Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, December 1, 2016

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14C/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5116216285
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2016:5116216285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Žiline v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom, v právnej veci

navrhovateľa: C. M., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/XX, J., právne zastúpená JUDr. Václavom
Jaroščiakom, advokátom, so sídlom M. Rázusa 14, Žilina, proti povinnému: B. M., nar. XX.X.XXXX,
bytom Do I. XXX/X, W., právne zastúpený Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., so sídlom D.
Dlabača 35, Žilina, v konaní o určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

Súd u k l a d á povinnému zaplatiť navrhovateľke príspevok na výživu za obdobie od 1.2.2016 do
22.6.2016 v sume 757,33 eur, ktorý mu povoľuje zaplatiť v splátkach po 200 eur mesačne, vždy do 20-
teho dňa v mesiaci počnúc vyhlásením rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za

následok zročnosť celého plnenia.

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným súdu dňa 20.6.2016 domáhala voči povinnému uloženia
povinnosti prispievať jej na výživu od 1.2.2016 do 22.6.2016 mesačne sumou 160,- eur splatnou do 10
dňa v mesiaci.
2. Návrh odôvodnila tým, že z vzťahu udržiavaného s odporcom od XX.X.XXXX sa narodil syn A.
M., ktorého otcovstvo bolo určené vyhlásením rodičov. So synom je na rodičovskej dovolenke a jej

jediný príjem tvorí rodičovský príspevok vo výške 200,- eur mesačne a prídavky na maloletého 23,- eur
mesačne. Pred nástupom na materskú dovolenku pracovala ako čašníčka v ŠARIŠ pub, s.r.o.. Po tom,
ako musela opustiť spoločnú domácnosť jej bolo poskytnuté ubytovanie v krízovom centre, kde žije s
maloletým. V súčasnosti jej povinný neprispieva na výživu. Príjmy jej nestačia pokryť výdavky. Tie sú
tvorené nákladmi 90,- eur nájom, 18,- eur hygiena a 110,- eur oblečenie. Poukázala na skutočnosť, že
povinný podnikal viac ako 13 rokov a práve v tomto čase účelovo ukončil podnikanie. Príspevok žiada
od 1.2.2016, od odchodu zo spoločnej domácnosti.

3. Povinný vo vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovateľka po bezdôvodnom odchode zo spoločnej
domácnosti mu odmietala umožniť styk s dieťaťom, zastrašovala ho, vyhrážala sa políciou, čo naňho
mimoriadne zle pôsobilo. Svojich práv sa musel domáhať v súdnom konaní 15P/68/2016. Konanie matky
považoval absolútne za nemorálne a v rozpore s dobrými mravmi, následkom čoho navrhol nepriznať
jej právo na výživné.

4. Poukázal tiež na to, že z predchádzajúceho manželstva má 4 vyživovacie povinnosti voči deťom, kde
vyživovacia povinnosť bola ustálená vo výške 260 eur až 230 eur na každé dieťa. Ukončiť podnikanie
ho donútila zlá finančná situácia a snaha nájsť si zamestnanie.5. Vo veci súd nariadil pojednávanie.

6. Navrhovateľka na pojednávaní uviedla, že nárok je uplatnený v súlade s ust. § 74 ods. 1 Zák. o rodine

podľa ktorého, otec dieťaťa za ktorého matka dieťaťa je vydatá je povinný najdlhšie po dobu dvoch rokov,
najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej výživy a poskytnúť jej príspevok
na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom. Navrhovateľka s povinným žili v spoločnej
domácnosti do polovice novembra 2015, kedy ju povinný vyhodil z rodinného domu, ktorého v tom
čase bol spoluvlastníkom a neskôr previedol podiel na sestru. Všetky okolnosti opustenia domácnosti

boli opísané v konaní č. 15P/68/2016. Navrhovateľka po odchode zo spoločnej domácnosti bývala istý
čas u svojej sestry a následne bola ubytovaná v krízovom centre pre slobodné matky. Po odchode z
domácnosti povinný prispel na výživu syna a jeho matky a to sumou 300 eur, ktorú dostala v mesiaci
decembri a 150 eur v januári. K možnostiam odporcu uviedla, že pokiaľ žili v spoločnej domácnosti,
odporca prispieval na spoločnú domácnosť priamo tým, že dával navrhovateľke mesačne min. 500 eur
na potreby domácnosti (strava) a potreby mal. dieťaťa. Po odchode z domácnosti od 1.2.2016 pozostáva

