Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 9. november 2016

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 23P/485/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7215237473
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. G.Tomčovčíková Šandalová

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2016:7215237473.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú V. X., nar. XX.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce,
sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh otca P. X., nar. X.X.XXXX,
trvale bývajúceho v M. - X., Z. Y. č. 5, za účasti matky M. X., nar. X.X.XXXX, trvale bývajúcej tamtiež,
zastúpenej JUDr. Jaroslavom Bódišom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom na Humenskej
ulici č. 18 v Košiciach, v konaní o zníženie výživného takto

r o z h o d o l :

Návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Otec maloletej V. doručil tunajšiemu súdu dňa 21.12.2015 návrh, ktorým žiadal o zníženie výživného
z jeho strany voči maloletej V. zo sumy 80 € na sumu 30 € mesačne, ktorý návrh odôvodňoval tým, že
maloletá bola v zmysle rozsudku zo dňa 13.6.2014 sp. zn. 36C 55/2015 zverená do starostlivosti matky,
on ako otec maloletej bol zaviazaný prispievať na výživu maloletej V. sumou 80 € mesačne, pričom súd
prihliadol pri stanovení výšky výživného na príjem, ktorý mal v tom čase ako príslušník Armády SR a na
fakt, že matka maloletej bola nezamestnaná; k 30.4.2015 sa jeho služobný pomer v Armáde SR skončil,
odvtedy je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie úradu práce z dôvodu, že bol príslušníkom

Armády SR 11 rokov, jeho odvody išli do vojenského fondu sociálneho zabezpečenia a jemu nevznikol
nárok na podporu v nezamestnanosti; z pracovnej zmluvy s firmou P.S.Y. s.r.o. má príjem 50 € mesačne.
K predmetnému návrhu okrem kópie rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. 36C 55/2011 zo
dňa 13.6.2014, pripojil kópiu personálneho rozkazu Personálneho úradu Ozbrojených síl SR Liptovský
Mikuláš číslo XXXX z 5.2.2015 o tom, že bol prepustený zo služobného pomeru profesionálneho vojaka
z dôvodu, že mu uplynula doba výsluhy v hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania a
jeho služobný pomer skončil 30.4.2015, z ktorého rozkazu zároveň vyplýva, že otec ako profesionálny

vojak v Armáde SR pôsobil ako vodič - odmorovač; pripojil kópiu oznámenia Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Košice zo dňa 11.5.2015, ktorým úrad práce otcovi oznámil, že ho zaradil do
evidencie uchádzačov o zamestnanie od 7.5.2015; kópiu pracovnej zmluvy, ktorú uzavrel 7.7.2015 so
spoločnosťou P., z ktorej vyplýva, že v spoločnosti vykonáva druh práce - vodič taxislužby, s miestom
výkonu práce Košice, s dňom nástupu do práce 9.7.2015, ktorý pracovný pomer bol uzavretý na dobu
neurčitú, s dohodnutou hrubou mesačnou mzdou 50 €, s ustanoveným týždenným pracovným časom
40 hodín, s dohodnutou dĺžkou pracovného času 5 hodín týždenne.

2. Matka vo svojom písomnom vyjadrení doručenom súdu dňa 2.2.2016 s návrhom otca nesúhlasila,
tento navrhovala zamietnuť, poukazujúc okrem iného na to, že otec maloletej si neplnil riadne svoju
povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 80 € mesačne, permanentne uhrádza výživné poštovoupoukážkou a zo súdom stanovenej výšky výživného si odpočítava poštovné náklady; uviedla svoj príjem
u zamestnávateľa spoločnosti I. 490 € mesačne, poukázala na to, že v starostlivosti má tri maloleté deti,
okrem V. aj dcéry M. a M.; z úradu práce poberá príspevok 70,56 €; uviedla výdavky mesačne 57,36

€ voda, 116 € plyn, 38,20 € elektrina, 31 cestovné matky maloletej, 50,40 € cestovné pre deti M., M. a
V. (3 x 16,80 €), 20 € obedy v školskej jedálni, 11 € školská družina, 4,64 € rozhlas, 20 € telefón, 13 €
členské v basketbalovom klube pre maloletú M., 185 € strava, 25 € hygienické potreby, 40 € ošatenie a
doplnila, že tieto výdavky nad rámec jej príjmu jej pomáhajú uhrádzať jej rodičia.

