Dopĺňací rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Nové Zámky

Rozhodutie vydal sudca Mgr. Marián Hatala

Forma rozhodnutia – Dopĺňací rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Nové Zámky
Spisová značka: 10C/153/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4412202900
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Marián Hatala

ECLI: ECLI:SK:OSNZ:2016:4412202900.10

DOPĹŇACÍ ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

SLOVENSKO, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR
s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovaným: v 1. rade: Y. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom Q. M., t.č. bytom S. XXX, J. pod U., A. republika, v 2. rade: Z. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytomQ.M.,t.č.bytomĽ.T.XX/A,Q.M.,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanejv1.radedo
30.06.2016: Združenie spotrebiteľov Slovenska, o.z., Janka Kráľa 7, Banská Bystrica, IČO: 42 309 166,
právne zastúpený: Mgr. Henrich Schindler, advokát, AK Banská Bystrica, Janka Kráľa 7 o zaplatenie 1
175,46 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

V zostávajúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia
1 175,46 eur s príslušenstvom titulom vrátenia úveru.

2. Žalovaná v 1. rade sa súdnych pojednávaní nezúčastňovala, v konaní však písomne
deklarovala, že má záujem dlh postupne splácať v splátkach podľa svojich možností.

3. Žalovaný v 2. rade sa súdnych pojednávaní nezúčastňoval, až na pojednávanie

konané dňa 24.11.2016 a v priebehu konania zaslal nejednotné stanovisko, keď na jednej strane za
vzniknutý dlh obviňoval žalovanú v 1. rade, na druhej strane však prejavil záujem dlh splácať podľa
svojich možností v splátkach.

4. Vedľajší účastník na strane žalovanej v 1. rade zaslal súdu písomné stanovisko vo
veci samej, v ktorom vzniesol námietku premlčania a zároveň žiadal žalobu zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, zmluvy
o poskytnutí úveru, žiadosti o spotrebný úver, prehľadu splácania úveru, všeobecných obchodných
podmienok, zmluvy o postúpení pohľadávok, jeho prílohy, pokusov o zmier, podacích hárkov a ďalších
a zistil tento skutkový a právny stav:

Dňa 04.02.2004 bola Všeobecnej úverovej banke a.s., Mlynské Nivy 1, Bratislava 25, pobočka Nové
Zámky (ďalej aj VÚB, a.s.) doručená žiadosť žalovaných v 1. a v 2. rade o spotrebný úver, ktorá

žiadosť obsahuje sociálne a majetkové informácie o žiadateľoch. Dňa 12.02.2004 bola medzi VÚB
a.s. ako veriteľom, žalovanou v 1. rade ako dlžníčkou a žalovaným v 2. rade ako spoludlžníkom
uzatvorená zmluva o poskytnutí spotrebného úveru podľa § 497 a nasledujúce OZ. Jednalo sa o
spotrebný bezúčelový úver 50 000,- Sk s pevnou úrokovou sadzbou 13,00 % ročne s lehotou splatnosti60 mesiacov, mesačnou anuitnou splátkou 1 253,23 Sk, v čerpaní úveru jednorázovo dňa 12.02.2004 pri
60 splátkach, prvej splátke 12.03.2004 a poslednej 12.02.2009, RPMN prestavovalo 10,13 % a celkové
náklady dlžníka 80 993,80 Sk, z čoho istina prestavovala 50 000,- Sk a výška úroku s poplatkami 30

993,80 Sk. Dohodnuté boli aj poplatky nasledovne: za poskytnutie úveru 1 000,- Sk, za prvú upomienku
300,- Sk, za každú ďalšiu upomienku 500,- Sk a za vedenie úverového účtu 80,- Sk mesačne (žiadosť o
spotrebný úver a zmluva o poskytnutí spotrebného úveru). Podľa potvrdenia predloženého žalobcom bol
úver poukázaný žalovanej v 1. rade 12.02.2004. Súčasťou uvedeného právneho úkonu sú aj všeobecné
obchodné podmienky VÚB a.s., ktoré obsahujú deväť článkov. Článok I. zahŕňa všeobecné ustanovenia,

