Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, October 25, 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Cob/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1106207961
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Krišková

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1106207961.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubici Kriškovej a sudcov JUDr.

Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Břouškovej v právnej veci žalobcu: ADELA LINGUA, a.s., so sídlom
Magnetová 11, 831 04 Bratislava, IČO: 35 843 560, zastúpený JUDr. Rastislav Posluch, advokát, so
sídlom Bazová 9, 821 08 Bratislava, proti žalovaným v 1. rade: ARIANA - jazykové centrum, s.r.o., so
sídlom Pluhová 2, 831 03 Bratislava, IČO: 35 887 532, v 2. rade: I.. K. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom
Y. XX, XXX XX J., Š.. M. D., v 3. rade: W.. K. M., O.. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J.,
Š.. M. D., v 4. rade: W.. L. Ď., O.. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. X, XXX XX J. J., Š.. M. D., všetci
zastúpení Hudec s.r.o., so sídlom Lazaretská 23, 811 09 Bratislava, IČO: 36 855 260, o náhradu škody,

o vydanie bezdôvodného obohatenia a o zaplatenie primeraného zadosťučinenia, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/27/2006-727 zo dňa 2.10.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/27/2006-727 zo dňa 2.10.2015
p o t v r d z u j e.

Žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť
žalovaným v 1. až 4. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 114 687,11 eur k rukám právneho

zástupcu žalovaných, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že navrhovateľ ADELA LINGUA,
a.s., so sídlom Magnetová 11, 831 04 Bratislava, IČO: 35 843 560, sa domáhal žalobou zo dňa zo
dňa 22.12.2005, na Okresnom súde Bratislava II, (ktorý postúpil vec dňa 23.02.2006 na Okresný súd
Bratislava I, a ktorému bola vec doručená dňa 06.03.2006), proti odporcovi v 1. rade: ARIANA - jazykové
centrum, s.r.o., so sídlom Pluhová 2, 831 03 Bratislava, IČO: 35 887 532, odporcovi v 2. rade: I.. K.

T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX J., Š.. M.S. D., odporcovi v 3. rade: W.. K. M., O.. Y., nar.
XX.XX.XXXX, bytom J. XX, XXX XX J., Š.. M. D., odporcovi v 4. rade: W.. L. Ď., O.. J., nar. XX.XX.XXXX,
bytom G. X, XXX XX J. J., Š.. M. D., ktorým uloží povinnosť odporcovi v 1. rade vydať navrhovateľovi
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku bezdôvodné obohatenie vo výške, ktorú určí súd po vykonaní
dokazovania, ktorým uloží povinnosť odporcovi v 1. rade, odporcovi v 2. rade, odporcovi v 3. rade a
odporcovi v 4. rade, spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 35 856 000 Sk/1 190
201,15 €, ako náhradu ušlého zisku navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ktorým uloží

povinnosť odporcovi v 1. rade, odporcovi v 2. rade, odporcovi v 3. rade a odporcovi v 4. rade spoločne a
nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku sumu vo výške 1 000 000 Sk/33
193,92 € z titulu primeraného zadosťučinenia, ktorým odporcovi v 1. rade zakáže pri jeho podnikateľskej
činnosti alebo v súvislosti s ňou používať označenia „adela“ alebo „lingua“ alebo ich kombináciu naakýchkoľvek obchodných materiáloch vrátane používania internetových domén s takýmto názvom a
ktorým zaviaže odporcu v 1. rade, odporcu v 2. rade a odporcu v 3. rade, a odporcu v 4. rade, spoločne a
nerozdielne na zaplatenie náhrady trov konania navrhovateľa, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol rozsudkom zo dňa 6.11.2012, č. k. 34 Cb 313/2008-653 tak, že
žalobu zamietol v celom rozsahu a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi v 1. rade, 2. rade, 3. rade a
4. rade náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 104 841,37 € k rukám právneho zástupcu odporcov,
a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4.KrajskýsúdvBratislave,nazákladeodvolanianavrhovateľavočirozsudkuOkresnéhosúduBratislava
I. č.k. č. k. 34 Cb 313/2008-653, rozhodol dňa 03.06.2014 uznesením č.k. 2 Cob/47/2013-684, tak,
že rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 32Cb/27/2006-653 zo dňa 6.11.2012 v časti, ktorou súd
zamietol žalobu o náhradu škody vo výške 1 190 499,90 € potvrdil. V časti, ktorou súd zamietol žalobu
o zaplatenie primeraného zadosťučinenia vo výške 33 193,92 € a vo výroku o trovách konania rozsudok

prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že sa nestotožňuje s konštatovaním prvostupňového súdu, keď navrhovateľovi nepriznal žiadne
primerané zadosťučinenie len z dôvodu, že závadný stav trval len 21 dní. Uvedený záver považoval
odvolací súd za nepreskúmateľný a predčasný, pretože vychádza z nedostatočne zisteného skutkového
stavu veci a nevysporiadania sa so všetkými relevantnými dôkazmi.

5. Súd prvej inštancie posudzoval vec podľa § 1 ods. 2, 261 ods. 1, § 8, § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 až 3, §
12 ods. 1, § 44 ods. 1, 2, § 46 ods. 4, § 47a § 53 Obchodného zákonníka.

6. Súd prvej inštancie v zmysle záverov Krajského súdu v Bratislave uvedených v uznesení č.k. 2

Cob/47/2013-684, zo dňa 03.06.2014, doplnil dokazovanie nariadením pojednávaní dňa 27.01.2015,
dňa 22.09.2015a na základe vyhodnotenia listinných dôkazov predložených v konaní a prednesov
právnych zástupcov, dospel k nasledovným záverom: Navrhovateľ sa v konaní domáhal voči všetkým
odporcom (v 1. až 4. rade), spoločne a nerozdielne uhradiť sumu vo výške 1 000 000 Sk (33 193,92
€) z titulu primeraného zadosťučinenia. Navrhovateľ tvrdil, že konanie odporcov v 1. až 4. rade bolo ich

spoločným nekalosúťažným konaním a to vyvolanie nebezpečenstva zámeny podľa § 47 Obchodného
zákonníka, ktoré spočíva v tom, že odporca v 1. rade používal vo svojej obchodnej činnosti názov
„adela“ a „adelalingua“, a ďalej porušenie obchodného tajomstva podľa § 51 Obchodného zákonníka, ku
ktorému došlo spoločným konaním odporcov tak, že odporcovia v 2. 3. a 4. rade ako členovia orgánov
navrhovateľa, a súčasne členovia orgánov odporcu v 1. rade, sprístupnili odporcovi v 1. rade obchodné

tajomstvo navrhovateľa, ktorý ho využíva vo svojej podnikateľskej činnosti.

7. Navrhovateľ v konaní nepredložil žiadne ďalšie dôkazy a trval na svojich doterajších podaniach
a vyjadreniach. Právny zástupca odporcov na pojednávaní dňa 22.09.2015 uviedol, že v prípade
uplatnenia primeraného zadosťučinenia navrhovateľa vo vzťahu k odporcom 1-4 nejde o solidárny

záväzok, navrhovateľ podal žalobu v roku 2005 a od tej doby petit nezmenil, navrhovateľ disponuje
návrhom, poukazuje na vyjadrenie zo dňa 21.11.2012, 4.11.2012 v ktorom sa zaoberal solidaritou z
pohľadu náhrady škody. Ďalej poukázal na tú skutočnosť že navrhovateľ nemal zaregistrovanú ochrannú
známku,alenaopakodporcav2.rade,odporcav3rade- W..K.M.oznámilapredsedovipredstavenstva
navrhovateľa včas odchod zo spoločnosti a ponúkla sa, že mu zaučí určenú osobu ako náhradu

