Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 16. január 2017

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 18C/268/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1415210964
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozefína Králová
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2017:1415210964.6

Rozhodnutie

Okresný súd Bratislava IV sudkyňou JUDr. Jozefínou Královou v právnej veci žalobcu: SPP - distribúcia ,
a.s., IČO: 35 910 739, sídlo Mlynské nivy 44/b, Bratislava, zastúpený: SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o.,
IČO: 36 862 711, sídlo Šoltésovej 14, Bratislava, proti žalovanému: C. D., L.. XX.XX.XXXX, P. G. D.L.
XXX/XX, J., zastúpený: JUDr. Ivan Jánošík, advokát so sídlom Klincová 35, Bratislava, o zaplatenie 3
265,94 € s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3 265,94 € spolu
s úrokmi z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 3 265,94 € od 14.11.2013 do zaplatenia.

II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100 %.

III. Svedkovi W.. G. B.T. priznáva voči žalovanému nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou dňa 31.08.2015 žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3
265,94 € s prísl. Žalobu odôvodnil tým, že na odbernom mieste žalovaného D. XXX/XX E. J. dochádzalo
v období od 19.11.2012 do 03.10.2013 k odberu zemného plynu meradlom, na ktorom bolo porušené

zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (olovená plomba s odtlačkom), čo potvrdil aj znalecký
posudok, čo je podľa zákona o energetike považované za neoprávnený odber, za ktorý zákon ukladá
odberateľovi povinnosť uhradiť prevádzkovateľovi škodu spôsobenú týmto neoprávneným odberom,
ktorú v súlade s vyhláškou MH SR č. 449/2012 Z. z. vyčíslil na 3 265,94 € a uplatnil si ju faktúrou
splatnou dňa 13.11.2013. Na preukázanie svojich tvrdení v konaní predložil faktúru č. XXXXXXXXXX
s výpočtom škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu, znalecký posudok, montážny

list meradla, fotodokumentáciu odberného miesta a na jeho žiadosť súd vyžiadal od SPP, a.s. faktúru a
opravnú faktúru žalovaného za žalované obdobie

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení so žalobou nesúhlasil. Uviedol, že znalec v posudku konštatoval iba
možnosť porušenia zabezpečenia a vzhľadom na to navrhol kontrolné znalecké dokazovanie. Ďalej
namietal, že všetky zásahy do plynomeru mohol vykonať len žalobca, je otázne či žalobca disponuje

len jednými kliešťami na plombovanie a či kliešte poskytnuté znalcovi na porovnanie boli z obdobia
inštalácie plynomera v roku 1998. Ďalej znalec neodpovedal na otázku, či došlo k zásahu do technickej
časti plynomera, ktorý by mohli spôsobiť neoprávnený odber plynu. Zároveň namietol spôsob určenia
výšky škody, ktorá sa mala určiť v zmysle § 82 ods. 4 zákona o energetike pomocou typového
diagramu dodávky, a nie podľa vyhlášky MH SR. V ďalšom konaní namietal nepreukázanie oprávnenosti
nároku, aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, nepreukázanie vzniku škody, dôvod prečo by mal žalovaný

zodpovedať za neoprávnený odber a premlčanie nároku.3. K uvedeným tvrdeniam žalovaného žalobca uviedol, že predmetný plynomer nepochádza z roku
1998, ale z roku 2007, znalec jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľusti plombovacích klieští a
kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja, z čoho vyplýva, že boli vytvorené

falošnými raznicami. Zodpovednosť žalovaného za škodu spôsobenú takýto konaním je založená na
objektívnom princípe. Nie je potrebné skúmať, či samotné meradlo meralo správne, stačí samotný fakt,
že zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo poškodené, čím bolo umožnené manipulovať s
číselníkom a nastaviť ľubovoľnú hodnotu na meradle, aj keď samotné meradlo mohlo merať správne.
Výška škody sa nemohla určiť pomocou typového diagramu v zmysle § 82 ods. 4 zákona o energetike,

