Rozhodnutie ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 13. marec 2017

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 17C/292/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115207865
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Géciová
ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2017:7115207865.3

Rozhodnutie

Okresný súd Košice II v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko a.s., IČO: 35697270, Metodova 8,
Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., Dr. Vl. Clementisa 10, Bratislava
proti žalovanému: A. C., nar. XX.X.XXXX, E. XX, E., v konaní o zaplatenie 203,45 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 78,45 eur s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 203,45
eur od 29.11.2013 do 13.11.2015, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 178,45 eur od

14.11.2015 do 11.12.2015, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 153,45 eur od 12.12.2015
do 13.1.2016, s 5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 128,45 eur od 14.1.2016 do 12.2.2016, s
5,25% ročným úrokom z omeškania zo sumy 103,45 eur od 13.2.2016 do 17.3.2016, s 5,25% ročným
úrokom z omeškania zo sumy 78,45 eur od 18.3.2016 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných
splátkach po 25 eur mesačne splatných vždy k 20. dňu príslušného kalendárneho mesiaca počnúc od
právoplatnosti rozsudku.

Konanie v časti o zaplatenie 125,- eur zastavuje.

Žalobcovi priznáva náhradu trov konania, ktoré mu je povinný zaplatiť žalovaný vo výške, o ktorej bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 2.4.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť mu sumu 203,45 eur spolu s 5,25 %-ným úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy
od 29.11.2013 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať aj náhradu trov konania, ako si ju v predmetnej
žalobe vyčíslil.
2.Súdvydalvovecidňa10.9.2015platobnýrozkaz,č.k.17C/292/2015-36,ktorýbolaleexlegezrušený,
nakoľko žalovaný proti nemu podal v zákonnej lehote odpor.

3. Podaním, doručeným súdu dňa 11.4.2016, vzal žalobca žalobu v časti žalovanej sumy vo výške
125 eur späť. V späťvzatej časti súd konanie zastavil postupom podľa ust. § 145 ods. 2 C.s.p. Súhlas
žalovanéhosčiastočnýmspäťvzatímsúdnezisťoval,nakoľkoktomutoprocesnémuúkonužalobcudošlo
ešte skôr, než sa začalo pojednávanie, a preto ani na prípadný nesúhlas by súd nemohlo prihliadať v
zmysle ust. § 146 ods. 1 C.s.p. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa žalobca domáhal voči žalovanému

zaplatenia sumy 78,45 eur s prísl., predstavujúcej rozdiel medzi v skutočnosti dlžnou sumou vo výške
203,45 eur a žalovaným zaplatenými piatimi splátkami v sume 125 eur.
4. V prejednávanom prípade sa žalobca domáha zaplatenia sumy vo výške 78,45 eur s príslušenstvom.
Podľa ust. § 177 ods.2 písm. a) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak ide iba o otázku
jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez
príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.5. V súlade s cit. zák. ust. súd v predmetnej veci pojednávanie nenariadil a rozhodol len na základe
listinných dôkazov predložených stranami. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo na úradnej
tabuli súdu vyvesené dňa 3.3.2017.

6. Vykonaným dokazovaním a oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom, a to
návrhom na vydanie platobného rozkazu, Zmluvou o poskytovaní verejných služieb č. B., Dodatkom
k Zmluve č. B. zo dňa 15.6.2013, faktúrami, pokusom o pokonávku zo dňa 14.11.2013, všeobecnými
podmienkami poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej

mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a.s., faktúrami, platobným rozkazom, ako aj ostatným
spisovým materiálom, súd zistil tento skutkový stav veci.

7. Dňa 15.6.2013 došlo medzi žalobcom a žalovaným k uzavretiu Zmluvy o poskytovaní verejných
služieb č. B. (ďalej len Zmluva) a Dodatku k tejto Zmluve z toho istého dňa, na základe ktorých,
za podmienok vyplývajúcich tiež zo všeobecných obchodných podmienok obchodnej spoločnosti

