Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/147/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811215917
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Fedor
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3811215917.16

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom Mgr. Štefanom Fedorom v právnej veci žalobkyne: J. B., nar.
XX.XX.XXXX, bytom U., H. XX, právne zastúpená JUDr. Jaroslavom Hujíkom, advokátom so sídlom
v Prievidzi, Hviezdoslavova 3, proti žalovaným: v rade 1/ Z. B., nar. X.X.XXXX a v rade 2/ E. B., nar.
XX.X.XXXX, obaja bytom U., H. XX, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

r o z h o d o l :

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ k pozemku nachádzajúcemu sa v

katastrálnom území U., obec U., okres H., zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Okresným
úradom Prievidza, Katastrálny odbor na Liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela registra „C“,
parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2 sa z r u š u j e.

II. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných v rade 1/ a 2/ k pozemku nachádzajúcemu sa v
katastrálnom území U., obec U., okres H., zapísanému v katastri nehnuteľností vedenom Z. úradom H.,
P. odbor na A. vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela registra „C“, parcelné číslo XXX, zastavané

plochy a nádvoria o výmere XXX mX sa vysporiadava tak, že:
tá časť pozemku, ktorá je podľa geometrického plánu zo dňa X.X.XXXX, vyhotoveného spoločnosťou
G., s.r.o., autorizačne overeného O.. H. P. a úradne overeného Z. úradom H., katastrálny odbor dňa
XX.X.XXXX, pod číslom XXX/XXXX označená ako: parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané
plochy a nádvoria o výmere 26 m2, parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o
výmere 5 m2 a parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 15 m2 sa

prikazuje do výlučného vlastníctva žalobkyni J. B., rodenej E., narodenej XX.XX.XXXX,
tá časť pozemku, ktorá je podľa geometrického plánu zo dňa 5.9.2016, vyhotoveného spoločnosťou
GEOMERKART, s.r.o., autorizačne overeného Ing. H. P. a úradne overeného Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor dňa 23.9.2016, pod číslom 4XX/XXXX označená ako: parcela registra „C“
KN, číslo 229/1 zastavané plochy a nádvoria o výmere 40 m2 , parcela registra „C“ KN, číslo XXX/X
zastavané plochy a nádvoria o výmere 71 m2 a parcela registra „C“ KN a číslo XXX/X zastavané plochy
a nádvoria o výmere 14 m2 sa prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného v

1. rade Z. B., narodeného X.X.XXXX a žalovanej v 2. rade E. B., rodenej E., narodenej XX.X.XXXX v
podiele 1/1,
tá časť pozemku, ktorá je podľa geometrického plánu zo dňa 5.9.2016, vyhotoveného spoločnosťou
GEOMERKART, s.r.o., autorizačne overeného Ing. H. P. a úradne overeného Okresným úradom
Prievidza, katastrálny odbor dňa 23.9.2016, pod číslom XXX/XXXX označená ako: parcela registra
„C“ KN, číslo XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 38 m2, sa prikazuje do podielového

spoluvlastníctva:
- v podiele 1/4 žalobkyni J. B., rodenej E., narodenej XX.XX.XXXX,
- v podiele 3/4 do bezpodielového spoluvlastníctva manželov žalovaného v 1. rade Z. B., narodeného
X.X.XXXX a žalovanej v 2. rade E. B., rodenej E., narodenej XX.X.XXXX.

III. Geometrický plán zo dňa 5.9.2016, vyhotovený spoločnosťou GEOMERKART, s.r.o., autorizačne
overený Ing. H. P. a úradne overený Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor dňa 23.9.2016, pod

číslom XXX/XXXX je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozsudku.IV. Žalovaní v rade 1/ a 2/ sú povinní nahradiť spoločne a nerozdielne žalobkyni 100% trov konania.

