Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 16. november 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/713/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613231607
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Popovičová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7613231607.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Popovičovej a sudcov

JUDr. Miroslava Sogu a JUDr. Táni Veščičikovej v spore žalobkyne: E. J., W.. X. X. XXXX, F. U. N., N.
XXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom v Spišskej Novej Vsi, Chrapčiakova 7,
proti žalovanej: Rapid life životná poisťovňa, a.s., so sídlom v Košiciach, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904,
o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Spišská
Nová Ves zo dňa 22. 9. 2015 č.k. 10C/162/2013-181 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaná je povinná nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len "súd prvej inštancie") rozsudkom zrušil rozhodcovský
rozsudok Arbitrážneho súdu Košice so sídlom Alžbetina 41, Košice, spisovej značky 3C/2966/2012
zo dňa 19. 1. 2012. Žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 398,13 eur na účet
právneho zástupcu žalobkyne, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť
na účet Okresného súdu Spišská Nová Ves súdny poplatok z návrhu vo výške 331,50 eur, do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci v zmysle § 343d ods. 1
zákona č. 335/1995 Z.z. Exekučný poriadok, § 54 ods. 1, § 40 ods. 3, § 40 ods. 1, ods. 2, § 41 ods.
1, § 43 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní, § 372w O.s.p.,§ 52 ods. 1 - 4, §
53 ods. 1 - 3, § 53 ods. 4 písm. r/, ods. 5 Občianskeho zákonníka, článku 3 ods. 1 Smernice Rady
93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách uzavrel, že poistná zmluva uzavretá
medzi stranami sporu o nároku, z ktorej rozhodoval rozhodcovský súd, je spotrebiteľskou zmluvou
podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Z poistných zmlúv je zrejmé, že žalovaná

ako poisťovateľ konala v rámci predmetu svojej činnosti podľa výpisu z obchodného registra, pričom
žalobkyňa je spotrebiteľkou, nakoľko uzatvorila zmluvu ako fyzická osoba. Z predložených poistných
zmlúv, ani rozhodnutí rozhodcovského súdu nie je zrejmé, aby žalobkyňa pri uzatváraní poistnej zmluvy
konala v rámci svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Pre spotrebiteľské zmluvy je pritom
charakteristické, že sa jedná o zmluvy, ktoré sú uzatvárané opakovane s veľkým počtom zákazníkov,
pričom návrhy týchto zmlúv sú pripravované vopred na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá
možnosť zmeniť obsah takto navrhnutých zmlúv. Aj v predmetnej veci poistná zmluva bola vyplnená

na vopred pripravenom predtlačenom tlačive, do ktorého boli len vpísané údaje týkajúce sa žalobkyne.
Žalobkyňa sa domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku z dôvodu neplatnej rozhodcovskej doložky,
pričom žaloba bola z jej strany podaná v zákonom stanovenej lehote 30 dní, čo je zrejmé z toho,
že rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený 24. 9. 2013 a žaloba podaná na súd dňa 21. 10.2013. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za to, že žaloba bola zo strany žalobkyne
podaná dôvodne. Dôvodom zrušenia rozhodcovského rozsudku je skutočnosť, že rozhodcovský súd
rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej doložky. Rozhodcovská doložka, na základe ktorej

rozhodcovský súd rozhodol, je súčasťou Všeobecných poistných podmienok. Konkrétne je uvedená
v článku XV. všeobecných poistných podmienok s názvom Rozhodcovské konanie. Je tak súčasťou
dlhého neprehľadného textu písaného malými písmenami a splýva s ostatnými podmienkami uvedenými
vo všeobecných poistných podmienkach. Podľa rozhodcovskej doložky všetky vzájomné spory a sporné
nároky z poistenia budú rozhodnuté v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská doložka tak znemožňuje

poistenému - spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a núti ho v prípade sporu alebo
sporných nárokov podrobiť sa výlučne rozhodcovskému konaniu. Tým mu je ako spotrebiteľovi odobratá
možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Uvedená rozhodcovská doložka spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd v
tejto súvislosti poukázal aj na smernicu Rady č. 93/13/EHS, ktorá uvádza niektoré nekalé podmienky
vo svojej prílohe, kde podľa písm. q/ bod 1 tejto prílohy neposkytnúť spotrebiteľovi právo alebo