článok II. spôsob a doba poskytnutia úveru, článok III. úroky poplatky a ročnú percentuálnu mieru
nákladov, článok IV. splácanie úveru, článok V. zabezpečenie úveru, článok VI. poistenie schopnosti
splácať spotrebný úver, článok VII. podmienky požadovanej predčasnej splatnosti úveru zo strany
veriteľa, článok VIII. doručovanie a ochrana osobných údajov klienta, článok IX. záverečné ustanovenia.
Dňa 14.02.2011 bola medzi VÚB a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom uzatvorená zmluva o
postúpení pohľadávok, ktorej predmetom bola aj pohľadávka, ktorá sa uplatňuje v tomto konaní (zmluva

o postúpení pohľadávok a jej príloha).
Listami zo dňa 24.01.2012 právny zástupca žalobcu adresoval žalovanej v 1. rade a žalovanému v 2.
rade pokus o zmier, v ktorom bolo oznámené, že dňa 22.02.2008 pôvodný veriteľ VÚB a.s. vyhlásil
mimoriadnu splatnosť poskytnutého úveru pričom pohľadávka k 24.01.2012 tvorila 1 232,82 eur a
pozostávala z neuhradeného úveru 664,59 eur, zmluvného/zákonného úroku 57,36 eur, riadneho úroku

307,66 eur, úrokov z omeškania 100,80 eur a nákladov klienta 102,41 eur. Žalovaní v 1. a v 2. rade
boli zároveň vyzvaní na zaplatenie dlžnej sumy do 31.01.2012 s upozornením, že v opačnom prípade
bude vec riešená súdnou cestou. Žalobca k pokusom o zmier pripojil podacie hárky o zaslaní zásielky
žalovanej v 1. rade 03.03.2011 a žalovanému v 2. rade 04.03.2011.

6. Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších
predpisov orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť
uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania
alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie
predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností

dovolával.

Podľa § 52 ods.1 OZ v znení účinnom od 01.4.2004 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol

individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa§52ods.2OZustanoveniaospotrebiteľskýchzmluvách,akoajvšetkyinéustanoveniaupravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo

účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka

poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 111 OZ zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie premlčacej doby.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§ 101 až 110).

Podľa § 101 OZ pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou
inému.Podľa § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou
spojené.

Podľa § 517 ods.2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;
výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred
jeho účinnosťou (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014).

7. Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky 10C/153/2014-154 zo dňa 03.05.2016
bolo konanie voči žalovanej v 1. rade zastavené, žalovanej v 1. rade súd nepriznal náhradu trov konania,

žalobcovi bola uložená povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej v 1. rade titulom
náhrady trov konania k rukám jeho právneho zástupcu sumu 139,60 eur, ktoré pozostávajú z trov
právneho zastúpenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku, žalovanému v 2. rade bola uložená
povinnosť zaplatiť žalobcovi 41,60 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 41,60
eur od 04.02.2011 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku a napokon žalovanému v 2.

rade súd nepriznal náhradu trov konania. Pri vyhlásení tohto rozsudku súd bral do úvahy nasledovné
skutočnosti. Súd v prvom rade musel zaoberať s podaním žalobcu zo dňa 29.04.2016, ktorým svoju
žalobuvzalspäťcelkomvočižalovanejv1.radebezuvedeniadôvodu.Keďžektomutospäťvzatiužaloby
došlo pred začatím pojednávania, prípadný nesúhlas žalovanej v 1. rade by bol tak právne bezvýznamný
a preto súd konanie voči nej zastavil ešte podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. v znení do 30.06.2016. V druhom

rade sa súd musel vysporiadať s právnym posúdením veci vo vzťahu k žalovanému v 2. rade. Niet
pochýb o tom, že žiadosť o poskytnutie úveru, ako aj samotná zmluva o poskytnutí spotrebného úveru je
podpísaná aj žalovaným v 2. rade, preto z tohto pohľadu je možné konštatovať pasívnu vecnú legitimáciu
žalovaného v 2. rade v konaní. Aktívna legitimácia žalobcu je tak isto v konaní daná a vyplýva zo zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 14.02.2011, ktorú ako postupník uzatváral s postupcom VÚB a.s. a ktorej

predmetom je aj pohľadávka uplatnená v tomto súdnom konaní. V zmluve o poskytnutí spotrebného
úveru VÚB a.s. vystupoval ako dodávateľ pri vykonávaní svojej podnikateľskej činnosti, žalovaný v 2.
rade mal postavenie spotrebiteľa, pretože z identifikačných údajov nie je možné vyvodiť žiadny záver
o tom, že by konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Z tohto dôvodu, hoci v zmluve o poskytnutí
spotrebného úveru sa konštatuje jej uzatvorenie podľa § 497 a nasledujúce Obchodného zákonníka,