príjem matky zo sumy 203 eur, ktorým je rodičovský príspevok, 23,36 eur prídavky na dieťa a neskoršie
aj 30 eur výživné, ktoré platil otec na mal. dieťa. Iný príjem navrhovateľka nemá. Z tohto príjmu sú
výdavky smerom k dieťaťu najmenej 150 eur mesačne, spočívajúce vo výdavkoch na hygienu, plienky,
strava a pod. Za ubytovanie v krízovom centre platí 100 eur mesačne, rovnako prispievala sestre, keď
u nej bývala. Vlastné výdavky označila ako náklady na hygienu 20 eur mesačne, stravovanie 100 eur

mesačne, oblečenie v priemere najmenej 30 eur mesačne, výdavky na telefón 10 eur, bývanie 100 eur
mesačne, a paušálne iné výdavky, cestovné s dieťaťom k lekárovi, na kontroly, na výlet, spolu v rozmedzí
270 - 280 eur mesačne nevyhnutné výdavky.

7. K vyjadreniu povinného vo vzťahu k vytýkanému konaniu v rozpore s dobrými mravmi a príjmovým

a majetkovým pomerom uviedla, že obrana povinného je čisto účelná. Povinný v rámci podnikania
podľa vyjadrenia navrhovateľky mal príjem, čistý príjem najmenej 3000 eur mesačne. Na svoje štyri deti
rozvedenej manželke platil a prispieval sumou 1500 eur mesačne, ktorý odosielala sama navrhovateľka
počas spolužitia. Čestné prehlásenie jeho bývalej manželky o úhrade 30 eur mesačne je preto účelové.
Povinný vykonával živnosť najmä ako vodoinštalatér, pričom odborníkov v tejto profesii jej nedostatok.

Preto ak ukončil podnikanie, jedná sa o účelové konanie, prípadne následkom vzniku dlhov a vyhýbaniu
sa exekúciám. Poukázala aj na prevod podielov v nehnuteľnosti s.č. XXX v obci W., k. ú. W. darovacou
zmluvou, ktorej vklad bol povolený dňa 22.1.2016 k prevodu spoluvlastníckeho podielu 3/8 na M. C.,
nar. X.X.XXXX.
8. Povinný uviedol, že sú splnené podmienky na to, aby súd aplikoval ust. § 75 ods. 2 Z8k. o rodine,

s následkom nemožnosti priznať nárok na výživné, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi. Rozpor
je v správaní navrhovateľky, ktorá v rozhodnom období a to od februára do konca júna 2016 sa
povinnému vyhrážala a svojvoľne mu neumožňovala plniť si svoje rodičovské práva a povinnosti k mal.
Od vydania PO došlo k normalizácii vzťahov medzi navrhovateľkou a povinným a to v takom rozsahu, že
umožňuje otcovi styk s mal. nad rámec predbežného opatrenia, dokonca došlo k obnoveniu aj intímneho

vzťahu medzi navrhovateľkou a povinným. Počas rozhodného obdobia navrhovateľa neumožňovala
styk a to napriek tomu, že otec sa domáhal pomoci aj asistencie polície alebo kolízneho opatrovníka.
Konanienavrhovateľkymalovplyvnazdravotnýstavpovinnéhovtakomrozsahu,žebolnútenývyhľadať
pomoc psychológa a v tomto období mu psychológ predpísal ak medikamentóznu liečbu, nakoľko jeho
psychický stav vyvolaný správaním navrhovateľky bol tak vážny, že nemohol ani riadne vykonávať

podnikateľskú činnosť a bol nútený ako SZČO ukončiť podnikanie. Nikdy sa nechcel zbaviť nejakej
vyživovacej povinnosti alebo znížiť svoj príjem. K augustu 2016 povinný začal podnikať prostredníctvom
spoločnosti Jmont s.r.o..

