Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, April 11, 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 10C/133/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816208687
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Zajacová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816208687.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Prievidzi sudkyňou JUDr. Katarínou Zajacovou v právnej veci žalobcu Intrum Justitia

Slovakia s.r.o. so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Jánom Šoltésom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8 proti žalovanému W. X.XXX,-, nar. X.XX.XXXX, bytom
G., P. XXX/X, o zaplatenie sumy 1.000,- eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Stranám sporu nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.000,- eur s príslušenstvom
na základe zmluvy o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. J.zo dňa 8.1.2008

uzavretej medzi VÚB, a.s. a žalovaným, ktorá predstavovala povolené prečerpanie peňažných
prostriedkov na účte.

2. Na trovách konania uplatnil zaplatený súdny poplatok v sume 60,- eur a trovy právneho zastúpenia.

3. Žalovaný zostal v konaní nečinný a k obsahu žaloby sa nevyjadril. Nevyužil žiadne prostriedky
procesnej obrany podľa § 149 CSP. Trovy konania neuplatnil.

4. Strany sporu a právny zástupca žalobcu sa na pojednávanie neustanovili. Žalobca neprítomnosť na
pojednávaní ospravedlnil a z dôležitého dôvodu ho odročiť nežiadal. Žalovanému bolo predvolanie na
pojednávanie doručené spôsobom podľa § 106 ods. 1 písm. a/ CSP. Bol dodržaný postup podľa § 116
ods. 1, 2, 3 CSP, preto súd v súlade s ust. § 180 CSP vo veci konal a rozhodol v neprítomnosti strán
sporu, s prihliadnutím na obsah spisu a vykonané dôkazy.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Zmluvou o bežnom účte a poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu zo dňa 8.1.2008, so žiadosťou žalovaného o poskytnutie kontokorentného úveru zo
dňa 15.2.2010, s oznámením VÚB, a.s. o nastavení kontokorentného úveru z čl. 9 spisu, s potvrdením
o poskytnutí Flexi debetu zo dňa 15.2.2010, s výpoveďou zmluvy o bežnom účte zo dňa 12.2.2015,
s fotokópiou nedoručenej zásielky žalovanému, s VOP VÚB, a.s. z čl. 14 až 29 spisu, s výpisom z
bankovej knihy VÚB, a.s. zo dňa 1.8.2015, s oznámením o postúpení pohľadávky zo dňa 15.12.2015, s
poštovým podacím hárkom z čl. 32, 33 spisu, s písomným vyjadrením žalobcu vo veci zo dňa 6.10.2016,

so zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2015, s predžalobnou výzvou zo dňa 13.9.2013, s
ostatnými listinnými dôkazmi v spise založenými a zistil nasledovný skutkový stav:6. Dňa 8.1.2008 VÚB, a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a
služieb flexiúčtu č. 2402897251/0200, na základe ktorej bol žalovanému otvorený a vedený bežný
účet s možnosťou zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu podľa výberu v zmysle platného

cenníka VÚB, a.s.. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 15.2.2010 o poskytnutie kontokorentného
úveru - flexidebetu mu bol poskytnutý úverový limit 1.000,- eur. Dňa 12.2.2015 banka oznámila
žalovanému výpoveď zmluvy o bežnom účte z dôvodu, že žalovaný nezaplatil svoj peňažný záväzok
s príslušenstvom. Výpoveď zmluvy nadobudla účinnosť ku koncu druhého kalendárneho mesiaca
nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď žalovanému doručená. Žalovaný výpoveď zmluvy v

odbernej lehote neprevzal. Dňa 13.9.2013 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.433,58 eur.
Žalovaný na predžalobnú výzvu nereagoval.

7. Dňa 1.8.2015 uzavrela VÚB, a.s. a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky, čo banka žalovanému
oznámila dňa 15.12.2015.

8. Práva a povinnosti zmluvných strán z uzavretej zmluvy o bežnom účte zo dňa 8.1.2008 je potrebné
s poukazom na ustanovenie § 261 ods. 3, písm. d/ Obchodného zákonníka posúdiť podľa príslušných
ustanovení tohto zákona.

9. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od

určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.

10.Podľa§710Obchodnéhozákonníka,akjevzmluveurčené,žebankavykonádourčitejsumypríkazy

na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinností strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).

11. Nárok žalobcu na zaplatenie povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte
žalovaného je potrebné s poukazom na ust. § 1 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy o bežnom účte zo dňa 8.1.2008, posúdiť podľa
príslušných ustanovení tohto zákona z dôvodu, že zo zmluvy o bežnom účte, ako aj z potvrdenia
o poskytnutí flexidebetu zo dňa 15.2.2010 vyplýva, že peňažné prostriedky čerpal prostredníctvom
kreditnej karty a nebolo preukázané, že úver bol poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú
kartu. Tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy

o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa (§ 1 ods. 1 zákona).

12. Na účely tohto zákona sa spotrebiteľským úverom rozumie dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, alebo

v inej právnej forme. Zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom (§ 2, písm. a/, b/ citovaného zákona). Celkovými nákladmi
spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom sú všetky náklady vrátane úroku a poplatkov, ktoré
sú spojené s poskytnutím spotrebiteľského úveru (§ 2, písm. c/ citovaného zákona).

13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka

postúpiť písomnou zmluvou inému.

S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

15. Podľa § 528 ods. 2 Občianskeho zákonníka, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky

doklady a poskytnúť všetky potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

16. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, v znení neskorších predpisov, ak je
napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,

ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo

pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

17. Zhodnotením skutkového stavu dospel súd k právnemu názoru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

18. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že dňa 8.1.2008 VÚB, a.s. a žalovaný uzavreli zmluvu
o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. 2402897251/0200, na základe ktorej
bol žalovanému otvorený a vedený bežný účet s možnosťou zriadenia a používania produktov a
služieb flexiúčtu podľa výberu v zmysle platného cenníka VÚB, a.s.. Na základe žiadosti žalovaného

zo dňa 15.2.2010 o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu mu bol poskytnutý úverový limit
1.000,- eur. Dňa 12.2.2015 banka oznámila žalovanému výpoveď zmluvy o bežnom účte z dôvodu, že
žalovaný nezaplatil svoj peňažný záväzok s príslušenstvom. Výpoveď zmluvy nadobudla účinnosť ku
koncu druhého kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola výpoveď žalovanému
doručená. Žalovaný výpoveď zmluvy v odbernej lehote neprevzal. Dňa 13.9.2013 žalobca vyzval

žalovaného na zaplatenie sumy 1.433,58 eur. Žalovaný na predžalobnú výzvu nereagoval.

19. Dňa 1.8.2015 uzavrela VÚB, a.s. a žalobca zmluvu o postúpení pohľadávky, čo banka žalovanému
oznámila dňa 15.12.2015.

20. Z listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že jeho právny predchodca, VÚB, a.s. pred
výpoveďou zmluvy zo dňa 12.2.2015 nedoručil žalovanému výzvu v súlade s ust. § 92 ods. 8 Zákona
č. 483/2001 Z.z. o bankách, v platnom znení, o tom, že je nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych
dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, čo je predpokladom pre platné
postúpenie pohľadávky nebankovému subjektu, ktorým je aj žalobca.

21. Žalobca odvodil svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy zo zmluvy o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu č. 2402897251/0200 zo dňa 8.1.2008, ktorú žalovaný uzatvoril s VÚB, a.s.,
ktorá je bankou podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách. Pohľadávku voči žalovanému
žalobca nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1.8.2015. Postúpenie pohľadávky

je upravené v cit. ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. V danom prípade VÚB, a.s. ako banka a
pôvodný veriteľ pri postúpení pohľadávky na inú osobu sa musí riadiť okrem všeobecných ustanovení
Občianskeho zákonníka aj ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Pokiaľ nie je dodržaný postup
uvedený v tomto ustanovení zákona, nie sú splnené podmienky pre postúpenie pohľadávky banky
nebankovémusubjektu.Aktakbankanapriektomuurobí,takétopostúpeniejesvojímobsahomaúčelom

