Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 8. december 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 24P/83/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115205793
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Kalináková

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115205793.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Ingrid Kalinákovou v právnej veci starostlivosti súdu o

maloletéhoR.Y.,nar.XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenéhokolíznymopatrovníkomÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny Prešov, so sídlom Slovenská 87, 080 01 Prešov, pochádzajúci z rodičov Mgr. F.
Y., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XXXX/X, XXX XX P., právne zast. JUDr. Mgr. Radimom Komkom,
LL.M., advokátom so sídlom Hlavná 27, 080 01 Prešov, a Ing. Mgr. F. P., MBA, nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom N. XXX, XXX XX N., právne zast. JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou so sídlom Štúrova 20,
040 01 Košice, v konaní o zmenu výchovy, takto

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok Okresného súdu Prešov č. k. 29C/231/2010 - 873 zo dňa 14.03.2014 tak, že zveruje

maloletého R. Y., nar. XX.XX.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov.

Striedavá osobná starostlivosť sa bude realizovať v týždňových intervaloch so začiatkom v piatok
párneho kalendárneho týždňa od 16.00 hod. do nasledujúceho piatku nepárneho kalendárneho týždňa
do 16.00 hod., kedy bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať otec maloletého a od piatku
nepárneho kalendárneho týždňa od 16.00 hod. do nasledujúceho piatku párneho kalendárneho týždňa
do 16.00 hod., kedy bude osobnú starostlivosť o maloletého zabezpečovať matka maloletého.

Preberanie a odovzdávanie dieťaťa bude realizované v mieste bydliska toho rodiča, ktorý má maloletého
práve v striedavej osobnej starostlivosti a bude ho realizovať druhý rodič, ktorý má maloletého v ďalšom
období v striedavej starostlivosti.

II. V čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. bude maloletý tráviť striedavo jeden rok s
matkou a ďalší rok s otcom, pričom v čase od 23.12. od 10.00 hod. do 25.12. do 10.00 hod. 2016 bude v
tomto období dieťa v starostlivosti matky, a následne sa budú rodičia striedať podľa takto vymedzeného

intervalu.

III. Obaja rodičia budú maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok.

IV. Otec je povinný prispievať na výživu maloletého R. Y., nar. XX.XX.XXXX sumu vo výške 80,00 Eur
mesačne počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku, ktoré je povinný poukazovať k rukám matky, vždy do
15. dňa toho ktorého mesiaca vopred. Každý z rodičov bude hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude

dieťa v jeho osobnej starostlivosti.

V. Maloletý bude mať trvalé bydlisko na adrese trvalého bydliska matky.

VI. Žiaden s účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VII. O trovách štátu rozhodne súd samostatným uznesením .

VIII. Tento rozsudok j e p r e d b e ž n e v y k o na t e ľ n ý doručením. o d ô v o d n e n i e :

1. Otec sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2015 domáhal zmeny rozsudku Okresného
súdu Prešov sp. zn. 29C/231/2010 zo dňa 14.03.2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 8CoP/17/2014 zo dňa 27.11.2014. Navrhol zveriť maloletého R. Y., O.. XX.XX.XXXX do jeho
osobnej starostlivosti s tým, že obaja rodičia sú oprávnení maloleté dieťa zastupovať a spravovať jeho
majetok. Navrhol zaviazať matku prispievať na výživu maloletého Alexa sumou 150 Eur mesačne.
Zároveň navrhol upraviť stretávanie dieťaťa s matkou. Návrh odôvodnil tým, že Okresný súd Prešov
rozsudkom č.k. 29C/231/2010-873 zo dňa 14. 3. 2014 zastavil konanie o určenie otcovstva, zveril
maloletého R. Y. do osobnej starostlivosti matky a otcovi určil prispievať na výživu maloletého dieťaťa

sumou 150 Eur mesačne od 22.02.2010 opakovane do budúcna, otcovi povolil dlžné výživné za obdobie
od 22.02.2010 do 31.03.2014 vo výške 4.749,63 Eur splácať mesačnými splátkami vo výške 50 Eur
spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok počnúc právoplatnosťou
rozsudku. Súd zároveň upravil styk otca s maloletým R. Y. tak, že je oprávnený stretávať sa s maloletým
do 31. 3. 2014 každú stredu v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod., po dobu ďalšieho mesiaca každú

stredu a piatok od 9.00 hod. do 10.00 hod., po dobu ďalšieho mesiaca každú stredu od 9:00 hod.
do 11.00 hod. apo dobu ďalšieho mesiaca každú stredu od 9:00 hod. do 12:00 hod. v priestoroch
realizátora výchovného opatrenia uloženého Okresným súdom v Prešove zo dňa 29.05.2013 pod sp.
zn. 36P/38/2013, Občianskeho združenia Návrat - Centrum Návrat v Prešove bez prítomnosti matky. V
nasledujúcom období je oprávnený stretávať sa s maloletým dieťaťom po dobu jedného mesiaca každú

sobotu od 9:00 hod. do 13.00 hod., po dobu ďalšieho mesiaca každú sobotu od 9.00 hod. do 14.00 hod.
a následne každú sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez prítomnosti matky tak, že otec si maloleté dieťa
vyzdvihnevmiestebydliskamatkyvurčenýdeňahodinuapouplynutídobyurčenejnastyktotoodovzdá
domiestabydliskavstanovenýdeňahodinu.KrajskýsúdvPrešoverozsudkomsp.zn.8CoP/17/2014zo
dňa 27.11.2014 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Matka neumožňovala a marila každé stretávanie

otca s dieťaťom. Poukázal na lekársku správu Mgr. T.Ú. D. zo dňa 22.01.2015 z ktorej vyplýva, že
dieťa navštevuje ambulanciu klinickej logopédie od novembra 2012 v pravidelných intervaloch kvôli
narušenému vývinu reči. Adaptácia dieťaťa na prostredie ambulancie bola neprimerane dlhá, dieťa
je výrazne fixované na matku a neustále vyžaduje jej fyzickú prítomnosť. Po každej inštrukcii čaká
pomoc od matky a boli pozorované výrazné stavy úzkosti. V závere klinická logopedička skonštatovala

správanie dieťaťa neprimerané veku, prejavy úzkosti, výraznej emocionálnej a sociálnej nezrelosti. Tieto
objektívne pozorované a vyhodnotené prejavy maloletého R. Y. sú v závere spájané logopedičkou na
základe údajov matky s odporúčaním na stretávanie s otcom v prítomnosti matky. F. U. Š. - W. vo
svojom vyjadrení zo dňa 14.01.2015 uvádza, že v materskej škole, ktorú údajne dieťa navštevuje od
01.09.2014, dieťa nekonzumuje ponúknutú stravu, jeho vývoj zaostáva a dieťa je po vývinovej stránke

na úrovni trojročného dieťaťa (nerozpráva, nekomunikuje a ak, tak len posunkami, mimikou alebo
vydávaním nezrozumiteľných zvukov). Podľa správy Centra pedagogicko-psychologického poradenstva
a prevencie zo dňa 15.01.2015 dieťa v škôlke komunikuje len mimikou, je plačlivé a nepokojné. Pri
psychologickom vyšetrení, ku ktorému malo dôjsť 17.12.2014 a 15.01.2015, dieťa vôbec nenadviazalo
verbálny kontakt, sedelo na kolenách matky, nejavilo záujem o hračky, ani o žiadne činnosti. Na otázky

neodpovedalo, podľa vyjadrenia matky používa približne 80 slov, ktoré spája do dvojslovných viet.
Porozumenie reči je na dobrej úrovni. Pri uvedených vyšetreniach nebolo možné zistiť ani úroveň
vývinu jemnej motoriky, keďže sa do požadovaných činností nezapájalo. V odporúčaniach obsiahnutých
v uvedenej správe sú okrem odporúčania zabezpečiť pravidelnú dochádzku do kolektívu rovesníkov
a účasť na výchovno-vzdelávacej činnosti aj konštatovanie, že „korektná a slušná komunikácia t.

č. zabezpečená nie je“ a na základe týchto záverov založených výlučne na informáciách matky je
odporúčané nerealizovať celodenné pobyty dieťaťa u matky. Ako vyplýva zo znaleckého posudku P..
W. Č., podaného v konaní Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/231/2010, v čase vyšetrenia (jún 2012),
kedy mal maloletý Alex už 2 roky a 3 mesiace, matka znalcovi uviedla, že jeho psychomotorický vývin je
v norme, pričom v uvedenom čase dieťa hovorilo len základné slová. V tom istom znaleckom posudku

znalec uviedol, že otec maloletého dieťaťa by nemal byť v styku so svojim synom obmedzovaný.
Znalkyňa U.. G. G., ktorá posudzovala maloletého Alexa dňa 13.11.2013, teda o takmer rok a pol
neskôr, skonštatovala, že „matke sa zdá, že dieťa je v poriadku, pričom v uvedenom čase nerozprávalo,
jeho slovná zásoba bola približne 25 slov“. Podľa zistení znalkyne matka fixáciu dieťaťa na seba,
ktorú znalkyňa identifikovala ako nezdravú, neistú a emočne blokujúcu, vytvára a umelo udržuje.