3. Kolízny opatrovník vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 20.4.2016 na základe výsledkov
vykonaných šetrení konštatoval, že zníženie výživného nie je v prospech a v záujme maloletej.

4. Súd vykonal dokazovanie vypočutím otca, matky, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil
tento skutkový a skutočný stav.

5. Vyživovacia povinnosť otca voči maloletej V. bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp.
zn. 36C 55/2011 zo dňa 13.6.2014 v spojení s uznesením sp. zn. 36C 55/2011 zo dňa 8.8.2014, ktoré
nadobudli právoplatnosť a to rozsudok 10.7.2014 a uznesenie 20.9.2014, ktorým rozsudkom na čas
po rozvode manželstva rodičov bola schválená rodičovská dohoda o úprave práv a povinností rodičov k
maloletej V. tak, že V. bola zverená do osobnej starostlivosti matky, s právom matky maloletú zastupovať

aspravovaťjejmajetokaotecbolzaviazanýprispievaťnajejvýživuvýživnýmvovýškepo80€mesačne,
bolovyčíslenédlžnévýživnézaobdobieod31.1.2013(odnadobudnutiaprávoplatnostirozhodnutiasúdu
o rozvedení manželstva rodičov maloletej) do konca júna 2014 a bol upravený styk otca s maloletou
V.. Ako vyplýva z obsahu predmetného spisu, pri tejto úprave výživného súd vychádzal zo zistení, že
matka okrem maloletej V. mala vyživovaciu povinnosť voči maloletej M., nar. XX.X.XXXX a maloletej

M., nar. XX.X.XXXX, otec okrem V. mal vyživovaciu povinnosť voči maloletému P., nar. XX.X.XXXX, ku
ktorému uviedol, že na základe dohody s matkou dieťaťa na jeho výživu prispieval výživným vo výške
po 40 € mesačne a hradil mu poistku po 26 € mesačne; maloletá V. navštevovala materskú škôlku;
matka maloletej bola vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 26.1.2011, z ktorého úradu
nepoberalažiadnedávky,bolavlastníčkoumotorovéhovozidlaBMWaotecmaloletejbolprofesionálnym

vojakom a dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 783,42 €; otec v rámci konania uviedol, že s
matkou maloletého P. nikdy nežili v spoločnej domácnosti, v čase konania vo veci býval v podnájme
so spolubývajúcim, za ktorý podnájom uhrádzal on 50 € mesačne, rodičia boli zároveň spoluvlastníkmi
polovice rodinného domu, druhá časť ktorého bola v spoluvlastníctve rodičov matky maloletej, matka
s deťmi striedavo bývala buď v časti patriacej rodičom alebo v časti patriacej rodičom matky maloletej,

rodičom na náklady na bývanie neprispievala žiadnou čiastkou.

6.MatkamaloletejV.jeod1.8.2015zamestnankyňouspoločnostiG.s.r.o.M.,uktoréhozamestnávateľa,
ako vyplýva z opisu jej mzdových listov, dosahuje za uvedené obdobie doposiaľ priemerný mesačný
čistý príjem 461 €.

7. Matka naďalej okrem V. má vyživovaciu povinnosť voči dcéram M. a M. a spolu s maloletými deťmi
naďalej býva v polovici rodinného domu, ktorý je doposiaľ v spoluvlastníctve rodičov maloletej V., v
súvislosti s ktorým bývaním hradí poplatky 220 € mesačne, okrem nej a detí v tejto domácnosti ďalšie
osoby nebývajú.

