Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, November 2, 2016

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/523/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8215207447
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladislav Puškáš

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2016:8215207447.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Sudca Okresného súdu Bardejov JUDr. Vladislav Puškáš v právnej veci navrhovateľky Z. Š., T..

XX.X.XXXX, H. X, XXX XX H. zastúpená splnomocnenkyňou Ľ. Š., T.. XX.X.XXXX, H. X, XXX XX H.
proti odporcovi V.. S. Š., T.. XX.XX.XXXX, H. X, XXX XX H., o určenie výživného na plnoleté dieťa, dňa
2.11.2016 takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e odporcu V.. S. Š. prispievať na výživu navrhovateľky Z. Š. mesačne po 120,-
Eur počnúc od 27.11.2015 do budúcna, vždy do 20. dňa toho ktorého mesiaca vopred
k rukám navrhovateľky.

II. Dlžné výživné za dobu od 27.11.2015 do 30.11.2016 vo výške 1.456,- Eur p o v o ľ u j
e odporcovi splácať mesačnými 20,- Eur-ovými splátkami, pričom prvá splátka sa stane splatnou dňa
20.12.2016 a každá ďalšia spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania, pod
následkom straty výhody splátok.

III. Konanie v časti o výživné vo výške 30,- Eur mesačne od 1.8.2015 do budúcna z a s t a v u j e .

IV. Návrh navrhovateľky v časti o prispievanie na výživu za dobu od 1.8.2015 do
27.11.2015 z a m i e t a .

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podaným návrhom na začatie konania žiadala odporcovi uložiť povinnosť prispievať
na jej výživu mesačne po 150,- EUR počnúc dňom 01.08.2015 (po upresnení návrhu na pojednávaní
dňa 30.05.2016).

2. Návrh odôvodňovala tým, že je študentkou 2. ročníka na Univerzite Mateja Bela. Odporca, ktorý je
jej otcom neprispieva na náklady súvisiace s jej štúdiom. Nepoberá sociálne štipendium a nemá ani iný
príjem.

3. Nevyhnutné mesačné výdavky navrhovateľky sú približne 140,- EUR. V tejto sume je zahrnuté
ubytovanie 54,- EUR, strava 80,- EUR a cestovné 10,- EUR, nakoľko cestuje väčšinou vlakom. Na
začiatku školského roka uhradila splátku pôžičky 256,- EUR, ktorú si vzala v predchádzajúcom školskom

roku. V tomto školskom roku sa zúčastní povinného lyžiarskeho výcviku s nákladom 304,- EUR. Do
konca školského roka má zaplatiť ešte školné v sume 800,- EUR, keďže už študuje nadštandard.4. Matka je zamestnaná v NsP Bardejov s čistým mesačným príjmom 530,- EUR, daňovým bonusom
a prídavkami na deti.

5. Odporca k návrhu navrhovateľky sa na výzvu súdu nevyjadril.

6. Konanie vo veci začalo dňa 27.11.2015 za účinnosti zákona č. 99/1963 Zb. (Občiansky súdny
poriadok). Dňom 30.06.2016 bol zákon číslo 99/1963 Zb. zrušený a nahradený novými procesnými
predpismi: zákon číslo 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok - C.s.p.) i zákonom číslo 161/2015 Z.z.

(Civilný mimosporový poriadok).

7. Predmetom konania je určenie výživného medzi rodičom a plnoletým dieťaťom. Konanie sa začína
len na návrh (§ 155 Civilného mimosporového poriadku - C.m.p.).

8. Podľa § 2 C.m.p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového

poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy žaloba, strana a spor
vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len „účastník“) a konanie podľa tohto
zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

9. Podľa § 470 ods. 1, 2 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na

konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento
zákonpoužijenakonaniazačatépredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,nemožnouplatňovať
ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

10. Na konanie, aj keď začalo pred 01.07.2016, je treba použiť ustanovenia Civilného mimosporového
poriadku a pokiaľ postup v konaní alebo práva a povinnosti účastníkov konania nie sú upravené v
tomto zákone, potom je treba použiť príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku. Právne účinky
úkonov, ku ktorým došlo pred 01.07.2016 sú pritom zachované.

