Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 30. november 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/250/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6613213522
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Gandžala, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6613213522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD.

a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Jany Haluškovej, v spore žalobcu A.. J. R., s trvalým pobytom V.
J. XX, XXX XX Z., proti žalovanému Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej
republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810 05 Bratislava, o náhradu škody vo výške 20.000,- Eur,
na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č.k. 8C/70/2013-86 zo dňa 06.
03. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. 1. Okresný súd Lučenec ako súd prvej inštancie (ďalej aj „okresný súd“ resp. „súd prvej inštancie“
event. „prvoinštančný súd“) rozsudkom zo dňa 06. 03. 2015 žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal
zaplatenia náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom vo výške 20.000 Eur, zamietol
(prvý výrok). Žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania vo výške 59,82 Eur, v lehote
troch dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok).
1. 2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca sa žalobou domáhal voči
žalovanému náhrady škody (pozostávajúcej zo skutočnej škody a nemajetkovej ujmy) vo výške 20.000

Eur, za nezákonný zásah do jeho majetkových práv. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že Stavebný úrad
pri Mestskom úrade v Lučenci v roku 2007 vydal nezákonným rozhodnutím dňa 22.10.2007 stavebné
povoleni, č.k. S. na stavbu „Obytný súbor samostatne stojacich rodinných domov a bytových domov
H. C. Y. V. - SO komunikácie a spevnené plochy na časť Prístupová komunikácia, vetva A“ pre Milys
s.r.o. na cudzích pozemkoch bez súhlasu ich majiteľa. V dôsledku tohto došlo k čiastočnej realizácií
stavby, ktorá bola používaná v rozpore so zákonom bez kolaudácie. V dôsledku provizórnej komunikácie
stavebníkov došlo k podstatnému zásahu do jeho majetkových práv, k poškodeniu statiky jeho domu

a k vysokej prašnosti. Stavebný úrad nerešpektoval schválený územný plán Mesta Z., v ktorom
nebola zahrnutá predmetná komunikácia a nezasiahol proti stavebníkovi, keď nedokončenú stavbu
užíval v rozpore so Stavebným zákonom bez kolaudácie, čo mu (žalobcovi) spôsobilo a spôsobuje
rozsiahle škody na rodinnom majetku a priľahlých stavbách. Stavebný úrad napriek vypršaniu lehoty
predmetného stavebného povolenia dňa 31.12.2010 a právoplatným súdnym rozhodnutím vo veci
vlastníctva pozemku, predmetné stavebné povolenie nezrušil ani nepredĺžil. Nárok na náhradu škody
podľa žalobcu vyplýva zo stavebného povolenia bod 3 povinnosti stavebníka, nahradiť preukázanú

škodu spôsobenú pri výstavbe vlastníkom cudzích nehnuteľností. Keďže uplatnenie náhrady od
stavebníka za daných okolností nie je podľa neho možné, lebo je právne krytý nezákonným rozhodnutím
Stavebného úradu a nevykonávaním stavebného dozoru. Sumu 20 000,- Eur požaduje ako odškodné za
podstatný zásah do užívania svojho majetku, ktoré navyše obmedzila vysoká prašnosť, pričom jeho dvorv lete je nevyužiteľný, v záhrade úroda znehodnotená, nemožno vetrať dom a prach je všade prítomný.
Vibrácie od nákladných áut poškodili statiku domu - všetky obvodové múry sú popukané a všetky priečky
sú popukané. Poškodenie vodovodného potrubia pod provizórnou komunikáciou spôsobuje vytápanie

pivničných priestorov. Žalobca sa ďalej odvolával na porušenie dodatkového protokolu k Dohovoru
č.1 ochrana majetku. Žalobca dal podanie na Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja
č.k. 17975/B622-SV/36382/TO - návrh na predbežné prerokovanie náhrady škody v zmysle zákona č.
514/2003 Z.z., čo uvedené ministerstvo neakceptovalo a preto sa podľa § 9 ods. 1, 2 zák. č. 514/2003
Z.z. domáhal neuspokojeného nároku na súde.

