Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 16, 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 28C/280/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115217854
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Farkašová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115217854.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Evou Farkašovou v právnej veci žalobkyne B. Q., nar. X.X.XXXX,

bytom S., K. X, právne zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, ul. Sov.
hrdinov 163/66, proti žalovanému INVEST - KAPITAL, a.s., IČO: 35871334, so sídlom v Bratislave, ul.
Záhradnícka 51, v konaní o žalobu žalobkyne o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o
protinávrhu žalovaného zo dňa 25.4.2016 o zaplatenie 2.009,05 Eur takto

r o z h o d o l :

súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy v zmluve zo dňa XX.X.XXXX č. XXXXXXXXXX uzavretou
medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaných - Poštovou bankou, a.s. je neplatná,

žalobkyňaje povinná zaplatiťžalovanémuistinuvovýške2.009,05Eurs5,05%úrokomzomeškaniaod
30.9.2014 do zaplatenia, ktoré je žalobkyňa povinná zaplatiť žalovanému v 30 Eur mesačných splátkach
vždy k 25-temu dňu v mesiaci počnúc mesiacom, v ktorom rozsudok nadobudne právoplatnosť až do
úplného vyrovnania pod stratou výhody splátok,

žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania zo žaloby o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo
mzdy vo výške 100 %,

žalovaný má nárok na náhradu trov konania z protinávrhu žalovaného o zaplatenie 2.009,05 Eur vo
výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňasasvojimnávrhomzodňa2.7.2015domáhalavočiPoštovejbanke,a.s.určenianeplatnosti
dohody o zrážkach zo mzdy a vydania predbežného opatrenia.

2. Súd vo veci dňa 14.7.2015 vydal predbežné opatrenie v tomto znení:
„odporca je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa XX.XX.XXXX v zmluve č.

XXXXXXXXXX uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom, do právoplatného skončenia veci samej o
neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy,
zamestnávateľ navrhovateľky, BEMACO SK, a.s., Radlinského 13, 080 01 Prešov, IČO: 47 021 322 je
povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky podľa Dohody o zrážkach zo mzdy zo
dňa 18.04.2013 v zmluve č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi navrhovateľkou a odporcom,
o trovách konania o vydanie predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci
samej.“

3. Na základe návrhu súd uznesením zo dňa 20.1.2016 pripustil, aby z konania vystúpila žalovaná
Poštová banka, a.s., IČO: 31340890, Dvořákovo nábrežie 4, Bratislava, a aby na jej miesto vstúpila ako
žalovaná INVEST-KAPITAL, a.s., IČO: 35871334, so sídlom v Bratislave, ul. Záhradnícka 51.4. Žalovaný podal vo veci protinávrh na zaplatenie istiny 2.009,05 Eur s úrokom z omeškania. Vo veci
návrhu žalobkyne na určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy navrhoval žalobu zamietnuť.

5. Súd odročil pojednávanie dvakrát za účelom, aby sa strany dohodli, avšak k dohode medzi nimi
nedošlo.

6. Súd nariadil a vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový

stav:

7. Žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom žalovaného zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX dňa
18.4.2013.Vosvojomnávrhuuviedla,žepovažujezaproblematickúvnejuvedenúdohoduozrážkachzo
mzdy, ktorá bola súčasťou tejto formulárovej zmluvy pod bodom 4. Navrhovala preto, aby súd rozhodol,
že táto dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná v zmysle spotrebiteľského práva.

8. Na pojednávaní potvrdila to, že si uvedomuje, že má dlh v Poštovej banke, a.s., ale nemá ho z
čoho zaplatiť. Momentálne totiž nikde nepracuje a jej príjem je iba 174 Eur invalidný dôchodok. Má
manžela, ktorý má tiež invalidný dôchodok 174 Eur + 100 Eur z brigádnickej práce. Býva s nimi aj svokra,
ktorej príjem je 240 Eur. S manželom majú 12-ročné dieťa. Úver brala z Poštovej banky, súhlasí s jeho

zostatkom, ktorý môže byť to, čo ešte má platiť a teda to, čo ju v protinávrhu žaluje žalovaný. Spolu
platia byt 170 Eur. Uviedla, že by dokázala zaplatiť dlh v splátkach maximálne po 50 Eur mesačne, ale
reálne by to mohlo byť tých 30 Eur.

9. Čo sa týka samotnej dohody, žalobkyňa uviedla, že prišla do banky, kde s ňou uzatvorili zmluvu,

predtým nebol nijaký návrh a nebolo ani vysvetlené, čo je obsahom zmluvy. Z dohody o zrážkach zo
mzdy sa realizovalo u jej predchádzajúceho zamestnávateľa, u ktorého teraz nepracuje.