Znalkyňa konštatovala, že u dieťaťa neprebieha zrelá, prirodzená diferenciácia individuačného vývinua dieťa prešľapuje v regresných zónach, pričom, matkiným hyperprotektívnym prístupom dochádza k
retardácii emočného a sociálneho správania a popisované oneskorovanie psychomotorického vývinu,
podľa názoru znalkyne, sa javí ako výrazne s psychogénnym podielom. Z klinického pozorovania

správania u znalkyne je potrebné dať do pozornosti, že matka budila dojem naliehavosti, akoby dieťaťu
neustále niečo hrozilo, bola tenzná a prenášala to aj na dieťa. Dieťa počas celého priebehu rozhovoru
so znalkyňou bolo matkou kontrolované, neustále s ním udržiavala fyzický kontakt a dieťa doslova
obmedzovala svojou invazivitou. Znalkyňa zároveň zistila, že matka nie je vnútorne presvedčená o
správnosti toho, aby syn mal kontakt a vzťah s otcom (znalecký posudok Mgr. G. G. Č.. XX/XXXX

zo dňa 29.11.2013, str. 29). Ako je zrejmé z doposiaľ uvedeného, od znaleckého posudzovania
osoby maloletého R. P.. W. Č. a Mgr. G. G., došlo k rozvinutiu negatívnych tendencií vo vývoji
maloletého dieťaťa. Napriek tomu, že matka maloletého dieťaťa v osobnej starostlivosti ktorej sa dieťa
od jeho narodenia nachádza, bola uvedenými znaleckými zisteniami upozornená na rizikovosť vývoja
maloletého dieťaťa, na vzniku a udržiavaní ktorej (ako vyplýva zo znaleckých posudkov) sa zásadným
spôsobom podieľa matkin hyperprotektívny prístup a umelé udržiavanie závislosti maloletého dieťaťa

na nej, nepodrobila svoje rodičovské výchovné postoje žiadnej sebareflexii a nielenže sa nesnažila túto
rizikovosť vo vývoji maloletého dieťaťa eliminovať, ale naopak, neustálymi snahami o marenie kontaktu
otca s dieťaťom, nielenže bránila a bráni v rozvoji prirodzeného vzťahu medzi otcom a synom, ale
zásadnýmspôsobomsapodieľanaemocionálnejasociálnejretardáciimaloletéhodieťaťa.MaloletýAlex
vo veku 5 rokov, ako to vyplýva z vyššie citovaných správ predložených samotnou matkou, s inými ľuďmi

ako s matkou komunikuje mimikou, neartikulovanými zvukmi alebo nekomunikuje vôbec. Za osobitne
signifikantné považuje otec to, že napriek tomu, že matka s dieťaťom od novembra 2012 navštevuje
ambulanciu klinickej logopedičky, tejto poskytovateľke zdravotnej starostlivosti, špecializovanej na
riešenie problémov s rečou, sa nepodarilo za dva roky a tri mesiace nadviazať s maloletým dieťaťom
verbálny kontakt. Je nepochybné, že osobná starostlivosť a výchova matky nie je v najlepšom záujme

maloletého dieťaťa, ale naopak, toto dieťa zásadným spôsobom poškodzuje a spôsobuje na jeho
vývoji už teraz ťažko napraviteľné škody. V tejto súvislosti otec považuje za potrebné podotknúť,
že ako vyplýva z predložených listinných dôkazov, nič nenasvedčuje tomu, že by opísané výrazné
zaostávanie maloletého dieťaťa v jeho emocionálnom a sociálnom rozvoji a vo vývoji jeho reči malo
svoj pôvod v nedostatočnej mentálnej úrovni maloletého dieťaťa. Zo všetkých jemu známych správ

vyplýva, že dieťa pokynom rozumie primerane veku a všetky tieto správy z vyšetrenia maloletého
dieťaťa i závery znaleckého dokazovania poukazujú na psychogénny pôvod problémov maloletého
dieťaťa. Je teda v najvyššom záujme maloletého dieťaťa, aby v čase, keď je to ešte možné, sa odstránil
pôvod jeho oneskorovania, ktorý, ako to už bolo vyššie naznačené, s najväčšou pravdepodobnosťou
tkvie v matkinom udržiavaní závislosti maloletého dieťaťa na nej ako na jedinej osobe, s ktorou dieťa

dokáže komunikovať a jeho odkázanosti na jej pomoc v celom jeho doterajšom živote. Otec okrem
toho poukazuje na skutočnosť, že už samotné matkino úmyselné a opakované bránenie mu v styku s
dieťaťom a znemožňovanie maloletému dieťaťu rozvíjať styk s ním je dôvodom na zmenu výchovného
prostredia maloletého dieťaťa

2. Otec maloletého sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 11.03.2015 zároveň domáhal zrušenia
výchovného opatrenia sp. zn. 36P/38/2013. Konanie je vedené na tunajšom súde pod sp. zn.
24P/82/2015.

3. Matka sa písomne vyjadrila k návrhu otca podaním doručeným súdu dňa 12.05.2015 (v znení č. l. 82

-86 spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P 82/2015), navrhla návrh otca na zrušenie výchovného
opatrenia zamietnuť a zároveň upraviť stretávanie otca s maloletým Alexom každú sobotu od 9.00 hod.
do 13.00 hod. v priestoroch realizátora výchovného opatrenia uloženého Okresným súdom Prešov zo
dňa 29.05.2013 pod sp. zn. 36P/38/2013 Občianskeho združenia Návrat, Centrum Návrat v Prešove
so sídlom Svätoplukova 12 v Prešove za prítomnosti matky s jej postupnou separáciou. Uviedla, že

maloletý Alex je na matku veľmi fixovaný, otec nejavil od narodenia do dvoch rokov o dieťa žiaden
záujem, nestihla sa medzi nimi vybudovať žiadna citová väzba. Maloletý Alex trpí efektívnym mutizmom
a v niektorých oblastiach zaostáva vo vývoji, preto je dlhodobo v opatere logopéda, detského psychológa
a neurológa. Negatívne vníma odlúčene od matky, a tak stretnutia s otcom, pre neho neznámou osobou,
boli prakticky neuskutočniteľné. Počas realizácie výchovného opatrenia sa objavili prvé pozitívne zmeny.

Po čase sa podarilo postupne separovať matku od Alexa tým, že sa nachádzala v inej miestnosti a
Alex ostal s realizátorom v inej miestnosti. Otec maloletého sa po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8CoP/17/2014 zo dňa 27.11.2014 domáhal stanoveného styku nasilu,
nebral do úvahy osobitosti dieťaťa. Ak dieťa odmietlo ísť s otcom, zavolal policajnú hliadku a tak vzniklastresujúca situácia pre dieťa. Vyhrotená situáciu s asistenciou polície sa opakovala každú sobotu, čo
sa podpísalo na dieťati, ktoré si začalo pomočovať, prestal používať slová, ktoré ovládal, začal trpieť
teplotami. Uvedené potvrdzujú aj odborné lekárske správy. Otec dieťaťa pristúpil k autoritatívnej forme

výkonu rozhodnutia cestou polície a návrhov na súdny výkon rozhodnutia. Matka nesúhlasila s tvrdením,
že bráni otcovi maloletého v jeho styku, nakoľko vyjde s dieťaťom vždy v určený čas a snaží sa dieťa
odovzdať, ktoré odmieta ísť k otcovi, začne byť hysterické a plačlivé.

4. Zo správ kolízneho opatrovníka o rodinných, bytových a sociálnych pomeroch doručených súdu

v priebehu konania zo dňa 08.06.2015 (v znení č. l. 54-55 spisu) vyplýva vyjadrenie, že z pohľadu
kolízneho opatrovníka by nebola zmena výchovy v najlepšom záujme dieťaťa, nakoľko Alex je na matku
veľmi naviazaný. Dôležitou skutočnosťou je aj to, že medzi otcom a synom neprebieha od januára 2015
žiadny styk a vybudovaný vzťah maloletého Alexa s otcom sa naďalej neupevňuje.

5.Zosprávykolíznehoopatrovníkadoručenejsúdu14.05.2013(č.l.89-90spisuOkresnéhosúduPrešov

24P/82/2015) vyplýva, že vzťahy medzi rodičmi sú napäté, otec sa domáha styku so synom v súlade s
rozsudkom s tým, že matka síce so synom v náručí čaká na príchod otca, avšak dieťa mu neodovzdá
s odôvodnením, že Alex k otcovi nechce ísť. Styk maloletého Alexa s otcom je prakticky nefunkčný.
Kolízny opatrovník vykonal všetky dostupné opatrenia, aby bolo zachované právo Alexa na obidvoch
rodičov a aby komunikácia rodičov bola na dostatočnej úrovni. Rodičia aj napriek tomu zotrvávajú

na svojich postojoch, výchovné opatrenie poskytované rodine prostredníctvom Občianskeho združenia
Návrat sa javí ako málo efektívne. Zo správy kolízneho opatrovníka zo dňa 08.06.2015 (v znení č. l.
91-92 spisu Okresného súdu Prešov sp. zn. 24P/82/2015) vyplýva, že komunikácia medzi rodičmi je
neefektívna bez vzájomnej úcty a tolerancie. Výchovné opatrenie zamerané na realizáciu styku Alexa
s otcom je úspešné z časti, realizátor výchovného opatrenia potvrdil úspešnosť stretávania sa otca so

synom v priestoroch Občianskeho združenia Návrat Prešov (dieťa sa s otcom stretávalo v neprítomnosti
matky, neplakalo, s otcom komunikovalo a hralo sa s ním). Matka potrebu asistencie pracovníkov
občianskeho združenia odôvodňuje psychickými problémami dieťaťa a celkovou nepripravenosťou
Alexa na stretnutie s otcom.

6. Tunajší súd uznesením č. k. 24P/83/2015 - 121 zo dňa 04.09.2015 predbežne upravil stretávanie
otca s mal. Alexom tak, že otec je oprávnený sa s ním stýkať každý párny týždeň v roku v čase od soboty
od 10.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a v každý nepárny týždeň v roku v stredu od 15.00 hod. do 18.00
hod. s tým, že toto predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na
tunajšom súde pod sp. zn. 24P/83/2015. Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 8Cop/26/2015 zo

dňa 16.11.2015 (č. l. 184-186 spisu) zmenil uznesenie tak, že súd upravil priebežne styk otca s mal.
Alexom tak, že otec je oprávnený stýkať sa s dieťaťom každý párny týždeň v roku v čase od piatku od
18.00 hod. do nedele do 18.00 hod. a každý nepárny týždeň v roku v čase od utorka od 17.00 hod. do
stredy do 18.00 hod.. Matka je povinná mal. dieťa na styk s otcom pripraviť a odovzdať ho otcovi v čase
určenom pre začiatok styku v mieste bydliska mal. dieťaťa a otec je povinný dieťa matke odovzdať v

čase určenom pre koniec styku v mieste bydliska mal. dieťaťa s tým, že toto predbežné opatrenie potrvá
do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde pod sp. zn. 24P/83/2015. Uvedené
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove nadobudlo právoplatnosť dňa 02.12.2015.

7. Matka sa pojednávania, ktoré súd nariadil dňa 10.11.2016, nezúčastnila, neospravedlnila

neprítomnosť vážnymi okolnosťami, ani nežiadala o odročenie pojednávania z vážnych dôvodov.
Dostavila sa jej právna zástupkyňa. V súlade s ustanovením § 180 CSP súd pojednával v neprítomnosti
matky maloletého dieťaťa.

8. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s obsahom spisu,

oboznámením sa s obsahom pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 24P/82/2015, pričom zistil
nasledujúci skutkový stav, na základe ktorého dospel k nasledujúcim skutkovým a právnym záverom:

9. Maloletý Alex pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov Ing. Mgr. F. P., O.. XX.XX.XXXX a Mgr.
F. Y., nar. XX.XX.XXXX. Každý z rodičov býva na adrese svojho trvalého bydliska.

10. Otcovstvo k dieťaťu bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov v zmysle ustanovenia § 90 Zákona
o rodine v konaní pred Okresným súdom Prešov pod sp. zn. 30Po/47/2012 dňa 20.07.2012.11. Okresný súd Prešov rozsudkom č. k. 29C/331/2010 - 873 zo dňa 14.03.2014 konanie o určenie
otcovstva zastavil, zveril mal. Alexa do osobnej starostlivosti matky s tým, že je oprávnená a povinná
zastupovať a spravovať jeho majetok, otcovi určil povinnosť prispievať na výživu mal. Alexa sumou 150

Eur mesačne počnúc dňom 22.02.2010. Zároveň povolil otcovi splácať dlžné výživné v 50 Eurových
splátkach. Upravil stretávanie otca s maloletým dieťaťom tak, že tento je oprávnený stretávať sa s
maloletým do 31.03.2014 každú stredu v čase od 9.00 hod. do 10.00 hod., po dobu ďalšieho mesiaca
každú stredu a piatok od 9.00 hod. do 10.00 hod., po dobu ďalšieho mesiaca každú stredu od 9.00
hod. do 11.00 hod.. Po dobu ďalšieho mesiaca každú stredu od 9.00 hod. do 12.00 hod. v priestoroch

realizátora výchovného opatrenia uloženého Okresným súdom v Prešove zo dňa 29.05.2013 pod sp.
zn. 36P/38/2013 Občianskeho združenia Návrat - centrum Návrat v Prešove so sídlom Svätoplukova
12 v Prešove bez prítomnosti matky. V nasledujúcom období je otec oprávnený stretávať sa s maloletým
dieťaťom po dobu jedného mesiaca každú sobotu od 9.00 hod. do 13.00 hod., po dobu ďalšieho mesiaca
každú sobotu od 9.00 hod. do 14.00 hod. a následne každú sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. bez
prítomnosti matky tak, že si dieťa vyzdvihne v mieste bydliska matky v určený deň a hodinu a po

uplynutí doby určenej na styk toto odovzdá do miesta bydliská v stanovený deň a hodinu. Uvedený
rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.04.2014 vo výroku o zastavení konania, v ďalších častiach
dňa 23.12.2014. Z odôvodnenia vyplýva, že rodičia nežijú v spoločnej domácnosti a nedohodli sa na
úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. K zhode radičov nedošlo ani v otázke úpravy styku.
Napriekpredbežnejúpravestykuotcasmaloletýmdieťaťommožnokonštatovať,žedoposiaľnedošloani

kvybudovaniuvzťahuotcakdieťaťu,anakoľkoajkeďdieťaprejaviloprivyšetreníustanovenýmznalcom
náznak záujmu o jeho osobu, bolo okamžite zo strany žalobkyne-matky blokované. Teda skutočný vzťah
medzi otcom a synom sa nestihol vybudovať a to napriek tomu, že dieťa prichádza do veku, kedy
vzťah s otcom je veľmi dôležitý aj pre jeho zdravý psychosexuálny vývin. V zmysle záverov sa súdu
práve prítomnosť matky javila ako najväčším blokom k akémukoľvek progresu situácie s tým, že matkin

prístup práve všestrannosť vývoja maloletého blokuje tak, že dochádza k sociálnemu a emočnému
regresu, čo nie je v najlepšom záujme dieťaťa a zase na strane otca nedošlo k reálnej možnosti výchovu
zabezpečovať. V zmysle uvedených záverov dochádza k ovplyvňovaniu maloletého zo strany matky,
ktorá je negatívne namierená proti prijatiu otca maloletým. Matka nie je vnútorne presvedčená o
správnosti toho, aby syn mal kontakt a vzťah s otcom, nie je voči osobe otca pozitívne naladená, je

nepresvedčivá, ambivalentná (navonok pasívne so synom stŕpli situáciou v kontakte s otcom, vnútorne
sa voči tomu búri). Tento rozpor maloletý zachytáva a mätie ho to, nevie čo má urobiť, blokuje sa jeho
autentickosť a spontánnosť. Na strane maloletého dieťaťa ani rodičov neboli zistené žiadne prekážky v
starostlivosti z ich strany. Aj zo strany realizátora výchovného opatrenia bola vyslovená potreba úpravy
styku otca s dieťaťom formou monitorovaného, respektíve sprevádzaného styku aj v jeho priestoroch

optimálne 1 krát týždenne o rozsahu pol hodiny až jednej hodine za postupne oddeľovanej účasti matky
s následným zvyšovaním časovej dotácie stretnutia.

12. Z výpovede matky zo zápisnice z pojednávania zo dňa 10.06.2015 (spis tunajšieho súdu sp. zn.
24P/82/2015 č. l. 93-95) vyplýva, že sa dostavovala pravidelne na stretnutia, pričom nedošlo k priamemu

kontaktu s otcom dieťaťa, ale predsa sa rozprávali. Spolu navštevovali herňu, kde sa hrali spolu
s dieťaťom. Dieťa bolo fixované na matku, ktorá ho držala v náručí. Po oddelení dieťaťa od matky
sedela matka na chodbe, otec nedokázal dieťa upokojiť, dieťa bolo zlostné. Dieťa zvládlo prvotnú
frustráciu po oddelení od matky zhruba po desiatich stretnutiach. Matka nikdy stretávaniu s otcom
nebránila. Z pohľadu matky bolo dieťa viac fixované na realizátora ako na vlastného otca, ktorý bol

takisto prítomný počas styku. Uviedla, že dieťa pripravovala, viedla rozhovory o tom, kam pôjde a s
kým. Maloletý Alex sa a stretáva s rovesníkmi, s príbuznými, s blízkymi, avšak s rodinou otca nie,
nakoľko o neho nemajú žiaden záujem, sú nepriateľsky naladení voči matke a jej rodine. Maloletý Alex je
problematický v nadväzovaní kontaktov s inými ľuďmi, súvisle nerozpráva, má diagnostikované ADHD
poruchy pozornosti. Vo veku päť rokov bol na úrovni 2,5 ročného dieťaťa v oblasti reči. V tom čase nebol

vôbec naučený spať mimo domova.

13. Právna zástupkyňa matky uviedla, že matka pracuje v súkromnej škôlke Elba ako vychovávateľka
s príjmom vo výške minimálnej mzdy.

14. Z výpovede otca dieťaťa (zápisnica z pojednávania zo dňa 10.06.2015 spis Okresného súdu Prešov
sp. zn. 24P/82/2015 č. l. 93-95) vyplýva, že otec sa dostavoval v čase určenom, matka s dieťaťom
bola prítomná, držala dieťa na rukách. Vymieňala si názory s pracovníkmi OZ Návrat, potom odišla bez
akceptácie ich žiadosti, aby dieťa dala do herne. Dieťa bolo celý čas na rukách matky. Keď oslovil dieťa,nastal krik. Istý čas na radu právnej zástupkyne navštevoval Občianske združenie Návrat za účelom
stretávania sa s dieťaťom v čase určenom súdom, pričom matka ani realizátori výchovného opatrenia
sa nedostavovali. Matka zmarila asi 40 stretnutí odborného poradenstva. Z uvedeného dôvodu sa aj

otec prestal zúčastňovať poradenstva. S matkou dieťaťa komunikuje prostredníctvom smsiek, čo je však
veľmi obtiažne. Matka mu 5 rokov bráni v stretávaní sa s dieťaťom. Počas stretávaní sa mu podarilo
vybudovať vzťah so synom, ktorý mu prejavoval náklonnosť bozkami a objatím.

15. Na pojednávaní dňa 10.11.2016 otec maloletého uviedol, že v súčasnosti je jeho vzťah so synom

na veľmi dobrej úrovni, spolu komunikujú, trávia veľa času maľovaním, rôznymi hrami, knihami pre
predškolákov, praktickými, logickými hrami. Mal. Alex si na neho veľmi dobre zvykol, teší sa na neho. V
rámci stretnutí mu hovorí, že mu bude veľmi chýbať. Uviedol, že nebyť trestných oznámení, k mal. synovi
by sa nedostal, nakoľko matka mu bránila v stretávaní aj tým, že počas stretávaní ho vždy držala na
rukách, otáčala ho na druhú stranu, vravela mu, že nikam nepôjde. Nikdy nepripravila veci. V dôsledku
trestných oznámení z jeho strany mu dňa 13.06.2015 po prvý krát odovzdala dieťa. Počas stretnutia,

kedy bol po prvý krát bez matky, syn neutekal, s nikým sa nebil, sedel, spočiatku plakal, jeho matka ich
nechcela s autom pustiť preč, opakovane ju preto polícia viackrát vyzývala, aby pustila dvere. V krátkom
čase sa mal. Alex ukľudnil a zaujímal sa o to, čo budú spolu robiť, kam pôjdu. Počas osemnástich
mesiacov sa podarilo otcovi vybudovať vzťah so synom. Od júna 2015 sa s dieťaťom stretáva v čase
určenom súdom, pričom nevynechal ani jedno stretnutie. Najskôr to boli len soboty v priebehu dňa,

neskôr sa stretnutie rozšírilo aj na noc. Od 13.06.2015 do septembra 2015 sa stretával so synom každú
sobotu od 9.00 hod. do 18.00 hod. v súlade s rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 29C/231/2010.
Od septembra 2015 sa otec dieťaťa stretáva so synom v súlade s predbežným opatrením Okresného
súdu Prešov, pričom došlo k rozšíreniu stretávania sa v párnom týždni od piatku do nedele a v nepárnom
od utorka do stredy až po súčasnosť. Začiatkom roka 2016 ho matka kontaktovala, aby jej umožnil tráviť

