Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Milan Majerník, PhD.
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/156/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8213209616
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8213209616.6
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov, samosudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v právnej veci žalobcu:
Intrum Justitia Slovakia s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne
zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Karadžičova 8, 810
00 Bratislava, proti žalovanému: R. E., nar. XX. X. XXXX, bytom T. XXX, XXX XX U., o zaplatenie
3.682,83 Eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Z a s t a v u j e konanie v časti o zaplatenie sumy 24,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 %
ročne zo sumy 24,70 Eur od 9. 3. 2013 do zaplatenia.
V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.
Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa XX.XX.XXXX domáhal vydania platobného
rozkazu, ktorým žiadal zaviazať žalovaného do 15 dní zaplatiť žalobcovi 3.682,2.374,58 eur s
príslušenstvom a nahradiť trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok zo dňa 28.3.2013 uzavretej medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. a ním, ako
postupníkom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca nadobudol
pohľadávku na základe úverovej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX, na základe ktorej postupca poskytol
žalovanému úver s dohodnutou výškou ročnej úrokovej sadzby 12,35 % ročne, ktorý sa žalovaný
zaviazal uhradiť formou pravidelných mesačných splátok s dátumom splatnosti pôvodne dohodnutej
poslednej mesačnej splátky úveru dňa 20.5.2013. Žalovaný úver riadne nesplácal, preto právny
predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 27.2.2013. Žalobca ako právny
nástupca pôvodného veriteľa Slovenskej sporiteľne, a.s. si preto uplatňuje nárok na vrátenie dlhu
prostredníctvom súdu.
2. Žalovaný v podaní zo dňa 25.8.2016 uviedol, že nesplácal, lebo mal ťažké zdravotné problémy, bol
operovaný na srdce a celá rodina žila len z jeho maródky. Nemal ani na lieky.
3. Žalobca v podaní zo dňa 24.8.2016 vzal žalobu späť v časti sumy 24,70 Eur s úrokom z omeškania
vo výške 8,75 % zo sumy 24,70 Eur od 9.3.2013 do zaplatenia a uviedol, že pohľadávka žalobcu
predstavuje neuhradenú časť úveru s tým, že súdu predložil ťažko čitateľný výpis z úverového
účtu, rozpis platieb, riadnych úrokov, poplatkov na úverovej zmluve uzatvorenej medzi jeho právnym
predchodcom a žalovaným. Zároveň elektronicky zaslal dňa 20.10.2016 súdu kópiu výzvy Slovenskej
sporiteľne, a.s. (č.l. 84), ktorá podľa žalobcu mala byť výzvou adresovanou žalovanej v zmysle
ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách.4. Reagujúc na dispozitívny úkon žalobcu, ktorý svojim podaním zo dňa 24. 8. 2016 žalobu vzal späť
v časti 24,70 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 24,70 Eur od 9. 3. 23 do
zaplatenia,súdprvýmvýrokomrozsudkukonanievtejtočastipostupompodľa§145ods.2CSPzastavil.
5. Súd vo veci pojednával dňa 21.10.2016 v neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu (ktorí svoju
neprítomnosť ospravedlnili) a vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: žalobou, zmluvou o splátkovom
úvere zo dňa XX. X. XXXX, dohodou o zabezpečení úveru zo dňa XX. X. XXXX, oznámením o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti zo dňa 27. 2. 2013, doručenkou č.l. 12, oznámením o postúpení pohľadávky
zo dňa 5. 4. 2013, doručenkou č.l. 13, podaním žalovaného zo dňa 18. 11. 2014, podaním žalobcu
zo dňa 24. 8. 2016, podrobným položkovitým výpisom úveru, zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
28. 3. 2013, výzvou SLSP zo dňa 25. 8. 2009, vyjadrením žalobcu zo dňa 20. 10. 2016, všeobecnými
obchodnými podmienkami právneho predchodcu žalobcu č.l. 87-108.
6. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že prestal splácať už v roku 2009, kedy robil za českú firmu,
podnikateľ ho nevyplácal a nemal prostriedky na uhrádzanie. Ak je žaloba dôvodná, chce dlh splatiť. Je
na invalidnom dôchodku, zarába v čistom cca 400 eur.