mu brániť v uplatňovaní práva podať žalobu alebo podať akýkoľvek iný opravný prostriedok, najmä
vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi ustanoveniami výhradne arbitrážou,
nevhodne obmedzovať prístup k dôkazom alebo ukladať mu povinnosť dôkazného bremena, ktoré by
podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, malo spočívať na inej zmluvnej strane. Podľa toho je
teda neprijateľné, aby rozhodcovské konanie bolo dojednané ako výlučný prostriedok riešenia sporov z

akejkoľvek spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodcovská doložka je tak poukazujúc na ustanovenie § 54 ods.
4 písm. r/ Občianskeho zákonníka neprijateľnou podmienkou a teda je neplatná.

3. Súd prvej inštancie mal za to, že predmetná rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná,
tak ako to tvrdila žalovaná. Pokiaľ poukazovala na osobitné zmluvné dojednania, ktoré žalobkyňa

samostatne podpísala, súd prvej inštancie predovšetkým poukázal na to, že žalovaná nepreukázala
skutočnosť, aby žalobkyňa bola riadne oboznámená so všeobecnými poistnými podmienkami. Samotná
skutočnosť, že žalobkyňa všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania podpísala
neznamená, že sa skutočne mala možnosť s týmito podmienkami aj oboznámiť. Tieto sú písané malými
písmenami, obsahujú množstvo právnickej terminológie a je nemožné, aby žalobkyňa ako priemerný

spotrebiteľmalamožnosťsiichprečítaťaabypochopilaichtextvtakkrátkejdobe,bezmožnostisasnimi
vopred riadne oboznámiť. Tieto boli podpísané v deň uzatvorenia poistnej zmluvy, resp. spolu s poistnou
zmluvou. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobkyňa podpísala samostatne osobitné zmluvné
dojednania odkazujúce na rozhodcovskú doložku, ktoré sú len pokračovaním predtlačeného formulára
poistných podmienok. Žalovaná nepreukázala, že žalobkyňa ako spotrebiteľ mala možnosť odmietnuť

podpísať rozhodcovskú doložku bez toho, aby tým bol dotknutý zmluvný vzťah. Táto skutočnosť
nevyplýva ani zo zmluvy, ani zo všeobecných poistných podmienok a ani z osobitných zmluvných
dojednaní.

4. Rozhodcovská doložka je podľa názoru súdu prvej inštancie neplatná aj v zmysle § 8 ods. 1 zákona

č. 244/2002 Z.z., nakoľko v rozhodcovskej doložke je uvedené, že spory sa budú riešiť pred Stálym
rozhodcovským súdom. Strany sporu však vôbec neurčili tento rozhodcovský súd, preto nie je možné
ustáliť, že sa podrobujú predpisom rokovaciemu poriadku toho - ktorého súdu. Takéto dojednanie je
podľa názoru súdu prvej inštancie neurčité a nejasné a je neprijateľnou podmienkou, a teda aj neplatným
zmluvným dojednaním.

5. Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná do všeobecných poistných podmienkach
je neplatnou aj z dôvodu, že subjekt, ktorý má rozhodovať v rozhodcovskom konaní, je oprávnený
určiť výlučne žalovaná. Uvedené taktiež spôsobuje značnú nerovnováhu v postavení účastníkov
rozhodcovského konania v neprospech spotrebiteľa. V tom prípade totiž vznikajú pochybnosti o

neobjektívnosti rozhodovania v rozhodcovskom konaní. Rozhodcovské konanie sa uskutočnilo na
rozhodcovskom súde podľa výberu žalovanej bez toho, aby tento mohla žalovaná ovplyvniť.

6. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov súd prvej inštancie ustálil, že rozhodcovská doložka
zakotvená v článku XV.všeobecných poistných podmienok a osobitných zmluvných dojednaniach je

neprijateľnou podmienkou, a teda absolútne neplatnou zmluvnou podmienkou vzhľadom na jej rozpor
s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách a ustanoveniami Smernice Rady 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Rozhodcovský súd preto nemal rozhodnúť na základe tejto
doložky a nemal právomoc vo veci konať. Nakoľko rozhodcovská doložka v danej veci núti spotrebiteľapodrobiť sa v prípade sporu výlučne rozhodcovskému konaniu je aj v rozpore s dobrými mravmi, preto
je neplatná aj podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Z týchto dôvodov žalobe vyhovel a predmetný
rozhodcovský rozsudok súd prvej inštancie zrušil.

7. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a neúspešnú žalovanú zaviazal na náhradu
trov konania vzniknutých úspešnej žalobkyni, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia. Tie priznal
v zmysle § 11, § 13, § 13a vyhl. č. 655/2004 Z.z. za 6 úkonov právnej služby (2 x 60,08 eur, 61,85 eur,
30,92 eur a 2 x 64,54 eur), spolu 342,01 eur, a to za prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby,

vyjadrenie z 23.1.2014 vyjadrenie k návrhu na prerušenie konania, účasť na pojednávaní dňa 16.6.2015
a 22.9.2015. Priznal aj režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. 655/2004 Z.z. 2 x 7,81 eur, 3 x 8,04 eur, 2
x 8,39 eur, čo spolu činí 56,12 eur, spolu trovy právneho zastúpenia činia 398,13 eur.

8. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra
trestov zaviazal neúspešnú žalovanú uhradiť súdny poplatok podľa pol. 3 písm. c/ sadzobníka súdnych

poplatkov vo výške 331,50 eur.

9. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná, podľa jeho obsahu z dôvodov
podľa § 205 ods. 2 písm. a/, c/, d/ a f/ O.s.p. a odvolaciemu súdu navrhla, aby rozsudok zrušil a
vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Podľa názoru odvolateľky súd prvej inštancie mal

prihliadnuťnanoveluzákonač.233/1995Z.z.Exekučnéhoporiadkuazamietnuťžalobuvdôsledkutoho,
že odpadla vecná legitimácia účastníkov konania. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu
záveru, keď uzavrel, že rozhodcovskú doložku nie je možné považovať za individuálne dojednanú.
Rozhodcovská doložka v danej veci nie je súčasťou všeobecných poistných podmienok, nikdy nebola,
ani s nimi nikdy nesplynula. Osobitné zmluvné dojednania, ktorých súčasťou je rozhodcovská doložka,

sú jasne oddelené od všeobecných poistných podmienok (ďalej len VPP) a vyžadujú si osobitný podpis.
Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodcovská doložka v osobitných zmluvných dojednaniach je písomný
právny úkon, posudzuje sa tento podľa svojho obsahu, nie podľa názvu, resp. zvýraznenia textu.
Dôležitosť textu nie je daná veľkosťou písma, ale skôr súvisí so záujmom čitateľa a jeho zmyslom
pre zodpovednosť. Žalobkyňa podpísala všeobecné poistné podmienky a osobitné zmluvné dojednania

osobitne. Tým vyjadrila svoju vôľu byť viazaná danou zmluvou. Tiež nie je podstatné, ktorá strana
podmienku formulovala, ide tu len o to, že existuje právo oboch strán podmienku individuálne odmietnuť,
prijať alebo modifikovať, a to v dôsledku ich osobitného dojednania. Súd prvej inštancie tak opomenul
vyhodnotiť, že podmienku môže navrhnúť ktorákoľvek strana, a teda aj dodávateľ aj v rámci štandardnej
zmluvy. Podstatné podľa európskych princípov zmluvného práva je, že rozhodcovská doložka bola

predmetom rokovania, teda spotrebiteľovi bola vysvetlená, a k podpisu osobitných zmluvných dojednaní
došlo, práve po osobnom rokovaní o tejto podmienke, výsledkom ktorej bolo rozhodnutie túto konkrétnu
podmienku prijať. Súd prvej inštancie nevykonal žalovanou predložený listinný dôkaz, ktorým je záznam
o požiadavkách a potrebách klienta a v súvislosti s ním tiež neaplikoval relevantnú právnu normu, ktorou
je zákon č. 340/2005 Z.z. Vo vzťahu k sprostredkovateľovi poistenia podľa tohto zákona, ako i zákona