10. Zástupca žalovaného potvrdil, že žalobkyni bolo zrážané dohodou o zrážkach zo mzdy 78 Eur
mesačne, hoci mesačná splátka mala byť 83 Eur.

11. Žalobkyňa si nespomínala, akou formou bola napísaná dohoda o zrážkach zo mzdy.

12. Žalovaný k žalobe o určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy uviedol, že podľa neho žalobkyňa
nemá naliehavý právny záujem na takomto určení. Poukazoval pritom na rozhodnutia súdov v Banskej

Bystrici, že je na žalobkyni tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého
právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok na to, aby súd mohol rozsudkom
žalobe meritórne vyhovieť. Poukazoval pritom na to, že žalobkyňa neuhradila 2.000 Eur z poskytnutého
úveru a svoj záväzok ani v súčasnej dobe neplní. K samotnej platnosti uzatvorenej dohody o zrážkach
zo mzdy poukazoval na ustanovenia § 551 Občianskeho zákonníka a považoval konanie žalobcu

za účelové. Taktiež poukazoval na to, že právny predchodca predmetnú zmluvu uzavrel v súlade s
platným spotrebiteľským právom platným v čase uzatvorenia zmluvy. Poukazoval aj na zákaz spätného
pôsobenia právnych predpisov, preto navrhoval žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
zamietnuť a vyhovieť protinávrhu na zaplatenie, keďže výška nebola zo strany žalobkyne spochybnená.

13. Žalobkyňa zotrvávala na svojom návrhu a čo sa týka protinávrhu, nespochybnila výšku uplatnenej
pohľadávky zo strany žalovaného.

14. Podľa § 551 ods. 1,2 zák .č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych
predpisov (ďalej len OZ) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi

veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď
sa platiteľovi dohoda predložila.

15. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

16. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

17. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 ods. 1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré
mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

19. Smernica Rady 93/13 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ukladá členským
štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská

zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok (čl. 6). Cieľ je garantovať vyššiu kvalitu života
bežných ľudí. (pozri napr. rozsudok Mostaza Claro bod 37, Asturcom bod 51).

20. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších
predpisov, zakotvil s účinnosťou od 1.4.2004 t.j. pred uzatvorení spornej zmluvy dňa 2.1.2008 do

nášho právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana
osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu
zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany
a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Návrh zmluvy býva často pripravený
na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah,

nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve odmietnutie návrhu. Význam
spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu
- spotrebiteľa a jeho práva.

21. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky

nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza
ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva
a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné
podmienkyjednostrannecestouformulárovýchzmlúv.Pretakétovzťahyjecharakteristické,žepodnetku
zmluvnémujednaniupochádzaspravidlaoddodávateľa,pričomspotrebiteľniejenazmluvnédojednania

pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným
znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktick nerovnosť,
a to formou obmedzenia autonómie vôle.

22. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje

za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,

že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

23. Podľa ust. čl. 3 ods. 3 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, príloha obsahuje indikatívny a
nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

24. Podľa ust. čl. 5 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, v prípade zmlúv, kde sú všetky
alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky
vypracované v jednoduchom zrozumiteľnom jazyku. Kde existuje pochybnosť o zmysle podmienky,
prednosť má interpretácia priaznivejšia pre spotrebiteľa. Toto pravidlo interpretácie neplatí v súvislosti
s postupmi stanovenými v článku 7 (2).

25. Podľa ust. čl. 6 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, členské štáty zabezpečia,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebododávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchtopodmienoknaďalejzáväznáprestrany,akjejejďalšiaexistenciamožnábeznekalýchpodmienok.

26. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

27. Podľa ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite

a zrozumiteľne; inak je neplatný.

28. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä
a) o splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinnosti strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,

c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak to vyplýva z osobitného predpisu,
d) alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Namietaný naliehavý právny záujem zo strany žalovaného mal súd za preukázaný pri určení

neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy práve tým, že reálne dochádzalo k realizácii zabezpečovacieho
prostriedku, čím môže aj v budúcnosti dochádzať bez právneho dôvodu k zásahu do majetkovej sféry,
pričom zamestnávateľ žalobkyne musí rešpektujúc uzatvorenú dohodu vykonávať zrážky zo mzdy
žalobkyne a tak by bolo možné, aby sa žalovaný na úkor žalobkyne bezdôvodne obohacoval. Neobstojí
podľa názoru tvrdenie žalovaného, že on dohodu o zrážkach zo mzdy realizovať nebude a k realizácii

tohto zabezpečovacieho inštitútu reálne nepristúpi tak, ako pristúpil jeho právny predchodca.