9. Navrhovateľka vo výpovedi uviedla, že otcovi nikdy nebránila v styku s maloletým, avšak on nemal

záujem sa stretávať so synom. Celá ich komunikácia bola len o ich bývalom vzťahu. Nadával jej, vyhrážal
sa jej a všetko oznámila na polícii. Do konca januára jej dal peniaze pre ňu a syna, od februára sa
o nich nestaral až do apríla, kedy jej poslal 30 eur ako minimálne výživné zo zákona. Pre neplnenie
vyživovacej povinnosti podala trestné oznámenie na základe čoho doplatil výživné. Vo vzťahu k synovi
ho nezaujímalo nič, ani či bol chorý, či nepotrebuje lieky a podobne. Následkom núdze si musela

požičať peniaze od jej otca, kamarátka jej platila telefón. Z jej príjmu 230 eur platila 100 eur za nájom,
50 eur podľa dohody so sestrou a jej priateľom prispievala na najzákladnejšie potraviny, ako mäso,
múka, zemiaky a tak. Z ostatného kupovala synovi plienky, raňajky, desiaty, olovrant, večeru a všetko.
Povinného v súčasnosti navštevuje podľa uznesenia súdu so synom. Keďže predtým nemal záujem omal. a len sa chcel zahrať na dokonalého, tak išiel na úrad práce, kde dal žiadosť o predbežné opatrenie
a oháňal sa tým, že mu nechce umožniť stretávanie so synom. Poukázala na zdravotný stav povinného,
ktorý berie lieky na psychické choroby. Keď prišiel, len čakal autom pred panelákom a ani jej nezavolal,

nevedela či je pod vplyvom liekov alebo opitý. Naposledy, keď mal sám syna v starostlivosti a mali ísť
na zmrzlinu, nechal ho samého sedieť vpredu v detskom sedadle a syn zjedol jeho lieky, ktoré mal v
aute a musela ísť so synom do nemocnice. Na povinného sa nedá spoľahnúť, aby mohol byť s malým
sám. Keď si mal zobrať malého sám, tak mu povedala, aby si aspoň zobral niektoré svoje deti, aby mu
mal kto pomôcť. Na vychádzky som s ním chodila preto, aby si syn na neho zvykol, pretože po prvých

dvoch vychádzkach malý prišiel uplakaný a aby chodili na spoločné vychádzky chcel aj otec maloletého.
K obnoveniu spolužitia alebo intímneho vzťahu nedošlo.

10. Pri posudzovaní vyživovacej povinnosti medzi manželmi súd vychádzal z ustanovení zákona č.
36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len Zákon o rodine), konkrétne
z § 71, § 75 a násl..

11. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, otec dieťaťa, za ktorého matka dieťaťa nie je vydatá, je povinný
najdlhšie po dobu dvoch rokov, najneskôr odo dňa pôrodu prispievať matke primerane na úhradu jej
výživy a poskytnúť jej príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom.

12.Podľa§74ods.2Zákonaorodine,súdmôženanávrhtehotnejženyuložiťmužovi,ktoréhootcovstvo
je pravdepodobné, aby poskytol vopred sumu potrebnú na zabezpečenie jej výživy podľa odseku 1,
príspevok na úhradu nákladov spojených s tehotenstvom a pôrodom a sumu potrebnú na zabezpečenie
výživy dieťaťa po dobu, počas ktorej by žene patrila materská dovolenka podľa osobitného predpisu.

13. Podľa § 74 ods. 1 Zákona o rodine, právo žiadať príspevok na úhradu nákladov spojených s
tehotenstvom a pôrodom podľa odseku 1 sa premlčí uplynutím troch rokov odo dňa pôrodu.

14. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

15. Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine, výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

16. Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré
sú zročné vždy na mesiac dopredu.

17. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov ako aj oboznámením listinných dôkazov a zistil
nasledovný skutkový stav:

18. Súd z rodného listu o narodení mal. A. M., zistil, že tento sa narodil dňa XX.X.XXXX, jeho narodenie
je vedené v knihe narodení matričného úradu Žilina, zv. XXX, ročník XXXX, strana XX pod por. č. XXX,

otcom je povinný a matkou navrhovateľka.