teda ako absolútny obchod, v skutočnosti došlo k uzatvoreniu spotrebiteľského úveru podľa zákona č.
258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení k 12.02.2004 (ďalej aj citovaného zákona). Náležitosti
sú vymedzené v § 4 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, pričom podľa § 4 ods. 4 citovaného zákona pri
nesplnení podmienok podľa ods. 2, 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná ak spotrebiteľovi na
jej základe bol poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať. Možno teda mať za to, že

ak by aj zmluva o poskytnutí spotrebného úveru nespĺňala všetky zákonom vyžadovaných náležitostí
podľa § 4 ods. 1, 2, 3 citovaného zákona, bolo by potrebné uvedenú zmluvu posudzovať za platnú podľa
§ 4 ods. 4 citovaného zákona, pretože spotrebný úver spotrebiteľovi poskytnutý bol a spotrebiteľ ho
čerpal. Podľa dohodnutých podmienok mal byť úver splatený v 60 mesačných splátkach v období od
12.03.2004 do 12.02.2009. Konanie bolo začaté 09.02.2012. Aj bez námietky premlčania vznesenej

vedľajším účastníkom na strane žalovanej v 1. rade súd musel vziať na zreteľ ustanovenie § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej
zmluvy bol povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať plnenie požadované žalobou. Súd
musel zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,

aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia nadobudli účinnosť 1.
mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú prechodné ustanovenia. To znamená, že
od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom. Súd, vychádzajúc v tomto
smerezaktuálnejjudikatúryNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky(napr.rozsudoksp.zn.8Cdo3/2015
z 28.05.2015), urobil záver, že na daný skutkový stav je nutné aplikovať ustanovenie § 100 ods. 1,2

a § 101 Občianskeho zákonníka. Znamená to, že súd aj bez návrhu prihliadol v prípade nároku voči
žalovanému v 2. rade podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa na premlčanie všetkých splátok, ktoré
boli premlčané najneskôr do troch rokov (všeobecná premlčacia doba podľa § 101 OZ) pred začatím
súdneho konania dňa 09.02.2012, čo teda znamená, že premlčané boli všetky splátky, ktoré boli zročnédo 09.02.2009. V súdenej veci to znamená, že tak bolo premlčaných zo 60 splátok celkovo 59 splátok
po 1 253,23 Sk, teda 41,60 eur a nepremlčaná zostala len posledná, v poradí 60 splátka, ktorá bola
zročná 12.02.2009. Je pravdou, že v pokuse o zmier zo dňa 24.01.2012 žalobca konštatuje, že právny

predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 22.02.2008, no v tomto smere neboli súdu
predložené zo strany žalobcu, ale ani žalovaných žiadne hodnoverné listinné dôkazy a preto súd na túto
skutočnosť vôbec neprihliadol. Čo sa týka podacích hárkov, predložených žalobcom a podľa ktorých
mali byť žalovaným v 1. a v 2. rade zaslané určité zásielky žalobcu, tak súd má za to, že nie je jasné
o aké zásielky sa jednalo, pričom pokus o zmier to rozhodne nemohol byť. Ten je zo dňa 24.01.2012,

no podacie lístky sú zo dňa 03.03.2011 a 04.03.2011. Faktom však zostáva, že z dôvodov uvedených
vyššie, teda z dôvodu premlčania 59-ich z celkového počtu 60-ich splátok bolo žalobe vyhovené voči
žalovanému v 2. rade len v časti jednej splátky vo výške 41,60 eur, pričom o zostávajúcej časti konania
nebolo rozhodnuté samostatným výrokom. Z týchto dôvodov súd vo veci vytýčil pojednávanie na deň
24.11.2016, na ktorom bol vynesený dopĺňací rozsudok podľa § 225 ods. 2 C.s.p. k § 225 ods. 1 C.s.p.
a ktorým z vyššie uvedených dôvodov žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol. Vo vyššie citovanom

rozsudku 10C/153/2014-154 zo dňa 03.05.2016 bolo rozhodnuté, ako je citované v predchádzajúcej
časti odôvodnenia, aj o úrokoch z omeškania žalovaného v 2. rade, trovách konania medzi žalobcom a
žalovaným v 2. rade, žalobcom a žalovanou v 1. rade a napokon žalobcom a vedľajším účastníkom na
strane žalovanej v 1. rade, keď v podrobnostiach sa poukazuje na odôvodnenie citovaného rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej

inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje

inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.