žalobcu, žalobca predal žalovanému mobilný telefón zn. ZTE Blade III white za zľavnenú kúpnu
cenu 1 euro (predajná cena 140 eur), začo sa žalovaný zaviazal po dohodnutú dobu viazanosti
24 mesiacov využívať služby žalobcu v rozsahu dohodnutého účastníckeho programu „Kengura 30
eur“, pričom výška mesačného poplatku predstavovala prinajmenšom sumu 30 eura a nezadať svojim
konaním, predovšetkým nezaplatením splatnej ceny služieb podnet pre zrušenie Zmluvy, obmedzenie,

alebo prerušenie poskytovania služieb žalobcom (bod 1.2, 2.2, 2.3 Dodatku). Pre prípad porušenia
tohto zmluvného záväzku žalovaným strany sporu v Dodatku k Zmluve v bode 2.5 dohodli právo
žalobcu na zmluvnú pokutu v sume 139 eur (Zmluva na č. l. 3 a Dodatok k Zmluve na č. l. 6).
Súčasťou zmluvných dojednaní účastníkov boli aj „Všeobecné podmienky poskytovania verejných
elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange

Slovensko, a.s.“. Podľa čl. 11 všeobecných zmluvných podmienok, ktorý upravoval ceny a platobné
podmienky, spoločnosť žalobcu poskytuje telekomunikačné služby a vykonáva ich zúčtovanie podľa
platnéhocenníkavpravidelnestanovenýchlehotách.Tátolehotajezúčtovacímobdobím,ktorépriraďuje
spoločnosť Orange Slovensko pre konkrétneho užívateľa. Zúčtovacie obdobie priradené užívateľovi
začne plynúť od dátumu vykonania prvého odpočtu poskytovaných služieb konkrétnemu užívateľovi

a nepresiahne 31 za sebou idúcich kalendárnych dní. Spoločnosť žalobcu vyhotoví po skončení
zúčtovacieho obdobia zákazníkovi súhrnné vyúčtovanie vo forme faktúry - daňového dokladu. Lehota
splatnosti faktúry, ktorá je daňovým dokladom je 14 dní odo dňa jej vystavenia. Dlžná suma sa
považuje za uhradenú, keď je pripísaná na účet navrhovateľa. Podľa čl. 6 všeobecných zmluvných
podmienok žalovaný ako zákazník bol mimo iné povinný uhrádzať cenu služieb v súlade so zmluvou

o pripojení, všeobecnými podmienkami a cenníkom, oznamovať bezodkladne po celú dobu platnosti
zmluvy žalobcovi zmenu identifikačných údajov ako napr. adresy bydliska. Podľa čl. 5 všeobecných
zmluvnýchpodmienokžalobcaboloprávnenýobmedziťaleboprerušiťposkytovanieslužieb,deaktivovať
SIM kartu zákazníka, ak zákazník mešká viac ako 1 deň s úhradou splatnej pohľadávky (Všeobecné
podmienky na č. l. 22).

8. Žalobca pokusom o pokonávku zo dňa 28.11.2013 oznámil žalovanému sumu neuhradených faktúr za
jednotlivé mesiace a výšku zmluvnej pokuty a vyzval ho, aby uhradil všetky svoje pohľadávky najneskôr
do 28.11.2013. Žalovaný do dnešného dňa uhradil pohľadávku v časti 125 eur v piatich splátkach po
25 eur.

9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z., o elektronických komunikáciách (ďalej len „zákon“),
zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k
verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník,
ktorésúsúčasťouzmluvy.Zmluvaoposkytovaníverejnýchslužiebjepísomná;toneplatíprepredplatené

služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných
prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako
písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa
Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

10. Podľa § 44 ods. 8 zákona, podnik môže odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak
účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti.11. Podľa § 78 ods. 9 zákona, zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní
verejných služieb podľa tohto zákona.

12. Podľa článku 4.4 písm. a) všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických
komunikačných služieb prostredníctvom verejnej mobilnej siete spoločnosti Orange Slovensko a.s.,
spoločnosť Orange Slovensko je oprávnená odstúpiť od zmluvy ak účastník nezaplatil splatnú cenu za
poskytnutú službu ani do 45 dní po dni jej splatnosti.

13. Podľa § 52 ods. 1, 2 a 3 zák. č. 40/1964 Zb. (ďalej len „Občiansky zákonník“) (v znení platnom ku
dňu uzavretiu zmluvy o poskytovaní verejných služieb), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

14. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretiu zmluvy o
poskytovaní verejných služieb), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka").

15. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (v znení platnom ku dňu uzavretiu zmluvy o poskytovaní
verejných služieb), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným

spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
tejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť

primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

17. Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

18. Podľa ust. 442 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk). Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a
účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

19. Podľa § 443 Občianskeho zákonníka, pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase

poškodenia.