čas spolu s nimi počas víkendov na chate, avšak počas týchto víkendov matka syna manipulovala
proti otcovi. Nedovolila synovi odísť s otcom na toaletu, mal. Alex musel spať zamknutý v inej izbe s
matkou, nedovolila otcovi kŕmiť dieťa, priamo pred otcom sa syna snažila manipulovať. Otec sa snažil s
matkou dieťaťa v záujme dieťaťa komunikovať, matka nebola ochotná komunikovať s otcom, s kolíznou
opatrovníčkou, ani s dieťaťom. V rámci stretnutí si syna preberá pred bydliskom matky, kde mu ho

odovzdáva matka dieťaťa. Dieťa je štandardne oblečené, má nejaké veci na víkend, ale týchto vecí
je čoraz menej. Otec uviedol, že ak žiadal matku dieťaťa o zmenu termínu, resp. posunutie termínu
prebratia či odovzdania dieťaťa, matka mu nevyšla v ústrety. Otec dieťaťa musí dodržiavať čas určený
súdom, nakoľko s matkou sa nedá dohodnúť. Počas stretávaní s dieťaťom navštevoval logopedickú
ambulanciu,psychologickúambulanciu.Matkamuzakazovaladieťadoniesťdoškôlky.Zariadilavškôlke

zákaz vstupu. Otec túto situáciu následne doriešil s riaditeľkou, ktorá vykonala s matkou pohovor. Otec
dieťaťa uviedol, že počas stretnutia s Alexom spolu nakúpia potraviny, ktoré má Alex rád, zabezpečí mu
stravu, spolu si maľujú, hrajú sa, dieťa s ním spí v posteli, nakoľko sám v inej izbe spať nechce. Večer sa
pomodlí, požiada otca, aby ho zakryl a spí veľmi dobre. Počas víkendu si spravia spolu raňajky, idú do
prírody, na chatu, na kúpalisko, na huby, prípadne do kolektívu. Pokiaľ ide o domáce úlohy otec uviedol,

žetietosipraktickyrobídieťavškolevškolskomklube,avšakpoukázalnasituáciu,keďvutorokpreberal
syna, matka zamkla školskú tašku v škole v skrinke a nedala mu ju domov. Školské veci mu nechávala
zavreté v skrinke dva mesiace. Otec uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý mu bol darovaný jeho
rodičmi v Obci Chmeľov spolu so svojimi rodičmi. Mal. Alex má v dome vytvorené potrené podmienky.
Jeho rodičia využívajú prízemie a prvé poschodie, druhé poschodie využíva otec dieťaťa. Otec dieťaťa

uviedol, že vzťah mal. Alexa s jeho rodičmi je veľmi dobrý. Po príchode a odchode do domácnosti ich
vystíska, majú veľmi dobrý vzťah. Otec dieťaťa je konateľ a spoločník v spoločnosti E. F., F..E..D.., P. -
M., F..E..D.., I. F.-P., F..E..D.. Jeho mesačný príjem je okolo 1.000 Eur.

16. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní dňa 10.11.2016 uviedla, že vykonaným dokazovaním bol

preukázaný veľmi pekný vzťah mal. Alexa k otcovi. Mal. Alex má rád oboch rodičov a nie je mu cudzia
ani striedavá starostlivosť, ktorá bola v znaleckom posudku spomenutá.

17. Na podporu svojich tvrdení otec dieťaťa v priebehu konania predkladal listinné dôkazy potvrdenie
Obvodného oddelenie Policajného zboru Prešov-Juh zo dňa 31.01.2015, z ktorého vyplýva, že otec

podal trestné oznámenie na matku dieťaťa vo veci podozrenia z prečinu marenia výkonu úradného
rozhodnutia (č. l. 9-24 spisu), zápisu o trestnom oznámení OO PZ Prešov-Juh zo dňa 31.01.2015 (č. l.
10-11 spisu), správu ambulancie klinickej logopédie Mgr. T. D., z ktorej vyplýva záver, že maloletý vo
veku 4 roky a 10 mesiacov s efektívnym mutizmom, s narušeným vývinom reči, s narušeným vývinomvo všetkých jazykových rovinách s neprimeraným správaním vzhľadom k veku (prejavy úzkosti, výrazná
emocionálna a sociálna nezrelosť). Odporúča odbúrať stresové situácie, primeranú rečovú stimuláciu
v domácom prostredí a zabezpečiť stretávanie s otcom v prítomnosti matky. Stanovisko súkromnej

materskej školy W. zo dňa 14.01.2015 (č. l. 25), z ktorého vyplýva že maloletý navštevuje materskú
škôlku od 01.09.2014 nepravidelne z dôvodu návštev Občianskeho združenia Návrat Prešov, kde sa
kontaktuje so svojím biologickým otcom. Tieto stretnutia veľmi ovplyvňujú jeho správanie, dieťa je
nepokojné plačlivé a stresované. Veľmi ťažko nadväzuje kontakt s rovesníkmi, nedokáže komunikovať
s učiteľkami, vývin zaostáva. Správa zo psychologického vyšetrenia zo dňa 15.01.2015 ( č. l. 27), z

ktorej vyplýva, že dieťa počas vyšetrenia sedí na kolenách matky, nejaví záujem o hračky ani žiadne
činnosti, na otázky neodpovedá, jeho porozumenie reči je na dobrej úrovni, jednoduchým pokynom
matky rozumie a v neznámom prostredí sa s matkou aj aktívne zapája do komunikácie.

18. Písomným podaním otca doručeným súdu prostredníctvom právnej zástupkyne dňa 18.06.2015 (č.
l. 64-65 spisu) oznámil otec súdu, že potom čo mu matka takmer polroka bránila v styku s Alexom,

podarilo sa mu dňa 13.06.2015 prevziať dieťa od matky podľa vykonateľného rozhodnutia súdu o jeho
styku s maloletým Alexom. Žiaľ sa to dialo opätovne za prítomnosti polície, keďže matka nebola ochotná
dieťa ani tento krát na styk odovzdať.

19. Okresný súd Prešov trestným rozkazom sp. zn. 1T/58/2016 uznal matku dieťaťa za vinnú z trestného

činu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 349 Trestného zákona a uložil jej trest odňatia
slobody v trvaní jeden rok s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dvoch rokov.

20. Z písomného podania otca prostredníctvom právnej zástupkyne, ktoré bolo súdu doručené
14.09.2015 (č. l. 138-139 spisu) vyplýva, že otec mal. dieťaťa navštívil logopedičku Mgr. T. D., v

logopedickej starostlivosti ktorej je dieťa od 20.11.2012. Otec sa oboznámil so zdravotným stavom a
zdravotnou dokumentáciou mal. Alexa, z ktorej vyplýva nepravidelnosť návštev ambulancie. S matkou
navštívil logopedickú ambulanciu dňa 11.02.2014, 09.01.2015 a 22.04.2015, pričom dňa 11.02.2014
bola odporučená kontrola o dva týždne. Napriek poslednej odporúčanej kontrole dňa 22.04.2015 o 3
týždne mal. Alex logopedickú ambulanciu nenavštívil. Otec uviedol, že uvedené zistenia signalizujú

nielen hrubé zanedbávanie starostlivosti o vývoj maloletého zo strany matky, ale už aj tak vysokú
naliehavosť bezodkladného zásahu súdu, aby došlo k zabráneniu ďalšiemu zaostávaniu dieťaťa vo
viacerých stránkach jeho vývoja.

21. Z písomného podania otca prostredníctvom právnej zástupkyne doručeného súdu 26.05.2016 (v

znení č. l. 209-215) súd zistil, že na základe výzvy zo dňa 06.04.2016 navštívil otec s mal. dieťaťom
Centrum pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie so sídlom na G. Č. X X. P. za účelom
posúdenia školskej spôsobilosti mal. Alexa. Matka dňa 26.04.2016 informovala Úrad práce, sociálnych
vecí a rodiny, že sa neustanoví a nevidí na to dôvod. Riaditeľom základnej školy bol povolený odklad
povinnej školskej dochádzky a mal. dieťa bolo prijaté do prípravného ročníka spojenej školy P.. F. v

Prešove. Otec dieťaťa zistil, že pri prihlásení dieťaťa do spojenej internátnej školy matka predložila pri
prihlásení rodný list, v ktorom nebol uvedený ako otec dieťaťa, čo je nesporne prejavom snahy matky
dieťa si prisvojiť a vylúčiť otca z participácie na jeho výchove. Uvedený záver vplýva aj z rozhodnutia
matky, kedy si vyhradila výlučne právo na vyberanie syna zo školského klubu každý deň o 16.00 hod.,
teda aj počas utorka a stredy každý nepárny týždeň v roku, kedy má právo stretávať sa s mal. Alexom

otec.

