Rozhodnuté bolo na súde Najvyšší súd Slovenskej republiky
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Nevedelová
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9So/97/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200641
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Nevedelová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:7014200641.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Nevedelovej
a členiek senátu JUDr. Ľubice Filovej a JUDr. Judity Kokolevskej v právnej veci navrhovateľa O. K.,
bytom M., zastúpeného opatrovníčkou B. K., bytom ST., korešpondenčná adresa U., proti odporkyni
Sociálnej poisťovni, ústrediu, Ul. 29. augusta č. 8, Bratislava, o výšku invalidného dôchodku, o odvolaní
navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 26. januára 2015, č. k. 4Sd/19/2014-21, takto
r o z h o d o l :
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 26. januára 2015, č. k.
4Sd/19/2014-21, p o t v r d z u j e .
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Krajský súd rozsudkom z 26. januára 2015, č. k. 4Sd/19/2014-21, potvrdil rozhodnutie číslo XY z 05.
mája 2014, ktorým odporkyňa podľa § 73 a § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) zamietla žiadosť navrhovateľa o zvýšenie invalidného
dôchodku s odôvodnením, že miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej
65% a nezmenili sa skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu invalidného dôchodku a jeho výšku.
Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že navrhovateľ podľa posudku posudkového lekára Sociálnej
poisťovne, pobočky Košice zo 17.08.2005, bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 60% pre rozhodujúce zdravotné postihnutie duševné choroby a poruchy
správania - ľahká mentálna retardácia (IQ v pásme 50 - 69) s prihliadnutím na sociálnu prispôsobivosť
podľa kapitoly V, položky 6, písm. a/ prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení a rozhodnutím odporkyne
z 27. januára 2006 mu bol priznaný invalidný dôchodok od 01.07.2005. Pri opätovnom posúdení
zdravotného stavu navrhovateľa dňa 02.12.2008 bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť zvýšená o 5% pre iné zdravotné postihnutie - choroby tráviacej sústavy na celkovú
mieru poklesu 65%. V prebiehajúcom preskúmavacom konaní posudkoví lekári pobočky i ústredia vo
svojichposudkochz15.04.2014a13.10.2014 zhodnekonštatovalirovnakérozhodujúceainézdravotné
postihnutie s celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 65% s tým, že
zdravotný stav navrhovateľa je podľa doložených lekárskych nálezov bez podstatnejších zmien. Krajský
súd si osvojil záver posudkových lekárov, že nie je dôvod na zvýšenie miery poklesu jeho schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť, keďže navrhovateľ nepreukázal nové skutočnosti, ktoré by neboli známe
pri posudzovaní posudkových lekárov a ktoré by prijatý záver posudkových lekárov spochybnili. Preto
krajský súd rozhodnutie odporkyne potvrdil ako vecne správne.
Rozsudok krajského súdu napadla včas podaným odvolaním opatrovníčka navrhovateľa - matka B. K.,
ustanovená za opatrovníčku navrhovateľa uznesením Okresného súdu Košice I. zo 17.04.2001, č. k. P11/01-22 (navrhovateľ bol zbavený spôsobilosti na právne úkony rozsudkom Okresného súdu Košice
I. z 28.11.2000, č. k. Nc 305/99-17). Namietala, že z tak nízkeho dôchodku 180 € mesačne sa nedá
žiť, ona sama je poberateľkou starobného dôchodku vo výške 183 € mesačne a žiada pre navrhovateľa
celý invalidný dôchodok. Navrhovateľ je nervózny, agresívny, kričí, nedá sa mu dať nič urobiť, on len
sedí a pozerá televízor. Nie je schopný ani nakúpiť, nezapamätá si ani tri veci, donesie len jednu.
Odporkyňa odvolanie navrhovateľa nepovažovala za dôvodné. Vo svojom vyjadrení uviedla, že
navrhovateľ neuviedol žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a
presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia vyhotovených v konaní. Navrhla,
aby odvolací súd vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil.
Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len
„S.s.p.“). V zmysle § 492 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku konania podľa
tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods.2 O.s.p.) preskúmal rozsudok krajského
súdu bez nariadenia pojednávania v súlade s § 250ja ods.2 O.s.p a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľa nie je dôvodné.
Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporkyne o zamietnutí žiadosti
navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku.
Navrhovateľ podľa obsahu odvolania namietal priznanú mieru poklesu.
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (§ 71 ods. 1 zákona o
sociálnom poistení).
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti,
duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a
telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby (§ 71 ods. 3
zákona).
