Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. január 2017

Súd: Okresný súd Pezinok
Spisová značka: 37C/186/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1714206285
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marek Mikulčík

ECLI: ECLI:SK:OSPK:2017:1714206285.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred sudcom Marekom Mikulčíkom v právnej veci žalobcu: Mesto

Pezinok, so sídlom Radničné nám. 7, 902 14 Pezinok, IČO: 00 305 022, proti žalovanej: Slovenská
republika, zast. Okresný úrad Bratislava, so sídlom Tomášikova 46, 832 05 Bratislava, o určenie
vlastníckeho práva k pozemkom, takto

r o z h o d o l :

Súd určuje, že vlastníkom pozemkov v katastrálnom území J.:
- parc. č. 386/1 o výmere 1316 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parc. č. 386/12 o výmere 467 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parc. č. 386/13 o výmere 613 m2, druh pozemku ostatná plocha,

- parc. č. 386/14 o výmere 906 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parc. č. 386/15 o výmere 98 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parc. č. 386/16 o výmere 862 m2, druh pozemku ostatná plocha,
- parc. č. 386/17 o výmere 220 m2, druh pozemku ostatná plocha;
zapísaných na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., obec T., okres Pezinok, je v podiele 1/1
Mesto Pezinok, so sídlom Radničné nám. 7, 902 14 Pezinok, IČO: 00 305 022.
Súd priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1 Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 4. júla 2014, domáhal proti žalovanej určenia, že vlastníkom

nehnuteľností v k. ú. J., zapísaných na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J. a to pozemkov s
parc.č.: 386/1, 386/12, 386/13, 386/14, 386/15, 386/16, 386/17 (ďalej len „predmetné nehnuteľnosti“)
je Mesto Pezinok, ako aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že predmetné nehnuteľnosti
sú pozemky, ktoré sa nachádzajú pod stavbami vo vlastníctve žalobcu, ako aj pozemky definované
ako priľahlá plocha, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorím neoddeliteľný celok so stavbou alebo
rozostavanú stavbou. Žalobca poukázal na to, že vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam na neho
prešlo ex lege, na základe § 2d zákona číslo 138/1991 Zb. o majetku obcí v znení neskorších predpisov

(ďalej len „zákon o majetku obcí“), pričom o vykonanie k zápisu vlastníckeho práva k predmetným
nehnuteľnostiam žiadal Katastrálny úrad v Bratislave žiadosťou zo dňa 19. septembra 2006, Obvodný
úrad v Bratislave žiadosťou zo dňa 28. augusta 2009, ako aj Okresný úrad Bratislava žiadosťou zo
dňa 4. júna 2014. Nakoľko tieto žiadosti žalobcu neviedli k zápisu jeho vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, vznikol stav právnej neistoty, ktorý sa dá odstrániť iba určovacou žalobou, čím je daný
naliehavý právny záujem na žalobcom požadovanom určení.

2 Žalovaná sa k doručenej žalobe vyjadrila v písomnom podaní doručenom súdu dňa 12. októbra 2016,
v ktorom poukázala na to, že predmetné nehnuteľnosti tvorili majetok v dočasnej správe, k prechodu
nehnuteľnosti na obec mohlo dôjsť len na základe § 2d ods. 4 zákona o majetku obcí, a to dohodou
uzavretou medzi obvodným úradom v sídle kraja a obcou, a nie je v zmysle § 2d ods. 1 zákona omajetku obcí, ako uvádza žalobca. Z toho vyplýva, že majetok štátu neprechádza na obec ex lege, ale
až na základe platne uzavretej dohody. Žalovaná mala za to, že v zmysle § 2d zákona o majetku obcí
prechádzajú na obec pozemky zastavané stavbami vo vlastníctve obce, ktoré prešli do vlastníctva obce

