je v ňom uvedený poručiteľ T. Y., nar. XX.X.XXXX v X., vedúci dopravy, bytom Q. č. XXX a matka W.
Y. rod. R., nar. XX.X.XXXX, v Q., úradníčka, bytom Q. č. XXX.

5. Z výpisu z LV č. XXX v k.ú. X. vyplýva, že poručiteľ je vedený ako podielový spoluvlastník v podiele
1 na nehnuteľnostiach CKN parc.č. XX o výmere XXXmX -zast. plochy a nádvoria a rodinného domu,
súp.č. XXXX na parc.č. XX. Ďalšími spoluvlastníkmi sú žalobkyňa v podiele X a J. Y. v podiele X/X.

6. Podľa § 51 ods.1 Zákona č. 94/1963 Zb. o rodine ( účinného od 1.4.1964) ak sa narodí dieťa v čase

od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za
neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

7. Podľa § 57 ods.1 Zákona č. 94/1963 Zb. o rodine ( účinného od 1.4.1964) manžel môže do šesť

mesiacov odo dňa, keď sa dozvie, že sa jeho manželke narodilo dieťa, zaprieť na súde, že je jeho otcom.

8. Podľa § 59 ods.1,2 Zákona č. 94/1963 Zb. o rodine ( účinného od 1.4.1964) manžel má právo zaprieť
otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije
ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do šesť mesiacov od narodenia dieťaťa

zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o zapieracom práve manžela platia tu obdobne.

9. Podľa § 62 ods.1 Zákona č. 94/1963 Zb. o rodine ( účinného od 1.4.1964) ak uplynula lehota
ustanovená na zapretie otcovstva jedného z rodičov, môže generálny prokurátor, ak to vyžaduje záujem
spoločnosti, podať návrh na zapretie otcovstva proti otcovi, matke a dieťaťu.

10. Podľa § 473 ods.1 Občianskeho zákonníka v prvej skupine dedia poručiteľovi deti a manžel, každý
z nich rovnakým dielom.

11. Podľa § 80 písm.c/ O.s.p. (účinného do 30.6.2016) návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem.

12. Podľa § 137 písm. a/ CSP ( účinného od 1.7.2016) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o
určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

13. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c/ O.s.p.( účinného do 30.6.2016) , musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého právnehozáujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj
ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne
nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania.

Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu
ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj R 17/1972).
Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického života, ale
len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny základ pre
právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná žaloba (viď

rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č.
40/1996). Naliehavý právny záujem žalobkyne na okruhu dedičov po poručiteľovi je daný.

14. V danom prípade sa súd zaoberal len tým nárokom, ktorý žalobkyňa na pojednávaní označila za
predmet žaloby, teda iba určením, že žalované 1/ a 2/ nie sú dedičkami po poručiteľovi. O žiadnom
inom nároku sa nedomáhala v tomto konaní rozhodovať. Súd mal z listinných dôkazov preukázané,

že žaloba nebola podaná dôvodne. Z rodných listov žalovaných 1/ a 2/ nepochybne vyplýva, že obe
žalované sú deťmi poručiteľa a nie je podstatné, či sú jeho biologickými deťmi. Z ich obsahu je zrejmé,
že žalované 1/ a 2/ sa narodili za trvania manželstva poručiteľa a ich matky. Otcovstvo poručiteľa k nim
bolo založené vyvrátiteľnou I. domnienkou otcovstva, podľa ktorej sa za otca dieťaťa považuje manžel
matky. Okruh osôb, ktoré môžu za danej situácie ( v zákonom stanovenej lehote ) otcovstvo zaprieť,

vyplývalo z platnej legislatívy ( matka, manžel matky) a v rámci žiadneho iného konania pred súdom sa
nevykonávajú pre potreby určenia otcovstva testy DNA. Nebo preukázané, že otcovstvo k žalovaným
1/ a 2/ bolo poručiteľom ( alebo inou oprávnenou osobou podať taký návrh ), zapreté. Z týchto dôvodov
mal súd žalobu za šikanóznu a bezpredmetnú, pretože je nepochybne preukázané, že žalované 1/ a
2/ sú poručiteľovými deťmi a jeho dedičkami v I. dedičskej skupine a v konaní sa nepreukázalo, že by

nehnuteľnosť zapísaná v LV č. XXX v k.ú. X. patrila do bezpodielové spoluvlastníctva manželov, teda
poručiteľa a žalobkyne. Preto súd žalobu zamietol.

15. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok ) podľa pomeru úspechu vo veci. Žalované 1/ a 2/ mali v konaní plný úspech a preto im súd

priznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.