č. 244/2002 Z.z. platí nevyvrátiteľná právna domnienka, že ako sprostredkovateľka poistenia zákony
pozná. Poisťovňa nemala inú možnosť, ako akceptovať „záznam“ bona fidae ako pravý, verne odrážajúci
skutočný priebeh predzmluvnej komunikácie medzi sprostredkovateľkou poistenia a žalobkyňou. Z
tohto záznamu možno vyvodiť, že boli dodržané všetky ustanovenia zákona č. 340/2005 Z.z. Súd
tiež nesprávne aplikoval zákon č. 244/2005 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Z § 8 ods. 1 tohto zákona

vyplýva, že strany sa môžu dohodnúť na postupe dodatočného ustanovenia rozhodcu, a teda že
určia rozhodcovský súd až po vzniku sporu. Potom platí, že strany sa podrobia rokovaciemu poriadku
rozhodcovského súdu až po jeho určení. Súd prvej inštancie tiež nesprávne aplikoval § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, keď uzavrel, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
Rozhodcovskoudoložkounebolaspôsobenáznačnánerovnováhavprávachapovinnostiachzmluvných

strán v neprospech žalobcu ako spotrebiteľa, nakoľko žalovaná stanovila iba stály rozhodcovský súd,
pričom nemala žiaden vplyv na výber konkrétneho rozhodcu, pretože výber rozhodcu podľa rokovacieho
poriadku súdu uskutočňuje generálny riadite podľa vyťaženosti jednotlivých rozhodcov. Poukázala na
rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-343/1, z ktorého vyplýva, že rozhodcovská doložka je len vtedy
neprijateľná, ak bolo jej úmyslom zbaviť spotrebiteľa po právoplatnom jednostupňovom rozhodnutí

rozhodcovského konania, práva podať žalobu alebo akýkoľvek iný opravný prostriedok, napr. žalobu o
zrušenie rozhodcovského rozsudku. To však nie je daný prípad. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s
argumentmi žalovanej a nezdôvodnil, prečo ich nepokladal za významné alebo nesprávne. Poukázala
tiež na to, že súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 22. 9. 2015, kedy v dôsledku § 243b zákona č.233/1995 Z.z. rozhodcovský rozsudok prestal účastníkov konania zaväzovať, a teda nemožno ani na
jeho podklade vykonať exekúciu. Súd mal preto žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku zamietnuť.

10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny a uplatnila trovy
odvolacieho konania. Poukázala na to, že zmluvný vzťah vzniknutý medzi stranami sporu spĺňa všetky
znakyspotrebiteľskéhovzťahuastotožnilasasoskutkovýmiaprávnymizávermiuvedenýmisúdomprvej
inštancie v napadnutom rozsudku. Poukázala tiež na to, že z rozhodcovského rozsudku sa nedozvie,
na akom právnom základe sa jej uložila povinnosť uhradiť dlh žalovanej, nakoľko chýba akákoľvek

špecifikácia. Trovy rozhodcovského konania sú zjavne neprimerané k výške dlhu.

11.KrajskýsúdvKošiciachakosúdodvolacíprejednalodvolaniežalovanejbeznariadeniapojednávania
vzmysleust.§385ods.1zákonač.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok(ďalejlen"C.s.p."),vrozsahu
danom v ust. § 379 a § 380 C.s.p., z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že
odvolanie žalovanej nie je opodstatnené.

12. Rozsudok je vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, vo výroku o trovách konania a vo výroku
o povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387
ods. 1 C.s.p. potvrdil.

13. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 16. 11. 2016 o 09.00 hod. v poj.
miestnosti č. dv. 227/II.p., pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa
10. 11. 2016 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 3 C.s.p.

14. Odvolací súd po preskúmaní odvolania dospel k záveru, že odvolacie dôvody namietané žalovanou

nie sú naplnené.

15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 132 O.s.p. účinného v čase jeho
rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje

rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom sa nedopustil ani
žiadnej vady konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd
rozsudok ako vecne správny potvrdil.

16. Správne, podrobné a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v

celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).

17. K dôvodom uvedeným v napadnutom rozsudku a k odvolacím námietkam žalovanej odvolací súd
dopĺňa nasledovné:

18. Odvolací súd v súvislosti s odvolacími námietkami týkajúcimi sa aplikácie ust. § 243d zákona č.
233/1995 Z.z., prechodných ustanovení k právnym úpravám účinným od 1. 1. 2015, ktoré stanovuje,
že exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní,
ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu vydaného pred 1. 1. 2015,
možno začať len do 3 mesiacov od účinnosti tohto zákona, uvádza, že tieto nie sú opodstatnené.