podľa § 2 až § 2c, vrátene priľahlej plochy, ktorá svojím umiestnením a využitím tvorí neoddeliteľný
celok so stavbou, a teda nie priľahlé pozemky samostatne. Z tohto dôvodu predmetné nehnuteľnosti
nemohli prejsť do majetku obce v zmysle § 2d zákona o majetku obcí. Žalovaná uviedla, že žalobca nikdy
nepreukázal, že predmetné nehnuteľnosti svojím umiestnením a využitím tvoria/tvorili neoddeliteľný
celok so stavbou - základnou školou. Žalovaná poukázala na to, že žalobca podal žalobu o určenie

vlastníckeho práva po takmer dvanástich rokoch od nadobudnutia účinnosti zákona číslo 447/2001 Z.z.,
ktorým sa mení a dopĺňa zákon o majetku obcí, a teda nemožno hovoriť, že bola splnená podmienka
naliehavého právneho záujmu. Žalovaná navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

3 Súd v spore nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie prečítaním alebo oznámením
obsahu stranami predložených listín dôkazov, resp. podaní strán a to: č.l. 1-4 - návrh, č.l. 5 - výpis z

informačného systému katastra nehnuteľností, č.l. 6 - výpis z LV č. XXXX, č.l. 7 - žiadosť o delimitáciu
pozemkov s kópiou doručenky, č.l. 8-9 - sprístupnenie požadovaných informácií, č.l. 10-11 - žiadosť o
informáciu v zmysle infozákona s kópiou doručenky, č.l. 12 - žiadosť o delimitáciu pozemkov v k. ú.
J. s kópiou doručenky, č.l. 13 - žiadosť o prešetrenie, č.l. 14 - žiadosť o prešetrenie zápisu majetku
mesta v KN kat. území J., č.l. 43 - výpis z LV č. XXXX, č.l. 49-51 - vyjadrenie žalovaného, č.l. 59-62 -

vyjadrenie, č.l. 63 - zmluva, č.l. 64-65 - kolaudačné rozhodnutie, č.l. 66 - kolaudačné rozhodnutie, č.l.
67-68 - fotodokumentácia, č.l. 69 - žiadosť o zápis do operátu katastra nehnuteľností v kat. úz. J., č.l.
70-71 - vyjadrenie -určenie vlastníckeho práva k pozemkom, č.l. 72-73 - žiadosť o zápis do operátu
katastra nehnuteľností v kat. úz. J., č.l. 74 - A. - upresnenie, č.l. 75 - A. - upresnenie, č.l. 76-78 - súpis
nehnuteľného majetku, ktorý prechádza v zmysle zákona NR SR č. 416/2001 Z. z. na obce: Mesto

Pezinok dodatok č. 1 k delimitačnému protokolu, č.l. 79 - kópia katastrálnej mapy, č.l. 80 - ortomapa, č.l.
81 - digitálna ortofotomapa, č.l. 82 - dodatok č. 1 k zriaďovacej listine, č.l. 83-84 - výpis z LV č. XXXX
ku dňu 31. 10. 2016, č.l. 85-86 - výpis z LV č. XXXX, k. ú. J., č.l. 92 -územnoplánovacia informácia, č.l.
93-100 - fotodokumentácia, č.l. 102 - uznesenie Čd 394/54, č.l. 103 - výmer z 21. 5. 1954, č.l. 105-106
- kópia PK vložky č. XXXX, č.l. 107-108 - stavebné povolenie z 25. 7. 1978, č.l. 109 - hospodárska

zmluva, č.l. 110-111 - kolaudačné rozhodnutie z 30. 9. 1982, č.l. 111 vzadu - identifikácia parciel, č.l. 112
- geometrický plán na zameranie stavby na parc. č. 386/1, č.l. 113 - kópia z katastrálnej mapy zo 17.
5. 1999. Súd rozhodol, že v spore vykoná dokazovanie pomocou všetkých stranami navrhnutých a
predložených dôkazov, i keď niektoré z vykonaných dôkazov nemali priamy súvis s predmetom sporu a
žiaden zo stranami označených, či predložených dôkazných prostriedkov súd nezamietol.