19. Súd ďalej z rodných listov zistil, že povinný je otcom ďalších detí narodených z matky N. M., rod Z.
a to V. M., nar. XX.X.XXXX, M. M., nar. XX.X.XXXX, B. M., nar. XX.X.XXXX.

20. Podľa potvrdenia OÚ Žilina, odbor živnostenského podnikania zo dňa 4.4.2016, OÚ-ZA-
OZP1-2016/018011-2 zo dňa 4.4.2016, povinný podnikajúci pod IČO 40739082 ukončil podnikanie k
5.4.2016. Povinnému bol po ohlásení a registrácii vystavený kontrolný preukaz Úradu práce, soc. vecí
a rodiny.

21. Podľa čestného prehlásenie N. M., povinný prispieva na každé dieťa, ktoré mu bolo zverené v zmysle
rozsudku OS ZA 37P/471/2011-60 zo dňa 12.7.2012 vo výške 30 eur na každé dieťa.XX. Súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 37P/471/2011-60 zo dňa 12.7.2012 bolo
rozvedené manželstvo povinného s N. M., rod. Z. a maloleté deti B., nar. XX. 6. XXXX, V., nar. XX. 7.
XXXX, M., nar. XX. 4. XXXX a B., nar. XX. 2. XXXX, boli zverené na čas po rozvode manželstva do

osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na výživu mal. B. sumou 260 €, na mal. V.
sumou 260 €, na mal. M. sumou 250 € a na mal. B. sumou 230 € mesačne, a to 20. dňa mesiaca.

23. Podľa uznesenia OS Žilina 15P/68/2016-58 bolo rozhodnuté neodkladným opatrením vo veci
starostlivosti o A. M. v rozsahu stretávania sa otca s mal. A..

24. Podľa potvrdenia o podaní daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2014, povinný
udávalzákladdanevovýške675,89eursdaňovoupovinnosťou128,41eur,priobjemepredajavýrobkov
a služieb 101.519 eur a deklarovaných výdavkoch za zásoby 79.756 eur a služby 17.284 eur, spolu
97.040 eur. V roku 2015 uviedol nulovú daňovú povinnosť pri deklarovanom objeme predaja výrobkov
a služieb 106.123 eur, deklarovanými výdavkami zo zásoby 61.714 eur a za služby 40.651 eur, spolu
102.365 eur.

25. Súd mal v konaní preukázané, že účastníci nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária
a každý uhrádza vlastné výdavky. Táto skutočnosť sporná nebola.

26. Medzi účastníkmi boli sporné dôvody ohľadom opustenia spoločnej domácnosti, avšak tvrdenia ani

jedného z účastníkov preukázané neboli, naviac pokiaľ nie je preukázaná svojvôľa či zneužitie práva,
je podľa súdu táto skutočnosť bezpredmetná, pretože nikoho nemožno nútiť zotrvať v spolužití s inou
osobou. Súd preto ustálil, že dôvodom opustenia nebola svojvôľa, ale nezhody medzi rodičmi, rozpory
(vzájomné trestné oznámenia) ktoré vyústili do rozvratu vzájomných vzťahov a odsťahovaní sa matky
s maloletým synom k sestre a neskôr do krízového centra. Zreteľ je potrebné vziať aj na to, že matka

bývala v spoločnej domácnosti s ostatnými príbuznými otca jej dieťaťa.

27. Pokiaľ otec poukazoval na konanie matky v súvislosti s jeho stretávaním so synom na to, že mu
neumožňovala stretávanie, tieto skutočnosti nepreukázal, dokonca ani súd v konaní sp.zn. 15P/68/2016
takéto okolnosti nekonštatoval, poukázal len na potrebu dočasnej úpravy pre rozdielne názory k

vzájomnému styku. Jednoznačne rozpory rodičov vo vzťahu k úprave vzájomného stretávania sa so
spoločným dieťaťom, ktoré nie je schopné vysloviť vlastný názor, nemôžu dosahovať intenzitu správania
v rozpore so všeobecne zaužívanými hodnotami spoločnosti, teda ani rozpor s dobrými mravmi. Takýto
rozpor by mohol nastať až po tom, ak by matka nerešpektovala ani základný rámec stanovený súdom,
nie rámec stanovený predstavami rodiča. V konaní však k takejto skutočnosti nedošlo.