8. Maloletá V. t.č. je žiačkou 3. ročníka základnej školy, na začiatku školského roka jej matka zakúpila
štandardné školské pomôcky v hodnote okolo 30 €, za obedy v školskej jedálni jej uhrádza od 20 do
37 € mesačne, za pobyt v školskom klube 11 € mesačne, iné poplatky v škole matkou maloletej nie sú
hradené. Mimoškolským plateným aktivitám sa maloletá nevenuje, zdravotné problémy nemá. Maloletá

má ináč potreby primerané veku dieťaťa. Od začiatku leta 2016 sa otec s maloletou nestretáva.

9. Otec maloletej bol do 30.4.2015 profesionálnym vojakom Armády SR a ako už bolo konštatované
vyššie, personálnym rozkazom riaditeľa Personálneho úradu Ozbrojených síl SR zo dňa 5.2.2015 bol
zo služobného pomeru profesionálneho vojaka prepustený z dôvodu, že mu uplynula doba výsluhy v

hodnosti a nebol zaradený do programu udržiavania a jeho služobný pomer skončil k uvedenému dňu
30.4.2015.10. Lustráciou v registri sociálnej poisťovne opakovane nebol zistený žiaden zamestnávateľ na strane
otca.

11. Zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice súd zistil, že otec bol vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie od 7.5.2015 do 29.3.2016, dňa 30.3.2016 bol z evidencie vyradený pre
nespoluprácu s úradom práce, úradom práce mu neboli a nie sú vyplácané žiadne dávky.

12. Zo správy Personálneho úradu Ozbrojených síl SR zo dňa 22.4.2016 vyplýva, že otec vykonával

štátnu službu profesionálneho vojaka vo X. útvare XXXX E., z ktorého bol prepustený dňa 30.4.2015
z už uvedeného dôvodu uplynutia doby výsluhy v hodnosti a nezaradenia do programu udržiavania;
vojenský útvar XXXX E. v správe zo dňa 3.5.2016 oznámil, že počas trvania jeho služobného pomeru
od 1.1.2014 do 30.4.2015 dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 855,62 € a bol mu vyplácaný
daňový bonus na jedno dieťa vo výške 21,41 € mesačne; zo správy Personálneho úradu Ozbrojených
síl SR zo dňa 27.9.2016 vyplýva, že uvedený úrad k dôvodu skončenia služobného pomeru otca

poukázal na ustanovenie § 21 odsek 8 Zákona č. 346/2005 Z.z. o štátnej službe profesionálnych vojakov
ozbrojených síl SR a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon 346/2005 Z.z.) pri
vymenovaní profesionálneho vojaka v dočasnej štátnej službe do hodnosti podpráporčíka alebo pri
povýšení profesionálneho vojaka sa na čas trvania dočasnej štátnej služby zmení na čas do uplynutia
doby výsluhy v hodnosti, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak; podľa § 22 ods.

1 zákona č. 346/2005 Z.z. za program udržiavania sa na účely tohto zákona považuje ponechanie
profesionálneho vojaka s jeho písomným súhlasom v dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy v
dosiahnutej hodnosti s možnosťou opakovaného zaradenia do programu udržiavania, najdlhšie však do
uplynutia maximálnej doby služby; podľa § 22 ods. 2 zákona č. 346/2005 Z.z., do programu udržiavania
môže služobný úrad rozhodnutím vedúceho služobného úradu zaradiť profesionálneho vojaka, ak

a) spĺňa požadované osobitné predpoklady na výkon funkcie a na hodnosť, zdravotnú spôsobilosť,
psychickú spôsobilosť a fyzickú zdatnosť na výkon štátnej služby a ak je to v záujme služobného úradu,
b) je nedostatok profesionálnych vojakov vo funkciách s príslušnou vojenskou odbornosťou a funkciu
nemožno obsadiť na základe výsledkov konkurenčného výberu alebo c) doplňovanie ozbrojených síl
nezodpovedá potrebám ozbrojených síl; a konštatoval, že z uvedených ustanovení zákona vyplýva, že

