Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 32P/79/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116204092
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ingrid Steinsdorferová

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2016:6116204092.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica, v konaní pred sudcom Mgr. Ingrid Steinsdorferovou, v právnej veci

starostlivosti o maloleté deti F., H., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zast.
opatrovníkom Úradom práce, soc. vecí a rodiny Banská Bystrica, deti matky L.. B. F., nar. XX. XX. XXXX,
bytomL.L.,V.XXaotcaH.H.,nar.XX.XX.XXXX,bytomL.L.,V.XX,zast.JUDr.VladimíromRybovičom,
advokátom AK so sídlom Banská Bystrica, Nám. Š. Moysesa 4, o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletým deťom, takto

r o z h o d o l :

Súd maloleté deti F., H., nar. XX. XX. XXXX a H., nar. XX. XX. XXXX z v e r u j e do osobnej
starostlivosti matky, ktorá je o p r á v n e n á maloleté deti zastupovať, spravovať ich majetok v bežných

veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletých detí F., H., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške
250 Eur mesačne a H., nar. XX. XX. XXXX výživným vo výške 250 Eur mesačne, vždy do 25.
dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01. 12. 2016.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom podaným dňa 07. 03. 2016 sa domáhala úpravy výkonu rodičovských práv a

povinností k maloletým deťom tak, že maloleté deti sa zveria do jej osobnej starostlivosti s tým, že
bude oprávnená maloleté deti zastupovať vo všetkých právnych úkonoch a spravovať ich majetok a
zároveň otec bude povinný prispievať na výživu maloletých detí každého zvlášť výživným vo výške 250
Eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k jej rukám, počnúc dňom 01. 08. 2015. Svoj
návrh odôvodnila tým, že s otcom malol. detí spoločne nežijú a na úprave výkonu rodičovských práv
a povinností sa dohodli.

2. Otec v písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 03. 10. 2016 súhlasil s návrhom matky v časti
zverenia malol. detí do jej osobnej starostlivosti s tým, že bude malol. deti zastupovať, spravovať ich
majetok v bežných veciach. S matkou navrhovanou výškou výživného nesúhlasil, navrhol určiť výživné
na maloletého H. vo výške 170 Eur mesačne a H. vo výške 130 Eur mesačne, čo odôvodnil svojim
sezónnym zamestnaním a nevyhnutnými výdavkami.

3. Opatrovník malol. detí v správe doručenej súdu dňa 29. 04. 2016 doporučil návrhu matky vyhovieť, t.j.

zveriť malol. deti do jej osobnej starostlivosti, otca zaviazať plnením vyživovacej povinnosti primerane
veku, potrebám detí, ako aj možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca. Ďalej uviedol, že
matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu, starostlivosť o malol. deti, v jej starostlivosti
nezistil žiadne nedostatky.4. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez

návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

5. Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností,

možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

6. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

7. V danej veci súd zistil, že maloleté deti pochádzajú z mimomanželského vzťahu. Otcovstvo k
maloletým deťom bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov na príslušnom matričnom úrade. Od
septembra 2014 rodičia nežijú v spoločnej domácnosti, od tohto obdobia spolužitie neobnovili. Z
ich zhodného vyjadrenia vyplynul nezáujem na obnovení spolužitia. Od doby ako nežijú v spoločnej

domácnosti spoločne nezabezpečujú výchovu, výživu malol. detí, spoločne nehospodária, spoločne
nezabezpečujú chod domácnosti, spoločne netrávia čas, spoločne nerozhodujú vo veciach rodiny,
domácnosti. Súd tak mal jednoznačne a nepochybne preukázané splnenie podmienky v zmysle § 36
ods. 1 Zák. o rodine a preto návrh matky považoval za dôvodne podaný.

8. Od doby ako rodičia nežijú v spoločnej domácnosti osobnú starostlivosť o maloleté deti prevzala na
seba matka, ktorá podľa vlastného vyjadrenia starostlivosť o maloleté deti zvláda. Otec potvrdil, že zo
strany matky je o maloleté deti riadne postarané. Na starostlivosti o maloleté deti sa sám nepodieľa,
s deťmi je v kontakte v zimných mesiacoch, kedy sa zdržiava na území SR a to 3-4 krát do týždňa v
rozpätí 2 týždňov. V čase, keď pracuje v zahraničí, je s maloletými deťmi v telefonickom a skypovom

kontakte. Sociálnym šetrením v starostlivosti matky o maloleté deti neboli zistené žiadne nedostatky.
Matka má vytvorené vhodné bytové podmienky pre výchovu malol. detí. Maloleté deti v domácnosti
matky majú vytvorené svoje sociálne, citové väzby, sú zvyknuté na starostlivosť zo strany matky a
ňou stanovený režim. Otec po dobu 10 rokov sezónne pracuje v Španielsku. Objektívne nemôže
zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti. Otec od matky však požaduje informácie o deťoch, ktoré

sú mu poskytované. Rodičia ohľadom malol. detí bezproblémovo komunikujú. Deti, podľa zhodného
vyjadrenia rodičov, na otca reagujú pozitívne, neodmietajú ho. Súd vzhľadom na takto zistený skutkový
stav zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, ktorá bude oprávnená malol. deti zastupovať,
spravovať ich majetok v bežných veciach.

