Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 29, 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/240/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5716200418
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5716200418.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvŽiline,akosúdodvolací,vsenátevzloženízpredsedníčkysenátuJUDr.AmáliePaulerovej

a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcu - F. T., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom T. XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o.,
IČO: 47 234 466 so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 29, proti žalovanému - POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598 so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, o zaplatenie 576,00 eur s príslušenstvom, na základe
odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin č.k. 5C/18/2016 - 77 zo dňa 14.4.2016
takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom uložil okresný súd žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 576 eur
s 5,05 % - ným úrokom z omeškania ročne zo sumy 576 eur od 13.1.2016 do zaplatenia, to všetko
do troch dní od právoplatnosti rozsudku ( výrok I.) Žalovanému uložil aj povinnosť zaplatiť žalobcovi
trovy právneho zastúpenia vo výške 519,07 eur na účet právneho zástupcu žalobcu, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku ( výrok II.).

2. Vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 20.5.2013 úverovú zmluvu
č. 602300223, podľa ktorej poskytol žalovaný žalobcovi úver vo výške 600 eur, žalobca sa zaviazal
vrátiťposkytnutépeňažnéprostriedkyazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským
úverom vo výške 576 eur. Celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom sú tvorené
súčtom úroku vo výške 39,15 % ročne z poskytnutého úveru, čo predstavuje sumu vo výške 234,90
eur a administratívnych nákladov na vypracovanie a uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu
so všetkou administratívou s tým spojenou vo výške 341,10 eur. Žalobca ( dlžník ) sa zaviazal vrátiť

poskytnutý úver spolu s nákladmi do 28.5.2014. Výška RPMN bola v zmluve stanovená na 96 %,
priemerná RPMN na 39,20 %.

3. Z výpisu z klientskej zóny žalovaného vyplynulo, že mu žalobca splatil sumu vo výške 1 176 eur,
t.j. poskytnuté finančné prostriedky vo výške 600 eur a náklady spojené so spotrebiteľským úverom vo
výške 576 eur.

4. Žalobca výšku odplaty za úver ( spotrebiteľský ) považoval za priamo rozpornú s § 53 ods.6
Občianskeho zákonníka, administratívny poplatok vo výške 341,10 eur podľa neho obchádza zákon,
keďže svojimi dôsledkami sleduje zvýšenie odplaty za úver. Navyše zmluva neobsahuje náležitosti
vyžadované zákonom č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách( ďalej iba Zákon o spotrebiteľských úveroch ) preto podľa žalobcu poskytnutý úver je bezúročný a
bezpoplatkov. Z týchto dôvodov vyzval dňa 8.1.2016 žalovaného na vrátenie žalovanej sumy najneskôr
do 12.1.2016.

5. Okresný súd po vykonaní dokazovania posudzoval dotknutú zmluvu o úvere ako spotrebiteľskú,
následne preskúmal, či má zmluva po obsahovej stránke náležitosti vyžadované ustanoveniami Zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, osobitne poukazuje na právny význam ustanovení § 2
písm. d, g, i, § 9 ods.2, § 11 ods.1 označenej právnej normy.

6.Súduviedol,ževsúdenejvecicelkovénákladyspojenésospotrebiteľskýmúveromsútvorenéúrokom
vo výške 234,90 eur a administratívnym poplatkom vo výške 341,10 eur. Podľa § 2 písm. i zákona
o spotrebiteľských úveroch ročnú percentuálnu mieru nákladov (RPMN) predstavujú celkové náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Zmluva o úvere neobsahuje správu výšku RPMN, táto
je v nej uvedená vo výške 96 %, avšak pri zohľadnení všetkých nákladov spotrebiteľa spojených so

spotrebiteľskýmúverom,ktorésúvzmluvedohodnutévovýške576eur,jeskutočnávýškaRPMN300,29
% . Táto výška RPMN je uvedená nesprávne v neprospech spotrebiteľa, nakoľko bola uvedená v značne
nižšej hodnote, čo v konečnom dôsledku mohlo ovplyvniť rozhodnutie spotrebiteľa uzavrieť zmluvu.
Žalobca pri uzatváraní zmluvy nepoznal skutočnú výšku RPMN, t.j. 300,29 %, ale poznal nesprávnu
výšku RPMN 96 %. Vzhľadom na túto nesprávnosť sa považuje úver za bezúročný a bezpoplatkový.