7. Z predloženej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.X.XXXX plynie, že Slovenská sporiteľňa, a.s.
poskytla žalovanému spotrebný úver vo výške 100.000 Sk s úrokovou sadzbou premenlivou, 12,35 %
ročne v deň uzatvorenia úverovej zmluvy, spracovateľským poplatkom vo výške 2.699 Sk, poplatkom
za správu úveru vo výške 60 Sk/mesačne, výškou splátky istiny 2.303 Sk, splatnosťou prvej splátky
20.6.2008, počtom splátok 60, konečnou splatnosťou úveru 20.5.2013, RPMN 16,03 %, priemernou
RPNMN 17,4 %, celkovými nákladmi spojenými s úverom vo výške 41.257,80 Sk. Vzťahy neupravené
zmluvou sa riadia ÚP, VOP, Obch. zák. a ostatnými právnymi predpismi. V čl. II bod 4 je dohoda podľa §
262 Obch. zák.. Zmluva sa riadi úverovými podmienkami, VOP, Obch. zák. a inými právnymi predpismi.
Súčasťou zmluvy sú VOP, Sadzobník a dlžník vyhlásil, že sa s nimi oboznámil.
8. V zmysle čl. II bod 1 Zmluvy : dlžník súhlasí so sprístupnením a poskytnutím všetkých údajov o
všetkých úveroch a bankových zárukách poskytnutých dlžníkovi, údajov o pohľadávkach a údajov o
zabezpečeniach,ktorémávočinemubankazposkytnutýchúverovabankovýchzáruk,údajovosplácaní
svojich záväzkov z poskytnutých úverov a bankových záruk, údajov o zabezpečeniach, ktoré dlžník
poskytuje za splácanie úverov a bankových záruk a údajov o svojej bonite a dôveryhodnosti z hľadiska
splácaniazáväzkovdlžníka,atovrátaneúdajovzískanýchbankouvpriebehurokovaniaouzavretítýchto
bankových obchodov, ktoré podliehajú ochrane bankového tajomstva v rozsahu stanovenom Zákonom
o bankách a ochrane osobných údajov podľa osobitného predpisu, pričom zoznam osobných údajov,
účel ich spracovania, podmienky získavania a okruh dotknutých osôb stanovuje zákon o bankách, a
to : podniku pomocných bankových služieb, ktorý je prevádzkovateľom spoločného registra bankových
informácii podľa zákona o bankách, subjektom povereným spracovaním údajov v spoločnom registri
bankových informácii za podmienok ustanovených osobitným zákonom, Národnej banke Slovenska
ako aj bankám a pobočkám zahraničných bánk v zmysle zákona o bankách. Súdu boli predložené aj
Všeobecné obchodné podmienky - VOP a Sadzobník, z ktorého vyplýva výška poplatkov, úrokov a pod..
9. Podľa bodu 19.16 VOP : ,, klient súhlasí s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na
tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce, súčasne,
splatné, nesplatné, premlčané, nepremlčané, ako aj previesť na tretiu osobu akékoľvek svoje záväzky
voči klientovi. Klient je oprávnený postúpiť svoje pohľadávky voči banke alebo previesť svoje záväzky
voči nej len s predchádzajúcim písomným súhlasom banky; predchádzajúci písomný súhlas banky nie
je potrebný, pokiaľ sa zriaďuje záložné právo k pohľadávkam klienta ako záložcu voči banke v prospech
banky ako záložného veriteľa. V prípade, že klient je spotrebiteľom v zmysle osobitného predpisu, tak
banka nebude bezdôvodne súhlas odopierať. "
10. V zmysle bodu 10.3 VOP pri doručovaní písomnosti v poštovom styku sa zásielka považuje za
doručenú v tuzemsku tretí deň po jej odoslaní a v cudzine siedmy deň po jej odoslaní, a to aj vtedy, ak
sa adresát o tejto skutočnosti nedozvie, alebo sa zásielka vráti ako nedoručená. Pokiaľ nie je dohodnutá
inak, Banka zasiela, podľa vlastného uváženia písomnosti v poštovom styku vo forme obyčajnej listovej
zásielky. Rovnako bol súdu predložený výpis z účtu na meno žalovanej ( čl. 66-72).11. Z prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok a špecifikácie pohľadávky okrem iného vyplýva, že
žalovanému bola poskytnutá suma vo výške 3.319,39 eur a zostatok pohľadávky 3.962,51 eur, z toho
istina 3.094,67 eur a úroky 817,01 eur, riadny úrok 537,33 eur, uoz 214,92 eur, uonz 64,76 eur, poplatky
50,83 eur, príslušenstvo celkom 867,84 eur, výška omeškaných splátok 3,950,26 eur, splatnosť úveru
20.5.2012.
