Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6To/82/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115010735
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evžen Kelij
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7115010735.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu JUDr. Evžena Kelija a členov JUDr. Mareka
Dudíka a JUDr. Zoltána Szalaya, v trestnej veci obžalovaného A. C. pre prečin marenia výkonu úradného
rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 29. novembra 2016 v
Košiciach o odvolaní obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 1. 8. 2016, sp. zn.
3T/31/2015 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného A. C..

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Košice I (ďalej len „prvostupňový súd“) zo dňa 1. 8. 2016, sp.
zn. 3T/31/2015 bol obžalovaný A. C. uznaný vinným pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin marenia
výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. d) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je
to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Bol mu za to uložený podľa § 348 ods. 1, § 38 ods. 4, § 37 písm. m) Tr. zák. trest odňatia slobody v
trvaní 1 roka, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon
trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, súčasne podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. i trest
zákazu činnosti viesť všetky druhy motorových vozidiel na dobu 2 rokov.

Proti rozsudku podal odvolanie obžalovaný A. C. (ďalej len „odvolateľ“), a to bezprostredne po jeho
vyhlásení do zápisnice o hlavnom pojednávaní proti výroku o vine a treste.

V písomnom odôvodnení podaného opravného prostriedku - prostredníctvom obhajcu JUDr. Gerharda
Zvoláneka - žiada, aby odvolací súd ho oslobodil spod obžaloby, alternatívne, aby zrušil napadnuté
rozhodnutie a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Ako najpodstatnejší

odvolací dôvod uvádza, že v čase skutku sa nachádzal v autoservise vo S., o skutku sa dozvedel až po
predvedení na políciu, čo môže potvrdiť svedok A. Z.. On predmetný deň vôbec neprišiel do kontaktu
s príslušníkmi policajného zboru O. T. a W. P., preto nemohol byť ani podrobený dychovej skúške, tejto
bol podrobený ako vodič Ľ. C.. Za najpodstatnejšie pochybenie považuje to, že príslušní policajti robili
krokynaodstráneniepochybenia,atoprostredníctvomrekognície,pričomtátobolavykonanápodľajeho
fotografií a jeho brata. V dôsledku uvedeného teda nebola jeho vina preukázaná dôkazmi vykonanými v

súladestrestnýmporiadkom,pričomvýrokovinemožnozaložiťlennadôkazochvylučujúcichakékoľvek
pochybnosti o skutku.

Podané odvolanie zdôvodnil aj sám odvolateľ, ktorý obdobne ako najpodstatnejšie pochybenie trestného
konania uvádza porušenie postupu v zmysle § 126 ods. 1, ods. 3 Tr. por. s tým, že nebol výsluchom
svedka vykonaný opis osoby, pričom v rámci rekognície boli predložené svedkom - príslušníkom

polície fotografie a pôvodne bol v priestupkovom konaní jeho brat, ktorý preukazoval na dopravnom
inšpektoráte, že predmetný deň neviedol uvedené motorové vozidlo. Tento dôkaz je teda nezákonný aprocesne nepoužiteľný - i s prihliadnutím na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva. Pripomína
i tzv. teóriu „ovocia z otráveného stromu“ s odkazom na rozhodnutia tak Najvyššieho súdu SR,
ako i Okresného súdu Košice I. Pokračuje námietkou, že mu nebolo umožnené preštudovať spis,

nepodpísal záznam o dychovej skúške a stotožnenie podpisu znalcom z odboru grafológia prvostupňový
súd zamietol. Následne - po vyhlásení rozsudku - sa dozvedel o zastrašovaní určitých osôb, ktoré
mohli svedčiť v jeho prospech. Napokon namieta, že kriminálna minulosť nemôže byť v neprospech
obžalovaného a došlo k porušeniu jednej zo základných zásad trestného konania, a to „in dubio pro
reo“. Navrhol preto, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, alebo sám doplnil dokazovanie ako

podklad pre spravodlivé a nestranné rozhodnutie. Spomenul i zákaz sebaobviňovania, preto využil svoje
právo a nevypovedal.

Prokurátor nevyužil svoje oprávnenie procesnej strany v zmysle § 314 Tr. por. a k podanému odvolaniu
a jeho dôvodom sa nevyjadril.

Obhajca obžalovaného v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí poukázal na nesprávny postup
príslušníkov policajného zboru, ktorí svojim neskorším postupom chceli napraviť pochybenie, ale i tak
nebola vytvorená úplná mozaika dôkazov, na základe ktorých by bolo možné odvolateľa uznať vinným.
Prvostupňový súd mal postupovať v súlade so zásadou „in dubio pro reo“ a odvolateľa oslobodiť a v
dôsledkuuvedenéhonavrhol,abyodvolacísúdbuďpriamooslobodilobžalovanéhospodobžaloby,resp.

zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Prokurátorvkonečnomnávrhunaverejnomzasadnutípoukázalnapodrobnéodôvodnenienapadnutého
rozhodnutia prvostupňového súdu, ktoré považuje za vecne správne, ako aj uloženie trestu odňatia
slobody, i trestu zákazu činnosti a navrhol odvolanie odvolateľa ako nedôvodné zamietnuť.

