Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 17Csp/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817200164
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Robert Šorl PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3817200164.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza samosudcom JUDr. Robertom Šorlom, PhD. v spore žalobcu: De vries Justitia

s.r.o. so sídlom Vyšehradská 1349/2, 128 00 Praha, Česká republika, zastúpený advokátom Mgr.
Henrichom Schindlerom so sídlom Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, proti žalovanému: V. B., narodený
X.X.XXXX, bytom F. 93X/XX, W. o zaplatenie 575 eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 532,50 eur s úrokom z omeškania v sadzbe 5 % ročne z
tejto sumy od 14.1.2017 do zaplatenia, a to do šiestich mesiacov od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti sa žaloba z a m i e t a.
Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobu doručenou súdu 9.1.2017 proti žalovanému domáhal zaplatenia 575 eur s úrokom

z omeškania v sadzbe 5 % ročne z tejto sumy od 10.5.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
Tvrdil, že so žalovaným investori, v mene ktorých konal prevádzkovateľa internetového portálu uzavreli
zmluvu, na základe ktorej mu bol poskytnutý úver 700 eur na splatenie ktorého žalovaný zaplatil len 125
eur. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril tak, že si vzhľadom na zdravotné problémy nespomína, no
nevylučuje to, že uzavrel zmluvu o úvere prostredníctvom internetu.
2. Súd vykonal dokazovanie všetkými stranami navrhnutými dôkazmi, a to čl. 31 - 53 výpis z účtu, čl. 4
- 11 podmienky používania, čl. 12 úverové podmienky, čl. 13 - 16 rámcová zmluva, čl. 17 kópia, čl. 19

výpis z účtu, čl. 20 oznámenie o postúpení pohľadávky, z ktorých bol zistený nasledovný, medi stranami
nesporný skutkový stav: Žalovanému bolo na jeho bankový účet obchodnou spoločnosťou FINZO OÜ so
sídlom v Estónsku (ďalej len „tretia spoločnosť“) zaslaných 28.10.2015 657,50 eur. Tomuto predchádzala
komunikácia žalovaného, ktorý prostredníctvom elektronickej komunikácie na portáli tretej spoločnosti
www.finzo.sk súhlasil s tým, že mu prostredníctvom tejto spoločnosti bude od iných osôb označených
ako investori poskytnutý úver 700 eur, ktorý sa bude splácať dva roky pri úrokovej sadzbe 54 % ročne
a z poskytnutej istiny sa zaplatí ako poplatok za uzavretie zmluvy 21,- eur a ako platba do garančného

fondu 21 eur. Investori, ktorí mali žalobcovi úver poskytnúť neboli v zmluve o úvere žiadnym spôsobom
identifikovaní, keďže peňažné prostriedky zasielali ako svoje investície na účty tretej spoločnosti, pričom
ich investície boli treťou spoločnosťou garantované tak, že v prípade nesplácania žalovaným mali byť
uhradené z garančného fondu vytvoreného treťou spoločnosťou. Žalovaný tretej spoločnosti zaplatil len
125,- eur. Investori zastúpení treťou spoločnosťou uzavreli so žalobcom 13.5.2016 zmluvu postúpení
pohľadávky, na základe ktorej na žalovaného previedli pohľadávku proti žalovanému vo výške istiny
665,16 eur a príslušenstva, ku dňu postúpenia 405,32 eur, ktoré bolo tvorené úrokmi, neuhradenými

poplatkami 10 eur a úrokom z omeškania 5,45 eur.
3. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný v čase uzavretia zmluvy vedel, s kým zmluvu
o úvere uzaviera, keďže z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v procese elektronickej komunikácie
vyjadril len súhlas s podmienkami používania internetového portálu www.finzo.sk, ktorý prevádzkovalatretia spoločnosť, a s úverovými podmienkami, podľa ktorých mu mal byť poskytnutý úver 700,- eur pri
úrokovej sadzbe 54 % ročne, dĺžke úveru dva roky a poplatkoch spolu 42,- eur. Identifikácia investorov
nevyplynula ani z toho, že žalovaný v procese elektronickej komunikácie vyjadril súhlas s rámcovou