Súd nespochybnil oprávnenie veriteľa účtovať si poplatky, avšak tieto je potrebné zahrnúť do RPMN ,
čo sa tak v konkrétne riešenom prípade nestalo, v zmluve bola RPMN uvedená v podstatne nižšej
hodnote, než v skutočnosti bola.

7. Zmluva o úvere neobsahuje ani obligatórnu náležitosť vyžadovanú v § 9 ods.2 písm. k Zákona o

spotrebiteľských úveroch o výške, počte a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Veriteľ
( aktuálne žalovaný ) určil výšku mesačnej splátky len jednou sumou 98 eur bez jasnej a určitej
špecifikácie, aká suma z tohto pripadá na istinu, na úroky a iné poplatky. Zo zmluvy nie je zrejmé, z
čoho sa splátka úveru skladá, koľko zo splátky tvorí istina, úrok, poplatky, resp. iné plnenia. Zákonom
stanovenéčlenenieauvedeniejednotlivýchčiastokúverupredstavujeprehľadnévymedzeniepovinností

dlžníka tak, aby sa dokázal zorientovať v ponuke. Z dôvodu, že v zmluve o úvere chýbajú náležitosti
vyžadované § 9 ods.2 písm.j a k) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľský úver sa považuje v
zmysle § 11 ods. l označenej právnej normy za bezúročný a bez poplatkov.

8. Súd dodal, že vzhľadom na jeho záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nebolo potrebné

zaoberať sa primeranosťou, resp. neprimeranosťou výšky odplaty. Poznamenal však, že podľa údajov
zverejnených na internetovej stránke Ministerstva financií SR pri úvere do 1 500 eur v lehote splatnosti
od 6 do 12 mesiacov je výška RPMN 49,13 % čo je podstatne nižšie nielen ako skutočná výška RPMN
v riešenej zmluve ( 300,29 %) ale aj ako výška RPMN uvedená v zmluve v rozsahu 96 %.

9. Po konštatácii bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru súd uzavrel , že žalobca sčasti poskytol plnenie
žalovanémubezprávnehodôvodu,čímnastranežalovanéhodošlokbezdôvodnémuobohateniu(§451
ods.2 Občianskeho zákonníka ) v rozsahu zaplatených úrokov a nákladov spojených so spotrebiteľským
úverom, žalobcovi tak patrí suma rozdielu medzi splateným úverom vo výške 1 176 eur a skutočne
poskytnutým úverom vo výške 600 eur, t.j. v žalovanej sume 576 eur. Popri nároku na túto sumu istiny

súd priznal žalobcovi podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka aj úroky z omeškania vo výške podľa §
3 ods.1 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č.87/1995 Z.z. v znení účinnom ku dňu vzniku omeškania
žalovaného so zaplatením žalovanej sumy.

10. Podľa § 142 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku žalobcovi plne úspešnému účastníkovi v konaní

priznal súd náhradu trov konania voči žalovanému titulom trov právneho zastúpenia vo výške 519,07
eur, jednotlivé úkony právnej služby za ktoré náhrada patrí súd aj podrobne špecifikoval na 6. strane
písomného odôvodnenia rozsudku.

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, domáhal sa jeho zmeny, v rámci nej

žiadalžalobuzamietnuť,alternatívne,žiadalzrušenierozsudkuavrátiťvecsúduprvejinštancienaďalšie
konanie.12. Vytýkal nedostatok odôvodnenia rozsudku v ktorom súd podľa názoru odvolateľa sa nevysporiadal
s jeho argumentáciami, čím porušil jeho právo na spravodlivé súdne konanie. V súvislosti s touto
odvolacou argumentáciou odvolateľ poukazuje na rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR.

13. Odvolateľ pridržiavajúc sa svojich doterajších vyjadrení poukazuje na to, že mu nie je známe na
základe čoho okresný súd dospel k názoru, že v zmluve o úvere absentuje výška, počet a termíny
splátok, úrokov a iných poplatkov. Dlžník sa v Dohode o plnení v splátkach, ktorá vznikla na jeho
podnet zaviazal k splateniu úveru v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98 eur, vždy k