20. Súd vzťah medzi stranami sporu právne posúdil ako občianskoprávny vzťah založený na základe
ustanovení § 52, § 53 a § 53a Občianskeho zákonníka.

21. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený
nárok žalobcu, v časti nedotknutej čiastočným späťvzatím, za dôvodný vo výške 78,45 eur. Čo do
zaplatenia ceny za služby tak, ako bola táto vyúčtovaná predmetnými faktúrami, súd v závere o
dôvodnosti tejto časti uplatneného nároku vyšiel z preukázania, že žalovaný predmetnou zmluvou
o poskytovaní verejných služieb na seba prevzal okrem iného tiež záväzok uhrádzať žalobcovi cenu

jemu poskytnutých elektronických komunikačných služieb a poplatky s poskytovaním týchto služieb
spojené, podľa platného cenníka žalobcu, že žalobca predmetnými faktúrami cenu poskytnutých služieb
a poplatky žalovanému riadne vyúčtoval, avšak žalovaný tento svoj záväzok na peňažné plnenie splnil
ibačiastočne,atozaplatenímsumy125eur(päťsplátokpo25eur,pričomzvyšokuplatnenejpohľadávkyani na základe dodatočnej výzvy na plnenie až do vyhlásenia tohto rozhodnutia, nezaplatil. Na tomto
mieste súd pripomína, že žalobca sa po čiastočnom späťvzatí žaloby domáhal len vrátenia sumy po
odpočítaní žalovaným zaplatených splátok.

22. Nárok žalobcu na zaplatenie náhrady škody súd rovnako považoval za dôvodný. V prvom rade
súd považoval za potrebné vysporiadať sa s dôvodnosťou toho nároku na náhradu škody v kontexte
s ust. § 545 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko na zabezpečenie záväzkov vyplývajúcich pre
žalovaného zo Zmluvy bola medzi stranami konania dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 139 eur,

pričom z predmetnej Zmluvy nevyplýva, že by si strany konania dohodli, aby žalobca bol oprávnený
požadovať náhradu škody spôsobenej porušením povinností žalovaným, na ktoré sa vzťahuje zmluvná
pokuta. Aj keď takéto dojednanie medzi stranami konania nebolo dohodnuté, podľa názoru súdu sa
žalobca oprávnene domáhal náhrady škody, nakoľko právoplatným rozhodnutím súdu v inom konaní
bolo dojednanie o zmluvnej pokute vo formulárových zmluvách používaných žalobcom určené za
neprijateľné a teda neplatné, následkom čoho sám žalobca upustil od uplatňovania zmluvnej pokuty a

domáhal sa náhrady škody len v rozsahu rozdielu medzi zľavenou a spotrebiteľskou cenou mobilného
telefónu. Vo svojom závere o jeho dôvodnosti súd vo všeobecnosti vyšiel z toho, že predpokladom pre
vznik občianskoprávnej zodpovednosti za škodu je vychádzajúc z ust. § 420 Občianskeho zákonníka
kumulatívne splnenie štyroch základných podmienok: musí dôjsť či už konaním alebo opomenutím
k porušeniu právnej povinnosti (zákonnej alebo zmluvnej), musí dôjsť k vzniku škody, teda ujmy v

majetkovej sfére poškodeného, prejavujúcej sa na veci, majetku alebo na zdraví, ktorá je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom (peniazmi), medzi porušením právnej povinnosti a vznikom
škody musí existovať príčinná súvislosť a k porušeniu právnej povinnosti a k vzniku škody musí dôjsť
zavineným konaním alebo opomenutím škodcu.

23. Premietnuté na daný prípad, vykonaným dokazovaním mal súd v konaní za preukázané, že
žalovaný nezaplatil vyúčtovanú cenu za telekomunikačné služby poskytované žalobcom, čím porušil
svoju základnú právnu povinnosť vyplývajúcu z uzavretej zmluvy o poskytovaní verejných služieb.
Následkomtohožalobcadôvodnepristúpilpodľačlánku5bod5.1písm.c)VOPkdočasnémuprerušeniu
poskytovania služby žalovanému, pričom k tomuto opatreniu žalobcu, vychádzajúc z obsahu spisu, bol

