Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Friday, March 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26CoE/282/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222416
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Slováčeková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2315222416.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Slováčekovej a sudcov
Mgr. Jozefa Mačeja a JUDr. Daniela Ilavského v exekučnej veci oprávnenej: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so
sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. splnomocnenkyňou: Advocate, s.r.o. so
sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti povinnej: K. D., nar. XX. O. XXXX, bytom R. XXX, XXX XX R.,
o vymoženie 117,20 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora: JUDr. Rudolf Krutý PhD., so

sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, o odvolaní oprávnenej proti uzneseniu Okresného súdu Galanta zo
dňa 8. marca 2016 č. k. 15Er/1144/2015-31, takto

r o z h o d o l :

I./ Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II./ Povinná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zastavil exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr.
Rudolfom Krutým PhD., (so sídlom exekútorského úradu Záhradnícka 60, Bratislava) vedenej pod sp.
zn. EX 23094/15, oprávnenú zaviazal k úhrade trov exekúcie súdnemu exekútorovi vo výške 25,50
eur a to do troch dní odo dňa právoplatnosti a určil, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na
náhradu trov konania. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne použitím ust. § 36 ods. 1 a ods. 2, § 47
ods. 3, § 196, § 200 ods. 1 a ods. 2, § 203 ods. 1 a ods. 2 E. p. (zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti v znení účinnom do 30. júna 2016 - Exekučného poriadku), § 103, §
104 ods. 1, § 159 ods. 3, § 167 ods. 2, § 251 ods. 4 O. s. p. (zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok v znení platnom a účinnom do 30. júna 2016 - „O.s.p.“) a § 21a Vyhlášky MS SR č. 288/1995
Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil
tým, že lustráciou zistil, že vo veci rovnakých účastníkov konania prebehlo na tunajšom súde exekučné
konanie pod sp. zn. 16Er/391/2010, na základe toho istého exekučného titulu rozhodcovského rozsudku

Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, sp.
zn. SR/19133/09 zo dňa 25. novembra 2009. Nechal si preto pripojiť konečné rozhodnutie v predmetnej
veci, v ktorej uznesením č. k. 16Er/391/2010-32 zo dňa 17. decembra 2012 prvoinštančný súd exekučné
konanie zastavil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24. februára 2014. Vychádzajúc z
vyššie uvedeného exekučný súd toto konanie zastavil, nakoľko mal preukázané, že v danom prípade
existuje prekážka už rozhodnutej veci, pričom ide o taký nedostatok podmienok konania, ktorý nemožno

odstrániť. Súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie nepriznal, nakoľko si ich na výzvy súdu
neuplatnil.

2. Proti tomuto uzneseniu podala oprávnená v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby odvolací
súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zmysle § 221 O.s.p. zrušil. V odvolací namieta, že v
exekučnom konaní nie je možné na predchádzajúce exekučné konanie, ktoré sa skončilo uznesením

o zastavení exekúcie v zmysle § 57 ods. 2 E.p. aplikovať zásadu res iudicata, keďže v tomto konaní
súd autoritatívne nerozhoduje o hmotných právach a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov, tedanerozhoduje záväzne o existencií práva. Podľa názoru oprávnenej exekučný súd môže preskúmavať
právoplatné rozhodnutie súdu, ktoré síce nemôže zmeniť ani zrušiť, ale až zamietnutím žiadosti o
udeleniepoverenianavykonanieexekúciezdôvodurozporuexekučnéhotitulusozákonomspôsobíjeho

materiálnu nevykonateľnosť. Poukazuje tiež na čl. 46 ods. 1 Ústavy SR. Ustálená judikatúra konštatuje,
že obsah práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedený práve v tomto čl. Ústavy SR nespočíva len
v tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri jeho uplatňovaní, ale
jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov a iných orgánov SR, a teda každé
konanie súdu alebo iného orgánu, ktoré je v rozpore so zákonom je porušením ústavou zaručeného

právanasúdnualeboinúprávnuochranu.Dodáva,ževzhľadomježepovinnýsinesplnilsvojupovinnosť
vyplývajúcu zo Zmluvy o úvere, oprávnená si opätovne uplatnila svoje práva, ktoré jej prináležia na
základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu, a to preto, aby tak predišla poškodeniu
svojich záujmov a a vážnemu narušeniu právnej istoty a záruk, že jej záväzok bude v budúcnosti
riadne splnený. Záverom dodáva, že je nanajvýš otázne, či je právne prípustné priznať právnu ochranu
tomu, kto sám porušuje právo a oprávnená v tomto smere vznáša tzv. námietku unclean hands často

pertrakovanú v odborných článkoch.

3. Povinná ani súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadrili, ani sami odvolanie nepodali.

4. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),

ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale
odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa

právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za
účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného

i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1
v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.,

aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 O.s.p., akt.§ 359 C.s.p. a § 37 ods.1 E.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti
ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p, akt. § 355 ods. 2 a § 44 ods.
2 E.p. ), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p., akt. § 127
a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. a/, d, e/,

f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v § 365 ods. 1 písm. a/,c/, f/, h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím
ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc
pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a

contrario) a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné zmeniť (§ 388 C.s.p.).