12. Oznámením zo dňa 5.4.2013 SLSP, a.s. oznámila žalovanému postúpenie pohľadávky vo výške
3.962,51 eur na žalobcu na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013.
13. Výzvou zo dňa 25.8.2009 mal byť žalovaný vyzvaný Slovenskou sporiteľňou, a.s. na úhradu sumy
267,25 Eur v lehote 10 dní od doručenia tejto výzvy a to z dôvodu omeškania s jej zaplatením ku dňu
31.7.2009. V prípade jej neuhradenia pristúpi k zvereniu pohľadávky do mandátnej správy. Doklad o
doručovaní, resp. doručení výzvy nebol súdu predložený.
14. Podaním zo dňa 24.8.2016 žalobca poukázal na to, že v dôsledku omeškania s riadnym a včasným
plnením platobných povinností právny predchodca žalobcu zúčtoval stav zostatku úveru k 15.10.2011.
Konečný stav zostatku úveru k 15.10.2011 predstavoval neuhradenú sumu 3.094,67 Eur. Predmetná
suma zodpovedá neuhradenej časti úveru. Od dátumu zmeny stavu úveru 15.10.2011 žalovaný na
úhradu úveru nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu žiadnu platbu. Konečný stav zostatku úveru v
sume3.094,67Eurtakzostalnemennýdotermínupredčasnejsplatnostiúveruk27.2.2013apredstavuje
neuhradenú časť úveru. Riadne úroky úveru vo výške 537,33 Eur predstavujú zmluvne dojednané
riadne úroky úveru za obdobie od dátumu nasledujúceho po internom účtovnom zázname označenom
ako zmena stavu úveru k 15.10.2011, t.j. od 16.10.2011 do termínu predčasnej splatnosti úveru do
27.2.2013 a ktoré boli vyčíslené v súlade s čl. 7 bod 7.4. Všeobecných obchodných podmienok SLSP,
a.s.. Poplatky za správu úveru vo výške 50,83 Eur predstavujú dojednaný poplatok za správu úveru za
obdobie od dátumu nasledujúceho po internom účtovnom zázname označenom ako zmena stavu úveru
k 15.10.2011, t.j. od 16.10.2011 do termínu predčasnej splatnosti úveru, t.j. do 27.2.2013. Žalobca mal
za to, že relevantným oznámení o postúpení pohľadávky postupcom riadne hmotnoprávne preukázal
aktívnu legitimáciu v spore.
15. Podľa § 3 ods. 3 zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.
16. Podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka ( účinného v čase vzniku každého zmluvného
vzťahu)toutočasťouzákonasaspravujúbezohľadunapovahuúčastníkovzáväzkovévzťahyzozmluvy
o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591),
zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom
spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom
uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).
17. Z ustanovenia § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka vyplýva, že časť obsahu zmluvy možno určiť
odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami
alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k
návrhu priložené.
18. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
19. Podľa § 499 Obchodného zákonníka za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.
20. Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov
je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona. Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva
o úvere považovaná za tzv. „absolútny obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu
neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému
zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou.21. Podľa § 524 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok
( ďalej OZ ) veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S
postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 526 OZ postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť
dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie
pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi. Ak postúpenie
pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o
postúpení.