28. kalendárnemu dňu v mesiaci, počnúc dňom 28.6. 2013. Úrok na predmetnej zmluve predstavuje
39,15 %, čo je 234,90 eur a administratívny poplatok vo výške 341,10 eur. V zmluve sa neuvádzajú
splátky, pretože splátkový kalendár sa vystavuje na žiadosť klienta. Veriteľ dopredu nemôže vedieť koľko
splátok, v akej výške a aký termín mu bude vyhovovať a preto stanovil tento postup, že priložil k zmluve
o úvere ako možnosť nie povinnosť pripojiť Dohodu o splátkach, ktorá sa však na žiadosť spotrebiteľa
stáva neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Každá vyššie uvedená splátka bola

prednostne započítavaná na istinu, až potom na poplatok a úroky. Každý klient je o tom informovaný
ústne. Zákon si vyžaduje obligatórne uvedenie úrokov a iných poplatkov. Nikde nie je zvlášť ustanovené
prerozdelenie splátky. Navyše veriteľ ako jeden z mála používa takýto spôsob započítavania, a to v
prospech dlžníka. Postup, ktorý si veriteľ zvolil nie je nezákonný a zákon veriteľa nijako neobmedzuje pri
voľbe jeho postupov pri poskytovaní úverov, pokiaľ dodržiava informačnú povinnosť a kroky v súlade so

zákonom, čo v riešenom prípade bolo jasne preukázané. Odvolateľ poukazuje na dôsledok porušenia
Dohody o splátkach, keď sa dlh stáva splatným v zmysle zmluvy o úvere, rovnako v zmluve je jasne
uvedené, že dlh sa stáva splatným, ak nie je ustanovené inak dňa 28.5.2014. Tu sa výslovne odkazuje
na Dohodu o plnení v splátkach, a ak táto dohoda uzatvorená nebola, ponechávajú sa ustanovenia
zmluvy o úvere.

14. Podľa názoru odvolateľa zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú
prípustnú výšku odplaty. Ak záväzkový vzťah vznikol pred 1.júnom 2014 odplata za poskytnutie
peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014. Znamená
to, že pokiaľ bola spotrebiteľovi poskytnutá pôžička alebo úver na základe zmluvy uzavretej do

31.5.2014, obmedzenie výšky odplaty sa tu nebude aplikovať. Regulácia odplaty sa riadi § 53
ods.6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie
peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na
finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V tejto otázke odvolateľ zvýrazňuje
rozhodovaciu prax súdov. Ak žalobca namieta výšku odplaty za poskytnutie a vrátenie peňažných

prostriedkov znáša v tomto smere dôkazné bremeno, musí preukázať, že v čase a mieste uzavretia
zmluvy išlo o odplatu, ktorá výrazne ( podstatne ) vybočovala z trhového priemeru odplát poskytovaných
inými subjektmi poskytujúcimi financovanie z vlastných zdrojov ( tak ako žalovaný ). Z tohto je
zrejmé, že slovenské právo a zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielen pripúšťa, ale aj
výslovne aj uvádza. Napokon poplatok za poskytnutie úveru nie je neprimerane vysoký, žalovaný je totiž

nebankovým subjektom, ktorého riziko podnikania, ako aj podnikateľské náklady sú rozdielne - vyššie
oproti bankám. Výška poplatku v 1/3 predstavuje úrok a v 2/3 náklady na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, výška poplatku dlžníkovi v čase uzatvorenia
zmluvy vyhovovala, nič voči jeho výške nenamietal.

15. Podľa odvolateľa žalobca neuniesol ani dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že
v súdenej veci má naliehavý právny záujem z pohľadu § 80 písm c) Občianskeho súdneho poriadku
na určení neplatnosti zmluvy o úvere a určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.

16. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal potvrdenie rozsudku pre

vecnú správnosť. Zdôraznil, že podľa § 9 ods.2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách ( platného v čase uzatvorenia úverovej zmluvy ) musí
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahovať aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery

nákladov. Spoločnosť Pohotovosť so spotrebiteľom uzatvára jednak zmluvu o spotrebiteľskom úvere
splatnom jednorázovo a súčasne alebo v bezprostrednej časovej následnosti aj dohodu o plnení v
splátkach ( toho istého spotrebiteľského úveru ), ktorou si Pohotovosť zabezpečuje principiálnu nováciu
( zmenu ) splácania spotrebiteľských úverov z jednorázového splatenia na splácanie v splátkach.Novačná dohoda o plnení v splátkach je nakoncipovaná tak, že rozčlenením pôvodného jednorázového
splatenia celkovej sumy úveru na časť úveru splatnú skôr a na splácanie zostávajúcej sumy úveru
rozložené do pravidelných splátok sa nemení celková suma úveru, v dôsledku čoho sa priemerný