žalovaný pasívny a ani napriek prerušeniu služieb k splneniu splatných záväzkov nepristúpil. Žalobca
pri uzavretí Zmluvy, v záujme umožniť žalovanému využívať jeho služby prostredníctvom mobilného
telefónu, poskytol žalovanému zľavu z jeho kúpnej ceny a tiež iné výhody, ktoré, nebyť záväzku
platiť určitú sumu po istý čas, by žalovaný nedostal ani u žalobcu, ale ani u iného poskytovateľa
obdobných služieb. Žalobca prirodzene vychádzal z toho, že riadnym odoberaním služieb a platením

ich ceny v minimálne určenom rozsahu a v dohodnutej dobe viazanosti žalovaným dosiahne očakávaný
zisk pri určitom produkte služieb a objeme nákladov s ním spojených, včítane poskytnutej zľavy zo
spotrebiteľskej ceny mobilného telefónu i prípadných ďalších poskytnutých výhod. I žalovaný mal z
ekonomického hľadiska možnosť vybrať si produkt ponúkaný žalobcom bez súčasného zakúpenia
mobilného telefónu alebo bez poskytnutia benefitov, v ktorom prípade by za služby s najväčšou

pravdepodobnosťou platil viac a telekomunikačné zariadenie, bez ktorého je využívanie služieb žalobcu
nemysliteľné, by si musel zakúpiť či už u žalobcu alebo u iného predajcu za riadnu predajnú cenu,
ktorá podľa zistenia súdu činila 140 eur. Za tohto stavu je podľa posúdenia súdu nepochybné, že
riadnym nevyužívaním poskytovaných služieb žalovaným, imanentnou súčasťou čoho podľa názoru
súdu je i včasná úhrada vyúčtovanej ceny za ne, ktorá podľa zmluvných podmienok je predpokladom ich

poskytovania (pod hrozbou prerušenia), nemohlo dôjsť u žalobcu k naplneniu ekonomického zámeru,
s ktorým vstúpil so žalovaným do právneho vzťahu, keďže do jeho majetku sa nedostalo to, čo by sa
do jeho majetku dostalo v prípade riadneho plnenia si právnych povinností žalovaným. Výšku tejto ujmy
možno podľa názoru súdu odvodiť z dojednania v čl. II bod 2.2 Dodatku k Zmluve, v ktorej je vyjadrená
minimálna suma mesačnej úhrady za využívanie služieb žalobcu (30 eura včítane DPH) počas celej

doby viazanosti (24 mesiacov). Vychádzajúc z takto stanovenej minimálnej mesačnej úhrady za služby
počas celej doby viazanosti možno uzavrieť, že pokiaľ by žalovaný po celý čas trvania viazanosti riadne
využíval služby žalobcu v takto dohodnutom minimálnom rozsahu, zaplatil by žalobcovi za celé obdobie
viazanosti spolu sumu 720 eura (43,99 eura x 24 mesiacov). V tejto sume sú podľa posúdenia súdu
zahrnuté i náklady spojené s poskytnutím zľavy z kúpnej ceny vo výške 139 eur žalovanému, ktoré

nakoľko neboli u žalobcu pokryté plnením žalovaného, rozhodne predstavujú škodu na jeho majetku,
vzniknutú v príčinnej súvislosti s protiprávnym konaním žalovaného. Riadiac sa týmito úvahami, dospel
súd k záveru, že žalovaný za škodu na majetku žalobcu v uplatnenej sume 133,21 eura zodpovedá, a
preto súd žalobcovi náhradu v tejto výške priznal.24. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo

od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

25. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

26. Podľa § 3 nar. vlády č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

27. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

28. Spolu s istinou pohľadávky v celkovej výške 78,45 eura súd priznal žalobcovi tiež úroky z omeškania
v percentuálnej výške o 5 percentuálnych bodov viac ako predstavovala základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky prvého dňa omeškania s plnením peňažného dlhu žalovaným (0,25%) a to
počnúc dňom 29.11.2013, od ktorého si úroky z omeškania žalobou uplatnil žalobca vychádzajúc pritom
z poslednej výzvy žalobcu, v ktorej určil lehotu na plnenie, čo bol deň 28.11.2013.

29. Podľa ust. § 232 ods. 3, 4 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa
a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich
splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo

splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

30. Nakoľko žalovaný žiadal o povolenie splatenia žalovanej sumy v splátkach a žalobca s týmto
spôsobom splatenia súhlasil, súd po posúdení jeho majetkových a sociálnych pomerov, žalovaného
zaviazal na úhradu priznanenej sumy spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku.

31. Podľa ust. § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa ust. § 262 ods.2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

33. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods.1 CSP v zmysle ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v spore úspešný v celom rozsahu,

preto má nárok na náhradu trov konania. O jej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice II písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.