zaradenie profesionálneho vojaka do programu udržiavania podľa zákona č. 346/2005 Z.z. bolo možné
len v prípade kumulatívneho splnenia podmienok uvedených v § 22 ods. 2 tohto právneho predpisu
účinnéhodo31.12.2015,pričomsplneniepodmienokbyvedúcislužobnéhoúradu(riaditeľPersonálneho
úradu OS SR) skúmal v prípade, ak by mu P. X., otec maloletej, zaslal súhlas so zotrvaním v dočasnej
štátnej službe nad dobu výluhy v dosiahnutej hodnosti, v čase podávania správy už nebolo možné

jednoznačne zistiť či by bol otec maloletej, ako slobodník v zálohe, zaradený do programu udržiavania,
„v prípade ak by zaslal súhlas so zotrvaním v dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy v hodnosti.“
Zo správy Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia Bratislava zo dňa 11.10.2016 vyplýva, že otec
maloletej nie je poberateľom výsluhového dôchodku z výsluhového zabezpečenia, keďže nezískal dobu
služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok, otcovi však bol na základe rozhodnutia

zo dňa 18.6.2015 priznaný výsluhový príspevok vo výške v čistom 92,16 € mesačne od 1.5.2015 do
30.4.2017, t.j. po dobu dvoch rokov a zároveň mu bolo priznané odchodné v čistej výške 1.727,88 €,
ktoré mu bolo vyplatené.
Ako už bolo uvedené vyššie, otec na základe pracovnej zmluvy uzavretej na dobu neurčitú od 9.7.2015
pracuje ako vodič taxislužby v spoločnosti P. a z jeho opisov mzdových listov vyplýva, že v júli 2015

dosiahol z tohto pracovného pomeru čistý príjem 32,05 €, v období mesiacov august až december
2015 priemerný mesačný čistý príjem 43,30 € a v období mesiacov január až september 2016 vrátane
priemerný mesačný čistý príjem 47,63 €; napriek uvedenému otec aj vo svojej výpovedi uvádzal, že
jeho čistý príjem u tohto zamestnávateľa predstavuje 50 € mesačne a pripustil príjem z občasného tzv.
sprepitného od zákazníkov v rozpätí, ktoré upresnil „od 8 do 10 €,“ opakovane súdu uviedol, že hodiny

odpracované pre tohto zamestnávateľa on „nepočíta,“ počet takto odpracovaných hodín nijako mu nie
je vykazovaný, ani sledovaný, že „pracuje na zavolanie,“ väčšinou v prípade víkendových dní „a cez
sviatky,“„onnerieši,koľkohodínodjazdí,“zamestnávateľhoplatílenza„odjazdenézákazky,“vostatnom
čase má k dispozícií auto, ktoré môže užívať, podľa jeho tvrdení, aj na súkromné účely a preto ho užíval
„aj na stretávanie sa s maloletou.“

13. Z výpovede otca na pojednávaní vo veci vyplynulo, že z evidencie úradu práce bol vyradený, keďže
si medzičasom našiel prácu v spoločnosti P.S.Y., ktorá spoločnosť zaňho platí povinné odvody.14. Ním podaný návrh zdôvodňoval zmenou pomerov na jeho strane spočívajúcou v tom, že bola
nariadená exekúcia voči jeho osobe na „dlžné výživné a ďalšia exekúcia na nesplácanú hypotéku na
rodinný dom a túto situáciu sa snaží riešiť znížením výživného na maloletú V., v prípade zníženia

ktorého by mohol dorovnať exekúcie a následne, ak by sa mu situácia zlepšila, vrátil by sa k pôvodnému
výživnému.“

15.Napriekopakovanémuotcovidanémupoučeniu,žejepovinnýhovoriťnasúdepravduaopakovaným
otázkam zo strany súdu, či otec má okrem príjmu zo spoločnosti P.S.Y. ďalší príjem, otec tvrdil, že

ďalší príjem okrem príjmu zo spoločnosti P.S.Y. nemá, následne po oboznámení správy o vyplácaní
mu výsluhového príspevku zdôvodnil svoje predchádzajúce tvrdenia tým, že jemu vyplácaný výsluhový
príspevok „nepovažuje za príjem;“ k bytovým pomerom tvrdil, že býva u svojich rodičov na ulici O. X M.
v ich 4-izbovom byte, ktorí rodičia sú zamestnaní, výšku nákladov súvisiacich s bývaním on nepozná,
tvrdil, že rodičom na tieto náklady prispieva „ak má, dáva im tých 50 € z P. a oni následne za neho
platia výživné,“ rodičia mu hradia i náklady na stravu a hygienu, čo zdôvodňoval tým, že s nimi žije v

spoločnej domácnosti a výdavky na oblečenie nemá žiadne; ďalej uviedol, že výživné na maloletú V.
platí pravidelne po 50 € mesačne, i keď potvrdil tvrdenie matky, že z tohto odpočítava poštovné náklady,
preto bol súdom dôrazne upozornený na to, že je povinný platiť súdom stanovené výživné na maloleté
dieťa v plnej súdom stanovenej výške a nemá nárok z takto stanoveného výživného odpočítavať žiadne
čiastky; k súdom stanovenému výživnému na maloletého P. 50 € mesačne uviedol, že s matkou tohto

dieťaťa „je v dobrom vzťahu a preto, ak má finančné prostriedky, tak ich maloletému odnesie a ak nie,
tak mu ich doplatí, keď sa zamestná,“ tvrdil, že s matkou P. a P. nežije v spoločnej domácnosti, ale „keď
má voľno alebo má víkendy, matka dieťaťa mu nebráni byť so synom,“ takže k ním chodieva niekedy
aj na 2 - 3 dni, v tejto domácnosti i prespáva, čo nepovažuje za spoločné bývanie, ale za návštevy,
počas ktorých v domácnosti nielen prespáva, ale sa aj stravuje, udržiava osobnú hygienu a podobne,

pričom s tým súvisiace náklady uhrádza tak, že ak je potrebné v domácnosti niečo opraviť a podobne,
tak to realizuje, takto u matky maloletého P. trávieva každý víkend, s maloletým P. je navyše takmer
denne, vyberá ho z materskej škôlky, chodí s ním na prechádzky, atď.,“ cez týždeň väčšinou prespáva
u svojich rodičov, ktorým pomáha tak, že im robí napr. osobného šoféra, chodí im do obchodu, vozieva
ich k lekárovi, vykonáva v ich domácnosti menšie opravy či upratovanie; pokiaľ ide o spôsob ním

užívaného bytu jeho rodičov, ktorý je 4-izbový, otec uviedol, že má prístup do celého bytu rodičov, pričom
rešpektuje súkromie rodičovskej spálne, on sám v tomto byte rodičov nemá vyčlenenú samostatnú izbu,
svoje veci má uložené v úložných priestoroch v predsieni, v prípade, ak u rodičov prespáva, spí buď
v obývačke alebo „na niektorej z postelí v ostatných izbách bytu;“ k domácnosti matky maloletého P.
ďalej uviedol, že ide o byt 3-izbový, v ktorom on prerobil dispozičné riešenie tak, že pre dospelé dcéry

matky maloletého P. bola vytvorená samostatná izba z pôvodnej obývačky, tvrdil, že v prípade jeho
pobytu v tejto domácnosti on prespáva v terajšej obývačke a matka s maloletým užíva spálňu a že v
tejto domácnosti matky P. má len svoje osobné maličkosti; má ukončenú strednú školu s maturitou a
je vyučeným automechanikom, v rámci výkonu profesionálneho vojaka absolvoval rôzne špecializácie;
otec tvrdil, že napriek jeho tvrdeniam, že s maloletým P. nežil nikdy v spoločnej domácnosti, „mu armáda