v rozpore so zákonom a je neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Aktívnou legitimáciou v súdnom
konaní sa rozumie také hmotnoprávne postavenie žalobcu, z ktorého mu vyplýva procesné právo
hmotnoprávny nárok uplatňovať. Súd je povinný v každom súdnom konaní preskúmať vecnú legitimáciu
strany sporu, či už aktívnu alebo pasívnu. V danej veci žalobca pohľadávku nadobudol postúpením od
banky. Bolo jeho povinnosťou preukázať splnenie podmienok pre platné postúpenie pohľadávky, čo je

predpokladom preukázania aktívnej vecnej legitimácie. Žalobca síce predložil oznámenie o právnom
konaní zo dňa 13.9.2013 adresované žalovanému, ktoré súd nepovažoval za výzvu podľa § 92 ods.
8 Zákona č. 483/2001 Z.z.. Oznámenie vyhotovilo právne oddelenie žalobcu dňa 13.9.2013, v ktorom
žalovanému oznámilo, že jeho prípad bol postúpený právnemu oddeleniu a jeho dlh ku dňu 31.8.2013
predstavoval sumu 1.433,58 eur. Uvedené oznámenie nie je možné stotožňovať s výzvou podľa § 92

ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. v platnom znení. Oznámenie zo dňa 13.9.2013 nebolo vypracované
bankou, ale žalobcom, ktorý nemá postavenie banky a z jeho obsahu ani nevyplýva, akú dlhú dobu
trvalo omeškanie žalovaného so zaplatením povoleného prečerpania peňažných prostriedkov. Žalobca
nepreukázala svoje tvrdenie, že oznámenie vypracoval v mene VÚB, a.s. na základe mandátnejzmluvy. Vzhľadom k tomu, že žalobca nepreukázal existenciu výzvy podľa § 92 ods. 8 Zákona o
bankách a jej doručenie žalovanému, súd bol toho názoru, že právny predchodca žalobcu nedodržal
postup vyplývajúci mu z cit. ust. § 92 ods. 8 Zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky

voči žalovanému žalobcovi, na základe čoho je uzavretá zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa
1.8.2015 podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná pre rozpor so zákonom. Keďže v konaní nebolo
preukázané, že žalobca nadobudol platne pohľadávku VÚB, a.s. voči žalovanému zo zmluvy o o bežnom
účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu č. 2402897251/0200 zo dňa 8.1.2008, súd jeho žalobu
ako nedôvodnú zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

22.Vyslovený právny názor súdu je v súlade s ustálenou súdnou praxou a rozhodnutiami odvolacích
súdov v obdobných veciach, napr. rozhodnutie Krajského súdu Trenčín č.k. 5Co/460/2015-138 zo dňa
13.1.2016,rozhodnutiaKrajskéhosúduPrešovč.k.4Co/145/2014zodňa11.3.2015,č.k.19Co/177/2014
zo dňa 24.2.2015, č.k. 6Co/119/2013 zo dňa 29.5.2014 a napr. aj s rozsudkom Krajského súdu
Trenčín 19Co/273/2016-148 zo dňa 20.4.2017 vo veci vedenej na Okresnom súde Prievidza sp. zn.

10C/61/2015, v ktorom okrem iného konštatoval: "Citované ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách
neupravuje len administratívne povinnosti banky pri ochrane bankového tajomstva, ako to uvádza
žalobca v odvolaní, ale stanovuje podmienky platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky bankou, ide
teda o lex specialis vo vzťahu k všeobecným ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
postúpení pohľadávky (§ 524 a nasl.). Tomu nasvedčuje jednak znenie citovaného ustanovenia („...môže

banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku... postúpiť“), ako aj jeho zaradenie do časti
zákonaobankách,ktorejnadpisznie„Ochranaklientovabankovétajomstvo“.Účelomtohtoustanovenia
teda nie je len ochrana bankového tajomstva, ale aj ochrana klientov banky. Citované ustanovenie
stanovuje podmienky, za ktorých môže banka aj bez súhlasu klienta postúpiť svoju pohľadávku
na inú osobu, čo výkladom a contrario znamená, že ak podmienky, uvedené v tomto ustanovení, splnené