9. Pri určení výživného povinnému rodičovi, v danom prípade otcovi, súd vychádza z kritérií uvedených
v ust. § 75 ods. 1, prvá veta Zákona o rodine, t.j. veku, odôvodnených potrieb malol. detí a možností,
schopností, majetkových pomerov otca. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že maloletý H. má 3,5 roka,
navštevuje materskú školu, do ktorej sa mesačne uhrádza poplatok 14 Eur, stravné 26-30 Eur a ročne
sa uhrádza poplatok ZRŠ. Maloletý sa zúčastňuje podujatí organizovaných materskou školou, na čo sú

mesačné výdavky do 5 Eur. Maloletý má záujmy primerané veku, nie je vedený v žiadnej špecializovanej
ambulancii, avšak do nástupu do materskej školy býva každý mesiac chorý, s čím má matka zvýšené
výdavky na doplácanie na lieky v sume 15 Eur. Maloletý H. má 1 rok a 9 mesiacov, navštevuje detské
jasle, do ktorých sa uhrádza mesačný poplatok 302 Eur. Maloletý nie je vedený v žiadnej špecializovanej
ambulancii, t.č. býva každý mesiac chorý, s čím sú zvýšené výdavky na doplácanie na lieky v sume

15 Eur. Matka má inak bežné výdavky spojené s potrebami malol. detí primerane ich veku. Otec malol.
detí po dobu 10 rokov sezónne pracuje v Španielsku ako čašník a to každý rok od marca do októbra
a dosahuje príjem vo výške 1.100 Eur netto, okrem toho má príjem na tringeltoch v priemere 250
Eur. V čase nevykonávania práce v Španielsku poberá podporu vo výške 426 Eur. Otec inú ďalšiuvyživ. povinnosť nemá. Zo zhodného vyjadrenia rodičov vyplynulo, že otec v zmysle dohody s matkou
od r. 2014 uhrádza výživné na každé dieťa zvlášť vo výške 250 Eur. Matka malol. detí nastúpila do
zamestnania a dosahuje u zamestnávateľa príjem vo výške 697,48 Eur. Ako domová dôverníčka má

2-krát do roka príjem vo výške 117,85 Eur, okrem toho si upratovaním privyrába mesačne 170 Eur,
poberá rodičovský príspevok, z ktorého sa uhrádza poplatok do detských jaslí maloletého H.. Súd na
základe takto zisteného skutkového stavu ustálil výšku výživného otcovi na malol. deti vo výške 250 Eur
mesačne na každé dieťa zvlášť, ktorá zodpovedá vyššie uvedeným zákonným kritériám. Pri určovaní
výšky výživného súd zohľadnil, že sám otec dobrovoľne od r. 2014 uhrádza výživné na maloleté deti v

sume 250 Eur. Počiatok určenia výživného súd určil od 01. 12. 2016, nakoľko zo zhodného vyjadrenia
rodičov mal preukázané, že od podania návrhu otec dlh na výživnom nemá.

10. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu.

11. Účastníci konania po vyhlásení rozhodnutia a poučení o opravnom prostriedku sa vzdali práva podať
odvolanie. Súd preto pri písomnom vyhotovení rozhodnutia postupoval podľa § 221 písm. a/ CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia,
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej

Bystrici, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní musí byť popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedené,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah,

v akom sa rozhodnutie napáda, môže byť rozšírený len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Rozsahom odvolania nie je odvolací súd viazaný vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní
možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Odvolanie je potrebné
predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť

do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami, inak súd vyhotoví kópie
odvolania na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj z dôvodu nesprávneho alebo neúplného zistenia skutočného stavu veci
(§ 62 Civilného mimosporového poriadku).

Proti výroku, ktorým bola schválená dohoda rodičov vo veciach starostlivosti o maloletých rodičia nie
sú oprávnení podať odvolanie.

Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom bola upravená
starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému,
môže oprávnený podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní vykonateľné rozhodnutie vo výroku, v ktorom mu bola uložená
peňažná povinnosť môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č. 233/95 Z. z. v
znení neskorších predpisov (Exekučný poriadok).

Vzhľadom k tomu, že po vyhlásení a odôvodnení rozhodnutia účastníci zhodne uviedli, že sa vzdávajú
práva podať vo veci opravný prostriedok, bolo by prípadné odvolanie právne neúčinné.