automaticky sama pripísala daňový bonus na toto dieťa,“ čo následne zdôvodnil tým, že mal „iba rodný
list na maloletého P.“ a nemal rodný list aj maloletej V.; tvrdil, že v porovnaní s časom ostatnej úpravy
výživného na maloletú V. uňho následne došlo k poklesu príjmu v armáde, keďže mu boli „odňaté
cestovné náhrady;“ k zdravotnému stavu uviedol, že toho času už zdravotné problémy nemá žiadne, v
čase odchodu z armády mal problémy s chrbticou; k jeho vyradeniu z evidencie úradu práce udával, že

zabudol dostaviť sa na termín hlásenia a tvrdil, že pracovníčkou úradu práce mu bolo uvedené, že je
zbytočné, aby bol vedený v evidencii, keďže povinné odvody zaňho hradí zamestnávateľ, s ktorým má
uzavretú dohodu o vykonaní práce (P.S.Y. s.r.o.); tvrdil, že po skončení služobného pomeru sa snažil
nájsť primerané zamestnanie v rámci armády, mestskej polície, štátnej polície, záchranného systému
či požiarnikov, ale bezvýsledne.

Otec vo výpovedi konštatoval, že to, že pozíciu v armáde vodič - odmorovač bude môcť zastávať len
po určitý čas a aký čas, sa dozvedel spätne pred dvoma rokmi pred skončením služobného pomeru; v
rámci služobného pomeru v ozbrojených silách absolvoval školenia, kurzy a ukončil chemickú školu.

16. Matka vo svojej výpovedi namietala, že otec u matky maloletého P. býva, s touto vedie spoločnú

domácnosť, poukazujúc na tvrdenia maloletej V. z doby stretávania sa s otcom o tom, že otec ju pri
takýchto vzájomných stretnutiach vodieval do domácnosti matky maloletého P., v tejto domácnosti ju aj
nechával v starostlivosti matky P., keď odchádzal do práce počas víkendov.17. Kolízny opatrovník k svojej písomnej správe doručenej súdu, uvedenej vyššie, v ktorej poukazoval
aj na to, že otec s družkou (a ich spoločným maloletým dieťaťom P.) žili spolu v byte na P. č. X v M.,
na pojednávaní doplnil, že na základe oznámenia otca šetrenie pomerov otca bolo vykonané práve

na uvedenej adrese družky otca a ich spoločného maloletého syna, pričom v čase šetrení kolíznym
opatrovníkombolprítomnýotec,maloletýP.imatkaP.,otecsavtejtodomácnostipreukázalajoblečením
pre maloletú V., keďže bolo vykonané v čase, keď ešte prebiehali jeho stretnutia s maloletou V., čo
následne otec zdôvodňoval tým, že v tom čase mienil podať návrh na zverenie V. do jeho starostlivosti
a že do domácnosti matky P. chodieval s V. preto, že jeho rodičia nesúhlasili s prítomnosťou maloletej

v ich domácnosti, k čomu kolízna opatrovníčka následne doplnila, že matka P. v čase šetrení súhlasila
aj s prípadným pobytom V. v jej domácnosti.

18. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní zároveň tvrdil, že otázky súvisiace s daním súhlasu so
zotrvaním v dočasnej štátnej službe mal riešiť jeho nadriadený a veliteľ roty, vyjadril názor, že voči
doručenému mu vyššie uvedenému personálnemu rozkazu nemohol podať odvolanie, ani iné námietky,

preto tieto ani nepodal, čo tvrdil napriek tomu, že vo vyššie uvedenom personálnom rozkaze z 5.2.2015
je uvedené písomne dané poučenie o možnosti podať voči uvedenému rozhodnutiu do 15 dní odo dňa
oznámenia rozhodnutia odvolanie riaditeľovi personálneho úradu na tam uvedenú adresu a že uvedené
rozhodnutie je preskúmateľné súdom po vyčerpaní riadnych opravných prostriedkov, k čomu následne
otec konštatoval, že uvedený rozkaz bol nútený podpísať pod nátlakom veliteľa útvaru.

19. Podľa údajov Štatistického úradu SR v roku 2015 bola priemerná mzda v národnom hospodárstve
883 € a v oblasti dopravy a skladovania 863 €.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené

neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. 13)
(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
(5)Výživnémáprednosťpredinýmivýdavkamirodičov.Priskúmaníschopností,možnostíamajetkových
pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné

vynaložiť.
(6) Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného
prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak,
že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich
vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
(2) Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť
voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
(3) Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.
(2) Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné

vždy na mesiac dopredu.
(2) Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide
o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.(3) V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený
právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
(4)Plnenievýživnéhopovinnýmsazapočítavanajprvnaistinuaažpouhradenícelejistinysazapočítava

na úroky z omeškania.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa
začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

(2) Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce
z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
(2) Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované

výživné sa nevracia.
(3) Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa § 35 Civilného mimosporového poriadku, súd je povinný zistiť skutočný stav veci.

Podľa § 215 Civilného sporového poriadku, súd rozhodne na základe zistené skutkového stavu.
(2) Skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

20. Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový a skutočný stav, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a návrh otca na

zníženie výživného voči maloletej V. v celom rozsahu zamietol, keďže dospel k jednoznačnému záveru,
že otcom podaný návrh na zníženie výživného je v celom rozsahu nedôvodným a to z dôvodov, že je
síce pravdou, že na strane otca došlo k zmene pomerov spočívajúcej v tom, že ukončil služobný pomer
s Armádou SR, avšak ako vyplynulo z vykonaných dôkazov, zo služobného pomeru profesionálneho
vojaka bol prepustený z dôvodu, že mu síce uplynula doba výsluhy v hodnosti, ale nebol zaradený do

programu udržiavania, do ktorého mohol byť zaradený, ak by otec bol zaslal súhlas so zotrvaním v
dočasnej štátnej službe nad dobu výsluhy dosiahnutej hodnosti, ako to vyplýva z vyššie uvedenej správy
Personálneho úradu ozbrojených síl SR; ako vyplynulo z výpovede otca, takýto súhlas ním zaslaný
nebol, navyše voči personálnemu rozkazu z 5.2.2015 otec nepodal opravný prostriedok - odvolanie
napriek tomu, že bol riadne poučený o možnosti jeho podania, čo súd komplexne vyhodnotil ako

nezodpovedný prístup zo strany otca spočívajúci vo vzdaní sa výhodnejšieho zamestnania, ktorým
jednoznačne bola služba profesionálneho vojaka Armády SR, keďže otec nijako nepreukázal, že k
ukončeniu tohto jeho služobného pomeru došlo bez jeho zavinenia a že v prípade riadnej súčinnosti
s Armádou SR by nebolo možné jeho ďalšie zotrvanie v tejto armáde, čím sa otec pripravil o stabilný
príjem, ktorý predstavoval jeho príjem z výkonu tohto služobného pomeru, pričom otec vedel a musel

vedieť o existencii jeho vyživovacích povinností voči jeho dvom maloletým deťom - P. a V. a preto
bolo jeho povinnosťou urobiť všetko, aby k uvedenému ukončeniu služobného pomeru nedošlo; navyše
otec dva roky pred ukončením tohto služobného pomeru už s takouto možnosťou počítal, napriek tomu
nepreukázal súdu snahu zabezpečiť si v prípade reálneho ukončenia služobného pomeru dostatočný
následne stabilný príjem, následne po zaradení do evidencie uchádzačov o zamestnanie úradu práce

došlo k vyradeniu otca z tejto evidencie a zase z dôvodu zavinenia samotného otca a to v dôsledku
jeho nespolupráce s úradom práce, pričom je bezpredmetným otcom udávaný dôvod tohto vyradenia
a to to, že prípadné povinné odvody zaňho vykonáva jeho terajší zamestnávateľ. Súd jednoznačne
vyhodnotil, že otec nevyužíva všetky svoje možnosti a schopnosti, svoje doterajšie pracovné skúsenosti,
svoje vzdelanie ani na to, aby si po skončení služobného pomeru zabezpečil dostatočný príjem, zároveň