30. Predmetom konania žalobkyne o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy je neplatnosť dohody o
zrážkach zo mzdy ako prostriedku na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uzavretých medzi veriteľom
a dlžníkom, v ktorých má dlžník postavenie spotrebiteľa. Z predložených listinných dôkazov však

vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená v zmluve, ktorá nemá všetky náležitosti v
zmysle spotrebiteľského práva. Bolo preukázané, že táto dohoda bola uzatvorená k zmluve na vopred
pripravenom tlačive pod bodom 4 malými písmenami, nie osobitným spôsobom. Nebolo preukázané, že
by žalobkyňa bola nejakým osobitným spôsobom oboznámená s týmto inštitútom a o jeho následkoch,
ako aj to, že by mohla podpísať túto zmluvu o úvere bez toho, aby sa zaviazala k tejto dohode o

zrážkachzomzdy.Tátodohodaozrážkachzomzdyvtexteodkazujenaustanovenie§551Občianskeho
zákonníka a to malými písmenami, ktorá znemožňuje dôslednejšie preštudovanie tejto dohody. S
poukazom na všetky uvedené skutočnosti sa súdu javí takýto právny úkon ako neplatný v zmysle § 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka.

31. Z týchto dôvodov na základe už ustálenej judikatúry Krajského súdu v Prešove súd rozhodol, že
dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá medzi žalobkyňou a právnym predchodcom žalovaných dňa
18.4.2013 je neplatná.

32. Žalovaný podal vo veci protinávrh na zaplatenie istiny 2.009,05 Eur s úrokom z omeškania. Svoj

návrhopreloto,žejehoprávnypredchodcauzavrelzmluvuoúvere,ktorábolapredmetomtohtokonania
v časti o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. Právny predchodca žalovaného Poštová banka
postúpila túto pohľadávku, pričom výška postúpenej pohľadávky bola 3.491,19 Eur. Žalovaný si však v
tomto konaní uplatňuje iba istinu a to v rozsahu nezaplatenej istiny tejto pohľadávky, ktorá zohľadňuje
všetky splátky žalobkyne. Zároveň si uplatňuje aj riadne úroky z omeškania v zmysle zákona a to od

30.9.2014, kedy sa dostala žalobkyňa do omeškania. O výške pohľadávky predložil písomné doklady.
Výšku uplatnenej pohľadávky nespochybnila žalobkyňa ani jej právny zástupca. Uviedli, že výška je
relevantná.

33. Na základe vykonaných dôkazov je teda zrejmé, že žalobkyňa uzavrela s právnym predchodcom

žalovaného úverovú zmluvu, kedy výška o úvere predstavovala sumu 3.500 Eur. Z predložených
listinných dôkazov je zrejmé, že výška nezaplatenej istiny (bez úroku a bez poplatkov) predstavuje sumu
2.009,05 Eur, ktorú nespochybnila ani samotná žalobkyňa. V súhrne týchto skutočností súd vyhovelprotinávrhu žalovaného v celom rozsahu a zaviazal žalobkyňu k zaplateniu tejto žalovanej istiny z
protinávrhu žalovaného.

34. Podľa § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj
len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od
dlžníkapopriplneníúrokyzomeškania,akniejepodľatohtozákonapovinnýplatiťpoplatokzomeškania;

výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je

o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

36. Žalovaný si vo svojom protinávrhu uplatnil aj úroky z omeškania odo dňa omeškania žalobkyne

s platením úveru. Keďže si úroky uplatnil v zákonnej výške v zmysle vyššie citovaných zákonných
ustanovení, súd aj v tejto časti protinávrhu žalovaného vyhovel.

37. O trovách konania zo žaloby žalobkyne o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy rozhodol
súd v zmysle ustanovenia § 255 a § 262 CSP, keďže žalobkyňa mala v tejto žalobe plný úspech, priznal

jej súd náhradu vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. O trovách konania zo žaloby žalovaného o protinávrhu žalovaného o zaplatenie 2.009,05 Eur

rozhodol súd v zmysle ustanovenia § 255 a § 262 CSP, keďže žalovaný mal v tejto žalobe plný úspech,
priznal mu súd náhradu vo výške 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na
Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov
tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne
poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa
výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v
znení neskorších predpisov).