4 Vykonané dôkazy súd vyhodnotil jednotlivo, ako aj v ich vzájomných súvislostiach, pričom zistil
nasledovný skutkový stav:

Z kópie pozemkovej knihy, z vložky č. XXXX vedenej pre k.ú. Y. (v súčasnosti k.ú. J.) súd zistil, že v

majetkovej podstate tejto vložky bola pod radovým číslom 3. dňa 5. mája 1961 zapísaná nehnuteľnosť
parc. č. 386, roľa v intraviláne s katastrálnou plochou 80 árov a 17 metrov štvorcových, odčlenená
sem z vložky č. 112 tejto pozemkovej knihy. Vlastnícke právo bolo k tejto parcele vložené zápisom v
časti B vložky pod radovým číslom 6. dňa 5. mája 1961 vlastníkovi pod B 1 už zapísanému. V
časti B tejto vložky bolo pod radovým číslom 1 dňa 22. mája 1954 zapísané: „vlastnícke právo v

prospech: Československého štátu v celosti -správe Miest. nár. výboru titulom výkupu podľa § 1 zák.
číslo 46/1948 Sb.P“. K tomuto zápisu vlastníckeho práva v prospech Československého štátu došlo na
základe uznesenia Ľudového súdu v Pezinku, odd. pkn., sp.zn.: Čd 394/54 zo dňa 1.júla 1954, ktorým
bol povolený vo vložke číslo 112 k.ú. Y. odpis nehnuteľností s parcelnými číslami: 377, 712, 713, 714,
715, 2698, 2699, 2700, 2763 ,2764, 3231, 3232, 3319, 3381, 720, 721, 722, 723, 3233, 3234, 1176,1177,

1375, 1376; do novej vložky číslo 1534 v pozemkovej knihe. Z výmeru Okresného národného výboru v
Pezinku, 611-15/4-1950-VIII zo dňa 15. apríla 1964 mal súd za preukázané, že ním štát podľa § 1 ods.
3 zákona č. 46/1948 Sb. vykúpil od Rímsko katolíckej cirkvi nehnuteľnosti s parcelnými číslami: 377,
712, 713, 714, 715, 2698, 2699, 2700, 2763, 2764, 3231, 3232, 3319, 3381, 720, 721, 722, 723, 3233,
3234, 1176, 1177, 1375, 1376; vedené vo vložke č. 112 pre k.ú. Y. o celkovej výmere 11,4346 hektára,

za náhradu o ktorej malo byť rozhodnuté osobitným výmerom, z dôvodu, že išlo o pôdu právnickej
osoby, ktorá na nej trvale nehospodári. Zo stavebného povolenia č. 37/78 "Z"/Výst. zo dňa 25. júla
1978 mal súd za preukázané, že ním bola stavebníkovi „. T.“ povolená stavba „. X-M. I.“, na pozemku
s parcelným číslom 386/1 v katastrálnom území T., s miestom stavby „Y. G.. I.“. Z kolaudačnéhorozhodnutia Mestského národného výboru Pezinok, odboru výstavby č. 37/78 "Z"/Výst.-Hol“ zo dňa 3.
septembra 1982 mal súd za preukázané, že ním bolo povolené užívanie stavby „Y. Š. T. XX H. U. T.-
I.“ na parcele číslo 386/1 k.ú. Y.. Z hospodárskej zmluvy o prevode práva hospodárenia s národným

majetkom zo dňa23. decembra 1991 súd zistil, že právo hospodárenia k Materskej škole T.-I. prešlo od
januára 1991 z odovzdávajúceho Okresného úradu Bratislava -vidiek na preberajúcu Školskú správu
Bratislava VIII. Ako dôvod prevodu bolo uvedené: „Delimitácia na základe zákona SNR č. 542/90 Zb.“ V
osobitných podmienkach prevodu bolo uvedené: „Nehnuteľný majetok sa preberá i s pozemkom, ktorý
bude predemetom následného zisťovania.“. Z identifikácie parciel zo dňa 19. októbra 1998 vyplýva, že