súd neuveril tvrdeniam otca o výške ním dosahovaného reálneho príjmu v taxislužbe prostredníctvom
spoločnosti P.S.Y., keďže otec sám vo výpovedi uvádzal vyšší priemerný mesačný čistý príjem než
vyplýva zo spoločnosťou súdu doručených opisov mzdových listov otca, ku ktorým otec okrem iného
uviedol, že nesleduje počet výkonu hodín prác pre uvedeného zamestnávateľa, čo súd vyhodnotil ako
zavádzanie zo strany otca. Je nepochybným, že otec, ktorý vykonával v rámci armády funkciu vodiča -

odmorovača, ktorý je vyučeným automechanikom, ako tvrdil absolvoval rôzne kurzy a ukončil chemickú
školu, je zdravým, má dostatočné možnosti a schopnosti nájsť si zamestnanie, ktoré mu umožníe
zabezpečiť si príjem aspoň vo výške aký dosahoval v čase ostatnej úpravy výživného, preto súd v danom
prípade musel vychádzať z princípu tzv. potencionality príjmov na strane otca ako povinného rodiča, t.j.z príjmov, ktoré by otec skutočne mohol dosahovať, ak by využil všetky svoje možnosti a schopností a
ktorý príjem súd hodnotil podľa vyššie uvedených údajov Štatistického úradu SR.
Navyše na strane otca súd prihliadol k tomu, že tento nemá v zásade žiadne výdavky na svoje osobné

potreby, keďže, či už sa zdržiava u svojich rodičov alebo u svojej partnerky, matky maloletého P.,
týmto finančne, podľa jeho tvrdení, na náklady na domácnosti neprispieva žiadnou formou, títo mu
zabezpečujú bývanie, stravovanie i hygienické potreby, čím jeho výdavky v tejto oblasti sú nulové (pokiaľ
otec udával, že svojim rodičom „ak má, dáva 50 € mesačne“ a títo zaňho následne platia výživné,
z uvedeného súdu vyvodil, že teda rodičom v skutočnosti na náklady na domácnosť a jeho osobné

pomery neprispieva žiadnou formou). V neposlednom rade súd prihliadol aj k tomu, že medzičasom od
ostatnej úpravy výživného došlo na strane maloletej V. k podstatnej zmene pomerov, ktorá spočíva v
podstatnom náraste jej odôvodnených potrieb a s tým súvisiacich výdavkov, keďže maloletá sa stala
žiačkou základnej školy a toho času je už žiačkou 3. ročníka, preto je povinnosťou otca riadiť svoj život
tak, aby bezdôvodne neprichádzal o pracovné zaradenie, či o možnosť pracovného zaradenia a ak k
uvedenému jeho nezodpovedným vyššie uvedeným prístupom došlo, nie je to možné vyhodnocovať v

neprospech maloletej dcéry, ktorá je svojou výživou plne odkázaná na svojich rodičov a ktorej potreby
neustále v súvislosti s jej vývinom narastajú. Napokon v danom prípade súd prihliadol aj k tomu,
že otcovi je vyplácaný výsluhový príspevok a pri skončení služobného pomeru mu bolo vyplatené aj
vyššie uvedené odchodné, ktoré príjmy vrátane ním tvrdeného príjmu z výkonu taxislužby, pritom, že
nemá žiadne osobné výdavky, mu plne umožňujú hradiť aspoň naposledy súdom stanovené výživné

na maloletú V. tak, ako to reálne doposiaľ aj robí s tým, že otec bol aj v rámci pojednávania vo veci
upozornený na to, že z takto stanoveného výživného nemá nárok vykonávať žiadne zrážky a je povinný
toto výživné hradiť v plnej súdom stanovenej výške 80 € mesačne.

21. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 52 Civilného mimosporového poriadku,

podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho
doručenia v zmysle ust.§ 362 ods. 1 C.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 C.s.p. - ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
C.s.p.)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia možno podať takýto návrh podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporovéhoporiadku), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený
podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.