22. Vo veci súd nariadil znalecké dokazovanie. Dňa 02.09.2016 (č. l. 284-337) bol tunajšiemu súdu
doručený znalecký posudok číslo XX/XXXX zo dňa 31.08.2016 vypracovaný znalkyňou PhDr. L. Č. z
odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých. Znalkyňa v

záveroch uviedla, že otec sa voči synovi prejavuje prirodzenie a citlivo, má svojho syna rád, vzťah
je pozitívny a chce preberať väčšiu zodpovednosť za jeho výchovu. Vzťah mal. Alexa k otcovi je
vybudovaný, je intímny, pozitívny pričom mal. je vo vzťahu k otcovi silne emočne zaangažovaný. Teší
sa zo vzájomného kontaktu, vyžaduje si fyzickú blízkosť, otec je sekundárnym zdrojom bezpečia a
istoty. Matka sa voči synovi prejavuje starostlivo a ochranne, je na syna silne emočne naviazaná

so znakmi hyperprotektivity. Verbalizuje podporu vzťahu syna a otca, avšak reálne podvedome ich
vzťah podceňuje a nedostatočne podporuje. Vzťah mal. Alexa k matke je bezpodmienečne pozitívny
a intenzívny, matka je pre dieťa primárna vzťahová osoba. Zverenie mal. Alexa do striedavej osobnej
starostlivosti nie je vhodné s ohľadom na viaceré skutočnosti. Predovšetkým na neschopnosť rodičovvzájomne komunikovať (riešiť zdravotné, výchovné a i. problémy, čo by si prípadná SOS o mal.
nutne vyžadovala), podporovať zdravú väzbu na druhého rodiča ako i pre silnú citovú naviazanosť
na osobu matky (ktorá i keď môže mať charakter príliš tesnej väzby, riešením nie je dieťa od matky

oddeliť, ale naopak postupne z nej separovať podporou iných sociálnych vzťahov a fungovaním v iných
prostrediach). Najvhodnejšie sa preto javí ponechať dieťa v osobnej starostlivosti matky s rozšíreným
kontaktom s otcom a s podporou fungovania v širšej rodine, s rovesníkmi, v školskom kolektíve. Styk
s otcom odporučila znalkyňa rozšíriť počas párnych týždňov na čas od piatku od 17.00 hod. do
nedele do 18.00 hod. a zároveň každú párnu stredu od 15.00 hod. do 18.00 hod., kedy otec môže

mal. v prípade potreby vyzdvihnúť v školskom zariadení. Počas nepárnych týždňov odporúčala styk
s otcom od stredy od 15.00 hod. do štvrtka do 18.00 hod.. Zároveň odporučila striedavou formou
upraviť prázdniny a sviatky, počas letných prázdnin dva týždne v mesiaci júl a dva týždne v mesiaci
august (nie po sebe nasledujúce dva týždne). Po psychologickej stránke sa stav dieťaťa t.č. posúva
vhodným smerom. Vo vývine pretrvávajú nerovnomernosti avšak v porovnaní s výsledkami predošlých
vyšetrení (klinických aj znaleckých) je jeho stav zlepšený a emocionálne i sociálne fungovanie je

zrelšie. Mal. Alex je intelektovo priemerný, grafomotoricky mierne podpriemerný, osobnostne nezrelý
s miernymi opozičníckymi sklonmi a hyperaktívnymi prejavmi. Rečový vývin napreduje i keď ostáva
oneskorený a vyžaduje ďalšie odborné vedenie. Vzťahy k obom rodičom sa javia ako vybudované,
pozitívne prežívané a silne citovo sýtené. Po psychologickej stránke mal. Alex je dieťa s rizikovým
vývinom, ktorý vyplýva predovšetkým z rizikovej zdravotnej anamnézy a z následného disproporčného

vývinu so zaostávaním rečovej zložky, hyperaktívnymi črtami v správaní ako aj z dysharmonického
rodinného prostredia (dlhodobé konflikty rodičov). K príčinám rizikového vývoja v zmysle kauzality sa nie
je možné vyjadriť, nakoľko pravdepodobne ide o spolupôsobenie viacerých faktorov. Prognóza vývoja
do budúcnosti je v prípade vhodnej stimulácie a starostlivosti priaznivá. Na základe vyšetrenia a vyššie
uvedeného sa javí ako vhodné zaškoliť mal. Alexa v nultom ročníku, resp. prípravke základnej školy,

podporovať jeho zotrvávanie v kolektíve spolužiakov (napr. školskom klube) a budovanie rovesníckych
väzieb, podporovať jeho záujmy a viesť ho k ďalšej samostatnosti, naďalej upevňovať vzťah k otcovi
a budovať širšie sociálne väzby. Rovnako je nevyhnutné pokračovať v odbornom logopedickom, príp.
psychologickom vedení maloletého a nezaťažovať ho vzájomnými konfliktami rodičov.

23. Otec dieťaťa predložil súdu znalecký posudok číslo 30/2016 vypracovaný PhDr. W. F. súdnou
znalkyňou v odbore psychológia zo dňa 04.04.2016, v ktorom požiadal znalkyňu o posúdenie osobnosti
mal. Alexa. Zo záverov uvedeného znaleckého posudku (č. l. 216-224 spisu) vyplýva, že celková
osobnostná vyspelosť dieťaťa je v norme. Vzťah dieťaťa k otcovi je pozitívny, dieťa prijíma otca, je k
nemu v správaní spontánny, hravý, berie otca ako emočne blízku osobu, ktorá patrí do jeho sociálneho

sveta. Je voči nemu poslušný a podriadi sa jeho pokynom. Dieťa je voči otcovi prirodzené, teší sa z
jeho prítomnosti. Oproti minulému obdobiu je evidentný posun vzťahu medzi nimi v zmysle jeho stability,
posilnenia emočných väzieb a dieťa začína rešpektovať autoritu otca a naučil podriadiť sa pokynom
dospelej osoby. Záujem otca o rozvoj a podporu vývinu syna je trvalý, otec má záujem o to, aby sa synovi
poskytli také podmienky, ktoré aktuálne dieťa pre rozvoj psychických potencionalít aj potrebuje. Dieťa

vníma aj blízke osoby zo svojho okolia, kam radí otca, mamu, ale aj babku, teda osoby, ku ktorým má
blízky vzťah. Otca začleňuje do rodiny. Otec má na jeho rozvoj pozitívny vplyv, čím dokázal, že synov
vývin sa posunul významne vpred a dieťa pod usmernením otca a jeho starostlivosti dosiahlo výrazné
zmeny v celkovom psychickom, rečovom, kognitívnom a sociálnom vývoji. Dieťa je sociálne i emočne
zrelé na svoj vek. V oblasti kognitívnych schopností je ešte zaostalý v rečovom grafomotorickom vývoji a

v oblasti pozornosti je ešte stále porucha v zmysle nesústredenosti a rozptýlenosti. Aj v týchto oblastiach
dieťa urobilo výrazný pokrok, ale nedosahuje ešte vekový priemer.

24. Z odborného vyjadrenia č. 92/2016, ktoré bolo predložené súdu na pojednávaní dňa v 10.11.2016,
ktoré vypracovala PhDr. W. F. súdna znalkyňa v odbore psychológia vo veci odborného vyjadrenia

k znaleckému posudku číslo 56/2016, ktorý vypracovala PhDr. L. Č. znalkyňa v odbore psychológia
na žiadosť otca dieťaťa prostredníctvom právnej zástupkyne vyplýva zistenie, že znalecký posudok
PhDr. L. Č. je neúplný hlavne po zohľadnení jej klinického prístupu bez analýzy rodičovských rolí a
kompetencií, rovnako chýba zdôvodnenie a interpretácia zistení v odpovediach. Znalkyňa nevyužila
získané informácie o dieťati z psychologických vyšetrení a znaleckých posudkov na dieťa, ktoré sa

realizovali od roku 2013 doteraz a nekonfrontovala ich s terajším psychickým stavom dieťaťa podľa jej
súčasných zistení. Jej vyjadrenia v záverov sú neúplné v oblasti budúcich potrieb dieťaťa, pre rozvoj
psychického stavu dieťaťa, teda, aby sa obaja rodičia v približne rovnakej miere mohli podieľať na
synovej výchove, keďže obaja na to majú predpoklady ako sama uviedla. Na základe preštudovanéhoznaleckého posudku vypracovaného znalkyňou PhD. L. Č. dňa 31.08.2016 súdna znalkyňa PhDr. W. F.
uviedla, že znalkyňa dodržala postup obvyklý pre znalecké posúdenie, ale z jej písomného vyjadrenia
nie je jasné, ako hodnotila ich spoločnú aktivitu ako celku rodiny a či ju do znaleckého posúdenia aj

zaradila. Obvykle sa dodržiava zásada, že sa zaraďuje spoločná aktivita celej rodiny, aby znalec mal
možnosť odborne posúdiť vzájomné vzťahy v reálnej aktivite. V znaleckom posudku chýbajú zistenia, či
rodičia majú rozvinuté rodičovské kompetencie, akú rolu zastávajú v rodine ako rodičia, aké výchovné
metódy voči synovi používajú a ako dieťa na ne reaguje. Chýba aj posúdenie citových väzieb medzi
členmirodiny.Nezaoberásazrelosťourodičovskýchprejavoch,aniakoavakejvyváženostirodičiavedia

uspokojovať najdôležitejšie potreby dieťaťa, či vedia posilňovať citové väzby. Znalkyňa sa nedostatočne
vysporiadala s posúdeniami a závermi predošlých znaleckých posudkoch. Vôbec ich nezohľadnila v
záveroch a odpovediach na položené otázky súdom minimálne v tom, že v nich má zachytené dlhšie
psychické fungovanie dieťaťa a jeho kontinuitu psychického vývinu, napríklad v čase, keď otec nemal
umožnený styk s dieťaťom a prečo došlo k rozvoju a progresu v jeho psychickom vývine po tom, ako s
otcom syn začal stretávať. Rovnako chýbajú postoje a vyjadrenia oboch rodičov k striedavej rodičovskej

starostlivosti aj jej interpretácia zdôvodnenie, prečo znalkyňa túto formu starostlivosti neodporúča.
Chýba zdôvodnenie z pozície budúceho vývinu a potrieb dieťaťa, prípadne rozobratie rizík. Málo sa
zaoberá rozpormi vo vzťahu syna k rodičom, prečo dieťa mení svoje správanie k otcovi a čo je
toho príčinou. Konštatuje, že syn má k otcovi pozitívny vzťah a syn je emočne angažovaný v tomto
vzťahu. Napriek tomu odsunula otca na tzv. víkendového otca, nevysporiadala sa s jeho rovnomernou

participáciou na výchove syna v dostatočnej miere. Nezaoberala sa vôbec dôležitosťou vzťahu syn -
otec aj pre budúci vývin mužskej role.