pracovníčka katastrálneho odboru Okresného úradu v Pezinku nemohla k tomuto dňu identifikovať v
stave podľa údajov registra C KN pozemok zapísaný v pozemkovej knihe v k.ú. J. vo vložke č. XXXX
pod parcelným číslom 386 ako roľa o výmere 8017 m2 , identifikovala iba to, že pozemok sa nachádza
v zastavenom území obce a uviedla poznámku: „Pozemok v Katastri nehnuteľ. neidentický- k majet.
práv. usporiad. potrebný geometr. plán; Na par. č. 386 je uplatnený reštit. nárok podľa platných Zb.“. Z
kópie z katastrálnej mapy zo dňa 17. mája 1999 vyplýva, že v mierke 1:2880 je v nej kat. ú. J. zakreslený

pozemok s parc. č. 386/1 ako súvislý celý pozemok, v ktorého hraniciach sú obsiahnuté i predmetné
nehnuteľnosti. Z geometrického plánu na zameranie stavby na parcele č. 386/1 zo dňa 15.júna 2000,
úradne overeného dňa 29. júna 2000 mal súd za preukázané, že z pozemku s parc. č. 386/1, orná pôda o
výmere 5293 m2 boli vytvorené dva pozemky: pozemok s parc. č. 386/1 orná pôda o výmere 4482 m2 s
doterajším vlastníkom a pozemok parc. č. 386/11 zastavaná plocha o výmere 811 m2 s vlastníkom : SR

- Okresný úrad Pezinok. Z dodatku č. 1 k delimitačnému protokolu o súpise nehnuteľného majetku, ktorý
prechádza v zmysle zákona NR SR č. 416/2001 Z.z. na obce: Mesto Pezinok mal súd za preukázané,
že tento bol podpísaný dňa 30. júna 2002, primátorom žalobcu a orgánmi žalovanej (vedúcim odboru
školstva, mládeže a telesnej kultúry Okresného úradu Pezinok, ako aj zastupujúcim funkciu prednostu
Okresného úradu Pezinok) pričom pod názvom školy A. T. I. X je, inter alia, uvedené i parcelné číslo

386/1 o výmere 4482 m2 s poznámkou: ihrisko, šatne, dvor. Z digitálnej ortofotomapy súd zistil, že
predmetné nehnuteľnosti obklopujú stavbu vo vlastníctve žalobcu na pozemku s parc. č. 386/11 a sú na
nich prístupové cesty, dvor a ihrisko. Na ihrisku je vidieť dve bránky a cca 8 ľudských postáv.

5 Vzhľadom na druh podanej žaloby súd na základe ustanovenia § 137 písm. c) C.s.p. skúmal

predovšetkým existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení. Pri
určovacích žalobách musí súd totiž v každom štádiu konania mať doloženú existenciu naliehavého
právnehozáujmu;ato,čitentozáujemexistuje,skúmazúradnejpovinnosti.Naliehavýprávnyzáujemna
určeníjedanýnajmätam,kdejeaktuálnystavobjektívnejprávnejneistotymedzižalobcomažalovaným,
ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom

odstrániť, pričom nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. V posudzovanej veci je aktuálny stav
objektívnejprávnejneistotymedzižalobcom ažalovanou danývtom,žežalobcasadomnieva,ženaňho
ex lege prešlo vlastníctvo k predmetným nehnuteľnostiam a žalovaná to popiera. Nakoľko žalovaná je
v katastri nehnuteľnosti vedená ako vlastník predmetných nehnuteľností , má žalobca v súlade s § 137
písm. c) C.s.p. naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení.

6 Súd uvádza tento právny stav:

Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1. januára 1992, vlastníctvo veci možno
nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na

základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej
republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu
účinnostiosobitnéhopredpisuprávohospodárenianárodnýmvýborom,naúzemíktorýchsanachádzajú.