23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
24. Podľa § 53 ods. 1-3, 5 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú
také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom
a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
25. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
26. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica
Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný
vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa
názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich
režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora
z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano
Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez
Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa
konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má
právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej
povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť
výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej
podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok
a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS
z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak
napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých
na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
27. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje
za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť
podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť,
že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje
uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek
tomuideopredbežneformulovanúštandardnúzmluvu.Keďpredajcaalebododávateľvznesienámietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.
28. Podľa § 4 ods. 5 zák. č. 258/2001 Z.z. veriteľ môže postúpiť pohľadávku, len ak to pripúšťa osobitný
predpis. 7) Ak dôjde k postúpeniu pohľadávky z veriteľa na tretiu osobu, postupuje sa podľa osobitného
predpisu. 7)
29. Podľa § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách ( účinného v čase postúpenia pohľadávky )
Ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke
alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku
zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe,
ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka
zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo
pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to
neplatí,aksúčetvšetkýchomeškaníklientasosplnenímčolenčastitohoistéhopeňažnéhozáväzkuvoči
banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo
pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu,
na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže
postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo
pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.
30. V čase uzavretia úverovej zmluvy uvedené upravoval § 92 ods. 7 cit. zákona o bankách ( v tom
istom znení).
31. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi žalovaným a Slovenskou sporiteľňou, a.s. dňa
XX.X.XXXX došlo k uzavretiu Zmluvy o splátkovom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý
úver vo výške 100.000,- Sk, ktorý sa zaviazal splatiť v 60. mesačných splátkach po 2.303,-Sk. Dátum
prvej splátky bol dňa 20.6.2008 a konečná splatnosť mala byť dňa 20.5.2013, splatnosť k 20 dňu v
mesiaci, splatnosť úrokov k poslednému dňu v mesiaci, RPNM 16,03 %, poplatok za správu úveru 60 Sk
mesačne. Vzťahy neupravené zmluvou sa riadia ÚP, VOP, Obch. zák. a ostatnými právnymi predpismi.
V čl. II bod 4 je dohoda podľa § 262 Obch. zák.. Zmluva sa riadi úverovými podmienkami, VOP, Obch.
zák. a inými právnymi predpismi.
32. Súd vyhodnotil uzavretú Zmluvu vzhľadom na povahu účastníkov zmluvy a spôsobu uzavretia
zmluvy, keď predchodca žalobcu ako veriteľ je podnikateľský subjekt, ktorý na formulári a v pevne
stanovených obchodných podmienkach určil obsah zmluvy, pričom druhá zmluvná strana - dlžník -
zákazník (žalovaný) nemal možnosť obsah zmluvy ovplyvniť, ako spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú
aj napriek zákonnej úprave úverovej zmluvy v Obchodnom zákonníku, všeobecné ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách uvedené v Občianskom zákonníku v §§ 52-54. Uvedené upravuje zákon o
ochrane spotrebiteľa č. 250/2007 Z.z. a to konkrétne § 3 ods. 3 ( každý spotrebiteľ má právo na ochranu
pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách 9), odkaz na § 52 až 54 Občianskeho
zákonníka ). Súd nespochybňuje aplikáciu Obchodného zákonníka na vznik Zmluvy, avšak pre celkové
posúdenie právneho vzťahu majú prednosť osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú súčasťou
špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení § 52 až §54 OZ. Tým
pádom súd použil ustanovenia Občianskeho zákonníka na právne posúdenie právneho vzťahu medzi
žalobcom a žalovaným, ale aj na z toho vyplývajúce účinky omeškania či premlčania nároku.
33. Súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej žaloby skúma, či žalobcovi svedčí právo, ktorého sa
domáha, t.j. či je nositeľom hmotného práva, ktoré je predmetom konania ( aktívna vecná legitimácia ) a
či žalovaný je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá zodpovedá právu, ktorého sa žalobca domáha
( pasívna vecná legitimácia ). Nedostatok vecnej legitimácie na strane žalobcu či žalovaného znamená,
že žalobe nemožno vyhovieť. Predpokladom úspešnosti žaloby je, že žalobca preukáže, že je nositeľom
tvrdeného hmotného práva a že žalovaný je nositeľom zodpovedajúcej hmotnoprávnej povinnosti.