28. Vo vzťahu k schopnostiam a možnostiam povinného súd prihliadal aj k výške vyživovacej povinnosti
stanovenej rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 37P/471/2011-60 zo dňa 12.7.2012 ako aj možnostiam
povinného. Jednak súd musel prihliadnuť na skutočnosť, že otec maloletého A. je povinný plnením
vyživovacej povinnosti vo výške 1.000,- eur voči ostatným 4 deťom, ale aj na jeho možnosti dané

práve stanovenou výškou vyživovacej povinnosti, najmä z dôvodu, že súd napriek vyhlásenia bývalej
manželky nezistil konanie o zníženie rozsahu vyživovacej povinnosti. Súd prihliadal aj na výsledky z
podnikania, keď síce v roku 2015 nevykázal v podnikateľskej činnosti zisk, ale súd zistil nárast objemu
predaných výrobkov a služieb (obratu). Vo vzťahu k nákladom na dosiahnutie zisku neplatí priama
úmera vo vzťahu k ich prednosti pred plnením si vyživovacej povinnosti. Súd preto nemal preukázané,

že by k ukončeniu podnikateľskej činnosti povinného viedli ekonomické dôvody (nedostatok odbytu
- zákaziek), ani zdravotné prekážky, teda schopnosti povinného ustálil v rovnakom rozsahu ako pri
určovaním predchádzajúcich povinností. Nepochybne, v prípade mimoriadne nepriaznivej situácie by
neprichádzal do úvahy ani bezodplatný prevod spoluvlastníckeho podielu povinného v nehnuteľnosti.

29. Ustálením skutkových zistení mal súd preukázané, že je v schopnostiach povinného popri plnení si
vyživovacej povinnosti voči deťom, plniť si vyživovaciu povinnosť aj voči navrhovateľke, ktorá sa počas
rodičovskejdovolenkystaráospoločnéhosynaajejpríjemjezníženýnarozsahrodičovskéhopríspevku,
ktorého prevažná časť ne spotrebovaná vynaložením nákladov matky na zabezpečenie základných
potrieb. Štruktúra, výška a podiel nákladov nebol povinným v konaní spochybnený a súd ich považoval

za primerané.
30. Súd vzhľadom na vyššie uvedené zistenia konštatoval, že bolo povinnosťou povinného plniť
primerane prispievať matke ich maloletého syna, teda navrhovateľke na jej výživu obdobne, ako by
tomu bolo v prípade, keby syn vyrastal v manželstve rodičov. Účelom príspevku na výživu je priblížiťpostavenie nevydatej matky k postaveniu manželky počas obdobia, kedy je pre výchovu dieťaťa
nevyhnutné zabezpečiť osobnú starostlivosť a stým spojenými ekonomickými a sociálnymi následkami
rodičovstva (kritérium primeranosti).

31. Súd preto návrh považoval za dôvodný a priznal navrhovateľke nárok na príspevok na výživu od
1.2.2016 do konca dvoch rokov od pôvodu mal. dieťaťa, teda do 22.6.2016 vo výške 160,- eur mesačne,
pričom z dôvodu ohrozenia zabezpečenia základných potrieb a plnenia vyživovacej povinnosti voči
ostatným odkázaným na výživu, súd povolil povinnému plniť pod hrozbou straty výhody splátok vo výške

200 eur mesačne vždy do 20 dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku.

32. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. Nakoľko žiaden z účastníkov si neuplatnil
nárok na náhradu trov konania a súd nezistil dôvody podľa § 53 CMP, rozhodol tak, že žiadnemu z
účastníkov nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte

rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 62 ods. 1 CMP odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo
neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 CMP odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Podľa ust. § 63 CMP V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové
dôkazné návrhy.

Podľa § 63 ods. 1 Zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok), ak podkladom na exekúciu je exekučný titul, v ktorom sa ukladá povinnosť zaplatiť peňažnú
sumu, exekúciu možno vykonať: a) zrážkami zo mzdy a iných príjmov, b) prikázaním pohľadávky,
c) predajom hnuteľných vecí, d) predajom cenných papierov, e) predajom nehnuteľností, f) predajom
podniku, g) príkazom na zadržanie vodičského preukazu.