Podľa § 71 ods. 4 zákona pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia
liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby
a komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť
vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia
pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Mierapoklesuschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťvpercentáchsaurčujepodľadruhuzdravotného
postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom
na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
určenú za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných
zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 6 až 8
zákona).
Z administratívnych spisov odporkyne vyplýva, že navrhovateľ je poberateľom invalidného dôchodku
od 01.07.2005, ktorým dňom bol uznaný invalidným so 60% mierou poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, keď za rozhodujúce zdravotné postihnutie bola určená ľahká mentálna retardácia v
pásme stredne ťažkej až ťažkej debility s IQ v neverbálnej zložke v hodnote 68 a vo verbálnej zložke v
hodnote 52. Od 01.07.2008 bola miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená
o 5% pre iné zdravotné postihnutie (choroby tráviacej sústavy) na celkových 65%. Pri opakovaných
žiadostiach navrhovateľa o zvýšenie sumy invalidného dôchodku z 28.04.2010 a 10.09.2011 posudkoví
lekári zotrvali na stanovenej miere poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 65%, keďže
k zmene v jeho zdravotnom stave nedošlo.Navrhovateľ požiadal o zvýšenie invalidného dôchodku opätovne žiadosťou z 12.02.2014.
V konaní o žiadosti navrhovateľa o zvýšenie invalidného dôchodku posudkoví lekári po vlastnom
vyšetrení zdravotného stavu navrhovateľa a dostupnej zdravotnej dokumentácie ako i navrhovateľom
predložených lekárskych správ a nálezov z odborných vyšetrení konštatovali, že u navrhovateľa od
posledného posúdenia v januári 2012 nedošlo k takému zhoršeniu zdravotného stavu, ktoré by viedlo k
zvýšeniu miery poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Podľa predložených lekárskych
nálezov je jeho zdravotný stav bez podstatnejších zmien, gastroenterologické vyšetrenie potvrdilo ľahký
stupeň ochorenia pečene, USG brucha je bez evidentných patologických zmien, neurologické vyšetrenie
dokumentuje dorzalgiu bez radikulárneho dráždenia. Pre duševnú zaostalosť je naďalej miera poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie 60% podľa kapitoly V,
položky 6, písm. a/ prílohy č. 4 zákona. Ostatné zdravotné postihnutia (iné choroby pečene, dorzalgia)
odôvodňujú v súlade s § 71 ods. 8 zákona zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť o 5% na celkových 65%.
Podľa názoru opatrovníčky navrhovateľa jeho mentálna retardácia mu neumožňuje vykonávať
akúkoľvek prácu, konkrétne dôvody týkajúce sa zdravotného stavu navrhovateľa však neuviedla.
Pre posúdenie nároku na zvýšenie invalidného dôchodku je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo
nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti.
Z posudkov posudkových lekárov vyplýva, že sa zaoberali aj posúdením schopnosti navrhovateľa
vykonávať zárobkovú činnosť v prostredí bez psychickej záťaže, nie vo výškach, môže vykonávať
jednoduché manuálne práce pod dohľadom, v chránenej dielni.
Obmedzenie schopnosti, resp. zákaz výkonu len niektorých prác pri zachovaní schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť vo vhodnom pracovnom zaradení v zmysle zákona nie je dôvodom pre zvýšenie
určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Finančná tieseň nie je podľa zákona dôvodom pre zvýšenie sumy invalidného dôchodku, preto na túto
námietku odvolací súd nemohol prihliadať.
Medzi závermi posudkov a odbornými lekárskymi nálezmi neboli zistené rozpory a o odbornej úrovni
posudkov posudkových lekárov nemal dôvod pochybovať ani odvolací súd. Ani z lekárskych správ
predložených v konaní nevyplýva, že by po poslednom posúdení posudkovým lekárom došlo k ďalšiemu
dlhodobému zhoršeniu jeho zdravotného stavu (s predpokladom trvania aspoň jedného roka) oproti
stavu, ktorý vzali do úvahy posudkoví lekári. Navrhovateľ (jeho opatrovníčka) nepredložil žiadne nálezy,
ktoré by spochybnili závery posudkových lekárov o hodnotení jeho zdravotného stavu a miery poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Z uvedených dôvodov aj odvolací súd dospel k záveru, že u navrhovateľa zatiaľ nie sú splnené
podmienky pre viac ako 65% mieru poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, rozhodnutie
odporkyne považoval za zákonné a preto rozsudok krajského súdu podľa § 219 O.s.p. potvrdil.
Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoltak,akojeuvedenévovýrokutohtorozsudku,
lebo navrhovateľ v odvolacom konaní nebol úspešný a odporkyňa nemá nárok na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.