1. 3. V ďalšej časti odôvodnenia rozhodnutia súd prvej inštancie poukázal na vyjadrenie žalovanej, na
vykonané dokazovanie a na relevantné zákonné ustanovenia (§ 3, § 4 ods. 1, 2, § 9 ods. 1, § 15 ods.
1 a § 16 ods. 4 zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov - ďalej aj „zák. č. 514/2003 Z.z.“ a na ustanovenie § 21 Občianskeho
zákonníka).
1. 4. Zamietnutie žaloby odôvodnil súd prvej inštancie tým, že vzhľadom na skutočnosť, že žalobca sa

domáha náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom orgánu verejnej správy (konkrétne
stavebného odboru Mestského úradu Z.) podľa zák. č. 514/2003 Z.z., pričom sa tohto nároku domáha
voči Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, uplatnil si nárok voči
subjektu, ktorý nie je pasívne vecne legitimovaný v tomto v spore, pretože uvedený subjekt nie je podľa §
3 ods. 1 a § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. nositeľom subjektívnej povinnosti z tohto druhu zodpovednosti,

jej nositeľom a teda aj pasívne vecne legitimovaným subjektom je samotný štát.
1. 5. Súd prvej inštancie zároveň poukázal i na to, že (v súlade s uznesením Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 193/2009 zo dňa 29. septembra 2009) vyzval žalobcu uznesením
č.k. 8C/70/2013-65 zo dňa 28. 10. 2014 podľa v tej dobe platného a účinného ustanovenia § 43 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „O.s.p.“), aby označil žalovaný subjekt tak, aby toto označenie

korešpondovalo s obsahovou stránkou žaloby. Táto výzva bola žalobcovi doručená (fikciou doručenia
podľa § 46 ods. 2 O.s.p. ) dňa 27. 11. 2014. Žalobca žalobu neopravil a preto po márnej výzve pohľadom
odstránenia vád žaloby vo veci konal a rozhodol.
1. 6. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil aplikáciu v tej dobe platného a účinného ustanovenia §
142 ods. 1 s použitím § 137 O.s.p. a žalovanému, ktorý bol v spore (pôvodne - v konaní) plne úspešný,

priznal presne špecifikovanú náhradu trov konania.

2. 1. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, v ktorom žiadal
„zrušenie rozsudku v celom rozsahu“. Zároveň sa domáhal rozhodnutia: „Súd vylučuje žalovaného
z prejednávania veci. Súd čiastočne akceptuje pozmeňujúci návrh žalobcu na zmenu identifikácie

žalovaného a to v časti: Žalovaný: Slovenská republika.“
2. 2. V odôvodnení odvolania uviedol, že „náhradu škody treba žiadať od Ministerstva dopravy, výstavby
a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, ale už žalobu o náhradu škody treba podať proti Slovenskej
republike. Zákon č. 514/2003 Z.z. túto podmienku nemá zahrnutú v paragrafovanom znení.“ Ďalej
namietal, že „žalovaný nepredložil súdu žiadnu plnú môcť byť zástupcom Slovenskej republiky. Žalovaný

de facto spochybnil svoju pozíciu byť účastníkom konania tzn., že on nie je právne relevantným
účastníkomkonania.(...)Pretožalovanýnemáprávopodávaťakékoľveknávrhyvsúdnomkonaní.Mohol
sa vzdať byť účastníkom súdneho konania, respektíve súd ho mal vylúčiť z prejednávania tejto žaloby.
Vzhľadom ku skutočnosti, že žalovaný vystupoval pred súdom bez plnej moci a predložil dôkazy, že
nie je legitímnym účastníkom konania, žalobca pokladá súdne konanie za zmätočné!“ Ďalej žalobca

uviedol, že „má za to čo, že SR možno žalovať iba na medzinárodnej úrovni. Zákon č. 514/2003 Z.z.
jednoznačne definuje zodpovednosť orgánov verejnej správy za škody, ktoré spôsobili. Žalobca dal na
začiatku pojednávania návrh na zmenu žalovaného, ale žalovaný nesúhlasil so zmenou. Preto montovať
SR do žaloby je procesne náročnejšie. Štatutármi SR je premiér vlády Slovenskej republiky a prezident
SR. Podľa nálezu NS SR byť títo štatutári mali dávať plnú moc na zastupovanie SR pred súdom, lebo

zákon č. 514/2003 neupravuje zastupovanie SR pred súdmi SR.“

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Odvolanie žalobcu bolo podané ešte za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho

poriadku (ďalej aj „O.s.p“), ktorý bol ku dňu 01. 07. 2016 zrušený zákonom č. 160/2015 Z.z., Civilný
sporový poriadok. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť nový procesnoprávny kódex - Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý v prechodných ustanoveniach, v § 470 ods. 1 uvádza: „Ak nie je
ustanovené inak, platí tento zákon aj na konanie začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.“ Zcitovaného ustanovenia vyplýva, že vzhľadom na skutočnosť, že rozhodovanie o odvolaní prebieha
už v dobe účinnosti CSP, bolo potrebné na odvolacie konanie aplikovať príslušné ustanovenia CSP s
poukazom na ustanovenie § 470 ods. 2 veta prvá CSP, v zmysle ktorého právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti CSP, zostávajú zachované.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v rozsahu určenom ustanoveniami § 379, §
380 a 381 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario s použitím § 219 ods.
3 CSP a rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.