V. Slovenská republika nemá nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

VI.Žalovanívrade1/a2/ súpovinnínahradiťspoločneanerozdielneSlovenskejrepublike50%odmeny,
ktorá bola vyplatená spoločnosti Geomerkart, s.r.o. za vypracovanie geometrického plánu

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde domáhala, aby súd zrušil a vyporiadal

spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovaných k nehnuteľnosti v katastrálnom území U., obec U., okres H.,
zapísanému v katastri nehnuteľností na Liste vlastníctva číslo XXXX a to pozemok, parcela registra „C“,
parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2. Žalobu odôvodnila tým, že uvedená
nehnuteľnosť je užívaná ako dvor, spoločný pre rodinný dom žalobkyne a rodinný do žalovaných.
Žalovaný v rade 1/ je synom žalobkyne a žalovaná v rade 2/ je jej nevestou. Medzi žalobkyňou

a žalovanými vznikajú vážne nedorozumenia, súvisiace s výkonom vlastníckeho práva k spoločnej
nehnuteľnostiasjejužívaním.Žalobkyňasapokúšalauzatvoriťsožalovanýmidohoduoúpraveužívania
pozemku parcelné číslo XN. bez zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, k dohode však
nedošlo, pretože dohoda, ktorú navrhli žalovaní je pre žalobkyňu neprijateľná, nakoľko podľa nej nemá
pre seba vytvorené dostatočné súkromie a pokoj, najmä v časti pre jej domom. Jej vzťahy so žalovanými

sa naďalej zhoršujú. Žalovaný v rade 1/ dokonca bráni žalobkyni v kontakte s inými ľuďmi a ona sa so
svojimi známymi musí stretávať mimo svojho bydliska. V poslednom čase riešila viaceré konflikty medzi
účastníkmi aj polícia. Žalobkyňa chce dosiahnuť, aby časť spoločného dvora bola vyhradená len pre ňu
a aby na nej žalovaní nemali umiestnené veci. Za jediné riešenie situácie považuje žalobkyňa rozdelenie
pozemku parcelné číslo XXX tak, že do jej vlastníctva pripadne časť dvora súvisiaca s jej stavbami a

do vlastníctva žalovaných tá časť, ktorá súvisí s ich stavbami. Zvyšná časť zostane spoločná ako cesta
- priechod pre ňu a pre žalovaných. Spôsob navrhovaného rozdelenia predložila spolu so žalobou na
farebnom náčrte s tým, že presná výmera budúcich parciel bude závisieť od stanoviska geodeta.

2. Žalovaní v písomnom vyjadrení k žalobe uviedli, že žalobkyni poslali 2 alebo 3 návrhy, avšak ona ani

s jedným nesúhlasila. Žalobkyňa stále užíva viac ako 52 m2, na ktoré má nárok a nedala metre ani na
chodník k jej domu, k jej záhrade a k letnej kuchyni. Žalobkyňa je vlastníčkou iba 1, no má viac ako má
mať. Nie je pravda, že žalovaní obmedzujú žalobkyni kontakt s inými ľuďmi.

3. Súd vykonal obhliadku predmetnej nehnuteľnosti a následne vo veci nariadil znalecké dokazovanie a

ustanovil znalca z odboru geodézie a kartografie Ing. H. P., ktorého poveril vypracovaním geometrického
plánu na rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti.

4. Po doručení znaleckého posudku súd vo veci nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie
výsluchmi strán sporu, znalca a svedkov a listinnými dôkazmi.

5. Z výpovedí strán sporu na pojednávaniach a z ich vyjadrení k vykonaným dôkazom vyplynulo, že
medzi stranami ako spoluvlastníkmi sú dlhodobé a pretrvávajúce nezhody, ktoré sa prejavujú v tom, že
strany sa nevedia dohodnúť na spôsobe a rozsahu užívania spoločnej nehnuteľnosti a hospodárení s
ňou, a to ani v elementárnych záležitostiach. Robia si navzájom prieky a správajú sa voči sebe tak, že

na riešenie ich sporov bola už niekoľkokrát privolávaná polícia. Tento postoj a správanie strán pretrval
počas celého konania a strany neboli schopné dospieť k dohode, resp. k zmierlivému riešeniu.