pretože plynomer žalovaného sa nenachádza na verejne prístupnom mieste, ale v uzamknutej plechovej
skrini a tým je pre tretie nedostupný. Taktiež nemohol vyčísliť vzniknutú škodu na základe objektívnych a
spoľahlivýchpodkladov,keďžesozabezpečovacímiprvkamiplynomerubolomanipulovanéatýmnebolo
možné zistiť reálnu spotrebu žalovaného - žalovaný mal na riadnej vyúčtovacej faktúre za predmetné
obdobie d svojho dodávateľa spotrebu plynu vo výške 0 m3, preto musel použiť na výpočet škody
vyhlášku MH SR. V priebehu konania doplnil, že kontrola odberného miesta žalovaného bola vykonaná

na základe oznámení orgánov činných v trestnom konaní pre podozrenie, že na predmetnom plynomeri
došlo k neoprávnenej manipulácii. Orgánmi činnými v trestnom konaní boli zaistené zoznamy, na ktorých
boli uvedené osoby a miesta odberov s rôznymi dátumami a číselnými údajmi, u ktorých mali byť
vykonané neoprávnené zásahy na plynomeroch, kde sa nachádzalo aj odberné miesto žalovaného, a
falšovateľské náčinie a falošné raznice.

4. Súd vykonal dokazovanie žalobou, výsluchom strán a svedka a listinnými dôkazmi ohľadom sporných
skutočností.

5. Podľa faktúry č. XXXXXXXXXX, deň splatnosti 13.11.2013, fakturoval žalobca žalovanému sumu 3

265,94 € za neoprávnený odber zemného plynu. K faktúre bol pripojený aj výpočet.

6. Podľa montážneho listu meradla č. XXXXXXXXXX bolo meradlo č. XXXXXXXXBXXX demontované
z odberného miesta žalovaného dňa 03.10.2013 a vymenené za iné.

7. Podľa znaleckého posudku W.. G. B. č. XXX/PL-XXXX zo dňa 23.10.2013 bolo s veľkou
pravdepodobnosťou porušené pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii - odstránené
a nahradené inou plombou. Jednoznačne potvrdil, že sporné odtlačky čeľustí plombovacích klieští
a kontrolné odtlačky neboli vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Skúmanie bolo vykonané
porovnaním sporných odtlačkov z demontovaného plynomeru s kontrolnými odtlačkami poskytnutými

žalobcom. Ako svedok na pojednávaní znalec uviedol, že žalovaným mu bol poskytnutý na porovnanie
jeden kontrolný odtlačok označený M41/07 (totožne ako sporný odtlačok), a keďže výmenná čeľusť
plombovacích klieští je súčiastka, ktorá je vyrábaná na základe strojárskeho výkresu, nemali by vzniknúť
pri jej výrobe také veľké rozdiely, by po vytvorení sporného odtlačku došlo k tak výraznej nezhode
špecifických znakov.

8. Podľa fotodokumentácie odberného miesta sa plynomer nachádza v uzamykateľnej kovovej skrini
prístupnej z ulice.

9. Podľa faktúry SPP, a.s. č. XXXXXXXXXX a opravnej faktúry č. XXXXXXXXXX bol na meradle č.

XXXXXXXXBXXX na odbernom mieste žalovaného za obdobie 19.11.2012 - 06.10.2013 namerané
odber plynu 0 m3 a žalovanému vyplatený preplatok 300,38 €.

10. Podľa § 82 ods. 1 písm. d), ods. 2, ods. 3 a ods. 4 zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike v znení
neskorších predpisov (ďalej len „ZEN“) neoprávneným odberom plynu je odber bez určeného meradla

alebo s určeným meradlom, ktoré v dôsledku neoprávneného zásahu odberateľa nezaznamenáva alebo
nesprávne zaznamenáva odber plynu.
Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi
prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne
vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu

so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi
distribučnej siete.
Ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov,
použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecnezáväzným právnym predpisom vydaným podľa § 95 ods. 1 písm. l) .
Ak ide o prvý neoprávnený odber plynu odberateľa plynu v domácnosti meraný meradlom umiestneným

na verejne prístupnom mieste, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii
podľa odseku 1 písm. d), výška škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu sa určí ako cena
neoprávnene odobratého množstva plynu určeného pomocou typového diagramu dodávky. Pre výpočet
škodyspôsobenejdruhýmaďalšímtakýmneoprávnenýmodberomplynunatomistomodbernommieste
sa použije postup podľa odseku 3.

11. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení
neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení
úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z
omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

12. Na základe vykonaného dokazovania má súd preukázané, že dňa 03.10.2013 žalobca na odbernom
mieste žalovaného demontoval plynomer č. XXXXXXXXBXXX, o ktorom následne znalec v posudku
skonštatoval, že odtlačky čeľustí plombovacích klieští na olovenej plombe na merači žalobcu neboli
vytvorené tým istým nástrojom ako kontrolné odtlačky a s veľkou pravdepodobnosťou predpokladá, že

pôvodné zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bolo porušené - odstránené a nahradené inou
plombou.

13. Na rozdiel od žalovaného súd považoval predložený znalecký posudok za dostatočne presvedčivý
a odôvodnený a s jeho závermi sa plne stotožnil. Zo znaleckého posudku jasne vyplýva, že došlo k

porušeniu zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii, keď bola pôvodná olovená plomba odstránená
a nahradená inou, na ktorej boli kontrolné odtlačky urobené iným nástrojom. Žalovaný svoje námietky
proti tomuto dôkazu nepodložil žiadnymi vlastnými dôkazmi, čiže nevyvrátil jeho závery. Aktívna
legitimácia žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete a pasívna legitimácia žalovaného ako
odberateľa v spore vyplývajú priamo z ust. § 82 ods. 2 ZEN, pričom v zmysle konštantnej judikatúry

sa na strane odberateľa jedná o objektívnu zodpovednosť, pri ktorej sa neskúma zavinenie. Čo sa týka
preukázania vzniku škody, táto v zmysle ZEN vznikla už samotným neoprávneným odberom podľa § 82
ods. 1 písm. d) ZEN. Pre určenie jej výšky je podstatné, že ju nemožno určiť na základe objektívnych
a spoľahlivých podkladov, pretože došlo k neoprávnenému zásahu do meradla, a že meradlo bolo
umiestnené v uzamknutej skrinke, ktorú nemožno považovať za verejne prístupné miesto, keďže na

prístup k meradlu sa vyžaduje prekonanie funkčného zámku. Preto žalobca postupoval správne, keď
výšku škody určil v zmysle § 82 ods. 3 ZEN podľa vyhlášky Ministerstva hospodárstva SR č. 449/2012
Z. z.

14. Na námietku žalovaného súd skúmal premlčanie nároku žalobcu. V zmysle § 106 ods. 1 a ods. 2 OZ

právo na náhradu škody sa premlčí za 2 roky odo dňa kedy sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto
za ňu zodpovedá, najneskoršie za 3 roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne za 10 rokov, odo dňa,
keď došlo k udalosti, z ktorej škody vznikla. Žalobca sa dozvedel o škode, a zároveň o tom, kto za ňu
zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti, zo znaleckého posudku zo dňa 23.10.2013. Od tohto
dňa mu začala plynúť 2 ročná subjektívna lehota na uplatnenie nároku. Udalosť, z ktorej škoda vznikla,

nastala najskôr 19.11.2012 (§ 1 ods. 9 vyhlášky MH SR č. 449/2012 Z. z.), odkedy začala žalobcovi
plynúť 3 ročná objektívna lehota na uplatnenie nároku (úmysel žalovaného nebol preukázaný). Žaloba
bola podaná dňa 31.08.2015, čiže v týchto lehotách.

15. Keďže žalovaný sa dostal do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, má žalobca právo na

zaplatenie ročných úrokov z omeškania, ktoré mu prislúchajú, vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššej
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu (§ 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.), t.j. 5,25 % po dni splatnosti faktúry 14.11.2013.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný

úspech, priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 CSP o výške
náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Bratislava IV do 15 dní odo dňa jeho
doručenia.

Odvolanie musí obsahovať všeobecné náležitosti každého podania podľa § 127 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) a náležitosti
odvolania podľa § 363 CSP (proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že (§ 365 ods. 1 CSP):

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie.