Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prievidza

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Zuzana Kotríková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18C/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816206465
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3816206465.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidzasudkyňouJUDr.ZuzanouKotríkovouvprávnejvecižalobcu:EOSKSISlovensko,

s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: X. P., narodený XX.X.XXXX,
bytom J.M. XXX/XX, V. o zaplatenie 362,75 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 48,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5% ročne zo sumy 15,65 EUR od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne zo sumy 11,66 EUR od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 21,26 EUR od 26.07.2013 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku žalobu zamieta.
II. Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 362,75 EUR s prísl. ako
neuhradenej ceny za poskytované služby na základe zmluvy o pripojení a zmluvnej pokuty, ktorá bola
žalovanémuvyfakturovanájehoprávnympredchodcomzaporušeniepovinnostívyplývajúcichzozmluvy
o pripojení, ktorú žalobca s jeho právnym predchodcom uzatvoril.

2.Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

3.Podľa § 297 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

4.Súd rozhodol bez nariadenia ďalšieho pojednávania podľa § 297 písm. b) CSP a oznámil termín
verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webe dňa 13.09.2016, vykonal dokazovanie

oboznámením obsahu žaloby, zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 19.11.2012, dodatku
k zmluve o pripojení zo dňa 19.11.2012, faktúr variabilný symbol č. XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX,
XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, XXXXXXXXXX, Všeobecných podmienok na poskytovanie verejnej
telefónnej služby („Všeobecné podmienky“), cenníka služieb právneho predchodcu žalobcu, zmluvy o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 vrátane príslušnej časti prílohy, ako aj oboznámením obsahu
ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový stav:

5.Žalovaný uzavrel dňa 19.11.2012 s právnym predchodcom žalobcu - spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. - Zmluvu o poskytovaní verejných služieb a dodatku, na základe ktorých bolo žalovanému
poskytnuté koncové zariadenie Huawei V E. a program služby Y. F. MI O s kúpnou cenou 1,- EUR a
viazanosťou na 24 mesiacov. Predmetom zmluvy bolo aktivovanie programu ,, DATA SIM MI NEOB2“.Súčasne uzavreli aj dodatok k tejto zmluve, v ktorom si účastníci dohodli zmluvnú pokutu vo výške
248,95 EUR v prípade porušenia zmluvných povinností zo strany žalovaného. Žalovaný však riadne a
včas neuhradil právnemu predchodcovi žalobcu vyfakturovanú cenu za poskytnuté služby v období od

08.03.2013 do 07.07.2013.Keďže žalovaný faktúry neuhradil, právny predchodca žalobcu mu následne
vyfakturoval aj zmluvnú pokutu vo výške 248,95 EUR, a to faktúrou variabilný symbol č. XXXXXXXXXX.

6. Po právnej stránke súd žalobu posúdil podľa týchto zákonných ustanovení:

Podľa § 44 ods.1 zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (v znení účinnom v čase
uzatvorenia zmluvy), zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť
potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné
podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to
neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov

a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť
aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka,
ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 43 ods.1 písm. a/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo na

úhradu za poskytnutú verejnú službu. Podľa § 43 ods.12 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických
komunikáciách, účastník je povinný platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní
verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (platného a účinného ku dňu uzavretia zmluvy),

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy) ak súd určil
niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a

je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných
obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal
plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto
podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ
má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú
povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

Podľa § 54 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.

Vstupom Slovenskej republiky do európskeho hospodárskeho a právneho systému boli do Občianskeho
zákonníka zákonom č. 150/2004 Z.z. s účinnosťou od 1.4.2004 v piatej hlave začlenené ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách. Uvedená právna úprava má základ v smernici Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

Posudzovaný právny vzťah účastníkov konania je od svojho vzniku právnym vzťahom založeným
štandardizovanouspotrebiteľskouzmluvou.Žalovanýokremvýberuprogramuasvojhopodpisužiadnym
spôsobom neparticipoval na koncipovaní zmluvy. Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech

spotrebiteľa, teda neprijateľné zmluvné podmienky, pod sankciou absolútnej neplatnosti. Nevyhnutnosť
tak výraznej právnej ochrany spotrebiteľov vyplýva z faktickej nerovnosti medzi dodávateľom a
spotrebiteľom pri uzatváraní zmluvy. Dôsledné aplikovanie všetkých európskych režimov a opatrení
určených na ochranu spotrebiteľov je potrebné na udržanie dôvery spotrebiteľov k štandardizovaným
produktom aj na slovenskom trhu.

Podľa § 52 ods.1,2,3,4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy
(ďalej„ Občiansky zákonník“), Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,
ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetkyiné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,

ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej
podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods.1,5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky
upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 53a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sa
rozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa § 54 ods.1 Občianskeho zákonníka, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách .
Z ustanovení § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, vyplýva, že dlžník, ktorý svoj dlh riadne a

včasne splní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Týmto
vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z..

Podľa § 10c uvedeného nariadenia ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z
omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. Januári
2013.

V zmysle § 3 naradenia v znení účinnom do 31.1.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych

bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 544 ods. 1 a 2 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú
pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému

účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 100 ods. 1 veta prvá, ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa

nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110).Premlčujú sa všetky majetkové práva
s výnimkou vlastníckeho práva.Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá vplyv na plynutie
premlčacej doby.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa orgán rozhodujúci o nárokoch zo

spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

7.Do zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa bolo zákonom č. 102/2014 Z.z. zavedené nové
ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj
bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi,
vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ
týchto skutočností dovolával. Účinnosť toto ustanovenie nadobudlo dňa 1.5.2014, teda súdy od tohto
dátumu musia z úradnej povinnosti a to aj v konaniach začatých pred 1.5.2014 na uvedené skutočnosti
prihliadať, pretože ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. ukladá súdu vo veci, v ktorej ešte meritórne
nerozhodol, aby aplikoval predmetné ustanovenie zákona, teda platí to aj v prejednávanej veci. Súd v

súlade s § 5bzákona č. 250/2007 Z.z. teda musí už z úradnej povinnosti prihliadať jednak na premlčanie,
ale aj na nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve a na dôvodnosť uplatnenej pohľadávky.

Účelom premlčania je pobádať oprávnený subjekt k tomu, aby pod sankciou premlčania uplatnil svoje

právo v stanovených lehotách na príslušných orgánoch a aby tak neodďaľoval požiadavku splnenia
od povinného subjektu. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch, a to prípadne
aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Podľa § 5b zák. č. 250/2007 Z.z. súd musí prihliadať na
premlčanie ex offo, teda naň prihliada v spotrebiteľských vzťahoch aj bez námietky odporcu. Zaoberať
premlčaním sa môže bez toho, aby skúmal samotnú existenciu subjektívneho práva veriteľa. Prax

uprednostňuje hľadisko procesnej ekonómie. Ak súd zistí, že uplatnený nárok je premlčaný a dlžník
vzniesol námietku premlčania (v danom spotrebiteľskom vzťahu aj bez námietky), bližšie už neskúma
existenciu subjektívneho práva veriteľa.

8. Po zhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba je podaná
dôvodne len sčasti. Je nepochybné, že účastníci, resp. právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli
medzi sebou zmluvu podľa § 44 ods.1 zákona o elektronických komunikáciách. Uvedená zmluva je
svojim charakterom zároveň aj spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa tejto zmluvy, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky, žalovaný bol oprávnený využívať služby

poskytované žalobcom (jeho právnym predchodcom) a zároveň povinný uhrádzať faktúry, ktoré mu
právny predchodca žalobcu za využívanie týchto služieb vystaví. V konaní bolo zistené, že žalovaný
nezaplatil právnemu predchodcovi žalobcu riadne a včas cenu za poskytované služby sume 48,57
EUR. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok prešla na žalobcu pohľadávka v sume celkom 362,75
EUR (t.j. aj vrátane zmluvnej pokuty v sume 248,95 EUR ). Vzhľadom k tomu, že dlžnú sumu za

poskytované služby v sume 48,57 EUR žalovaný neuhradil riadne a včas, vznikol žalobcovi nárok aj na
úrok z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z.z.
V tejto časti súd považoval nárok žalobcu za dôvodný, preto súd rozhodol tak, že žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 48,57 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo
sumy 15,65 EUR od 26.05.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy

11,66 EUR od 26.06.2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne zo sumy 21,26
EUR od 26.07.2013 do zaplatenia.9.Žalobca si uplatnil aj poplatok za obmedzenie služby - neplatenie a za prerušenie služby - neplatenie v
sume 2 x 16,50 EUR plus 20% DPH faktúrou č. XXXXXXXXXX a č.XXXXXXXXXX.V danom prípade sa
jednaloosporovékonanieasporovékonaniejekonanímnávrhovým.Žalobcajepovinnýkžalobepripojiť

listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho konania navrhuje
vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie dôkaznej
povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to znamená
s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú normy
hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé

procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané).

10.Súd má za to, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku žalovanému hradiť
žalobcom vyúčtované poplatky, tak ako ich uplatnil žalobou a teda neuniesol dôkazné bremeno čo
do tvrdenia o oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku poplatkov, pretože nepredložil

žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si
uplatňuje, nepredložil a nepreukázal súdu, či skutočne došlo k prerušeniu služby poskytovanej jeho
právnym predchodcom, aké náklady mu v súvislosti s vykonaním takéhoto úkony vznikli, aby súd mohol
tieto následne posúdiť v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, preto má súd za to,
že v tejto časti bola žaloba nedôvodná.

11.Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 2 x 4,99 EUR za
upomienku oneskorenej platby tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. XXXXXXXXXX a č.
XXXXXXXXXX. Žalobca nepreukázal súdu zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie
tejto upomienky vznikli nejaké reálne náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu

zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba
ďalšiu sankciu v prípade omeškania spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov
dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým
mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka.

12.Žalobca sa návrhom domáhal voči žalovanému aj nároku na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
248,95 EUR faktúrou č. XXXXXXXXXX. Dojednanie o zmluvnej pokute tvorí súčasť dodatku k zmluve
o poskytovaní verejných služieb - tabuľka č. 1. Podľa tohto dojednania, v prípade porušenia zmluvných
povinností zo strany účastníka, t.j. žalovaného (hociktorej povinnosti uvedenej v bode 1 alebo 2 v
dôsledku ktorej dôjde k následnej deaktivácii služby, je účastník povinný uhradiť zmluvnú pokutu

uvedenú v zmluve (248,95 EUR). Súd tento nárok žalobcu nepovažoval za dôvodný vzhľadom k
tomu, že takéto ustanovenie o zmluvnej pokute už bolo opakovane vyhlásené za neprijateľnú (a teda
neplatnú) zmluvnú podmienku. V zmysle ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú
zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé,
že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných

podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, je navrhovateľ povinný zdržať
sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými
spotrebiteľmi. Pokiaľ si žalobca nárok na zmluvnú podmienku voči žalovanému napriek tomu uplatnil,
súd mu tento nárok z uvedených dôvodov nepriznal.

13.Splatnosť faktúry č. XXXXXXXXXX bola dňa 25.04.2013.Podľa § 101, § 52 ods. 2 Občianskeho
zákonníkadošlokpremlčaniuprávažalobcunazaplateniefaktúryplynutím3rokovododňajejsplatnosti,
pričom žaloba bola súdu doručená dňom 16.05.2016. Po premlčaní v spotrebiteľskom vzťahu preto
žalobcovi s poukazom na § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. nebolo možné priznať žalovanú sumu 15,65 EUR
z faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2013 z dôvodu premlčania, preto v tejto časti žalobu zamietol.

13.Na základe všetkých uvedených skutočností súd nárok žalobcu v časti týkajúcej sa poplatku za
obmedzenie a prerušenie služby - neplatenie, poplatku za upomienku oneskorenej platby a zmluvnej
pokuty, zaplatenia faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 25.04.2013 za dôvodný a v tejto časti ho zamietol.

14. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového priadku (ďalej len CSP)
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bola 73,22 %rozsahu úspešný žalovaný, vznik trov konania žalovaného zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol
žalovaným tvrdený, preto súd žalovanému náhradu trov konania v takomto rozsahu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach. O odvolaní rozhoduje Krajský súd v Trenčíne.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ

domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.