6. Súd ďalej vykonal dokazovanie nasledovnými listinami: výpisy z Listov vlastníctva pre k.ú. U. č.l. 6 - 9,
návrh žalobkyne na rozdelenie pozemku č.l. 11, znalecký posudok č. 3/2013, znalecký nákres upravený

žalobkyňou č.l. 58, fotografie predložené žalobkyňou č.l. 59 - 60, potvrdenie Mesta Handlová č.l. 61,
fotografie č.l. 81 - 86, rozsudok Okresného súdu Prievidza č.k. 9C/125/2003 - 56 zo dňa 22.3.2005,
znalecký nákres č.l. 112, fotografie č.l. 131 - 138 a geometrický plán.7. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) (1) Spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o
zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť,
dohoda musí byť písomná.

8. Podľa § 141 ods. 2 OZ každý zo spoluvlastníkov je povinný vydať ostatným na požiadanie písomné
potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali, ak nemala už dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom
vyporiadaní písomnú formu.

9. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

10. Podľa § 142 ods. 1 OZ z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada
spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku.

11. Z dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti -pozemku parcela

registra „C“, parcelné číslo XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 209 m2, zapísanému v katastri
nehnuteľností na Liste vlastníctva číslo XXXX v katastrálnom území U.. Veľkosť spoluvlastníckeho
podielu žalobkyne je 1, žalovaní v rade 1/ a 2/ majú v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov
zvyšné 3, (na liste vlastníctva zapísané ako 1 a 3/12). Uvedená nehnuteľnosť je spoločným dvorom pre
rodinný dom žalobkyne, súpisné číslo XXXX a rodinný dom žalovaných, súpisné číslo XXX. J. sporu,

ako spoluvlastníci spoločného dvora sú v permanentnom konflikte a na spôsobe užívania spoločnej
nehnuteľnosti sa nevedia dohodnúť. W. sa v súčasnosti vo svojom dome nezdržiava a tvrdí, že sa cíti
ohrozená zo strany žalobcov. J. sa vyhrotila takým spôsobom, že bez úpravy práv a povinností na
základe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva spoločnej nehnuteľnosti sa ich spolužitie
stalo neznesiteľným.

XX. J. je výrazom vlastníckeho vzťahu ku spoločnej veci s tými dôsledkami, že spoluvlastník môže so
svojím podielom nakladať len s ohľadom na záujmy ostatných spoluvlastníkov. P. zo spoluvlastníkov
má právo obrátiť sa na súd a požadovať zrušenie a vysporiadanie podielového spoluvlastníctva. K. §
X42 ods. 1 OZ stanovuje nielen možné spôsoby zrušenia a vysporiadania podielového spoluvlastníctva,

ale aj ich záväzné poradie, v rámci ktorého môžu byť použité uvedené spôsoby vysporiadania. J. môže
vykonať spôsob vysporiadania podielového spoluvlastníctva spočívajúci v prikázaní veci jednému z
viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu alebo v nariadení predaja a rozdelenia výťažku, len
pokiaľ nie je rozdelenie veci dobre možné. E. základné hľadiská, ktoré berie súd do úvahy pri zrušení
spoluvlastníctva a jeho vyporiadaní, patria: a) veľkosť spoluvlastníckych podielov a b) účelné využitie

veci. H. § 142 OZ ustanovuje, že súd prihliadne na účelné využitie veci, ide o právnu normu s relatívne
neurčitou hypotézou, t. j. o právnu normu, ktorá prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom
jednotlivom prípade vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu
okolností. V rámci posudzovania účelného využitia veci tak možno vedľa veľkosti podielov zohľadniť celý
rad ďalších relevantných skutočností.