§ 2b zákona o majetku obcí v znení účinnom od 1. januára 2002 ustanovil:
„(1) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci v správe
a) právnických osôb, ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitných zákonov,
b) zriaďovateľov škôl a školských zariadení bez právnej subjektivity v užívaní týchto škôl alebo zariadení,

ku ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona,
c) zriaďovateľov zariadení sociálnych služieb bez právnej subjektivity v užívaní týchto zariadení, ku
ktorým prechádza zriaďovateľská funkcia na obec podľa osobitného zákona.(2) Do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky aj veci v správe právnických osôb,
ak ústredný orgán štátnej správy alebo príslušný orgán miestnej štátnej správy prevedie zriaďovateľskú
funkciu k týmto právnickým osobám na obec dohodou alebo ak tak ustanoví osobitný zákon, pričom sa

na tento prechod a tento majetok použijú ustanovenia § 4a a 14b primerane.
(3) Veci uvedené v odseku 1 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú. Veci
uvedené v odseku 2 prechádzajú do vlastníctva obcí, na území ktorých sa nachádzajú, ak osobitný
zákon neustanoví inak.“.

Podľa § 2 zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce
a na vyššie územné celky v znení účinnom od 1. januára 2002 , na obce prechádzajú pôsobnosti na
úseku školstva: 1. vykonávanie štátnej správy na úseku škôl a školských zariadení, 2. vymenúvanie
a odvolávanie riaditeľov škôl a školských zariadení, 3. zriaďovanie a zrušovanie 3.1. základných
škôl, 3.2. základných umeleckých škôl, 3.3. predškolských zariadení, 3.4. školských klubov detí, 3.5.
školských stredísk záujmovej činnosti, 3.6. centier voľného času, 3.7. školských kuchýň a školských

jedální zabezpečujúcich stravovanie pre žiakov základných škôl a pre deti predškolských zariadení, 3.8.
jazykovýchškôlprizákladnýchškolách,4.vytváraniepodmienoknaplneniepovinnejškolskejdochádzky
na základných školách, 5. vykonávanie kontroly hospodárenia školy s finančnými a materiálnymi
prostriedkami a s majetkom, 6. zabezpečovanie podmienok na stravovanie detí a žiakov vo všetkých
školách a školských zariadeniach, ktorých je zriaďovateľom, 7. určovanie školského obvodu základnej

školy, v ktorej budú žiaci zrušenej základnej školy plniť povinnú školskú dochádzku, ak sa základná
škola vyradí zo siete škôl a školských zariadení a zruší sa, 8. spracúvanie a poskytovanie informácií v
oblasti výchovy a vzdelávania vo svojej pôsobnosti, 9. prideľovanie finančných prostriedkov súkromným
školám, cirkevným školám, súkromným školským zariadeniam a cirkevným školským zariadeniam
podľa osobitného predpisu a vykonávanie kontroly hospodárenia s týmito finančnými prostriedkami, 10.

schvaľovanie zmlúv o nájme školských budov a miestností, priľahlých priestorov školy alebo školských
zariadení, ktorých je zriaďovateľom.

7 Súd aplikoval citované ustanovenia právnych predpisov na z vykonaného dokazovania zistený
skutkový stav a dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu dôvodná. Spor medzi stranami

sa viedol v rovine právneho posúdenia, či došlo ex lege k prechodu vlastníckeho práva zo
žalovanej na žalobcu alebo k takémuto prechodu vlastníckeho práva neprešlo. Súd skúmal, či ku
dňu nadobudnutia účinnosti jednotlivých ustanovení zákona o majetku obcí boli splnené hypotézy
právnej normy pre prijatie záveru o prechode vlastníctva predmetných nehnuteľností do vlastníctva
žalobcu. Žalovaná (resp. jej právna predchodkyňa Československá republika) sa stala vlastníkom

predmetných nehnuteľností dňa 5. mája 1961, o čom svedčí zápis v pozemkovej knihe. Správa
predmetných nehnuteľností bola prevedená na vtedajší miestny národný výbor. Žalovaná (resp. jej
právny predchodca Československá socialistická republika) vybudovala v 80-tych rokoch minulého
storočia na časti predmetných nehnuteľností stavbu základnej školy, pričom predmetné nehnuteľnosti
prislúchali bezprostredne k tejto stavbe a tvorili areál školy s ihriskom. Žalovaná (resp. jej právny