Odvolateľ v konečnom návrhu na verejnom zasadnutí uviedol, že považuje napadnutý rozsudok za
nesprávny, zotrval na svojom tvrdení, že sa žalovaného skutku nedopustil, nebol na mieste činu a celá
vec je vykonštruovaná. V tomto prípade boli zastrašované osoby prichádzajúce do úvahy ako svedkovia,
a to telefonicky. Pokračoval opätovnou námietkou opoznávania podľa fotografií, nakoľko jeho výzor sa

medzičasom zmenil. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil prvostupňovému
súdu na nové prejednanie a rozhodnutie, nakoľko chce doplniť dokazovanie výsluchom ďalších svedkov.

Krajský súd ako súd odvolací (ďalej len „odvolací súd“ - § 315 Tr.por.) skôr, než začal plniť svoju
preskúmavaciu povinnosť podľa § 317 Tr.por. zisťoval, či odvolanie je prípustné, či bolo podané včas a

oprávnenou osobou a či nedošlo k vzdaniu sa práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného
odvolania, avšak z obsahu spisového materiálu zistil, že odvolanie je prípustné (§ 315 ods. 1 Tr.por.),
bolo podané včas - v zákonom stanovenej lehote a na mieste, kde možno tento opravný prostriedok
podať (§ 309 ods. 1 Tr.por.), oprávnenou osobou (§ 307 ods. 1, ods. 2 Tr.por.) a nedošlo k vzdaniu sa
práva na podanie odvolania alebo k späťvzatiu podaného odvolania.

Odvolací súd potom pri rozhodovaní o odvolaní odvolateľa postupoval v zmysle ustanovenia § 317 ods.
1 Tr.por. a preskúmal tak zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým podal
odvolateľ odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré
neboli odvolaním vytýkané neprihliadol, nakoľko by neodôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods.

1 Tr.por.

V zmysle citovaného zákonného ustanovenia - vyjadrujúceho revízny princíp - odvolací súd
preskúmava len tie výroky, proti ktorým podal odvolateľ odvolanie, ako i správnosť postupu konania,
predchádzajúceho napadnutému výroku rozsudku, s výnimkou, že odvolací súd musí prihliadnuť aj

na chyby, ktoré síce odvolaním neboli vytýkané, ale ktoré sú takej povahy, že by odôvodňovali
(po právoplatnosti rozsudku) podanie mimoriadneho opravného prostriedku - dovolania v zmysle
ustanovenia § 371 ods. 1 Tr.por.

Podľa § 2 ods. 10 Tr.por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav

veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr.por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo, i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Preskúmaním obsahu napadnutého rozhodnutia ako i obsahu podaného opravného prostriedku a
obsahu spisového materiálu, odvolací súd zistil nasledovné.

Vo vzťahu ku skutkovým zisteniam prvostupňového súdu je potrebné uviesť, že tieto majú plne oporu vo
vykonaných dôkazoch, na ktoré sa prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku odvolal a sú
podrobne rozobrané v odôvodnení preskúmavaného rozsudku. Nakoľko sa odvolací súd so zisteniami

súdu prvého stupňa plne stotožňuje, odkazuje v ďalšom i na správne dôvody v ňom uvedené.

Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, prvostupňový súd vykonal všetky dostupné a potrebné
dôkazy a to tak výsluchom obžalovaného, výsluchom svedkov, ako i listinnými dôkazmi, z ktorých
dôkazov po ich vykonaní vyplynulo, ako došlo k žalovaným skutkom.

Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého rozsudku - v súlade s ustanoveniami § 165 ods. 1, § 167
a § 168 ods. 1 Tr.por. - riadne, logicky a presvedčivo vyložil, ktoré skutočnosti vzal za preukázané, o
ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia pri rozhodovaní oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení
vykonaných dôkazov tak jednotlivo, ako i vo vzájomných súvislostiach.

Odvolací súd po splnení prieskumnej povinnosti zistil, že prvostupňový súd vo veci vykonal všetky
dostupné a potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu - v súlade s ustanovením § 2 ods.
10 Tr.por. a tieto i správne vyhodnotil v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr.por. Odvolací súd tak
nemal pochybnosti o správnosti skutkového výroku v napadnutom rozsudku, pretože tento zodpovedá

výsledkom dokazovania na hlavných pojednávaniach.