Je pravdou, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie podaného po vyššie spomínanej lehote
nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie a rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov
rozhodcovského konania zaväzovať. Ide o prelomenie materiálnej (nie formálnej) právoplatnosti
rozhodcovského rozsudku, preto rozhodcovský rozsudok sa zo zákona nezruší. V dôsledku zmeny
právnej úpravy preto nedošlo k zániku možnosti žalobkyne domáhať sa zrušenia rozhodcovského

rozsudku, keďže v prípade vyhovenia žalobe by žalobkyňa docielila opätovné prejednanie veci a
meritórne rozhodnutie súdom.

19. Správne súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o splnení
zákonných podmienok pre zrušenie rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. c/

zákona č. 244/2002 Z.z., keďže rozhodcovský súd rozhodol vo veci na základe neplatnej rozhodcovskej
doložky.20. Nárok, o ktorom bolo rozhodnuté rozhodcovským súdom žalovaná opiera o zmluvné dojednanie,
ktoré súvisí s poistnou zmluvou, uzavretou medzi stranami sporu a ktorá je jednoznačne zmluvou
spotrebiteľskou, keďže napĺňa všetky znaky podľa § 52 ods. 1, 3, 4 Občianskeho zákonníka, účinného

v čase uzavretia zmluvy. Niet pochýb o tom, že poistnú zmluvu uzavrela žalovaná, ktorá pri poskytovaní
poistenia vystupovala v rámci svojej podnikateľskej činnosti ako dodávateľ a žalobkyňa vystupovala
ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ. Súčasne išlo o štandardnú
formulárovúzmluvu,keďžedanýzmluvnývzťahsariadilajobsahomzmluvnýchdojednaní,obsiahnutých
vo VPP, ktoré sa stali súčasťou zmluvy a ktoré spĺňajú všetky znaky zmluvy formulárovej.

21. Správne súd prvej inštancie pri posudzovaní platnosti rozhodcovskej doložky túto skúmal aj z
pohľaduochranyspotrebiteľaasprávneuzavrelajneprijateľnosťpreskúmavanejrozhodcovskejdoložky.

22. V prejednávanej veci žalobkyňa dôvodne namietala neprijateľnosť rozhodcovskej doložky, keďže
táto nebola individuálne dojednaná a spôsobila nevyváženosť v právach a povinnostiach zmluvných

strán v jej neprospech ako spotrebiteľa (§ 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

23. Rozhodcovská doložka, tak ako bola zakomponovaná vo VPP splynula s ostatnými poistnými
podmienkami, jej obsah spotrebiteľ nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť a ani sa s ním dôsledne
oboznámiť. Aj keď rozhodcovská doložka bola vo VPP zvýraznená v tabuľke a označená ako

„osobitné zmluvné dojednania“ možno jednoznačne uzavrieť, že fakticky splynula s ostatnými poistnými
podmienkami, keďže nasledovala ako pokračovanie predtlačeného formulára v neprehľadnom texte,
písanom drobným písmom, a tiež bola podpísaná v rovnaký deň ako VPP, preto správne uzavrel
súd prvej inštancie, že rozhodcovská doložka nebola individuálne dojednaná. Žalovaná v konaní
nepreukázala ani tú skutočnosť, že žalobkyňa mohla jej uzavretie vylúčiť, resp. zmeniť obsah tohto

zmluvného dojednania, pričom dôkazné bremeno v tomto smere zaťažovalo žalovanú (§53 ods.
3 Občianskeho zákonníka). Nemožno opomenúť ani tú rozhodujúcu skutočnosť, že výslovne v
rozhodcovskej doložke bolo odkázané na čl. XV. VPP, ktoré sa jednoznačne stali súčasťou poistných
podmienok. Na tomto závere nemení nič ani tá skutočnosť, že žalobyňa podpísala „Záznam o potrebách
klienta“, ktorý taktiež spĺňa znaky formulárovej zmluvy.

24. Svojím obsahom a formou rozhodcovská doložka z dôvodov vyššie uvedených spôsobila
nevyváženosť práv a na povinností zmluvných strán v neprospech žalobkyne ako spotrebiteľa. Navyše
išlo o rozhodcovskú doložku, ktorá zakotvila výlučnú právomoc rozhodcovského súdu vec prejednať, čo
zakladá dôvod jej neprijateľnosti podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka.