6. 1. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.
6. 2. Podľa ods. 2 vyššie citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje
s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie
správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia,prípadnedoplniťnazdôrazneniesprávnostinapadnutého

rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s odvolaním napadnutým rozsudkom prvoinštančného súdu
odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok je vecne správny. Odvolací súd (v súlade s vyššie
citovaným ustanovením § 387 ods. 2 CSP) sa v zásade v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením

jeho rozhodnutia, ktoré je dostatočne podrobné, ale i dostatočne jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a
logickým spôsobom sa vysporiadava s relevantnými skutkovými i právnymi otázkami a aspektmi, a teda
spĺňa zákonné kritéria odôvodnenia uvedené v ustanovení § 220 ods. 2 CSP.

8. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia (v súlade s citovaným § 387 ods.

2 CSP) preto poukazuje len na najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalobcu uvedené
v odvolaní.

9. V prvom rade odvolací súd konštatuje, že zo žaloby je zrejmé, že žalobca sa svojho nároku domáhal
z titulu náhrady škody podľa ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z., ktorá mu mala vzniknúť

nesprávnym úradným postupom Stavebného úradu v Z. (Stavebného odboru Mestského úradu Z.) v
rámci výkonu štátnej správy, pričom ako žalovaného, teda ako zodpovedný subjekt označil Ministerstvo
dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, so sídlom Námestie Slobody 6, 810
05 Bratislava. Z citovaného zákona však vyplýva, že zodpovedným subjektom za škodu spôsobenú
orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci (teda i pri výkone štátnej správy) zodpovedá štát (§ 3

ods. 1, § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.), teda Slovenská republika, v mene ktorej koná príslušný orgán
(§ 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.). Z toho vyplýva, že v prípade ak sa poškodená osoba domáha tohto
osobitného druhu zodpovednosti v súdnom spore, pasívne vecne legitimovaným subjektom v takomto
spore je vždy štát, teda Slovenská republika, za ktorú koná (podľa konkrétnych okolností) niektorý z
príslušných orgánov zákonne definovaných v ustanovení § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z.. Ministerstvo,

resp. iný ústredný orgán štátnej správy, prípadne akýkoľvek ďalší subjekt uvedený v ustanovení § 4 ods.
1 zák. č. 514/2003 Z.z. nie je sám osebe zodpovedným subjektom v zmysle zák. č. 514/2003 Z.z., teda
inak povedané, v prípade sporu týkajúceho sa tohto osobitného druhu zodpovednosti, nie je v spore
pasívne vecne legitimovaným subjektom.

10. Z vyššie uvedeného vyplýva, že za situácie, keď sa žalobca nároku z titulu náhrady škody podľa
ustanovenia § 9 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. domáhal nie voči Slovenskej republike v mene ktorej koná
Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v Bratislave, ale priamo voči
Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky v Bratislave, rozhodol súd
prvej inštancie správne, keď jeho žalobu z nedostatku pasívnej vecne legitimácie zamietol.

11. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387
ods. 1, 2 CSP potvrdil.

12. Len pre úplnosť odvolací súd v súvislosti s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní uvádza, že

orgány uvedené ustanovenie § 4 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. sú oprávnené konať v mene Slovenskej
republiky v rozsahu svojich zákonných kompetencií bez toho, aby im štát udeľoval „plnú moc“.13. Odvolací súd taktiež poznamenáva, že z obsahu spisu (teda ani zo zápisníc z pojednávaní na
prvoinštančnom súde) nevyplýva pravdivosť jeho tvrdenia uvedeného v odvolaní, že „dal na začiatku
pojednávania návrh na zmenu žalovaného, ale žalovaný nesúhlasil so zmenou“. Takýto procesnoprávny

návrh na zmenu označenia žalovaného sa v spise (teda ani v zápisniciach z pojednávaní na
prvoinštančnom súde) nenachádza.

14. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný a preto mu podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods.
1 CSP vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalovaný si však náhradu trov odvolacieho

konania neuplatnil a keďže existenciu účelne vynaložených trov odvolacieho konania žalovaného nemal
odvolací súd preukázanú ani zo spisu, náhradu trov odvolacieho konania mu nepriznal.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).