XX. H. reálnom rozdelení spoločnej veci prihliada súd na tieto hľadiská: a) fyzická a právna deliteľnosť
predmetu spoluvlastníctva, b) výška spoluvlastníckych podielov a c) účelné využitie rozdelenej veci.
Ak pozemky bude možné užívať na určený účel aj po rozdelení, hoci oproti predchádzajúcemu
stavu s určitým obmedzením, ide o reálne deliteľnú vec a je potrebné dať prednosť jej reálnemu

rozdeleniu medzi spoluvlastníkmi. R. „dobre možné“, ktorý použil zákonodarca v ustanovení § X42
ods. 1 OZ sa sleduje najmä ten cieľ, aby pozemky mohli aj po rozdelení nehnuteľnosti bez závad
slúžiť na uspokojovanie tých potrieb, na ktoré sú účelovo určené. H. úvahe, či je vysporiadanie
zrušenéhopodielovéhospoluvlastníctvakpozemku,naktoromjepostavenástavbaaleboktorýpriliehak
zastavanému pozemku, jeho reálnym rozdelením dobre možné, súd vždy prihliada na to, aby rozdelením

pozemku nebol vlastníkovi stavby umiestnenej na ňom alebo na susediacom pozemku znemožnený
prístup k tejto stavbe.14. Vzhľadom na uvedené kritéria vyplývajúce z citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka dospel
súd k záveru, že spoločnú nehnuteľnosť (spoločný dvor) je možné rozdeliť medzi spoluvlastníkov.
Preto podľa názoru súdu prichádzal do úvahy len prvý spôsob zrušenia a vysporiadania podielového

spoluvlastníctva v zmysle § 142 ods. 1 OZ. Súd sa pri rozdelení nehnuteľnosti snažil o to, aby bolo
možné za daných podmienok, čo najúčelnejšie využiť novovzniknuté nehnuteľnosti, vzhľadom na to,
že pôvodným pozemkom je spoločný (relatívne malý) dvor pre dva rodinné domy. Súd vychádzal z
pôvodného návrhu žalobkyne. Zároveň akceptoval niektoré výhrady strán, ktoré v priebehu konania
vzniesli z dôvodu, aby mali popri svojich domoch zabezpečený obslužný priestor a prístup k ostatným

nehnuteľnostiam, ktoré vlastnia, a ktoré susedia s vyporiavaným pozemkom. Súd dbal predovšetkým na
to, aby dôsledkom vyporiadania spoluvlastníctva bolo rozumné usporiadanie vzťahov spoluvlastníkov,
tak aby im zostal zachovaný prístup k ich nehnuteľnostiam a aby mohli svoje nehnuteľnosti čo najlepšie
využiť.

15. V konaní bol vypracovaný Geometrický plán číslo XXX/XXXX, ako grafický podklad pre rozdelenie

nehnuteľnosti. Súd uložil znalcovi, aby pri vyhotovení geometrického plánu vychádzal zo Znaleckého
nákresu zo dňa 21.11.2014, pričom súd zároveň určil ďalšie požiadavky, z ktorých mal znalec vychádzať.

16. Z novovzniknutých pozemkov pripadnú žalovanej do vlastníctva pozemky (zastavané plochy a
nádvoria)sparcelnýmičíslami:XXX/Xovýmere26m2,XXX/Xovýmere 5m2čísloXXX/Xovýmere

15 m2. V prípade pozemku parcelné číslo XXX/X je zabezpečený prístup k nehnuteľnosti žalobkyne
parcelné číslo 228, ktorá susedí s pôvodným pozemkom parcelné číslo XXX. Pozemok parcelné číslo
XXX/X zahŕňa žumpu, ktorá patrí k domu žalovanej a nachádza sa oproti nemu, bude tak zabezpečený
prístup žalobkyne k tomuto zariadeniu. Novovzniknutý pozemok parcelné číslo XXX/X sa nachádza
vedľa domu žalobkyne, pod jej oknom. Okrem iného je tak zabezpečený stav, že žalovaní nebudú môcť

ukladať na toto miesto rôzne veci, čo bolo jedným zo zdrojov konfliktov medzi spoluvlastníkmi. Zároveň
bola zohľadnená požiadavka žalovaných, aby im bola popri ich dome ponechaná tzv. odkvapová
vzdialenosť v rozsahu 0,5 m. V prípade, ak by celá táto časť pripadla žalobkyni, nemajú kam umiestniť
plynovú bombu. Zároveň pri svojom dome potrebujú obslužný priestor.