zmluvou, z ktorej nevyplynula ani žiadna bližšia charakteristika poskytnutého úveru. Z týchto skutočností
súd dospel k záveru, že zmluva uzavretá medzi žalovaným a bližšie neidentifikovanými investormi
je neplatná, keďže v procese uzavretia zmluvy nastavenom treťou spoločnosťou nebolo žalovanému
známe, s kým zmluvu o úvere uzaviera. Základnou náležitosťou každej zmluvy je obojstranná dohoda
dvoch strán poznajúcich svojich identitu. Preto je uzavretá zmluva neurčitá podľa § 37 ods. 1

Občianskeho zákonníka, keďže neobsahuje základnú náležitosť, ktorou je jasná dohoda strán o tom,
medzi kým sa zmluva uzaviera. Okrem toho uzavretú zmluvu treba považovať za neurčitú i z toho
dôvodu, že vôbec neobsahuje jasné zmluvné dojednania o tom, kedy a v akej výške sa má istina a
úrok veriteľovi zaplatiť. Zmluva obsahuje len všeobecné dojednanie o tom, že úver sa poskytuje na
dva roky pri úrokovej sadzbe 54 % ročne, pritom sa vôbec neudáva, či povinnosť žalovaného má byť
splnená vo viacerých splátkach alebo len v jednej splátke na konci dvojročného obdobia poskytnutia

úveru. Z vykonaného dokazovania ďalej vyplynulo, že všetky úkony v mene údajných veriteľov robila
prostredníctvom internetového portálu tretia spoločnosť, na účty ktorej boli zasielané peniaze investorov,
pričom z týchto účtov boli finančné prostriedky zaslané i žalovanému. Všetky dohody týkajúce sa
poskytnutého úveru boli na strane poskytovateľova úveru robené touto treťou spoločnosťou, ktorá len
simulovala to, že zastupuje investorov. Tým bol simulovaný bežný občianskoprávny vzťah investorov a

žalovaného, pričom jediným účelom takého postupu bola snaha obísť ustanovenia zákona č. 266/2005
Z.z. o ochrane spotrebiteľa pri finančných službách na diaľku v znení neskorších predpisov a zákona č.
129/2010 o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení neskorších
predpisov. I z tohto dôvodu súd dospel k záveru, že uzavretá zmluva je podľa § 39 Občianskeho
zákonníka neplatná, keďže svojim účelom obchádza účel vyššie uvedených zákonov, ktorým je ochrana

spotrebiteľa v úverových vzťahoch a osobitne v úverových vzťahoch na diaľku.
4. Všetky úkony vo vzťahu k žalovanému: uzavretie zmluvy a poskytnutie úveru a žalobcovi: uzavretie
zmluvy o postúpení pohľadávok robila tretia spoločnosť, pričom tým, že žalovanému zaslala na jeho
účet 28.10.2015 657,50 eur došlo na strane žalovaného na úkor tretej spoločnosti k bezdôvodnému
obohateniu podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom žalovaný bol povinný podľa § 456

Občianskeho zákonníka toto bezdôvodné obohatenie vydať, a to tretej spoločnosti, ktorá tieto peniaze
zo svojho účtu na účet žalovaného zaslala. K tomu však došlo len čiastočne, a to jeho platbami do
podania žaloby spolu 125,- eur. Preto bezdôvodné obohatenie žalovaného na úkor tretej spoločnosti
predstavovalo 532,50 eur - rozdiel medzi 657,50 eur a 125 eur. Pohľadávku z domnelej zmluvy tretia
spoločnosť zastupujúca domnelých veriteľov postúpila na žalobcu, pričom týmto právnym úkonom

