Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. január 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Csp/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116227075
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2116227075.1

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Veronika Kubriková, PhD., s.r.o. so
sídlom Martinčekova 13, Bratislava, proti žalovanej: K. D., L.. XX.X.XXXX, J. P. XXX, o nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Návrh sa zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 2.12.2016, domáhal nariadenia zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým súd zriadi záložné právo k spoluvlastníckym podielom k nehnuteľnostiam zapísaným
na liste vlastníctva č. XXXX katastrálneho územia P. tak ako sú špecifikované v predmetnom návrhu.
Návrh odôvodnil tým, že návrhom na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie sumy 1.486,29 eur
podanom na Okresnom súde Trnava si uplatňuje voči žalovanej zaplatenie pohľadávky titulom zmluvy

o úvere zo dňa 21.9.2011. Žalovaná porušila platobnú disciplínu, dostala sa do omeškania s platením
splátok preto došlo zo strany žalobcu ako veriteľa k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru, žalovaná
bola vyzvaná na zaplatenie dlžnej sumy. Žalovaná dlžnú sumu nezaplatila napriek tomu, že disponuje
majetkom z ktorého by bolo možné pohľadávku žalobcu uspokojiť. Žalobca má obavu, že by počas
súdneho konania o zaplatenie peňažnej pohľadávky mohlo dôjsť zo strany žalovanej k takej zmene
v majetkových pomeroch vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá by mohla ohroziť riadne

vykonanie exekúcie, či už formou scudzenia nehnuteľnosti vo vlastníctve žalovanej tretej osobe,
prípadne zriadením zmluvného záložného práva alebo inou dispozíciou s nehnuteľnosťou, ktorá by mala
za následok zhoršenie vymožiteľnosti pohľadávky žalobcu a ohrozenie výkonu exekúcie. Poukazuje na
fakt, že dôvodom na zriadenie zabezpečovacieho nariadenia je samotná existencia obavy na strane
žalobcu, že by exekúcia mohla byť ohrozená.

2. Podľa § 343 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť
záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie
peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. (ods. 1)

Záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká
zápisom do príslušného registra. (ods. 2)

Podľa § 344 Civilného sporového poriadku, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane
aj na zabezpečovacie opatrenie.

Podľa § 325 ods. 1 Civilného sporového poriadku, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.Podľa § 326 ods. 1 Civilného sporového poriadku, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť
z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

3. V predmetnej veci súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia -
zriadenie záložného práva nie sú splnené. Žalobca sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia

z dôvodu, že žalovaná nemá vyrovnaný svoj dlh a má obavy, že by mohlo dôjsť zo strany žalovanej k
takej zmene v majetkových pomeroch vo vzťahu k predmetným nehnuteľnostiam, ktorá by mohla ohroziť
riadne vykonanie exekúcie.

4. Z citovaného zákonného ustanovenia § 343 ods. 1 Civilného sporového poriadku vyplýva, že zmyslom
zabezpečovacieho opatrenia je poskytnutie dočasnej ochrany veriteľa na zabezpečenie jeho peňažnej

pohľadávky, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa predpokladá, aby sa aspoň osvedčila (nie dokázala)
danosť, existencia určitého práva, resp. že je toto právo porušené alebo ohrozené a aby neboli vážnejšie
pochybnosti o potrebe takejto úpravy. Okrem existencie nároku musí žalobca osvedčiť i to, že bez
takéhoto opatrenia by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený. Existencia dlhu ešte sama

osebe nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Dôvodom môžu byť len
skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka
môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri
výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery.

5. V danej veci žalobca neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré môžu dôvodne vzbudzovať jeho
obavy, že by žalovaná chcela spornú nehnuteľnosť scudziť, prenajať, zaťažovať záložným právom.
Samotné ničím nepodložené tvrdenie žalobcu, že žalovaná nemá vyrovnaný svoj dlh, že má obavy,
že bude s nehnuteľnosťou nakladať nie je dostatočným osvedčením okolnosti významnej pre dočasnú
úpravu pomerov.

6. Na základe uvedeného s poukazom na citované zákonné ustanovenie, súd návrh ako nedôvodný
zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.