17. Žalovaným v rade 1/ a 2/ pripadnú z novovzniknutých pozemkov do ich bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pozemky (zastavané plochy a nádvoria) s parcelnými číslami: XXX/X o
výmere 40 mX , XXX/X o výmere 71 m2 a XXX/X o výmere 14 m2. V prípade pozemku parcelné číslo
XXX/X ide o časť pôvodného pozemku, ktorý je v súčasnosti využívaný ako záhrada. Novovzniknutý
pozemok parcelné číslo XXX/X zabezpečuje žalovaným prístup k zadnej časti dvora, kde sa nachádza

hospodárska stavba žalovaných. Pozemok parcelné číslo XXX/X sa nachádza v okolí rodinného domu
žalovaných a zabezpečuje im prístup k domu a možnosť jeho údržby.

18. Na základe vypracovaného geometrického plánu zároveň vznikol aj nový pozemok parcelné
číslo XXX/X o výmere 38, ktorý zostáva v podielovom spoluvlastníctve strán sporu a to tak, že

veľkosť spoluvlastníckeho podielu žalobkyne bude 1 a do bezpodielového spoluvlastníctva manželov
žalovaných pripadne spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 3. Ide o chodník, ktorý vedie naprieč
vyporiadavanympozemkomparcelnéčíslo229.Súdohľadomtohtonovovzniknutéhopozemkuprihliadal
predovšetkým na praktickú stránku veci tak, aby mali obe strany sporu možnosť sa pohybovať po dvore,
a aby tak mali plnohodnotný prístup k svojim nehnuteľnostiam. Súd si je vedomý toho, že spoluvlastnícke

podiely k tomuto pozemku nie sú vo veľkosti 1-ice pre každú zo strán sporu ale, že zostáva zachovaný
pôvodný pomer veľkosti spoluvlastníckych podielov. Súd však zároveň poukazuje aj na vyjadrenie strán
sporu na obhliadke, ktorá sa uskutočnila dňa 25.4.2012, kde uviedli, že pokiaľ by nebolo možné reálne
rozdeliť tú časť spoločného dvora, ktorá je používaná ako prechod cez spoločný dvor, navrhujú, aby
bola reálne rozdelená len tá časť spoločného dvora, ktorá slúži ako záhradka a zadná časť spoločného

dvora, ktorá slúži ako sklad materiálu.

19. K námietkam žalovaných, ktoré vzniesli ku geometrickému plánu, a ktoré spočívajú v tom, že
žalovaná získala rozdelením pozemky o celkovej výmere, ktorá nezodpovedá jej pôvodnému podielu a
že žalovaným naopak z ich výmery ubudlo, súd uvádza, že uvedené odchýlky vznikli zaokrúhľovaním

výmer novovzniknutých parciel. Geodet pri vypracovaní geometrického plánu musel vychádzať aj z
príslušných metodických predpisov, ktoré zaokrúhľovanie upravujú.20.Súdeštekonštatuje,žežalobkyňavpriebehukonaniaspochybnilaveľkosťspoluvlastníckehopodielu
žalovaných a tvrdila, že ona je spoluvlastníčkou až polovice pozemku parcelné číslo XXX, a to z dôvodu,
že vyplatila dedičov L. T. (predchádzajúceho spoluvlastníka) po jeho smrti. Súd konštatuje, že toto jej

tvrdenie nepotvrdil vo svojej výpovedi ňou navrhovaný svedok L. T. (mladší) a žalobkyni sa zároveň
nepodarilo predložiť žiadne ďalšie dôkazy, ktoré by jej tvrdenia preukázali. Súd preto nemal pochybnosti
o tom, že spoluvlastnícke podiely jednotlivých spoluvlastníkov sú také, ako to vyplýva z údajov Katastra
nehnuteľností, zapísaných na Liste vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne územie U..