25. Neplatná rozhodcovská doložka nemôže založiť právomoc rozhodcovského súdu na konanie a
rozhodnutie a je dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa § 40 ods. 1 písm. c/ zákona
č. 244/2002 Z.z.

26. Bez právneho významu vo vzťahu k prejednávanej veci je, že zmluva bola uzavretá cestou
sprostredkovateľa, nakoľko súd túto posudzoval podľa jej obsahu. Zmluvnými stranami pritom boli
žalobkyňa a žalovaná, preto táto zmluva zaväzuje iba zmluvné strany.

27. Odvolací súd sa zhoduje aj so záverom súdu prvej inštancie o neplatnosti rozhodcovskej doložky z

dôvodu, že rozhodcovská doložka neobsahuje určenie rozhodcu, resp. konkrétny spôsob jeho určenia.
Takátorozhodcovskádoložkajeneplatnávzmysle §39Občianskehozákonníkaprerozporsozákonom.

28. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. rozhodcovská zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami
o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo

v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

29. Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu
rozhodcovskej doložky k zmluve.

30. Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom
zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocouiných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a
označenie osôb, ktoré ju dohodli.

31. Podľa § 8 ods. 1 cit. zákona zmluvné strany sa v rozhodcovskej zmluve môžu dohodnúť na osobe
rozhodcu (rozhodcov) alebo na postupe jeho dodatočného ustanovenia.

32. Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona ak sa zmluvné strany nedohodli na osobe rozhodcu (rozhodcov), ani
na postupe jeho dodatočného ustanovenia,

a/ pri rozhodcovskom konaní s tromi rozhodcami každá zmluvná strana ustanoví jedného rozhodcu
a takto ustanovení rozhodcovia následne ustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu; ak zmluvná
strana neustanoví rozhodcu do 15 dní od požiadania druhej zmluvnej strany alebo ak dvaja ustanovení
rozhodcovia neustanovia tretieho predsedajúceho rozhodcu do 30 dní od ich ustanovenia, rozhodcu na
žiadosť zmluvnej strany ustanoví vybraná osoba alebo súd,

b/ pri rozhodcovskom konaní s viac ako tromi rozhodcami sa postupuje primerane podľa písmena a),

c/ pri rozhodcovskom konaní s jedným rozhodcom tohto rozhodcu na žiadosť zmluvnej strany ustanoví
vybraná osoba alebo súd.

33. Ako vyplýva z vyššie cit. zákonných ustanovení, vzhľadom na skutočnosť, že pre platnosť
rozhodcovskej doložky sa vyžaduje jej písomné dojednanie je nevyhnutné, aby písomnou formou
bol ustanovený aj rozhodca, ktorý bude prejednávať a rozhodovať vec v rozhodcovskom konaní
alebo postup jeho ustanovenia. Pre zachovanie transparentnosti výberu rozhodcu a rovnosti strán v

rozhodcovskom konaní nemôže byť výber rozhodcu ponechaný len na vôli jednej zo sporových strán.
Táto požiadavka je zvlášť zvýraznená v spotrebiteľských vzťahoch, keďže jej porušenie spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, teda ak k
výberu rozhodcu dochádza zo strany dodávateľa.

34. V prejednávanej veci z osobitných zmluvných dojednaní nevyplýva, že by sa strany sporu dohodli
na osobe rozhodcu alebo postupe jeho ustanovenia tak, ako má na mysli § 8 ods. 1 zákona č. 244/2002
Z.z., preto rozhodcovskú doložku nemožno považovať za platnú.

35. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok o zrušení rozhodcovského

rozsudku vrátane výroku o trovách konania a povinnosti žalovanej zaplatiť súdny poplatok ako vecne
správny.

36. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255
ods. 1 C.s.p. tak, ako vyplýva z enunciátu tohto rozhodnutia. Žalovaná nebola v odvolacom konaní

úspešná, preto jej nárok na náhradu trov konania nepatrí, naopak žalobkyňa bola v konaní úspešnou,
preto jej patrí náhrada trov konania voči neúspešnej žalovanej.

37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).