Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, April 18, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 5C/61/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616203065
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Magdaléna Andreánska

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616203065.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou Mgr. Magdalénou Andreánskou v právnej veci žalobkyne

O. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. O. XXX, štátny občan SR, právne zastúpenej JUDr. Zuzanou
Medveckou, advokátkou so sídlom Garbiarska 695, Liptovský Mikuláš, proti žalovanej Poštová banka,
a.s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, právne zastúpenej AK Antol, s.r.o.,
so sídlom Kupeckého 2542/72, Pezinok, IČO: 47 257 024, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy, t a k t o

r o z h o d o l :

Určuje sa, že Dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22. 06. 2012, obsiahnutá v zmluve o úvere číslo
XXXXXXXXXX v časti označenej ako bod 3) Zmluva o úvere a záverečné ustanovenia v bode 4)

uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovanou, je neplatná.
Žalobkyni sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 25. 04. 2016, sa žalobkyňa, prostredníctvom právnej zástupkyne,
domáhala voči žalovanej určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy obsiahnutej v zmluve o úvere
a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že dňa 22. 06. 2012 bola uzatvorená medzi žalobkyňou
ako dlžníkom a žalovanou ako veriteľom zmluva o úvere číslo XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol
žalobkyni poskytnutý úver v sume 7 000,- eur, ktorý mala zaplatiť žalovanej v 72 mesačných splátkach
po 171,07 eur. Uvedená zmluva je svojim charakterom spotrebiteľskou zmluvou, jej obsah a obsah

podmienok zmluvy nemohla žalobkyňa žiadnym spôsobom ovplyvniť ani doň zasiahnuť. V zmluve o
úvere v bode 4 čl. 3 je drobným minimalistickým písmom obsiahnutá predmetná dohoda o zrážkach
zo mzdy. Zmluva o úvere spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy bola dňa 20. 03. 2014 doručená
zamestnávateľovi žalobkyne Roľníckemu družstvu Liptovská Kokava so žiadosťou o realizáciu tejto
dohody, aby zamestnávateľ začal realizovať zrážky zo mzdy žalobkyne, a to vo výške 187,07 eur až
do úplného uhradenia dlhu, pričom žalovaná výšku dlhu nevyčíslila. Podľa žalobkyne je preukázané, že
právny vzťah založený zmluvou o úvere medzi ňou a žalovanou je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko

predmetná zmluva napĺňa znaky spotrebiteľskej zmluvy uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Uzavretá zmluva o úvere predstavuje formulárový typ zmluvy (bez individuálneho dojednania), pričom
obsahovala ustanovenie, ktorým bolo vnútené žalobkyni ako spotrebiteľovi uzavretie dohody o zrážkach
zo mzdy. Uvedenú dohodu žalovaná zahrnula do zmluvy spôsobom, že text dohody je vyhotovený
minimalistickým písmom v časti, v ktorej klient dáva vyhlásenia. Toto zmluvné dojednanie vnucuje
spotrebiteľovi určité správanie a konanie, pričom zvýhodňuje poskytovateľa služby (dodávateľa)
ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

Neprimerané a nerovnovážne dojednanie v spotrebiteľskej zmluve je neplatné aj podľa ustanovenia § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa má za to, že má naliehavý právny záujem na požadovanom
určení, keďže na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov si žalovaná ako veriteľ uplatnila
vykonávanie zrážok z jej mzdy a požiadala jej zamestnávateľa o realizáciu zrážok. Bez určenianeplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy je právne postavenie žalobkyne neisté a súčasne je ohrozené
aj jej právo na disponovanie so mzdou. Vzhľadom na postup žalovanej, ktorá si uplatňuje svoje nároky
na podklade dohody, ktorá je neplatná, nerešpektujúc právnu úpravu, domáhajúc sa plnenia z neplatnej

dohody, nemá žalobkyňa priestor na to, aby bránila svoje práva a právom chránené záujmy a jedinou
možnosťou je obrátiť sa so žalobou na súd.

2. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, a to elektronickým
podaním so zaručeným elektronickým podpisom zo dňa 09. 09. 2016, podľa ktorého žalovaná popiera

skutkové tvrdenia žalobkyne ohľadom tvrdenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 22. 06. 2012 je
neplatná. Žalovaná má za to, že dohoda je v súlade so všetkými, v čase podpisu platnými právnymi
predpismi, najmä s ustanoveniami zákonov č. 129/2010 Z. z., č. 250/2007 Z. z., č. 372/1990 Zb. a č.
40/1964 Zb. Na platnú dohodu o zrážkach zo mzdy zákon vyžadoval a vyžaduje písomnú formu, v ktorej
je vyjadrený súhlas dlžníka so zrážkami zo mzdy ako zabezpečovacím prostriedkom na uspokojenie
pohľadávky. Obidve náležitosti boli pritom v danom prípade splnené. Žalovaná si uplatnením dohody

o zrážkach zo mzdy iba uplatňuje svoje práva vyplývajúce zo zmluvy o úvere v súlade s právnymi
predpismi, pričom takéto uplatnenie práva je výlučne dôsledkom neplnenia zmluvných povinností
žalobkyne a v žiadnom prípade sa nejedná o svojvoľné konanie žalovanej. Písomnú dohodu o zrážkach
zo mzdy ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzaviera veriteľ s dlžníkom. Zákon
pritom výslovne stanovuje, že dohodnuté zrážky nesmú svojou výškou (rozsahom) presahovať výšku

zrážok, aké sú prípustné pri exekúcii. Z dohody o zrážkach zo mzdy jednoznačne vyplýva, že je
zabezpečením pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX. Dohoda sa uzatvára len
s fyzickými osobami a uplatňuje sa iba za splnenia podmienky, že dlžník si neplní svoje peňažné
záväzky. Žalovaná tiež poukázala na skutočnosť, že príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o
zmluvách o spotrebiteľskom úvere, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského

právnehoporiadku,výslovnepripúšťajúzabezpečeniespotrebiteľskýchzmlúv.ŽiadenpredpisEurópskej
únie nezakazuje a nezakazoval zabezpečenie záväzkov zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach
zo mzdy. Žalovaná v pozícii bankovej inštitúcie kladie pri svojej podnikateľskej činnosti dôraz na
zabezpečenie pohľadávky pre prípad jej nesplácania zo strany klienta. Dohoda o zrážkach zo mzdy,
na ktorej sa zmluvné strany riadne dohodli, bola uzatvorená v súlade s právnymi predpismi, obsahuje

všetky vyžadované náležitosti a jej úprava nedáva možnosť svojvoľne určovať výšku pohľadávky a
príslušenstva. Žalobkyňa nevyjadrila nesúhlas s obsahom dohody a došlo aj k úplnému čerpaniu úveru
zo strany žalobkyne, ktorá sa dostala do omeškania s následným splácaním úveru.

3. Dňa 13. 10. 2016 bolo súdu doručené písomné vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k

žalobe, v ktorom žalobkyňa uviedla, že sa nestotožňuje s tvrdeniami žalovanej a tieto považuje za
účelovú obranu. Dohoda o zrážkach zo mzdy je samostatnou dohodou uzatvorenou podľa Občianskeho
zákonníka a preto sa na ňu vzťahujú okrem špeciálnych ustanovení § 551 Občianskeho zákonníka aj
všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí byť uzatvorená určitým
a zrozumiteľným spôsobom, čo znamená, že musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie

ktorejideavýškudohodnutýchzrážok.Včaseuzatváraniadohodymusíbyťzabezpečovanápohľadávka
presne a úplne konkretizovaná, čo však v danom prípade splnené nebolo. Ak nie je v dohode určito
a zrozumiteľne vyčíslená pohľadávka, môže vzniknúť situácia, že veriteľ si bez akýchkoľvek možností
dlžníka uplatní pohľadávku vo výške, na ktorú by nemal pri náležitej súdnej kontrole nárok v plnom
rozsahu. V prejednávanej veci bola síce dohoda o zrážkach zo mzdy obsiahnutá priamo v zmluve o