spotrebiteľ môže mylne domnievať, že sa nemení ani výhodnosť úveru. Reálne, po takejto novácii
( zmene ) splácania je úver menej výhodný pre spotrebiteľa, čo sa prejaví aj v zmene ( zvýšení )
ročnej percentuálnej miery nákladov na spotrebiteľský úver. Informácie o zvýšení RPMN v dôsledku
zmeny splácania podľa predpripravenej dohody o plnení v splátkach nie sú spotrebiteľovi poskytnuté
vopred ešte pred podpísaním zmluvy o príslušnom spotrebiteľskom úvere, hoc ešte pred podpísaním

tejto úverovej zmluvy spoločnosť Pohotovosť má vopred vykalkulovanú túto skutočnosť.Vzhľadom na
formulárový charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere a dohody o plnení v splátkach koncipované
veriteľom, ako aj vzhľadom na ich vecné a časové prepojenie, konanie veriteľa smeruje k tomu, aby
dosiahol poskytnutie spotrebiteľského úveru s plnením ( splácaním ) vo viacerých splátkach a nie s
jednorazovým splatením úveru. Vo svojej podstate ide podľa názoru žalobcu o nekalú obchodú praktiku
veriteľa ( žalovaného ). V prípade, ak je v zmluve o úvere nesprávne uvedená hodnota RPMN, je

potrebné na danú situáciu prihliadať tak, ako keby tento údaj v zmluve uvedený nebol. V čase podpisu
zmluvy o úvere predstavovala odplata vo výške 96 % jednoznačne odplatu v rozpore s dobrými
mravmi, bola neprimerane vysoká ( v čase podpisu zmluvy predstavovala odplata za spotrebiteľské
úvery poskytované bankami niečo viac ako 8,46 %). Napokon odplata za poskytnutý úver nebola
vyjadrená dostatočne určito, najmä s poukazom na jej účelové rozdelenie na úrok a administratívny

poplatok, pričom tento nebol nijakým spôsobom spotrebiteľovi charakterizovaný a jeho výška sa odvíja
od výšky poskytnutého úveru. Žalobca v uvádzaných vecných otázkach poukazuje aj na rozhodovaciu
činnosť súdov napr. Krajského súdu v Prešove v rozhodnutí č.k.3Co 3/2011 z 28. septembra 2011,
Krajského súdu v Trenčíne v rozhodnutí č.k. 17Co/313/2010-99 zo dňa 9.11.2011, Okresného súdu
Lučenec č.k. 7C/97/2014-89 zo dňa 26.11.2011.

17. Žalobca dodal, že rozhodnutie okresného súdu po obsahovej stránke spĺňa parametre riadne a
dostatočne odôvodneného rozhodnutia, súd sa v ňom dostatočne vyporiadal s rozhodujúcimi otázkami
vrátane argumentov žalovaného, uviedol aj dôvody, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby a vec správne
právne aj posúdil. Odvolaním napadnuté rozhodnutie nevykazuje znaky arbitrárnosti či svojvôle, preto

aj v tejto časti je odvolanie žalovaného nedôvodné.

18. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací ( § 34 CSP- zákon č.160/2015 Z.z. v znení účinnom od
1.7.2016, ďalej len „ CSP“), po zistení, že odvolanie podala na to oprávnená procesná strana v zákonom
stanovenej lehote a je proti rozsudku odvolanie prípustné, postupujúc podľa § 219 ods. 3 CSP bez

nariadenia odvolacieho pojednávania, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379, § 380 CSP,
potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 378 ods.1 CSP pre vecnú správnosť.

19. Odvolanie žalovaného vyhodnotil krajský súd za nedôvodné.

20. Písomné odôvodnenie rozhodnutia po obsahovej stránke spĺňa náležitosti riadne odôvodneného
rozhodnutia. Okresný súd vyargumentoval svoje vecné závery podrobne, dal odpovede na skutkovo
a právne významné otázky, ktoré riešil, uviedol argumenty prečo, z akých dôvodov konštatoval
opodstatnenosť žaloby, uviedol súvisiace hmotnoprávne ustanovenia v zmysle ktorých postupoval.
Konštatované závery o dôvodnosti nároku žalobcu do žalovanej istiny a jej príslušenstva majú oporu vo

vykonanom dokazovaní a v aplikovaných právnych normách. Krajský súd sa stotožnil v celom rozsahu
aj s písomným odôvodnením rozsudku, avšak považoval za svoju povinnosť vyjadriť sa k podstatným
odvolacím dôvodom vzneseným odvolateľom v odvolaní.