25. Zo znaleckého posudku číslo XX/XXXX vypracovaného znalkyňou Mgr. G. G., ktorý bol súdu
predložený na pojednávaní dňa 10.11.2016 a ktorý bol vypracovaný na žiadosť otca dieťaťa

prostredníctvom právnej zástupkyne za účelom zistenia pomerov pre potreby úpravy rodičovských práv
a povinností k mal. dieťaťu, vyplýva, že dieťa má vytvorené vzťahy k obom svojim rodičom, napriek
tomu, že kontakt s otcom po dlhšiu dobu nebol postačujúci. V čase vyšetrenia sa však javí vytvorený
a pozitívny, dokonca emočne veľmi blízky, familiárny. Na základe rozhovoru s dieťaťom a pozorovaním
jeho spontánnych pohnútok pri narábaní s diagnostickým materiálom znalkyňa konštatovala aj náznak

citovej preferencie otca, čo môže mať viacero dôvodov - kvalita raportu s otcom, rozmanitosť podnetov
vytvárajúcichsubjektívnuatraktivitu,schopnosťotcasaturovaťdieťavpotrebeblízkostiaemočnejkvality
vzťahu, aj história ich vzájomného vzťahu, kde je istá deprivačná základňa a dieťa po otcovi dlhodobo
túžilo. Vzťah k matke je vytvorený, dieťa vedomo koriguje spontánne pohnútky smerom k matke, v
postojoch sú náznaky citovej ambivalentnosti. Pre hlbšie konkretizovanie by bolo vhodné vyšetriť a

pozorovaťaktuálnyvzťahmedzimatkouadieťaťom.MaloletýAlexopakovanenavyšetreníkomunikoval,
že s mamou má isté nedorozumenia, nevie s ňou otvorene hovoriť o svojich pocitoch, zdieľať s ňou
radosť ktorú má v kontakte s otcom a učí sa selektovať, čo mame môže a nemôže povedať - to vytvára
zbytočný tlak, snahu po prispôsobení sa skutočnosti a vytváranie maskovania pocitov k otcovi. Vzťah s
mamou vníma ako konfliktne zaťažený (háda sa so mnou, nepočúva ma, nechce počuť čo jej hovorím),

súčasne je naučený neprejavovať tieto svoje pocity a korigovať ich do sociálne žiadúcej podoby. To
vytvára neurotický charakter vzťahu k matke. Dieťa sa v priebehu vyšetrenia jasne a zrozumiteľne
vyjadrilo, že si želá byť s otcom častejšie ako je tomu doteraz. Forma, ktorú pomenoval zodpovedá
modelu striedavej starostlivosti, súčasne si racionálne uvedomuje prekážky, ktoré by mohli postojovo
vyplynúť od matky. Na základe psychologického znaleckého vyšetrenia maloletého Alexa znalkyňa

konštatovala, že jeho intelektové schopnosti sú priemerné v oboch zložkách výkonnosti (verbálne
aj neverbálne schopnosti), kognitívna výkonnosť nie je ničím vážne narušená, zhruba zodpovedá veku
dieťaťa a populačnej norme. Osobnosť dieťaťa sa vyvíja v zmysle extravertovanosti a srdečnosti, dieťa
je zvedavé, poslušné, hravé, otvorené voči okoliu. V prežívaní má starosti, ktoré ho trápia a týkajú
sa rodičov - dieťa sa javí frustrované v potrebe úplnosti rodiny, čo môže vzhľadom k veku rezonovať

čoraz viac (dieťa začína fungovať v kolektíve, v referenčnej skupine, vníma a porovnáva sa s inými,..).
Osobnosť sa javí bez prítomnosti závažnejšej psychopatológie, s náznakmi neurotického spracovávania
vývinových nárokov. Z reakcií dieťaťa v čase znaleckého vyšetrenia možno konštatovať, že dieťa vníma,
že nemôže spontánne hovoriť s matkou o svojich pocitoch smerom k otcovi ani o svojom želaní byť s
ním viac, dokonca vníma, že matku nezaujíma, čo spolu s otcom robia, nechce o tom počuť, subjektívne

tomu rozumie tak, že matka sa z toho neteší. Vzhľadom k tomu, že svoju mamu má rád a je v konflikte
lojality,nechcematkuzarmucovať,tietosvojepocityskrývaatlmí.Tentomechanizmusjevsvojejpostate
formou nepriameho ovplyvňovania dieťaťa. Znalkyňa sa domnieva, že dieťa si vnútorne želá rozšírenie
styku s otcom, čo je pochopiteľné aj vzhľadom k veku a pohlaviu dieťaťa, kedy viac rezonuje potrebapo pozitívnej identifikácii s otcom. Znalkyňa nezistila nič, prečo by úvahy otca k zmene výchovného
umiestnenia mohli byť pomenované ako psychologicky nevhodné.

26. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o
osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

27. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.

28. Podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom
je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia

prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti
a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v

akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri
určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže

rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

29. Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v
prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu

dobrovoľne neplní.

30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

31. Súd sa zaoberal nutnosťou prehodnotiť súčasné výchovné pomery s ohľadom na najlepší záujem
maloletého. Prehodnotenie súčasných výchovných pomerov musí byť komplexné a podrobné a v

každej jeho zložke je treba hodnotiť záujem dieťaťa. Pri rozhodovaní o zverení dieťaťa do striedavej
starostlivosti rodičov je treba vychádzať z premisy, že záujmom dieťaťa je, aby bolo predovšetkým v
starostlivosti oboch rodičov pokiaľ každý z nich poskytuje dieťaťu láskyplnú starostlivosť a každý svojím
dielom prispieva k osobnostnému vývinu dieťaťa. Z vývoja právnej úpravy v Zákone o rodine vyplýva, že
pokiaľ sú obaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať, pokiaľ obaja majú o jeho výchovu záujem a pokiaľ

obaja dbali o jeho výchovu po stránke citovej, rozumovej a mravnej, zverenie dieťaťa do striedavej
starostlivosti by malo byť pravidlom, zatiaľ čo iné riešenie je výnimkou, ktoré vyžaduje preukázanie,
prečo je v záujme dieťaťa iné riešenie. Uvedená právna úprava zjavne odráža posun vo vnímaní role
otca a matky pri výchove dieťaťa, zvýšené zapojenie otcov do starostlivosti o dieťa aj v jeho najmladšom
veku. Výchova dieťaťa už nutne nie je výhradne ani prevažne v rukách matky (nález Ústavného súdu

Českej republiky sp. zn. I. US 2482/13).

32. V prejednávanej veci došlo k zmene pomerov, ktorá viedla k prehodnoteniu súčasných pomerov
maloletého, pričom táto zmena je takej povahy, že je dôvodné v jej dôsledku zmeniť predchádzajúcerozhodnutie o úprave pomerov maloletého tak, aby boli splnené požiadavky kladené v článku 3 ods.
1 Dohovoru o právach dieťaťa, článku 8 EULP a článku 10 ods. 2 a článku 32 ods. 4 Listiny. Aj keď
zo záverov znaleckého posudku vypracovaného PhDr. L. Č. číslo XX/XXXX zo dňa 31.08.2016 (č. l.

284-337 spisu) vyplýva záver, že zverenie mal. Alexa do striedavej osobnej starostlivosti nie je vhodné s
ohľadom na neschopnosť rodičov vzájomne komunikovať pre silnú citovú naviazanosť na osobu matky,
v období od vypracovania tohto znaleckého posudku až po súčasnosť bol zistený výrazný posun v
postoji dieťaťa. Medzi otcom a dieťaťom sa vytvoril veľmi blízky citový vzťah a to obojstranne v priebehu
niekoľkých mesiacov. Najlepším záujmom mal. Alexa je, aby bol predovšetkým v starostlivosti oboch

rodičov a pokiaľ sú splnené všetky zákonné podmienky, to je obaja rodičia sú rovnakou mierou schopní
a ochotní starať sa o zdravie dieťaťa a o jeho telesný, citový, rozumový a mravný vývoj, a keď toto
dieťa má k obom rodičom rovnako hlboko citový vzťah. V priebehu konania otec dieťaťa preukázal,
že je spôsobilý mal. Alexa vychovávať, má o jeho výchovu záujem, dbá o jeho výchovu po stránke
citovej, rozumovej, mravnej, k maloletému má hlboký citový vzťah. Otec dieťaťa naplňuje všetky kritériá
relevantné pre rozhodnutie o zverení dieťaťa do striedavej starostlivosti rovnakou mierou ako matka,

nakoľko je biologickým rodičom maloletého, má s ním silnú citovú väzbu a udržuje s ním pravidelný
úzky kontakt, je schopný zaistiť vývoj a všetky potreby dieťaťa. Súd konštatuje, že je teda naplnený
predpoklad pre zverenie maloletého do striedavej starostlivosti.

33. Bolo preukázané, že o mal. Alexa doposiaľ osobne zabezpečovala starostlivosť matka, pričom sa

snažila eliminovať vplyv otca na výchovu syna, nebola nápomocná v kontaktoch, za týmto účelom
iniciovala celú radu lekárskych psychologických vyšetrení syna pre jeho zdravotné potiaže a traumy,
podľa jej názoru vyvolané či zapríčinené otcom. Takéto konanie devalvuje matkinu schopnosť zaistiť
vývoj maloletého. Matka nie je schopná rešpektovať a zachovať rodinné väzby syna s otcom. Bolo
preukázané, že dlhodobo bezdôvodne a nevhodne do ich vzťahu zasahovala. Otec naopak prejavoval

lepšiu schopnosť rešpektovať odporučenie opatrovníka, psychológov a predovšetkým záujmy mal.
Alexa, väčšie empatie a vôľu rešpektovať rodinné väzby mal. Alexa. V konaní uviedol, že chce umožniť
a podporovať vzťah matky so synom a súd presvedčil, že jeho úmysly sú úprimné. Súd dospel k
čiastočnému záveru, že matka výchovu a vývoj syna zaťažuje a plnohodnotnému vzťahu s otcom
nepraje, čím koná proti záujmom svojho syna. Styk otca s mal. dieťaťom v rozsahu ako bol neskôr

upravený predbežným opatrením, znamenal zásadnú zmenu vo vývine dieťaťa, ktoré vo veku päť
rokov nekomunikovalo a ktoré sa v súčasnosti stalo komunikatívnym, získalo schopnosť začleniť sa
do sociálnych väzieb, získalo schopnosť podriadiť sa usmerneniu. Uvedený záver vyplýva aj zo správ
Centra pedagogickopsychologického poradenstva a prevencie v Prešove (č. l. 229-233 spisu). Aj
uvedenými správami mal súd za preukázané, že prítomnosť otca vo výchove dieťaťa má pozitívny vplyv

na jeho vývoj.