úvere, avšak v záujme dodržania zásady poctivosti by nemalo byť tak zásadné dojednanie obsiahnuté
v spleti iných dojednaní, ktoré vzbudzujú dojem nepodstatného charakteru. Ustanovenie o dohode nie
je graficky oddelené od iných ustanovení zmluvy, je písané minimalistickým a nečitateľným písmom a
žalobkyňa nebola poučená o tejto dohode ani o jej následkoch. Pokiaľ si tak žalovaná uplatňuje zrážky
na podklade dohody, ktorá je neplatná, je treba jej konanie považovať za neprijateľné a v rozpore so

zákonom. Žalobkyňa opakovane uviedla, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neurčitá, neplatná a nemá
náležitosti, ktoré zákon pre jej platnosť vyžaduje. Žalobkyni bola predložená formulárová zmluva, ktorej
obsah nemala možnosť ovplyvniť, nebola jej daná možnosť voľby súhlasu alebo nesúhlasu s uvedeným
ustanovením a s dohodu ani jej následkami nebola oboznámená.

4. Na súdnom pojednávaní dňa 18. 04. 2017 žalobkyňa na podanej žalobe trvala. Právna zástupkyňa
žalobkyne dodala, že dohoda o zrážkach zo mzdy nebola predmetom individuálneho dojednania,
bola súčasťou formulárovej zmluvy o úvere, ktorú žalobkyňa nemala možnosť ovplyvniť a teda o
tomto ustanovení nemohla rokovať ani ho odmietnuť. V dohode nie je presne a úplne konkretizovanázabezpečovaná pohľadávka, absentuje v nej aj výška dohodnutých zrážok. Spôsob dojednania dohody
do neprehľadných ustanovení zmluvy je navyše v rozpore s dobrými mravmi.

5. Právny zástupca žalovanej navrhol žalobu zamietnuť pridržiavajúc sa doteraz vykonaných písomných
podaní.Dohodaozrážkachzomzdymávšetkypotrebnénáležitosti.Nesúhlasilstvrdeniamioneurčitosti
dohody a o tom, že z nej nevyplýva zabezpečovaná pohľadávka. Veriteľ je oprávnený domôcť sa
uspokojenia celej svojej pohľadávky voči dlžníkovi v mesačných splátkach zo mzdy v zmysle dohody
alebo vo výške prípustnej podľa právnych predpisov až do úplného splatenia pohľadávky. Ďalej poukázal

na znenie §137 písmena d) Civilného sporového poriadku, v ktorom sú definované obsahy, typy žalôb.
Zo znenia §137 písmena d) vyplýva, že je možné sa žalobou domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to
vyplýva z osobitného predpisu. Žalobkyňa sa domáha určenia právnej skutočnosti, určenia neplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy. Vzhľadom na §470 ods. 1 CSP a na aplikáciu CSP aj na konanie začaté
pred jej účinkom, mal za to, že vzhľadom na to, že z osobitného právneho predpisu nevyplýva možnosť
domáhať sa neplatnosti takým spôsobom, ako sa domáha žalobkyňa, to jest určenia neplatnosti dohody

o zrážkach zo mzdy, petit žaloby, tak ako ho zažalovala žalobkyňa je vadný, v rozpore zo zákonom, a
žiadal, okrem iného aj preto, žalobu zamietnuť, nakoľko nezodpovedá aktuálnej právnej úprave.

6. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že v júni 2012 uzatvorila s F. W. zmluvu o
úvere. Sama šla na poštu, kde obdŕžala tlačivo pozostávajúce z viacerých papierov, ktoré vypísala,

odovzdala a následne bol úver schválený. Ustanovenia zmluvy s ňou nemal kto prebrať. Mala v roku
2012 štrnásť veriteľov a nezvládala úvery splácať. Splátka požadovaná od jej zamestnávateľa v sume
190 eur bola vysoká, takéto splátky sa platia napr. pri hypotékach. V súčasnej dobe spláca F.Š. W.
po 10 - 20 eur mesačne, pri príjme 450 eur nemôže splátku 190 eur zvládnuť. Pracovníčka pošty
ju neupozornila, že uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Mala možnosť si preštudovať zmluvu,

avšak keď je niekto donutený takýto krok urobiť, niektorým veciam nepripíše význam. V roku 2012
mala uzatvorených viacero zmlúv s Poštovou bankou, ktorá jej tieto zlúčila do jednej zmluvy a bol jej
poskytnutý úver 7 000,- eur, z toho 3 300,- eur šlo na zaplatenie predchádzajúcich pôžičiek a za ostatné
vyplatené peniaze zakúpila sedačku a použila na živobytie.

7. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinami, a to zmluvou o úvere, obchodnými
podmienkami pre úver, žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy, žiadosťou advokátky
zamestnávateľovi klientky vo veci vykonávania zrážok, oznámením zamestnávateľa o vykonávaní
zrážok, vyjadrením žalovanej, vyjadrením a výsluchom žalobkyne a zistil nasledovný skutkový stav:

8. Dňa 22. 06. 2012 uzavreli strany sporu zmluvu o úvere č. 3041529612, na základe ktorej žalovaná
poskytla žalobkyni úver vo výške 7 000,- eur. Žalobkyňa sa zaviazala splatiť poskytnutý úver v 72
mesačných splátkach vo výške 171,07 eur, dátum prvej splátky bol dohodnutý do 11. 07. 2012, ročná
úroková sadzba predstavovala 19 %, ročná percentuálna miera nákladov banky 20,74 %, priemerná
RPMNnatrhu12,55%acelkovávýškanákladov4704,29eur.Vbode3zmluvyoúvere,označenomako

Zmluva o úvere a záverečné ustanovenie, bod 4 obsahuje dohodu o zrážkach zo mzdy v nasledovnom
znení: „Klient podpisom tejto ZoÚ uzatvára s Bankou Dohodu o zrážkach zo mzdy podľa § 551 zákona
č. 40/1964 Zb., Občianskeho zákonníka v platnom znení, ktorá je zabezpečením pohľadávky Banky
vzniknutej zo ZoÚ, Banka ako veriteľ je oprávnená sa domôcť uspokojenia celej svojej pohľadávky
voči Dlžníkovi zo ZoÚ pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo iného príjmu Dlžníka vo výške

Splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov, a to až do úplného
zaplatenia pohľadávky Banky“.

9. Žiadosťou o realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 10. 03. 2014, doručenou Roľníckemu
družstvu Liptovská Kokava dňa 20. 03. 2014, požiadala žalovaná na základe dohody o zrážkach zo

mzdy zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy vo výške 187,07 eur s
prihliadnutím na výšku zrážok postihnuteľných výkonom rozhodnutia v súlade s Občianskym súdnym
poriadkom, a to od najbližšieho výplatného termínu až do úplného vysporiadania záväzku. O vyrovnaní
záväzku bude zamestnávateľa informovať dlžník predložením oznámenia o dátume a výške poslednej
splátky, ktoré veriteľ dlžníkovi v predstihu písomne zasiela.

10. Dňa 26. 04. 2016 oznámil elektronicky zamestnávateľ žalobkyne jej právnej zástupkyni, že zo mzdy
O. X. vykonáva zrážky a poslal prehľad zrážok, podľa ktorého bola v prospech spoločnosti F. W., a.s.,
zrazená v roku 2014 suma 1 283,81 eur, v roku 2015 suma 1 069,66 eur a v roku 2016 suma 210,- eur.11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej
len „Občiansky zákonník“), právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak

je neplatný.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých

obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

15. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou
dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by
boli zrážky pri výkone rozhodnutia.

22. Podľa § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu

zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila.