34. Podľa § 5b zákona NR SR č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1. mája 2014
orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Keďže zákonodarca uplatňovanie príslušného ustanovenia neobmedzil na vzťahy vzniknuté až po tomto
dátume, je ním súd viazaný ako orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy a aj bez
námietky musí teda prihliadať na uvedené oslabenie nároku veriteľa. Preto bolo potrebné sa najprv
vysporiadať s tým komu právo na zaplatenie patrí, teda komu svedčí aktívna hmotnoprávna legitimácia.
35. Žalobca dôvodí svoje právo na zaplatenie žalovanej sumy ( samozrejme okrem úverovej zmluvy
a ďalších listinných dôkazov ) titulom uzavretej zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2013, nazáklade ktorej mu mala byť pohľadávka voči žalovanej postúpená z postupcu Slovenská sporiteľňa, a.s..
Postúpenie pohľadávky bolo žalovanému oznamované postupcom podaním zo dňa 5.4.2013.
36. Výzva žalovanému v zmysle § 92 ods. 8 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách pred postúpením
pohľadávky súdu síce bola predložená v podaní zo dňa 20.10.2016 (zo dňa 25.8.2009 na zaplatenie
sumy 267,25 eur ), avšak súdu nebol predložený dôkaz o jej doručovaní. Naviac, ak by aj bol dôkaz o
doručovaní predložený, preukazoval by len omeškanie so zaplatením sumy 267,25 eur, nie sumy dlhu
žalovaného, ktorý mal byť predmetom postúpenia.
37. V tejto súvislosti procesný súd ďalej potrebuje uviesť, že Najvyšší súd SR v novšom rozhodnutí
sp. zn. 1Cdo/76/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu pod
č. 46/2009 uviedol, že: „ Z Občianskeho zákonníka nemožno vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a
súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca,
ale dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by postúpenie pohľadávky
postupca dlžníkovi síce neoznámil, avšak postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukázal.
Na takého rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. Podľa tohto ustanovenia, ak postúpenie pohľadávky oznámi dlžníkovi postupca, nie je dlžník
oprávnený sa dožadovať preukázania zmluvy o postúpení. Z uvedeného ustanovenia však nemožno
činiť záver, že dlžník sa v takomto prípade nemôže dovolať neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky
alebo jej neexistencie; to by mohol len vtedy, ak by postúpenie pohľadávky preukazoval zmluvou o
postúpení postupník. V ustanovení § 526 a ani na inom mieste Občiansky zákonník nerozlišuje takéto
dve postavenia dlžníka z hľadiska jeho možností namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky.
Najvyšší súd ďalej uviedol, že v spore o neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, resp. o jej splnenie,
kedy postúpená pohľadávka nie je ešte uhradená, je však súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku
skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu, ak vyjdú v konaní najavo.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu znamená, že priamo zo zákona a od počiatku sa na dotknutý
právny úkon hľadí, ako keby nebol urobený. Odlišný prístup by znamenal obchádzanie ustanovení o
absolútnej neplatnosti právnych úkonov.“
38. Ustanovenie § 92 ods.8 zákona o bankách pre platné postúpenie pohľadávky stanovuje nasledujúce
podmienky:
a) klient nesplnil riadne a včas, čo i len časť svojho splatného záväzku voči banke,
b) omeškanie klienta trvá nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní,
c) na zaplatenie omeškaného peňažného záväzku bol klient písomne vyzvaný.
39. Súd má za to, že výzva, ktorá je uvedená v § 92 ods. 8 zákona o bankách vo vete prvej, nie je
právnym úkonom. Znamená to toľko, že platnosti alebo neplatnosti tejto výzvy sa nemožno domáhať v
konaní pred súdom. Ide o tzv. faktický úkon, ktorý je však nevyhnutnou podmienkou možnosti ďalšieho
právnehoúkonu,atopostúpeniapohľadávkyzostranybanky.Vprípade,aktentofaktickýúkonvykonaný
nebol, neplatným bude následný právny úkon.
40. Podľa § 45 ods.1 Občianskeho zákonníka - prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu,
keď jej dôjde.