predchodca Československá socialistická republika) previedla správu predmetných nehnuteľností na
Školskú správu Bratislava VIII, preto ku dňu nadobudnutia účinnosti § 2 zákona o majetku obcí nemohlo
ex lege prejsť ich vlastníctvo na žalobcu, nakoľko v tom čase predmetné nehnuteľnosti už nespravoval
miestny národný výbor. Dňa 1. januára 2002 nadobudol účinnosť § 2b zákona o majetku obcí, a
súd zistil, že ku tomuto dňu sa žalobca stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, nakoľko bola

naplnená hypotéza právnej normy uvedená v § 2b zákona o majetku obcí, keďže ku dňu jej účinnosti
boli predmetné nehnuteľnosti v správe zriaďovateľa základnej školy a na žalobcu prešla, pokiaľ išlo o
základné školy pôsobnosť na úseku školskej správy. O naplnení hypotézy právnej normy uvedenej v §
2b svedčíidodatokč.1kdelimitačnémuprotokoluz 30.júna2002,vktoromboldosúpisunehnuteľného
majetku,prechádzajúcehovzmyslezákonač.416/2001Z.z.nažalobcuzahrnutýipozemoksparcelným

číslom 386/1 o výmere 4482 m2, z ktorého boli neskôr predmetné nehnuteľnosti vytvorené. Preto
súd uzavrel, že dňa 1. januára 2002 sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností žalobca a
pokiaľ žalovaná na výzvu žalobcu nezareagovala (ani po viacerých urgenciách) zápisom vlastníckeho
žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, prostredníctvom správnych orgánov
konajúcich v mene žalovanej, a spadajúcich pod výkonnú moc štátu, je namieste, aby existenciu

vlastníckeho práva žalobcu k predmetným nehnuteľnostiam deklaroval súd, ako súčasť súdnej moci
štátu. Za toho stavu súd určovacej žalobe žalobcu vyhovel a rozhodol že vlastníkom predmetných
nehnuteľností je žalobca.8 Pokiaľ ide o námietky žalovanej spočívajúce v tom, že na bývalý miestny národný výbor nikdy neprešla
správa predmetných nehnuteľností , čo žalovaná preukazovala ňou predloženými listinami, dodať, že
tieto sú celkom zjavne nenáležité, keďže zo žalovanou predložených listín vyplýva, že tieto sa vôbec

netýkali predmetných nehnuteľností (vtedy zahrnutých do pozemku s parc. č. 386) ale pozemkov v
k.ú. J. s parcelnými číslami: 377, 712, 713, 714, 715, 2698, 2699, 2700, 2763, 2764, 3231, 3232, 3319,
3381, 720, 721, 722, 723, 3233, 3234, 1176, 1177, 1375 a 1376.

9 Pokiaľ ide o námietky žalovanej spočívajúce v tom, že žalobca nikdy nepreukázal, že predmetné

nehnuteľnosti svojím umiestnením a využitím tvoria/tvorili neoddeliteľný celok so stavbou - základnou
školou, tieto boli vykonaným dokazovaním vyvrátené, nakoľko žalobcovi sa v priebehu sporu podarilo
preukázať, že predmetné nehnuteľnosti obklopujú stavbu školy vo vlastníctve žalobcu na pozemku s
parc. č. 386/11 a i s odstupom času je na digitálnej ortofotomape viditeľné, že sú na nich umiestnené
prístupové cesty k škole, dvor školy a školské ihrisko.

10 O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 a strane žalobcu, ktorá mala v spore úspech
priznal oproti v spore neúspešnej strane žalovanej nárok na náhradu trov konania. O konkrétnej výške
náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník po
právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Právne neúčinné je odvolanie podané osobou,
ktorá sa práva podať odvolanie vzdala.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.