21. Podľa § 253 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) ak súd ustanoví znalca a
strane nebolo priznané oslobodenie od súdneho poplatku, najneskôr spolu s ustanovením znalca uloží
povinnosť zložiť preddavok v rozsahu predpokladaných nákladov znaleckého dokazovania.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa Čl. 4 ods. 1 CSP ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného
ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré
upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.

24. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby, má

táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok.

25. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

26. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

27. Podľa názoru súdu možno konštatovať, že žalobkyňa bola v spore proti žalovaným plne úspešná,
keďže dosiahla zrušenie podielového spoluvlastníctva autoritatívnym rozhodnutím súdu, a to takým

spôsobom vyporiadania aké navrhla v súdnom konaní. Preto jej súd priznal nárok na náhradu trov
konania voči žalovaným v rozsahu 100%. O konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

28. V konaní boli vynaložené aj peňažné prostriedky Slovenskej republiky z rozpočtových prostriedkov

Okresného súdu Prievidza, a to na úhradu tých nákladov spojených s obstaraním dôkazných
prostriedkov, ktoré nepokrývali preddavky zložené stranami. Podľa dôvodovej správy k Civilnému
sporovémuporiadku,ustanovenie§259CSPpokrývaajpotenciálnevýdavkyštátu.Súddospelkzáveru,
že uvedené zákonné ustanovenie možno použiť pri rozhodovaní o nároku Slovenskej republiky na
náhradu trov konania s využitím výkladového pravidla upraveného v Čl. 4 CSP, teda analógie legis.

V zmysle takéhoto výkladu citovaného ustanovenia má teda Slovenská republika nárok na náhradu
vynaložených výdavkov.

28. V priebehu konania boli vynaložené rozpočtové prostriedky na odmeny priznané znalcovi Ing. H.
P.. Znalecké úlohy, ktoré mu súd uložil, boli zadávané na návrh žalobkyne, keďže viackrát zmenila

svojestanoviskokugrafickýmpodkladomvypracovanýmznalcomohľadomnavrhovanéhovyporiadania.
Žalobkyňa by tak mala povinnosť nahradiť Slovenskej republike vynaložené trovy konania, keďže
tieto trovy zavinila. Žalobkyňa však bola v konaní oslobodená od súdnych poplatkov a preto súd s
prihliadnutím na ustanovenie § 253 ods. 2 CSP neuložil povinnosť nahradiť Slovenskej republike trovy
konania.

29. V konaní bol vypracovaný geometrický plán, ktorý je ako grafický podklad nevyhnutný pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením nehnuteľnosti. Vypracovanie
geometrického plánu bolo v záujme oboch procesných strán a preto by sa mali podieľať na výdavkoch
na jeho vypracovanie rovným dielom. Ako súd konštatoval, žalobkyňa bola oslobodená od súdnych

poplatkov, súd jej preto neuložil povinnosť nahradiť trovy uhradené štátom. Žalovaným súd uložil, aby
Slovenskej republike spoločne a nerozdielne Slovenskej republike 50% odmeny, ktorá bola vyplatená
spoločnosti Geomerkart, s.r.o. za vypracovanie geometrického plánu.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia.

Odvolanie sa podáva na Okresnom súde Prievidza v troch vyhotoveniach. O odvolaní rozhodne Krajský
súd v Trenčíne.

Podľa § 393 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinnosť uložená týmto rozhodnutím nebude dobrovoľne splnená, možno podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.