6. Podľa § 9a ods. 1 E. p. (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení
účinnomod1.júla2016)aktopovahavecinevylučuje,vkonanípodľatohtozákonasaprimeranepoužijú
ustanovenia Civilného sporového poriadku.

7. Podľa § 470 C.s.p., ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti (čiže pred 1. júlom 2016).

8. Odvolací súd sa v zmysle ustanovenia § 387 ods. 2 C.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

napadnutého rozhodnutia, považuje ich za vecne správne a odkazuje na ne. Pre úplnosť odôvodnenia
rozhodnutia považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné:9. Podľa § 44 ods. 2 E. p. súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na
vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od

doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o
exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného
titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti
tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

10. Podľa § 230 C.s.p., ak sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.

11. Podľa § 161 ods. 1 C.s.p. ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada
na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

12. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p. ak ide o taký nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť,

súd konanie zastaví.

13. Odvolací súd poukazuje na to, že dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť nový civilnoprávny kódex, t.
j. zákon č. 160/2015 Z. z. <. E.p., ktorý predpokladá subsidiárne použitie C.s.p., teda jeho použitie v prípadoch, ak
Exekučný poriadok určité aspekty konania neupravuje.

16. Oprávnená v odvolaní nenamieta voči záverom súdu prvej inštancie, že v konaní vedenom pod sp.
zn. 16Er/391/2010 (t. j. v právoplatne skončenej veci) medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho
sa toho istého exekučného titulu exekučný súd právoplatne rozhodol, že exekučný titul je neúčinný pre
rozpor so zákonom, exekúciu vyhlásil za neprípustnú, a následne ju zastavil. Táto skutočnosť je jasne

preukázaná a z uvedeného vyplýva, že i v prejednávanej veci je exekučný titul neúčinný a v rozpore so
zákonom, čo rovnako odôvodňuje zastavenie exekúcie.

17. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 15Er/1144/2015
medzi tými istými účastníkmi konania a týkajúceho sa toho istého exekučného titulu - rozhodcovského

rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom
v Bratislave, sp. zn. SR/19133/09 zo dňa 25. novembra 2009, exekučný súd uznesením č.k.
16Er/391/2010-32 zo dňa 17. decembra 2012 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
9CoE/322/2014-35 zo dňa 28. októbra 2014 právoplatne rozhodol o zastavení exekúcie.18. Podľa § 45 ods. 1 písm. a/ a b/ a ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení
účinnom v čase vydania exekučného titulu (ďalej len „ZoRK“) súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo

na exekúciu zastaví výkon rozhodcovského rozsudku alebo exekučné konanie aj bez návrhu, ak zistí v
rozhodcovskom konaní nedostatky podľa odseku 1 písm. b/ alebo c/, teda ak rozhodcovský rozsudok
má nedostatok uvedený v § 40 písm. a/ a b/ alebo c/ ak rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka
rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje
dobrým mravom.

19. Z citovaného ustanovenia ZoRK vyplýva oprávnenie exekučného súdu preskúmať materiálnu
správnosť rozhodcovského rozsudku, z hľadísk uvedených v tomto ustanovení, a to sčasti aj bez návrhu.
Na to, aby mohla byť vykonaná exekúcia na základe rozhodcovského rozsudku, musí byť rozhodcovský
rozsudok aj v súlade s týmto ustanovením, teda nesmie byť vydaný v rozhodcovskom konaní, ktoré
trpelo vadou uvedenou v § 40 písm. a/ alebo b/ ZoRK, a nesmie zaväzovať na plnenie, ktoré je objektívne

nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom. Keď rozhodcovský rozsudok odporuje
týmto zákonným ustanoveniam, tieto jeho nedostatky predstavujú hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie na jeho základe. Odvolací súd tento právny záver judikoval v mnohých exekučných konaniach,
v ktorých bola účastníkom konania oprávnená, a preto je oprávnenej dobre známy.

20. Z uvedeného vyplýva, že ak exekučný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju z dôvodu
nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, skúmal hmotnoprávnu prekážku vykonania
exekúcie, o ktorej právoplatne rozhodol. Nie je potom dôvodné ani hospodárne, aby súd opätovne
preskúmaval tú istú hmotnoprávnu prekážku vykonania exekúcie, o ktorej už raz právoplatne rozhodol.
Ak teda došlo k zastaveniu exekúcie (či exekučného konania), ide síce z hľadiska formy o procesné

rozhodnutie, ktoré však právoplatne vyriešilo hmotnoprávny predpoklad vykonania exekúcie, teda
hmotnoprávnu otázku, ktorú v zmysle cit. § 230 C.s.p. nie je možné prejednávať znova.

21. Odvolací súd na podklade uvedeného v zmysle § 387 ods. 1 a ods. 2 C.s.p. napadnuté uznesenie
súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

22. Povinná má podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnej výške, vzhľadom na to, že bol v odvolacom konaní v celom rozsahu úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C.s.p. súd prvej inštancie samostatným
uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

23. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

O dovolaní rozhoduje najvyšší súd (§ 35 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na
príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje

dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).