11. Podľa § 33 C.m.p. súd nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak tento zákon neustanovuje,
že vec sa môže prejednať bez pojednávania. Na pojednávanie predvolá súd účastníkov a všetkých,
ktorých prítomnosť je potrebná; predvolanie sa doručuje tak, aby mali dostatok času na prípravu,
spravidla najmenej päť dní predo dňom, keď sa má pojednávanie konať.

12. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal navrhovateľku, jej
splnomocnenkyňu a odporcu.

13. Predvolané osoby sa na pojednávanie dostavili, preto po zistení, že im predvolanie na pojednávanie

bolo riadne a včas doručené (§ 111 a § 178 C.s.p.), čím boli splnené podmienky pre prejednanie veci,
vec prejednal a rozhodol.

14. Pri rozhodnutí súd pritom vychádzal zo skutkových tvrdení účastníkov konania a obsahu nimi
predložených listín. V súlade s ustanovením § 36 C.m.p. vykonal pritom aj dopyt na bývalého

zamestnávateľa odporcu o dôvodoch skončenia pracovného pomeru.

15. Navrhovateľka je dcérou odporcu. Rodičia navrhovateľky sú manželia a ich manželstvo právne trvá.
Žijú síce spolu v jednej domácnosti, ale nehospodária spolu.

16.Navrhovateľkaještudentkou2.RočníkaFilozofickejfakultyUniverzityMatejaBelavBanskejBystrici,
študijný program učiteľstvo telesnej výchovy a angličtiny, avšak v druhom ročníku neurobila skúšku z
angličtiny, v dôsledku čoho prestúpila na študijný odbor, ktorý študuje, t.j. učiteľstvo telesnej výchovy
ako jednopredmetové. Po započítaní niektorých skúšok je síce oficiálne vedená ako študentka druhého
ročníka, ale prakticky ide o štúdium v 3. ročníku a tento školský rok bude robiť štátnice ako bakalár.

17. V prípade úspešného vykonania skúšky z angličtiny, bola by študentkou tretieho ročníka, avšak
študijného odboru telesná výchova - angličtina. Rovnako ako v terajšom prípade, bola by sa pripravovala
na štátnice.18. Navrhovateľka je ubytovaná v študentskom domove s mesačným poplatkom za ubytovanie 54,-
EUR a na stravu odhadom má náklady vo výške 80,- EUR mesačne. Domov dochádza týždenne,

obyčajne vlakom. Pri cestovaní vlakom cestovné neplatí, občas však použije iný dopravný prostriedok
a tak náklady na cestovanie vyčísľuje v priemere vo výške 10,- € mesačne.

19. Vzhľadom na študijný odbor má síce zvýšené náklady na športové potreby, avšak tieto náklady
osobitne nevyčísľuje, lebo s tým súvisiace veci si nekupuje často. Náklady na oblečenie, hygienu a

kozmetiku odhaduje v priemere sumou 30,- EUR mesačne.

20. Občas jej finančne vypomôžu starí rodičia z oboch strán a príležitostne si vypomôže príjmom z
brigády, keď napríklad v mesiaci december 2016 si zarobila 80,- EUR.

21.Podľa§62Zákonaorodineplnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,

ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný
plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení

rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného
rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Ak je maloleté
dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku

striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania
striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

22. Niet pochýb o tom, že aj keď navrhovateľka je plnoletá, nie je schopná sama sa živiť, lebo štúdiom na
vysokej škode sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Výživou je preto odkázaná na svojich rodičov.

23. Pri hodnotení schopnosti navrhovateľky samej sa živiť a jej odkázanosti výživou na svojich rodičov
je pritom právne nevýznamné zistenie, že navrhovateľka pre neúspech pri skúške bola nútená prestúpiť
na iný študijný odbor.

24. Rodičmi navrhovateľky je odporca a jeho manželka.

25. Aj keď ich manželstvo právne trvá a žijú spolu v jednom dome, spoločnú domácnosť tvorí so svojou
matkou, ktorá sa aj dobrovoľne stará o jej výživu. Navrhovateľka preto určenia výživného sa domáha iba
od odporcu, ktorý je jej otcom a ktorý ako to sám uznal, svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke

si dobrovoľne neplní.

26. Podľa § 75 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

27. Podľa § 76 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú

zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

28. Podľa § 77 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov

spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé
opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa
premlčujú.29. Odporca je výsluhovým dôchodcom s príjmom 600,- EUR mesačne. Jeho zdravotný stav mu
umožňuje sa zamestnať a podľa vlastného prehlásenia, má snahu sa zamestnať. Dňa 22.02.2016
uzavrelsospoločnosťouCASSISSlovakia,s.r.o.sosídlomvKošiciach-Šebastovcedohoduopracovnej

činnosti na dobu od 22.02.2016 do 31.01.2017 s pracovným zaradením recepčný v Zariadení pre
seniorov Sv. Kozma n.o. s dohodnutou odmenou 145,- EUR mesačne. Dňom 14.04.2016 bol však
pracovnoprávny vzťah odporcu skončený v skúšobnej dobe. Podľa správy zamestnávateľa vyžiadanej
súdom, pracovnoprávny vzťah bol skončený z dôvodov na strane u odporcu.

30. Odporca toho času iné príjmy okrem výsluhového dôchodku mesačne vo výške 607,- EUR nemá.
Po dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu so zamestnávateľom CASSIS Slovakia, s.r.o. zarobil zhruba
200,- EUR.

31. Matka navrhovateľky je zamestnaná s mesačným príjmom v priemere 530,- EUR v čistom. V
prospech navrhovateľky má daňový bonus a poberá na ňu rodinné prídavky, spolu v sume 50,- EUR

mesačne. Iné príjmy nemá. Navrhovateľke, ak donesie veci, tie vyperie a varí počas jej pobytu doma.
Svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke plní dobrovoľne spôsobom, že raz za čas jej poukáže
určitú sumu na účet, obvykle okolo 1.000,- EUR, z ktorého účtu potom navrhovateľka čerpá peňažné
prostriedky pre svoju potrebu.

32. V manželstve rodičov navrhovateľky sa narodili tri deti, okrem navrhovateľky ešte dcéry W. a S.. W. je
plnoletá,výživouneodkázanánarodičov.DcéraS.,ktorájevoveku10rokovbolarozsudkomOkresného
súdu Bardejov zo dňa 12.05.2016, sp. zn.: 4P/175/2015 zverená do výchovy matky a odporcovi ako
otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jej výživu mesačne po 60,- EUR. V čase rozhodovania súdu
v tomto konaní citované rozhodnutie bolo právoplatné, keď právoplatnosť nadobudlo dňa 1.6.2016.

33. V priebehu konania navrhovateľka svoj návrh na začatie konania vzala čiastočne späť a to v
rozsahu30,-EURmesačne.Počiastočnomspäťvzatínávrhunazačatiekonaniažiadalaodporcoviuložiť
povinnosť prispievať na jej výživu mesačne po 120,- EUR počnúc od 01.08.2015 do budúcna.

34. Odporca s čiastočným späťvzatím návrhu na začatie konania nesúhlasil. Nesúhlas odôvodňoval
tým, že na výživu navrhovateľky je ochotný prispievať iba sumou 100,- EUR a s počiatkom nie od
01.08.2015 ako to žiada navrhovateľka, ale až od právoplatnosti rozsudku. Podľa odporcu totiž po
započítaní výživného na mladšiu dcéru v sume 60,- EUR mesačne, výživné na obe dcéry by tvorilo viac
ako 1-inu z jeho príjmu, pričom ním navrhovaná suma výživného 100,- EUR mesačne, po pripočítaní

výživného v rovnakej výške od matky a rodinných prídavkov s daňovým bonusom, navrhovateľke na jej
výživu plne postačí.

35. Skôr citované ustanovenie § 75 Zákona o rodine súdu ukladá pri určovaní výživného prihliadať na
odôvodnené potreby oprávneného, v danom prípade navrhovateľky, ako aj na schopnosti, možnosti a

majetkové pomery povinného, v danom prípade odporcu.

36. Navrhovateľka svoje odôvodnené potreby podrobne opísala a vychádzajúc z jej tvrdení nevyhnutné
náklady na výživu navrhovateľky sú v priemere okolo 175,- EUR mesačne (54,- EUR za ubytovanie, 80,-
EUR strava, 10,- EUR cestovné a 30,- EUR hygienické a kozmetické potreby). Zároveň navrhovateľke

je treba prisvedčiť, že okrem týchto nákladov na zabezpečenie skutočne základných nevyhnutných
a pravidelných životných potrieb vznikajú jej aj ďalšie jednorazové výdavky súvisiace s charakterom
jej štúdia (nákup športových potrieb a oblečenia). Súd pritom dodáva, že určitú sumu peňažných
prostriedkov navrhovateľka, aj keď v návrhu a ani pri svojej výpovedi to výslovne neuvádzala, musí
vynaložiť aj na svoje spoločenské a kultúrne vyžitie sa, načo súd bol povinný prihliadať, pri úvahe o

odôvodnených potrebách navrhovateľky.

37. Vychádzajúc z uvedeného súd potom ustálil minimálne náklady na odôvodnené potreby
navrhovateľky, včítane jej spoločenského a kultúrneho vyžitia sa, vo výške 200 - 220,- EUR mesačne.

38. Navrhovateľka svojho nároku na výživné sa síce domáha iba voči odporcovi ako otcovi, ale niet
pochýb o tom, že rovnako vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke má aj jej matka. Súd preto pri
určení výživného zo strany odporcu prihliadal pritom nielen na schopnosti a možnosti plniť vyživovaciupovinnosť voči navrhovateľke zo strany odporcu, ale rovnako tak aj zo strany matky navrhovateľky,
pričom ich možnosti a schopnosti posudzoval samostatne.

39. Pri hodnotení majetkových pomerov rodičov navrhovateľky ustálil, že tieto sú v podstate rovnaké.
Ako zhruba rovnaké súd hodnotil aj príjmy oboch rodičov navrhovateľky (odporcov mesačný príjem je
607,- EUR a príjem matky navrhovateľky po pripočítaní rodinných prídavkov a daňového bonusu, ktoré
na navrhovateľku poberá, je zhruba v rovnakej výške).

40. Rodičia navrhovateľky majú zhodne vyživovaciu povinnosť k dvom osobám, navrhovateľke a jej
sestre S., ktorá bola zverená do výchovy matky a odporca je povinný prispievať na jej výživu mesačne
po 60,- EUR.

41. Pri daných odôvodnených potrebách navrhovateľky, schopnostiach a možnostiach povinného
odporcu a po prihliadnutí na jeho povinnosť prispievať na výživu maloletej S. mesačne po 60,- EUR

súd ustálil, že navrhovateľkou požadované výživné vo výške 120,- EUR je primerané a zodpovedajúce
zásadám uvedeným v ustanovení § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Po zistení, že v konaní neboli zistené
také skutočnosti, ktoré by bránili výživné priznať pre prípadný rozpor s dobrými mravmi (§ 72 ods. 2
Zákona o rodine), výživné zo strany odporcu pre navrhovateľku v nej požadovanej výške priznal.

42. Súd pritom dodáva, že v súvislosti s určovaním výšky výživného nemohol prihliadať na námietku
odporcu, podľa ktorej časť prostriedkov na svoju výživu si navrhovateľka môže zabezpečiť brigádnickou
činnosťou, lebo podľa názoru súdu, aj keď nesporne navrhovateľka môže túto formu čiastočného krytia
svojich životných potrieb využiť, nešlo by v žiadnom prípade podľa poznatkov súdu o pravidelný príjem a
je pritom na vôli navrhovateľky a jej úvahe zvážiť, či takúto prípadnú možnosť využije, lebo jej prvoradá

pozornosť musí byť zameraná na štúdium, ktorým sa pripravuje na svoje budúce povolanie. Rovnako tak
nebolo možné prihliadať na fakt, že navrhovateľka vlastní určitú sumu peňažných prostriedkov na účte
stavebného sporenia, lebo ako to nakoniec pripustil aj samotný odporca, tieto peniaze by navrhovateľka
mala použiť až v budúcnosti a teraz iba v prípade núdze.

43.Nastranedruhejsumavýživného,ktorújeodporcapovinnýzaplatiťobomdcéram,vžiadnomprípade
neohrozí u odporcu jeho schopnosť primeraným spôsobom pokryť všetky svoje nevyhnutné životné
potreby a to bez toho, aby bol nútený využiť svoje možnosti získať okrem dôchodku ďalší príjem, čo
jeho zdravotný stav i vzdelanie mu nesporne umožňuje. V tejto súvislosti súdu nedá poznamenať, že
odporca v konaní nepreukázal, aby pre možnosť zamestnať sa vyvinul potrebné úsilie.