34. Súd sa musel vysporiadať aj so schopnosťou rodičov dohodnúť sa na výchove dieťaťa. Aj keď boli
zistené neprekonateľné rozpory medzi oboma rodičmi, súd sa aktívne usiluje o zlepšenie ich vzťahu
prostredníctvom výchovného opatrenia, ktoré majú rodičia nariadené. Súd nemohol vylúčiť striedavú

starostlivosť pre nesúhlas medzi rodičmi, nakoľko by vlastne takýto nesúhlas rodičov bol pričítaný k tiaži
výhradne otca dieťaťa a súd by tak konal v rozpore s najlepším záujmom dieťaťa, čím by bol porušený
článok 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, porušené právo otca na rodinný život chránené článkom
10 ods. 2 listiny a článok 8 EULP a rovnako jeho právo na starostlivosť a výchovu dieťaťa v zmysle
článku 32 ods. 4 Listiny. Súd konštatuje, že absencia komunikácie medzi rodičmi, či zhoršená kvalita

nemôže viesť k vylúčeniu striedavej starostlivosti, nakoľko by šlo o ústupok vzájomnej rivalite rodičov,
ktorá sleduje len boj o dieťa, prípadne trýznenie druhého rodiča prostredníctvom dieťaťa. Vylúčením
striedavej starostlivosti iba na základe nevhodnej komunikácie by sa tak otvoril priestor pre zneužitie
postavenia rodiča, ktorý mal doposiaľ dieťa zverené do starostlivosti. Súd má za to, že aj samotná
striedavá starostlivosť môže byť impulzom pre zlepšenie komunikácie a lepšiu spoluprácu rodičov. Súd

apeluje na rodičov, aby svoje nezhody neriešili bojom o dieťa, či jeho prostredníctvom, ale aby hľadeli
predovšetkým na jeho záujem byť v starostlivosti oboch rodičov a hľadať najvhodnejší spôsob, ako
vytvoriťdieťaťuharmonickéaláskyplnéprostredieumožňujúcemubeznegatívnychvplyvovjehozáujem
realizovať. Je však nesporné, že zlá či priam konfliktná komunikácia medzi rodičmi môže mať negatívny
vplyv na osobnostný rozvoj dieťaťa, preto vo výnimočných prípadoch, keď ani pokusy o nápravu zo

strany súdov nemajú na zlepšenie komunikácie vplyv, môžu súdy striedavú starostlivosť vylúčiť. Musí
pritom zistiť, na strane ktorého z rodičov leží príčina nevhodnej komunikácie a zohľadniť toto zistenie
pri zverovaní dieťaťa do starostlivosti iba jednému z rodičov. Dieťa by potom malo byť zverené do
starostlivosti práve toho z rodičov, ktorý je ochotný s druhým z rodičov komunikovať a nebrániť mu vstyku s dieťaťom (nález Ústavného súdu Českej republiky I. US 1554/14). Vykonaným dokazovaním
bolo preukázané, že nesúhlas matky je založený na zjavne iracionálnom nepreskúmateľnom dôvode,
na neochote matky s otcom dieťaťa na spoločnej či striedavej výchove spolupracovať, pričom dôvody

uvádzanématkousúužvsúčasnostispôsobiléintenzívnymspôsobomnegatívnezasahovaťdozáujmov
mal. Alexa.

35. Súd posudzoval fyzické, emociálne, vzdelávacie ako aj ďalšie potreby v súčasnom okamihu a
zároveň zvážil ďalší vývoj dieťaťa v krátkodobom aj dlhodobom horizonte. S poukazom na výraznú

zmenu, respektíve postoj dieťaťa od začiatku konania, do je od 11.03.2015 po súčasnosť, bolo
preukázané, že v súčasnosti má mal. Alex vytvorené vzťahy k obom rodičom aj napriek tomu, že
spočiatku bol kontakt s otcom nedostatočný. Mal. Alex má vytvorený pozitívny, veľmi blízky familiárny
vzťah k otcovi (záver znaleckého posudku PhDr. W. F. číslo XX/XXXX zo dňa 04.04.2016 - výrazný
pokrok vo všetkých oblastiach vývoja dieťaťa a v rečovej oblasti urobilo za sledované obdobie azda
najväčší pokrok, rovnako aj v grafomotorike, pokrok nastal aj v schopnosti dieťaťa nechať sa usmerniť

otcom, ktorého rešpektuje a podriaďuje sa mu, ktorého berie ako emočne blízku osobu a ktorého
začleňuje do rodiny a identifikuje ho ako jednu z najvýznamnejších citovo blízkych osôb). V rámci
vzťahu s otcom v súčasnosti došlo už aj k náznaku citovej preferencie otca (záver znalkyne Mgr. G.
G. v znaleckom posudku číslo XX/XXXX - kvalita raportu s otcom, rozmanitosť podnetov vytvárajúcich
subjektívnu atraktivitu, schopnosť otca saturovať dieťa v potrebne do blízkosti a emočnej kvalite vzťahu

aj história ich vzájomného vzťahu, kde je istá deprivačná základňa a dieťa po otcovi dlhodobo túžilo).

36. Otec dieťaťa žije v rodinnom dome so svojimi rodičmi v obci Chmeľov, kde má vytvorené všetky
podmienky pre zabezpečenie starostlivosti o mal. Alexa. Z uvedenej obce pochádza aj matka mal. Alexa.
Striedavou starostlivosťou sa zabezpečí aj kontakt dieťaťa s príbuznými zo strany otca dieťaťa, čo je

ďalšie pozitívum pre dieťa. Bydlisko otca je vzdialené od bydliska matky len niekoľko kilometrov. Po
nariadení striedavej starostlivosti nič nebráni tomu, aby dieťa naďalej navštevovalo rovnaké predškolské
zariadenie ako doposiaľ a aj v tomto ohľade bude teda stabilita prostredia zachovaná.

37. Podľa § 43 ods. 1 Zákona o rodine, maloleté dieťa má právo vyjadriť samostatne a slobodne svoj

názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich
sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť
venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.

38. Podľa § 38 ods. 1, 2 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj

názor, súd na jeho názor prihliadne. Názor maloletého zisťuje súd spôsobom zodpovedajúcim jeho veku
a vyspelosti. Podľa povahy veci zisťuje súd názor maloletého bez prítomnosti iných osôb.

39. Súd skúmal názor dieťaťa s ohľadom na vek dieťaťa. Zo znaleckého posudku vypracovaného PhDr.
L. Č. vyplýva záver preferencie matky. V znaleckom posudku vypracovaného Mgr. G. G. bol však

oproti pôvodnému znaleckému posudku postoj maloletého posudzovaný odlišne, a to výraznejšie v
prospech otca, pričom zo záverov aj vyplynulo, že maloletý má obavy z reakcie matky na vyjadrenie
jeho preferencií. Vo veku 6,8 roka je mal. Alex schopný formulovať svoj názor na to, s kým chce žiť a
nie je možné ho ignorovať. Dieťa v priebehu vyšetrenia jasne a zrozumiteľne vyjadrilo, že si želá byť s
otcom častejšie ako doteraz a forma, ktorú mal. Alex detsky pomenoval, zodpovedá modelu striedavej

starostlivosti súčasne s uvedomením si prekážky, ktoré by mohli postojovo vyplynúť od matky. Mal. Alex
siželalrozšíreniestykusotcom,prejavilsvojnázorprostredníctvomželaní,ktorévyjadrilpredznalkyňou,
kde na prvom mieste uviedol želanie byť ako rodina, prejavil svoje starosti súvisiace s potrebou úplnosti
rodiny. Ide o dieťa, ktoré má nižšiu schopnosť zabojovať o seba, oponovať, súťažiť, vzdorovať, aj preto
súd nepovažoval za vhodné a účelné vypočúvať priamo mal. Alexa a za zdroj informácií o jeho vzťahu k

otcovi vzal znalecký posudok číslo XX/XXXX vypracovaný Mgr. G. G. zo dňa 07.11.2016, ktorá uviedla,
že v priebehu návštevy sa mal. Alex k otcovi choval veľmi pekne, bol uvoľnený v jeho prítomnosti. V
priebehu vyšetrenia vybehával za otcom, chcel sa mu pochváliť s tým, čo našiel, chcel s ním zdieľať
radosť. Správal sa k otcovi dôverne, pokojne, prejavil svoje želanie, aby mamka a ocko bývali spolu,
aby boli rodina na celý život.

40. Ďalej súd prihliadol ku všetkému, čo v priebehu konania o vzťahoch maloletého a jeho otca bolo
zistené (odborné závery znalcov, správy o asistovanom styku). Súd dospel k čiastočnému záveru, že
maloletý má otca rád, má k nemu vytvorený veľmi blízky, dôverný, familiárny vzťah a ich vzťah má určitepotenciál ďalšieho rozvoja, ak budú k tomu priaznivejšie podmienky bez nevhodných zásahov matky.
Nie je nepochybné, že maloletý má rovnako veľmi rád svoju matku. Je preto žiaduce, aby sa vzťahy
k obom rodičom rozvíjali. Pre každé dieťa je ideálne, aby vyrastalo v láskyplnom prostredí s oboma

rodičmi a ak to nie je možné, potom je treba skúmať, či rodičia sú schopní rovnakou mierou zachovať
identitu dieťaťa a jeho rodinných väzieb v prípade, že bude zvarené do ich striedavej starostlivosti či
starostlivosti jedného z nich. V prejednávanej veci matka, ktorej bol syn doteraz zverený starostlivosti,
v starostlivosti zlyhala a aktuálne nie je schopná svoje správanie meniť. Otec vykazuje väčšiu mieru
tolerancie. Matka v konaní nepreukázala žiadne skutočnosti, ktoré by nasvedčovali tomu, že len v jej

prostredí bude zabezpečená lepšia starostlivosť o maloletého. Je v najlepšom záujme dieťaťa, aby aj
otec sa podieľal prinajmenšom v rovnakom rozsahu ako matka na starostlivosti a výchove dieťaťa.
V konaní bola preukázaná neochota matky komunikovať o najdôležitejších otázkach týkajúcich sa
mal. dieťaťa, akým je jeho školské vzdelávanie a s ním súvisiace špecifické potreby mal. Alexa. Za
predpokladu, že dieťa má právo na rovnocennú starostlivosť zo strany oboch rodičov a má dobrý vzťah
k obom rodičom a obaja rodičia sú schopní zabezpečiť starostlivosť o maloletého, je len potrebné

tento spôsob starostlivosti podporovať. To okrem iného znamená budovanie dobrého vzťahu a úcty k
druhému rodičovi, neznevažovanie postavenia druhého rodiča a nespochybňovanie jeho rodičovských
kompetencií. Súd dáva do pozornosti matke maloletého skutočnosť, že maloletý má dobrý vzťah k
obom rodičom, maloletý má právo na rovnocennú starostlivosť zo strany oboch rodičov, čo takýmto
spôsobom starostlivosti bude zabezpečené. Je proti záujmu maloletého, keď rodičia spolu nie sú

schopní korektne komunikovať a tak neberú ohľad na maloletého, ktorého takáto situácia zaťažuje.
Rodičia, ktorí spolu nekomunikujú, oberajú deti o emocionálne istoty, robia z detí rukojemníka pri riešení
svojich konfliktov. Rodičia sú povinní v záujme mal. dieťaťa komunikovať aspoň na úrovni elementárnej
slušnosti, nezaťahovať dieťa do svojich konfliktov a neprenášať na dieťa zodpovednosť za výsledok
ich nezhôd.