41. Uvedené ustanovenie treba analogicky aplikovať aj pri doručovaní faktického úkonu banky, pre ktorý
je stanovený písomná forma, a ktorý môže mať právnu relevanciu pre posúdenie následnej platnosti
alebo neplatnosti postúpenia pohľadávky bankou iba v prípade, ak sa dostane do dispozičnej sféry
dlžníka, ktorému bol zasielaný. V danom prípade preukázanie doručenia písomnosti, z ktorej žalobca
odvodzuje pre seba priaznivé účinky je práve na tomto žalobcovi. Žalobca však nepreukázal, že by sa
takáto listina do dispozičnej sféry dlžníka dostala (bez ohľadu na to, či sa s touto výzvou oboznámil,
alebo nie), a preto súd musí vychádzať z toho, že nebola splnená podmienka nevyhnutná pre platnosť
postúpenia pohľadávky bankou.
42. Na základe uvedeného súd konštatuje, že v prejednávanej veci žalobca žalobou uplatnenú
pohľadávku nenadobudol z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok na jej platné postúpenie
(nepreukázaniedoručeniavýzvyupozorňujúcejnaomeškaniežalovanej)aniejetedanajejuplatňovanie
v súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný.43. Súd zdôrazňuje vzhľadom na zásadu kontradiktórnosti konania, že v sporovom konaní je to žalobca,
kto je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré opiera svoj návrh a z ktorých vyvodzuje svoje právne
postavenie. Dôkazné bremeno postihuje vždy toho, kto niečo tvrdí, teda spravidla žalobcu. Na základe
hore uvedeného dospel súd k záveru, že žalobca dôkazné bremeno ohľadom preukázania jeho aktívnej
legitimácie v spore neuniesol, a teda nepochybne nepreukázal pravdivosť jeho tvrdenia o tom, že
došlo k doručeniu výzvy v zmysle ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách do dispozičnej sféry
žalovaného. Žalobcovi je táto skutočnosť ohľadom nutnosti preukázať predmetnú skutočnosť známa z
konaní, v ktorých požadoval nároky z takto postúpených pohľadávok. Tu sa žiada opäť zdôrazniť, že
výzva, ktorá mala preukazovať výšku pohľadávky žalovaného bola zo dňa 25.8.2009 a v nej uvedená
pohľadávka bola v sume 267,25 Eur (viď tiež ustanovenie § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa v spojení
s ustanoveniami § 100 a nasl. Občianskeho zákonníka vo vzťahu k splatnej časti pohľadávky). V
prejednávanej veci listom zo dňa 27.02.2013 malo dôjsť ku dňu 18.2.2013 k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti úveru (viď č.l. 11 spisu). Podľa tohto listu dlžná suma predstavovala výšku 3.899,50 eur a
mala byť zaplatená do 10 dní odo dňa jeho doručenia (do 8.3.2013). Nasledujúcim dňom nastávalo
omeškanie dlžníka - žalovaného. Až v prípade, ak by toto omeškanie trvalo 90 kalendárnych dní a
to napriek písomnej výzve banky adresovanej dlžníkovi - žalovanému a upozorňujúcej na omeškanie,
mohla banka podľa § 92 ods.8 zákona o bankách pristúpiť k postúpeniu tejto pohľadávky na inú osobu.
Okrem nepreukázania doručenia relevantnej upozorňujúcej výzvy je zrejmé, že nebola dodržaná ani
podmienka 90 - dňového omeškania, keďže zmluva o postúpení pohľadávok mala byť uzavretá už dňa
28.03.2013.
44. Na podporu svojej argumentácie súd poukazuje na viaceré právoplatné rozhodnutia všeobecných
súdov v obdobnej veci (rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1C/105/2013, sp. zn. 1C/226/2014,
rozsudok Okresného súdu Prešov sp. zn. 9C/159/2014).
45. Na základe uvedeného, teda nesplnenia aktívnej legitimácie žalobcu v spore, musel súd žalobu
zamietnuť.
46. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 CSP
s tým, že úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, keďže si ju nežiadal priznať.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.