zastierala to, že ona je vo vzťahu k žalovanému veriteľom. Súd tento právny úkon posúdil podľa § 41a
ods. 2 Občianskeho zákonníka ako platnú zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi žalobcom
a treťou spoločnosťou, keďže takto zastretý právny úkon zodpovedal vôli tretej spoločnosti a žalobcu
spočívajúcej v snahe previesť pohľadávku voči žalovanému na žalobcu, pričom tento právny úkon mal
všetky náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky a len označením domnelých investorov ako veriteľov

sa zastieralo to, že postupovaná pohľadávka je pohľadávkou tretej spoločnosti. To, že tretia spoločnosť
a žalobca postupovanú pohľadávku identifikovali ako pohľadávku zo zmluvy, hoci išlo o pohľadávku
z bezdôvodného obohatenia, nemôže založiť neplatnosť zmluvy o postúpení, keďže pohľadávka bola
dostatočne identifikovaná skutkovými okolnosťami, za ktorých vznikla. Nesprávnosť právnej predstavy
o charaktere pohľadávky nie je spôsobilá vyvolať zámenu s akoukoľvek inou pohľadávkou právneho

predchodcu žalobcu proti žalovanému. Preto súd žalobe sčasti o zaplatenie 532,50 eur vyhovel a v
prevyšujúcej časti istiny 42,50 eur žalobu zamietol.
5. Na vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca a ani tretia spoločnosť pred podaním žaloby
žalovaného nevyzvala, a preto čas plnenia dlhu žalovaného vyplynul až z doručenia žaloby žalovanému.
Podľa § 563 Občianskeho zákonníka bol žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi 532,50 eur 14.1.2017

potom, ako mu bola doručená žaloba, ktorú súd posúdil podľa § 124 ods. 2 CSP ako hmotnoprávny úkon
žalobcu - výzvu na zaplatenie dlhu. Žalovaný sa podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka 14.1.2017
dostal do omeškania a podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je povinný žalobcovi zaplatiť úrok
z omeškania v sadzbe podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z. z., teda 5 % ročne, keďže základná
úroková predstavovala k 14.1.2017 0 % ročne. Preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v sadzbe 5

% ročne z 532,50 eur od 14.1.2017 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, keďže žalovaný
v období od 10.5.2016 do 13.1.2017 nebol v omeškaní so zaplatením dlhu z bezdôvodného obohatenia.
6. O náhrade trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania podľa § 257 CSP
nepriznal. Dôvody hodné osobitné zreteľa spočívali v tom, že právny predchodca žalobcu na úkor právžalovaného zastieral uzavretými právnymi úkonmi žalovanému spotrebiteľský charakter poskytnutého
úveru, čím účelovo spôsobil neplatnosť uzavretých zmlúv, ktorých platnosť žalovanému predstieral.
Žalobca pred podaním žaloby voči žalovanému neurobil žiaden úkon, ktorý by bol spôsobilý viesť k

splneniu dlhu žalovaným bez potreby vedenia súdneho konania. Právne zastúpenie žalobcu si vyžiadalo
pri dvoch úkonoch právnej služby vypracovanie len formulárového podania. Nakoniec súd prihliadol i na
sociálne pomery žalovaného, ktorého jediným príjmom v súčasnosti je sociálna dávka 120 eur mesačne,
keďže žalovaný utrpel infarkt, z ktorého sa zostavuje.
7. Nakoniec z uvedených dôvodov na strane žalovaného súd podľa § 232 ods. 3 druhá veta CSP

rozhodol tak, že na zaplatenie povinnosti žalovaného určil lehotu šiestich mesiacov, keďže nemožno
predpokladať, že by žalovaný mohol dlh zaplatiť do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Možno
predpokladať, že žalovaný v takto stanovenej lehote splní uloženú povinnosť bez toho, aby žalobcu
musel pristúpiť k exekúcii a právne záujmy žalobcu sú dostatočne chránené tým, že mu bol až do
zaplatenia priznaný úrok z omeškania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Prievidza do 15 dní odo dňa jeho
doručenia. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho
sa odvolateľ domáhal.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.