21. Spotrebiteľský charakter právneho vzťahu založeného zmluvou o úvere medzi účastníkmi ani

odvolateľ nenamietal. Bezpochyby nároky žalobcu uplatnené v súdenej veci sa viažu ku zmluve o
spotrebiteľskom úvere, z tohto dôvodu správne okresný súd pri právnom posúdení veci aplikoval
súvisiace ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Bolo náležité
preskúmať či je dotknutá zmluva svojim obsahom v súlade s ustanoveniami citovanej právnej normy,
najmä či obsahuje obligatórne náležitosti vyžadované v § 9 ods. 2 z.č.129/2010 Z.z. Už samotná

okolnosť, že v zmluve chýbala zákonná náležitosť vyžadovaná ust. § 9 ods.2 písm uvádzanej
právnej normy - t.j. chýbal obligatórny údaj o zložení jednotlivých splátok je sankcionované podľa § 11
ods.1 písm. b ) zákona o spotrebiteľských úveroch tým, že takýto úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov. Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods.2 označenej právnej normy zásadný význam vochrane spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch má, aby spotrebiteľ získal dostatočné množstvo informácií o
podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Medzi podstatné náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere patria napr. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov aj iných poplatkov,

spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako
dlho je povinný plniť si povinnosti, splácať istinu, úroky aj iné poplatky vyplývajúce mu zo zmluvy o
spotrebiteľskom úvere. Z vyššie citovanej časi dôvodovej správy k ustanoveniu § 9 ods.2 vyplýva účel,
pre ktorý zákonodarca zakotvil požiadavku obligatórnej obsahovej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere - týmto účelom je dostatočná informovanosť spotrebiteľa o podmienkach spotrebiteľského úveru,

konkrétne aj o výške, počte a termínoch splátok, a to nielen istiny ale aj úrokov a ( iných ) poplatkov, ktorá
požiadavka bola premietnutá aj do normatívneho textu - do znenia zákona. Spotrebiteľovi musí byť zo
zmluvy jasné zloženie jednotlivej splátky, teda aká pevná suma z vymedzenej výšky mesačnej splátky
pripadá na istinu, úrok a poplatky, t.j. akú výšku istiny úroku a poplatkov dlžník v rámci splátky uhrádza.
Uvedená podstatná náležitosť musí byť zakomponovaná priamo v zmluve, nemožno ju nahradiť ani
tzv. Dohodou o splátkach vystavenou na samostatnej listine ( vo formulárovej podobe ) na požiadavku

dlžníka.

22. Nesprávne dojednanie ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve o úvere vykonané
dokazovanie preukázalo. Tak ako veriteľ zakotvil vo formulárovej zmluve tento údaj nezaručilo
informovanosť spotrebiteľa o skutočnej výške tohto údaja, v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na

písomné odôvodnenie rozsudku s ktorým sa stotožňuje.

23. Odvolacie argumentácie žalovaného smerujúce k otázke či je alebo nie je primeraná odplata
za poskytnutý úver svojou výškou je bez právneho významu, keďže okresný súd túto otázku neriešil
vzhľadom na vyslovený záver o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

24. Je bez vecného základu argumentácia odvolateľa o neexistencii naliehavého právneho záujmu
žalobcu na určení neplatnosti zmluvy o úvere a dohody o zrážkach zo mzdy, takáto určovacia žaloba
nebola v súdenej veci predmetom rozhodovania.

25. Vovýrokuonáhradetrovkonaniaúčastníkovrozhodnutieokresnéhosúdumáoporuvaplikovanom
procesnom ustanovení.

27. V odvolacom konaní žalovaný úspešný nebol, v celom rozsahu bol úspešný žalobca. Krajský súd
úspešnej strane sporu ( žalobcovi ) priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania od žalovaného v

rozsahu100%.Postupovaltakpodľa§396ods.1vaplikáciis§255ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku.

28. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, v lehote dvoch mesiacov
od doručenia tohto rozhodnutia na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktoré mu rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
( dovolacie dôvody ) a čoho sa dovolateľ domáha ( dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom a dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods.2 CSP.