Odvolacísúdpovažujezapotrebnézvýrazniť-vzhodesozávermiprvostupňovéhosúdu-ževykonaným
dokazovaním bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že sa odvolateľ dopustil žalovaného
skutku, ktorý sa stal tak, ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu.

Vo vzťahu k odvolacím námietkam považuje odvolací súd za potrebné zvýrazniť, že tvrdenia odvolateľa,
ktoré tvoria podstatnú časť jeho obrany, sú tvrdenia obštrukčného charakteru a sú pochopiteľne
motivované snahou vyhnúť sa trestnej zodpovednosti za spáchanie žalovaného skutku a tým i uloženiu
trestu.

Súd prvého stupňa sa vyrovnal s obhajobou odvolateľa, čo vyplýva zo skutkových zistení súdu na
základe vykonaného dokazovania, ktoré obhajobné prednesy odvolateľa vyvracajú. Taktiež, zistené
skutkové zistenia pri právnych úvahách - pri právnej kvalifikácii skutku - správne podriadil pod príslušné
ustanovenie zákona, a preto odvolací súd nezistil žiadne pochybenia pri právnej kvalifikácii žalovaného
skutku.

Obdobne, správny je i výrok o uloženom treste, nakoľko pri jeho ukladaní prvostupňový súd postupoval
v súlade s ustanovením § 34 Tr.zák. a nasl. a pri určení druhu trestu a jeho výmery prihliadol správne
a to najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti, i na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy, vrátane zaistenia účelu trestu tak

z hľadiska individuálnej, ale i generálnej prevencie. Napokon, nebolo zistené pochybenie i vo vzťahu k
výroku o zaradení odvolateľa na výkon trestu odňatia slobody, ako i pri ukladaní trestu zákazu činnosti.

Odvolací súd - reagujúc na podstatné odvolacie námietky odvolateľa - považuje za potrebné zvýrazniť
nasledovné.

Z výpovede svedka A. Z. nemožno v žiadnom prípade vyvodiť záver, že by tento jednoznačne potvrdil,
že by bol v čase skutku s obžalovaným.Pokiaľsatýkapríbuznýchodvolateľa-manželkyO.C.abrataĽ.C.-títovyužilisvojezákonnéoprávnenie
v zmysle § 130 ods. 2 Tr. por. a vo veci ako príbuzní nevypovedali.

Je úplne bezpredmetná námietka odvolateľa, že rekognícia jeho osoby bola vykonaná podľa
fotodokumentácie, nakoľko podľa § 126 ods. 2 Tr. por., rekogníciu možno vykonať aj podľa fotografií,
prípadne s použitím technických prostriedkov. Zo spisového materiálu - priestupkového spisu - vyplýva,
že obaja svedkovia a to tak O. T., ako i W. P. ako členovia hliadky pred rekogníciou podľa fotografie
popísali osobu obžalovaného, teda bolo postupované v súlade s § 126 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého,

ak sa má výsluchom zistiť totožnosť nejakej osoby alebo veci, vyzve sa obvinený, resp. vyslúchaný,
aby ju opísal. Až potom sa mu má osoba alebo vec ukázať, a to medzi viacerými osobami podobného
zovňajšku, alebo vecami toho istého druhu. Naviac, rekognícia podľa fotografií sa vykonáva v prípade,
ak sa má zistiť podozrivá osoba.

Knámietkeonemožnostipreštudovaťtrestnýspisjetrebauviesťlentoľko,žeodvolateľoviboloznámený

termín možnosti preštudovania spisu, toto predvolanie osobne podpísal, avšak k preštudovaniu
vyšetrovacieho spisu sa nedostavil. Jeho námietka, že jeho podpis na zápise o dychovej skúške
nebol skúmaný grafológom, je irelevantný, nakoľko obidva záznamy podpisoval pod menom Ľ. C.
za prítomnosti členov hliadky. Vyhlásenia odvolateľa o zastrašovaní určitých osôb, resp. o potrebe
doplnenia dokazovania výsluchom ďalších svedkov sú veľmi všeobecné a nekonkrétne, teda v dôsledku

uvedeného neakceptovateľné.

Na základe vyššie uvedených skutočností preto krajský súd ako odvolací súd dospel k záveru, že
napadnutý rozsudok okresného súdu ako súdu prvého stupňa je vecne správny a spravodlivý vo
všetkých jeho výrokoch, zodpovedá vykonanému dokazovaniu a zo zisteného skutkového stavu vyplýva

jednoznačný záver nevzbudzujúci dôvodné pochybnosti, že žalovaný skutok spáchal odvolateľ zisteným
spôsobom i z preukázaného motívu, a preto postupom v zmysle § 319 Tr.por. odvolanie odvolateľa -
obžalovaného A. C. zamietol ako nedôvodné.

Poučenie:

Proti uzneseniu sťažnosť nie je prípustná (§ 185 ods. 2 Tr. por.).