41. V konaní neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by boli v priamom rozpore so záujmami dieťaťa,
pre ktoré by súd nemohol zveriť dieťa do striedavej starostlivosti. Súd uzatvára, že v súčasnosti
je v najlepšom záujme mal. Alexa, aby bol zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, keďže
bolo preukázané, že otec má o jeho výchovu úprimný záujem, je schopný zabezpečiť jeho vývoj,

fyzické, vzdelávacie, emocionálne, materiálne a iné potreby a vôľu zaistiť zachovanie a rozvoj jeho
identity a rodinných väzieb s matkou. Matka má rovnako úprimný záujem o výchovu syna, avšak nie
je neschopná vyhodnotiť, čo je pre syna dobré, čo ho ohrozuje. Súd teda nemohol vylúčiť striedavú
starostlivosť na základe nevhodnej komunikácie rodičov, skúmal príčiny takéhoto vzťahu a má za to, že
striedavá starostlivosť je v súčasnosti jednoznačne v záujme mal. Alexa, nakoľko dieťa bude zverené

aj do starostlivosti otca, ktorý uznáva pozíciu druhého rodiča v živote dieťaťa a nebude brániť styku
s matkou. Ak by súd nerozhodol o striedavej starostlivosti, rola otca mal. Alexa vo výchove bude v
dôsledku prehlbujúceho sa konfliktu postupne vyhasínať. V konaní neboli preukázané žiadne objektívne
okolnosti, ktoré by svedčili pre zachovanie matky ako primárneho rodiča v starostlivosti o mal. Alexa.
Striedavá starostlivosť podporí ďalšie napredovanie mal. Alexa, keďže bolo preukázaný na vývoji mal.

dieťaťa za posledných niekoľko mesiacov, kedy otec mal možnosť sa reálne podieľať na starostlivosti o
dieťa, výrazný pozitívny posun. Bolo preukázané, že v čase, keď otec dieťaťa nemal možnosť žiadnej
ingerencie vo vzťahu k starostlivosti o mal. Alexa, takáto potrebná starostlivosť zo strany matky a
podpora zo strany matky Alexovi poskytovaná nebola. Súd sa stotožnil s názorom otca dieťaťa, že ak by
mal. Alex naďalej bol ponechaný v osobnej starostlivosti matky, naplnilo by sa nebezpečenstvo v podobe

nezvratného zaostávania vo vývine. Uvedené nebezpečenstvo vyplýva aj z preukázanej neochoty a
neschopnosti matky s otcom dieťaťa komunikovať o zásadných veciach týkajúcich sa mal. Alexa.

42. Pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je základným kritériom hľadisko
zásadne rovnakej životnej úrovne, čo je hľadisko, ktoré sa uplatňuje prednostne pred iným všeobecným

hľadiskom, odôvodnenými potrebami a majetkovými pomermi povinného. Životnú úroveň možno
vymedziť ako určitý stupeň uspokojovania životných, to je hmotných i duchovných potrieb subjektu,
zahrňuje v sebe predovšetkým úroveň výživy, obliekania, bývania, vzdelania a kultúry a je preto treba
zohľadniť nielen faktickú príjmovú zárobkovú stránku, ale je nutné brať zreteľ aj k celkovej hodnote a
rozsahu hnuteľného a nehnuteľného majetku rodiča.

43. Vyživovacia povinnosť rodiča k dieťaťu je jednou zo základných vyživovacích povinností, ktorá je
upravená v Zákone o rodine. Táto vyživovacia povinnosť trvá pokiaľ dieťa nie je schopné samo sa
živiť. Otec dieťaťa je spoločníkom a konateľom spoločnosti E. F., F..E..D.., P. - M., F..E..D.., I. F.-P.,s.r.o. s mesačným príjmom podľa jeho uvedenia 1.000 Eur. Matka pracuje v súkromnej škôlke W. s
príjmom zhruba vo výške minimálnej mzdy. Vzhľadom na vyšší príjem otca dieťaťa ako je príjem matky
aj napriek striedavej starostlivosti súd určil otcovi dieťaťa povinnosť prispievať na výživu sumou 80 Eur

mesačne k rukám matky, nakoľko takto určené výživné zodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam ako
aj majetkovým pomerom a odôvodneným potrebám dieťaťa. Zákon nechápe ako pravidlo, že výživné
sa počas striedavej starostlivosti neurčí. Mesačné náklady dieťaťa sú primerané jeho veku, zárobkové
možnosti a schopnosti otca sú lepšie oproti zárobkovým možnostiam, schopnostiam a majetkovým
pomerom matky. Žiaden z nich nemá iné vyživovacie povinnosti. O dieťa sa bude starať každý z nich

polovicou mesiaca. Vzhľadom na vyšší príjem je nevyhnutné, aby prispieval na potreby dieťaťa otec
väčším podielom ako matka z celkovej sumy nákladov. Súd ma za to, že neurčením výživného zo strany
otca by bolo zabezpečenie potrieb dieťaťa ohrozené. Súd nemôže pripustiť stav, že otec na zvýšené
náklady dieťaťa neprispeje z dôvodov, že s matkou nekomunikujú. Zároveň súd určil, že každý z rodičov
bude hradiť potreby dieťaťa v čase, keď bude dieťa v jeho osobnej starostlivosti.

44. Súd nepristúpil k ďalšiemu vykonávaniu dokazovania, ktoré navrhovala na pojednávaní dňa
10.11.2016 právna zástupkyňa matky z dôvodov záujmu mal. Alexa, ktorý sa nachádza vo fáze,
kedy je potrebné ho podporovať a zabezpečiť starostlivosť v takom rozsahu, aby sa jeho zaostávanie
odstránilo, aby sa čo najskôr upravili pomery vo výchove mal. dieťaťa. Podľa názoru súdu by ďalšie
dokazovanie bolo nehospodárne a neúčelné aj vzhľadom na rozsah už vykonaného dokazovania v

priebehu konania / niekoľko znaleckých posudkov, lekárske správy, vyjadrenia kolízneho opatrovníka,
vyjadrenia psychológa/, na základe ktorého súd zistil všetky potrebné skutočnosti pre rozhodnutie. Súd
zamietol ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania zo strany právnej zástupkyne matky, nakoľko ide o
konanie týkajúce sa starostlivosti o dieťa, ktoré je nutné prejednať čo najrýchlejšie, nakoľko plynutie
času môže mať nezvratné dôsledky na vzťah rodiča s dieťaťom, s ktorým po túto dobu dieťa žije.

Matke dieťaťa bolo umožnené sa pred súdom vyjadriť, pričom na pojednávanie, ktoré súd nariadil
dňa 10.11.2016, sa nedostavila bez uvedenia vážnych dôvodov. Súd musí o starostlivosti maloletých
rozhodnúť čo najrýchlejšie, aby nedochádzalo k ďalšiemu porušovaniu základných práv maloletého a
jeho rodičov.

45. Súd rozhodol, že zastupovať mal. Alexa, spravovať jeho majetok budú obaja rodičia, pretože nezistil
žiaden dôvod, pre ktorý by mal byť otec na tomto svojom práve obmedzený.

46. Zároveň upravil stretávanie mal. Alexa s rodičmi počas Vianoc tak, aby každý z rodičov mohol tráviť
vianočné sviatky s dieťaťom striedavo, vzhľadom na osobitný charakter týchto sviatkov.

47. Podľa § 233 CSP, na návrh strany, ktorej by inak hrozilo nebezpečenstvo ťažko nahraditeľnej alebo
značnej škody alebo inej ujmy, súd môže vo výroku rozsudku vysloviť, že rozsudok je vykonateľný
doručením; taký výrok sa na účely odvolania považuje za uznesenie.

48. Súd na návrh právnej zástupkyne otca vyslovil, že rozsudok je vykonateľný doručením, nakoľko má
za to, že otcovi dieťaťa by inak hrozilo nebezpečenstvo ujmy vzhľadom na dĺžku konania, vzhľadom
na skutočnosť, že v období začatia konania sa nemohol otec so synom pravidelne stretávať, pričom
v súčasnosti sú vzťahy medzi otcom a dieťaťom stabilizované a je v záujme dieťaťa, aby uplatňoval
otcovskú rolu pri výchove maloletého. Súd nemôže dopustiť, aby jedným z rozhodujúcich faktorov

odcudzenia medzi synom a otcom mohla byť popri problematickom vzťahu rodičov aj dĺžka súdneho
konania. Súd nemôže pripustiť, aby došlo k narušeniu vzájomných väzieb a rodinného vzťahu s ohľadom
na význam konania vo veciach starostlivosti o maloletých, keď v dôsledku neprimerane dlhého konania
môže dôjsť k fatálnym následkom k odcudzeniu, respektíve k zásadnému narušeniu rodinnej väzby.

49. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak. O trovách konania súd rozhodol v zmysle citovaného ustanovenia.

50. O trovách štátu v súvislosti so znaleckým dokazovaním rozhodne súd samostatným uznesením,
vzhľadom na skutočnosť, že doposiaľ nebolo rozhodnuté o odvolaní matky proti povinnosti zložiť

preddavok, a teda z uvedeného dôvodu nie je možné v tomto štádiu konania o trovách štátu relevantne
rozhodnúť.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutie smeruje, písomne v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie

nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (62 ods. 1 CMP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP).

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 376 ods. 1 CMP).