Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 3. november 2016

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 16C/28/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115201031
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Hanzlíková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2016:2115201031.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava samosudkyňou JUDr. Janou Hanzlíkovou v právnej veci navrhovateľa: C. proti

oprávnenému: KQ. o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

1. Súd návrh z a m i e t a.
2. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti voči oprávnenému na
tom základe, že tento ukončili štúdium. Návrh pôvodne smeroval aj voči oprávnenému O., v dôsledku
späťvzatia návrhu voči jeho osobe bolo v tejto časti konanie zastavené Rozsudkom tunajšieho súdu zo
dňa 29. 9. 2015 č. k. 16C 28/2015-48.

2. Predmetom konania je zrušenie vyživovacej povinnosti.

3. Výživné bolo určené naposledy Rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 24. 4. 2007 č. k. 17P 12/2007-17,
ktorým bola schválená dohoda rodičov, vo výške 2.500 Sk /82,98 eur/. Matka vtedy maloletého C.
dosahovala príjem 149,70 eur, otec 352,51 eur. Obaja povinní /rodičia/ mali vyživovaciu povinnosť voči
vtedymaloletémuO.i.Zpredloženýchdokladovvyplýva,žeodporca1ukončilštúdiumvšk.r.2013/2014-
Spojená škola Beethovenova 27, Trnava. Poberá invalidný dôchodok 321,80 eur mesačne. Odporca

predložil rozhodnutie o poklese schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť viac ako 70%, lekársku správu
o svojom zdravotnom stave, faktúry za rehabilitačné pobyty. Taktiež pripojil rozhodnutie o prijatí do
Centra voľného času.

4. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom trvá, kým nie sú schopné
samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť v zásade trvá do dovŕšenia 25 rokov veku oprávneného.
Plnenie vyživovacej schopnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.

Kedy nastane takýto faktický stav, závisí od okolností konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce
faktúry na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav, štúdium, schopnosť zamestnať sa, schopnosť
vykonávať prácu, odôvodnené záujme a potreby, majetkové pomery a pod. Len samotná skutočnosť, že
dieťa dosiahlo pracovnoprávnu spôsobilosť, nemá vplyv na zánik vyživovacej povinnosti rodičov. Zákon
uprednostňuje záujem dieťaťa, preto v prípade, že sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní,
hoci už ukončilo prípravu na konkrétne povolanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Dôležitou
je skutočnosť, či existuje reálna možnosť dieťaťa zamestnať sa vo vyštudovanom odbore. Vyživovacia

povinnosť potom nezaniká, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v štúdiu na vysokej škole, hoci aj iného
zamerania. Vyživovacia povinnosť potom končí ukončením prvej vysokej školy, univerzity. Rozhodnutie
dieťaťa po škole už nezakladá povinnosť ďalšieho vyživovania, dieťa dosiahlo vo zvolenom odbore
najvyšší možný stupeň vzdelania, a je teda pripravené živiť sa ďalej samé. Súhrnne možno konštatovať,že dieťa je schopné samé sa živiť vtedy, ak je schopné samostatne uspokojovať svoje potreby. Môže
sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa. Rozhodne
však vyživovacia povinnosť rodičov netrvá, ak dieťa už skončilo prípravu na povolanie, má primeraný

zdravotný stav, existujú preň pracovné príležitosti, avšak dieťa o ne nemá záujem a z vlastnej vôle
nepracuje. Povinnosť rodičov vyživovať svoje deti existuje ako podporný prostriedok výživu po celú
dobu života subjektov tohto právneho vzťahu. Aj v prípade, že dočasne zanikne povinnosť plniť výživné,
nakoľko nie sú splnené predpoklady pre jeho existenciu - dieťa je schopné sami sa živiť, môže sa, ak
dôjde k zmene týchto podmienok, vyživovacia povinnosť obnoviť - napr. dieťa sa samé živilo, zmení sa

mu zdravotný stav tak, že nemôže pracovať a neexistuje iný spôsob adekvátneho zabezpečenia jeho
výživy dávkami sociálneho, nemocenského poistenia a podobne.
V danom prípade je možné konštatovať, že oprávnený má nevýhodu, pretože možnosť riadne pracovať
a sám sa živiť nemá. Zrejme nikdy nebude mať možnosť ovplyvniť svoje majetkové pomery vlastnou
snaživosťou a tak získať (nie len) materiálne prostriedky pre vlastný život v takej miere, v akej by si
prial. Objektívnu schopnosť sám sa živiť na strane jednej a príjem invalidného dôchodku na strane

druhej preto v danom prípade nemožno porovnávať. Objektívna nemožnosť dieťaťa sa samostatne živiť
z dôvodu ťažkého zdravotného postihnutia vedúceho k trvalej invalidite nemôže byť pričítaná na ťarchu
tohto dieťaťa v tom zmysle, že by po priznaní invalidného dôchodku už nemalo mať právo podieľať sa na
životnejúrovnisvojichrodičovanemalobymaťprávonavýživnézostranyrodiča.Dôsledky(imajetkové,
t. j. vyživovacia povinnosť) takéhoto postihnutého dieťaťa preto musí dopadať na ťarchu toho, kto (ako

racionálna bytosť) dieťa na svet dobrovoľne a pri vedomí všetkých možných dôsledkov, priviedol, t. j.
rodič, pokiaľ to samozrejme jeho zárobkové a majetkové možnosti a schopnosti objektívne dovoľujú
(porovnaj nálezy Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 2306/12 z 12.03.2013 a I. ÚS 1996/12 z 24.07.2013).

5. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

6. Súd vypracoval skrátené rozhodnutie v zmysle § 221 CSP s použitím § 2 ods. 2 CMP, keď účastníci
boli na pojednávaní prítomní a vzdali sa odvolania.

7. O trovách konania rozhodol súd podľa ust. § 52 C. s. p., v zmysle ktorého Žiaden z účastníkov nemá

nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je možné podať odvolanie, nakoľko sa ho účastníci výslovne vzdali.