nie sú, banka postúpiť pohľadávku bez súhlasu klienta nemôže. Postúpenie pohľadávky bankou bez
splnenia podmienok uvedených v ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách je potrebné považovať
za konanie v rozpore so zákonom a takýto úkon by bol absolútne neplatný podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, pričom na absolútnu neplatnosť právneho úkonu má súd povinnosť prihliadať ex offo. V
danom prípade, keďže právnym predchodcom žalobcu bola banka, bolo správne, že súd prvej inštancie

zisťoval, či boli pri postúpení pohľadávky na žalobcu dodržané podmienky ustanovené zákonom o
bankách, teda, či postúpenie pohľadávky bolo platné. Odvolací súd konštatuje, že nebol daný odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (od 01.07.2016 odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm.
h) CSP). Nesprávne právne posúdenie veci je spôsobilým odvolacím dôvodom vtedy, keď súd prvej
inštancie aplikuje na zistený skutkový stav nesprávny právny predpis, resp. keď na zistený skutkový

stav síce aplikuje správny predpis, ale tento nesprávne interpretuje. V prejednávanej veci súd prvej
inštancie aplikoval a interpretoval ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách správne. Správne vyvodil,
že postup právneho predchodcu žalobcu - banky pred postúpením pohľadávky na žalobcu nebol v
súlade s citovaným ustanovením (nebolo preukázané, že banka pred postúpením pohľadávky písomne
vyzvala žalovanú na splnenie jej záväzku, výzvu jej doručila, resp. aspoň odoslala). K tvrdeniu žalobcu,

že omeškanie žalovanej trvalo viac ako rok a v takom prípade by jeho právny predchodca konal v
súlade s § 92 ods. 8 zákona o bankách, aj keby písomnú výzvu žalovanej nezasielal, odvolací súd
uvádza,žezcitovanéhoustanoveniatakýtozávernemožnovyvodiť.Dovetokvznení„toneplatí,aksúčet
všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo
pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok“ je pripojený k druhej vete citovaného ustanovenia (za

bodkočiarkou), teda zjavne sa vzťahuje len na túto druhú vetu - jej časť pred bodkočiarkou.
Podľa tohto ustanovenia banka nemôže postúpiť pohľadávku inej osobe bez súhlasu klienta, ak klient
ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane
jeho príslušenstva; to (t.j. že banka nemôže postúpiť pohľadávku, ak klient už uhradil omeškaný peňažný
záväzok) neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného

záväzku voči banke presiahol jeden rok (zákonodarca tu rozlišuje medzi pohľadávkou a omeškaným
peňažnýmzáväzkom).Akbyčasťdruhejvetyzačínajúcasaslovami„toneplatí,ak...“malapredstavovať
výnimku aj z prvej vety, muselo by to v nej byť výslovne vyjadrené, resp. by legislatívno-
technicky musela tvoriť samostatný odsek s výslovným uvedením, ku ktorým ustanoveniam sa
(táto výnimka) vzťahuje. Pokiaľ žalobca argumentoval v odvolaní názorom doc. JUDr. Kristiána Csacha,

PhD., LL.M., je možné uviesť iné názory právnej teórie, ku ktorým sa odvolací súd prikláňa, a podľa
ktorých o absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky môže ísť pre rozpor s § 525 ods. 4
Občianskeho zákonníka alebo s ustanoveniami osobitných predpisov, vrátane § 92 ods. 8 (predtým § 92ods. 7) zákona o bankách (napr. JUDr. Andrea Tomlainová, PhD.: Aktívna vecná legitimácia postupníka.
In: Bulletin slovenskej advokácie, rok 2007, č. 10)".

23. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Žalobca vo veci nebol
úspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo a úspešnému žalovanému žiadne súdne
trovy nevznikli, na základe čoho súd stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, Zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej
činnosti.