23. Podľa § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s
ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd
podanej žalobe vyhovel, keď vykonaným dokazovaním mal preukázanú jej dôvodnosť. Žalujúca strana
sa podanou žalobou domáhala určenia neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, ktorá bola obsiahnutá
v zmluve o úvere zo dňa 22. 06. 2012 a teda sa domáhala určenia neplatnosti právneho úkonu.
Žalovaná poukázala na znenie §137 CSP, v ktorom sú definované obsahy, typy žalôb. Z §137 písmena

d) vyplýva, že žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu. Mala za to, že žalobkyňa sa domáha určenia právnej skutočnosti, určenia
neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, a teda vzhľadom na §470 ods. 1 CSP, petit, tak ako ho
zažalovala žalobkyňa je vadný v rozpore zo zákonom. Žalobkyňa podala žalobu v tejto veci dňa 25.4. 2016, t. j. za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku. V čase podania žaloby účinný Občiansky súdny
poriadok vo svojom ustanovení § 80 písm. c) upravoval, že návrhom na začatie konania možno uplatniť,

aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem. Procesný úkon, v tomto prípade žalobný návrh podaný žalobkyňou dňa 25. 4. 2016,
vyvoláva procesnoprávne následky (účinky) do budúcnosti a v tejto procesnej budúcnosti sa následky
úkonu uznávajú aj vtedy, ak novšia procesná úprava už s takýmto následkom nepočíta. Ak teda v bol v
konanívykonanýprocesnýúkon,sktorýmsúspojenéurčiténásledky,majúbyťtietonásledkyzachované

bez ohľadu na procesný režim nového procesného predpisu. Účinky tohto úkonu sa uznávajú, aj
keby ich už následná právna úprava neuznávala. Ustanovenie § 80 písm. c) Občianskeho súdneho
poriadku obsahovalo vo vzťahu k možnosti uplatnenia práva určovacou žalobou aj pojem právo aj pojem
právny vzťah („o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je“). Pojmy právo i právny vzťah
v predchádzajúcej procesnej úprave mali rovnaký obsah a teda, ak ustanovenie § 137 písm. c) CSP
už neuvádza pojem určenie právneho vzťahu, potom k žiadnej materiálnej zmene nedošlo. Vzhľadom

na vyššie uvedené a na vyššie citované prechodné ustanovenie § 470 ods. 2 CSP má súd za to, že
bez ďalšieho (všeobecne, bez posúdenia v tom ktorom konkrétnom spore) nemožno žalobu o určenie
neplatnosti právneho úkonu zamietnuť pre nedostatok naliehavého právneho záujmu.

25. Keďže súd považoval túto žalobu, za žalobu o určenie v zmysle ustanovenia § 137 písm. c) Civilného

sporového poriadku, žalobkyňa bola povinná preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti.
Základným predpokladom úspešnosti žaloby podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (ďalej
len „CSP“) je naliehavý právny záujem žalobcu na určení, či tu právo je alebo nie je. V zmysle ustálenej
súdnej praxe je naliehavý právny záujem daný spravidla v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo by sa stalo jeho právne postavenie neistým, pričom je povinnosťou žalobcu

ozrejmiť,žepodanážalobajeprocesnevhodnýmnástrojomnaodstránenieneistotyvovzťahumedziním
ažalovaným.Zobsahuspisovéhomateriáluazpredloženýchlistinnýchdôkazovmalsúdzapreukázané,
že žalobkyňa má na požadovanom určení naliehavý právny záujem, nakoľko bez tohto určenia by bolo
jej právne postavenie neisté a jej práva ohrozené. Vykonávanie zrážok zo mzdy na podklade predmetnej
dohody znamená obmedzenie možnosti žalobkyne disponovať so mzdou, čo má nepochybne výrazný

dopad na majetok žalobkyne. Zníženie dosiahnutého príjmu môže mať a v prípade poberania pomerne
nízkej mzdy za prácu aj má vplyv na zabezpečenie základných životných potrieb žalobkyne a jej rodiny.

26. Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že žalovaná uzatvorila dňa 22. 06. 2012 so žalobkyňou
zmluvu o úvere, súčasťou ktorej je tiež dohoda o zrážkach zo mzdy slúžiaca na zabezpečenie a

uspokojenie veriteľovej pohľadávky. Z obsahu zmluvy o úvere, označenia zmluvných strán, ako aj
s prihliadnutím na predmet činnosti veriteľa z výpisu z obchodného registra, možno jednoznačne
ustáliť, že vzťah založený medzi stranami sporu je vzťahom spotrebiteľským, nakoľko žalobkyňa pri
uzatváraní a plnení zmluvy vystupovala ako fyzická osoba - nepodnikateľ (nekonala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti). Uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou a

podľa právnej úpravy obsiahnutej v Občianskom zákonníku nesmú spotrebiteľské zmluvy obsahovať
neprijateľné podmienky, t. j. ustanovenia spôsobujúce značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany. Dohoda o zrážkach zo mzdy
ako zabezpečovací inštitút splnenia peňažného záväzku musí spĺňať všeobecné náležitosti právnych
úkonov podľa § 34 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, musí mať písomnú formu a okrem

veriteľa a dlžníka v nej musí byť označený aj platiteľ mzdy dlžníka. V dohode musí byť presne a
nezameniteľne špecifikovaná pohľadávka veriteľa, o ktorej uspokojenie ide a tiež výška dohodnutých
zrážok zo mzdy. S poukazom na vyššie uvedené súd po preskúmaní predloženej zmluvy o úvere a v
nej zahrnutej dohody o zrážkach zo mzdy dospel k záveru, že dohoda neobsahuje všetky zákonom
stanovené náležitosti, respektíve dojednané náležitosti sú neurčité, čo má za následok neplatnosť tejto

dohody v zmysle § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dohode absentuje jednoznačné vymedzenie
zabezpečenej pohľadávky, dotknuté ustanovenie iba všeobecne a neurčito pojednáva o pohľadávke
vzniknutej zo zmluvy o úvere, výška dohodnutých mesačných zrážok, keďže z dojednania nevyplýva,
či mesačná zrážka zodpovedá sume splátky úveru alebo sume prevyšujúcej túto splátku, ktorá je
prípustná podľa príslušných právnych predpisov. V dohode nie je identifikovaný ani zamestnávateľ, ktorý

by mal vykonávať zrážky zo mzdy dlžníka. Navyše zmluva o úvere a teda aj dohoda o zrážkach zo
mzdy bola vyhotovená vo formulárovej podobe, jej obsah nebol individuálne dojednaný a žalobkyňa
nemohla dohodu žiadnym spôsobom ovplyvniť. Nemala možnosť konkrétne ustanovenie odmietnuť,
mohla odmietnuť iba zmluvu o úvere ako celok (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Ako vyplynulo zvýsluchu na súdnom pojednávaní, žalobkyňa nemala vedomosť o tom, že so zmluvou o úvere uzatvára
aj ďalšiu samostatnú dohodu o zrážkach zo mzdy, na túto skutočnosť nebola vopred upozornená a
nebola oboznámená ani s možnosťou vykonávania zrážok zo mzdy alebo z iného príjmu za účelom

uspokojenia pohľadávky veriteľa. V tejto súvislosti súd považuje za potrebné poukázať aj na to, že veriteľ
sa môže v prípade takto dojednaného ustanovenia domáhať uspokojenia ním vyčíslenej pohľadávky zo
mzdy dlžníka bez toho, aby bola zachovaná možnosť dlžníka, príp. aj súdu korigovať výšku veriteľovej
pohľadávky. Pritom je nepochybné, že takéto ustanovenie v spotrebiteľských vzťahoch spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP. Žalobkyni, ktorá bola v konaní
úspešná v celom rozsahu, vzniklo právo na náhradu trov konania. Súd preto priznal žalobkyni náhradu
trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 CSP, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do

uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.