44. Súd konštatuje, že za predpokladu výživného zo strany oboch rodičov vo výške určenej súdom
pre odporcu, môžu byť na strane navrhovateľky zabezpečené jej odôvodnené potreby a vytvorené
podmienky pre nerušené štúdium a to bez toho, aby u jej rodičov došlo k zhoršeniu možnosti zabezpečiť
primeranú výživu jej sestry S. i vlastné životné potreby.

45. Navrhovateľka výživné žiadala priznať od 01.08.2015, dôvodiac, že odvtedy sa jej navýšili náklady
súvisiace s jej štúdiom. V zmysle už citovaného ustanovenia § 77 ods. 1 Zákona o rodine, výživné je však
možno priznať až odo dňa začatia súdneho konania a keďže súdne konanie bolo začaté dňa 27.11.2015,
odporca na výživu navrhovateľky je povinný prispievať od uvedeného dňa.

46. Podľa § 29 C.m.p. navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to
celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. Súd konanie nezastaví, ak sa mohlo začať aj bez návrhu a je potrebné
v konaní pokračovať. Súd konanie nezastaví, ak niektorý z účastníkov so späťvzatím návrhu z vážnych

dôvodov nesúhlasí.

47. Navrhovateľka svoj návrh na začatie konaia vzala čiastočne späť o sumu výživného 30,- EUR
mesačne. Aj keď odporca s čiastočným späťvzatím návrhu navrhovateľkou nesúhlasil, jeho nesúhlas
nebol z vážnych dôvodov, za ktorý nemožno považovať fakt, že aj po čiastočnom späťvzatí sa mu výška

výživného zdá byť neprimerane vysoká a tiež nesúhlasí s počiatkom vyživovacej povinnosti. Súd preto
konanie v časti o výživné o sumu 30,- EUR mesačne zastavil.48. Návrh navrhovateľky zamietol v časti pokiaľ sa výživného domáhala za dobu od 01.08.2015 do
27.11.2015, lebo výživné, ako to súd uviedol už v bode 45 dôvodov, bolo možné priznať až od začatia
konania, k čomu došlo dňa 27.11.2015.

49. Vzhľadom na súdom určený počiatok plnenia výživného a deň rozhodnutia súdu odporcovi vzniklo
za dobu od 27.11.2015 do rozhodnutia súdu o návrhu navrhovateľky, t.j. do 02.11.2016 zaostalé výživné
vo výške 1.456,- EUR, ktoré súd odporcovi povolil splatiť mesačnými splátkami vo výške 20,- EUR s
tým, že prvá splátka sa stane splatnou dňa 20.12.2016 a každá ďalšia spolu s bežným výživným. Súd

dodáva, že odporca za celú túto dobu na výživu navrhovateľky ničím neprispel, čo sám potvrdil.

50. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 C.m.p.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie strana, v ktorej neprospech bol rozsudok vydaný (§ 359
C.s.p.).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozsudku nie je prípustné (§ 358 C.s.p.).

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Bardejov. Odvolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v uvedenej lehote podané na príslušnom odvolacom súde (§ 362 ods.

1, 2 C.s.p.).

V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) je treba uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

(§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie(§ 366 C.s.p.).

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o
odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným
skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a
odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť

výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku
závisívýrok,ktorýodvolanímnebolvýslovnedotknutý,aleboakurčitýspôsobusporiadaniavzťahumedzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu. Právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá ani vtedy, ak
odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej splatnosti alebo
o predbežnej vykonateľnosti (§ 367 C.s.p.).

Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže
ho podať znova. Ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť napadnutého rozhodnutia nastane,
ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od právoplatnosti napadnutého
rozhodnutia, plynú v takom prípade od právoplatnosti uznesenia o zastavení odvolacieho konania. Ak
sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Ak sa

odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane (§ 369 C.s.p.).

Ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť,odvolacísúdrozhodneopripusteníspäťvzatia.Súdspäťvzatiežalobynepripustí,akstým
protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie

súdu prvej inštancie a konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia
predchádzajúcich odsekov primerane (§ 370 C.s.p.).

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 C.s.p.).

V odvolacom konaní nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou žalobou (§ 372 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon

rozhodnutia.