za ňu. Uviedol, že menovaná prišla zo spoločnosti Škovránok, neskôr Skrivánek a klienti z tejto
spoločnosti prišli za ňou, nakoľko boli naviazaní na ňu, predseda predstavenstva o tejto skutočnosti
mal teda vedomosť. Právny zástupca odporcov poukázal na to, že ak si klient si vybral konkrétneho
prekladateľa, nemohlo ísť o nekalú súťaž. Klient je väčšinou viazaný na konkrétnu osobu prekladateľa s
ktorou spolupracuje. Preto táto skutočnosť nemohla spôsobiť nekalo súťažné konanie. Právny zástupca

odporcov zároveň zdôraznil, že v danom prípade vo vzťahu k primeranému zadosťučineniu, ktoré si
uplatnil navrhovateľ voči odporcovi, však neexistuje solidarita. Právny zástupca odporcov uviedol, že
k porušeniu práv malo dôjsť v roku 2004. Navrhovateľ však neuvádza kto mal konkrétne porušiť jeho
práva, či to bol odporca v 1. rade, alebo odporca v 2. rade alebo odporca v 3. a 4. rade alebo všetci
súčasne. Spoločnosť navrhovateľa bola od roku 2004 neznámou spoločnosťou. Známou osobou bola

len W.. M. (odporca v 3. rade). V danom prípade sa jednalo o osobné využitie tohto kontaktu nie o
obchodné meno. Právny zástupca odporcov poukázal na to, že ani Krajský súd vo svojom rozhodnutí
neuviedol, ktorí z odporcov sa mal dopustiť nekalosúťažného konania. Na str. 9 uvádza, že odporcovia
sa dopustili nekalosúťažného konania ale neuvádza, ktorí konkrétne. Právny zástupca odporcov zuvedených dôvodov, žiadal žalobu zamietnuť voči odporcom a v prípade, ak by sa súd s týmto
nestotožnil, žiadal, aby výška finančného zadosťučinenia bola stanovená na minimum.

8. Súd prvej inštancie mal v konaní preukázané z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti
ARIANA - jazykové centrum, s.r.o., že táto spoločnosť bola zapísaná v obchodnom registri pod
obchodným menom ADELALINGUA, s.r.o. od 27.05.2004 do 17.06.2004 a obchodné meno „ARIANA
- jazykové centrum, s.r.o.“ bolo zapísané od 18.06.2004, a to na základe rozhodnutia valného
zhromaždenia zo dňa 07.06.2004. Spoločníkmi tejto spoločnosti, okrem iných spoločníkov, bola W.. K.

M., O.. Y., od 16.08.2005 do 10.01.2009, I.. K. T. od 17.07.2004 do 02.10.2006 a konateľmi boli I.. K.
T. od 27.05.2004, W.. L. Ď., O.. J., od 03.10.2006 do 09.01.2009 a W.. K. M., O.. Y., od 16.08.2005 do
02.10.2006.

9. Súd prvej inštancie sa v zmysle záverov Krajského súdu zaoberal, či odchod pracovníkov od
navrhovateľa do obchodnej spoločnosti odporcu v 1. rade, prekládkou telefónnych liniek, fakturáciou

prekladateľských služieb spoločnosťou Ariana - jazykové centrum, s.r.o., alebo používaním domény
adelalingua.sk, došlo k zásahu do nemateriálnej sféry navrhovateľa prejavujúcej sa napríklad v strate
klientely, resp. či došlo k porušeniu obchodného tajomstva, alebo parazitovaniu na povesti navrhovateľa
a či navrhovateľovi prináleží primerané zadosťučinenie.

10. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že odporca v 1. rade sa dopustil nekalej súťaže a
vyvolal nebezpečenstvo zámeny v dôsledku používania rovnakého obchodného mena s obchodnou
spoločnosťou navrhovateľa a to po dobu 21 dní t.j. do doby dokiaľ odstránil závadný stav a a to
na základe výzvy navrhovateľa a závadný stav odstránil a obchodné meno „ADELALINGUA, s.r.o.“
zmenil na „ARIANA - jazykové centrum, s.r.o.“ a zároveň zrušil domému s týmto názvom. V konaní

nebolo sporné, že odporca v 1. rade odstránil tento závadný stav. Súd je toho názoru, že primerané
zadosťučinenie je jedným z nárokov podľa § 53 Obchodného zákonníka a je náhradou za spôsobenú
nemajetkovú ujmu, ktoré by malo zodpovedať povahe spôsobenej ujmy. Navrhovateľ však v konaní
nepreukázal žiadnym relevantným dokladom, že mu vznikla iná než majetková ujma (v konaní bolo
preukázané,žemuškodavtejtosúvislostinevznikla),apretosúdnezaviazalodporcuv1.radeknáhrade

primeraného zadosťučinenia navrhovateľovi, nakoľko zadosťučinenie v peniazoch je namieste vtedy, ak
oprávnenémuvzniklaajinánežmajetkováujmaaakbyjehonepeňažnáformaneposkytovalaprimerané
zadosťučinenie, ktoré je jednak vyrovnaním ujmy a jednak určitou sankciou za nekalosúťažné konanie.

11. Súd prvej inštancie sa v konaní ďalej zaoberal aj skutočnosťou, či sa odporcovia v 2., 3. a 4. rade

dopustili nekalosúťažného konania tým, že odporca v 1. rade založil obchodnú spoločnosť s podobným
obchodným menom, a či prechodom pracovníkov spoločnosti navrhovateľa do spoločnosti odporcu v
1. rade, prevádzaním telefonických liniek, fakturáciou prekladateľských služieb spoločnosťou Ariana -
jazykové centrum, s.r.o., (č.l. 80 a nasl., súdneho spisu), používaním domény adelalingua.sk, a teda
či došlo ich konaním k zásahu do nemateriálnej sféry navrhovateľa prejavujúcej sa napríklad v strate

klientely, resp. či došlo k porušeniu obchodného tajomstva, alebo parazitovaniu na povesti navrhovateľa,
t. j. či má navrhovateľ, ktorého práva boli odporcami nekalou súťažou porušené alebo ohrozené, právo
požadovať spoločne a nerozdielne od odporcov v 1. až 4. rade primerané zadosťučinenie v zmysle §
53 Obchodného zákonníka.

12. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že navrhovateľ súdu
nepredložil žiaden dôkaz, ktorým by preukázal, že došlo odporcami v 1. až 4. rade k porušeniu
obchodného tajomstva navrhovateľa (navrhovateľ neuviedol, ktoré skutočnosti sú u navrhovateľa
chránené ako obchodné tajomstvo), ani k parazitovaniu na jeho povesti (navrhovateľ nepredložil súdu
žiaden dôkaz o tejto skutočnosti), ktoré malo spôsobiť, resp. privodiť navrhovateľovi ako súťažiteľovi

ujmu, v dôsledku ktorej, mu vznikol solidárny nárok voči všetkým odporcom spoločne a nerozdielne na
primerané zadosťučinenie podľa § 53 Obchodného zákonníka.

13. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku navrhovateľa, ktorý žiadal súd, aby zaviazal odporcov
v 1. až 4. rade uhradiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 33 193,92 €, vychádzal z petitu

žaloby, ktorým navrhovateľ určil rozsah ním požadovaného nároku voči odporcom v 1. až 4. rade a teda
určil osôb, voči ktorým sa tohto nároku domáhal zaviazať ich solidárne v zmysle ustanovenia § 293
Obchodného zákonníka. Konštatoval, že v konaní môže rozhodnúť len na základe navrhovaného petitu
účastníka konania (navrhovateľa) a to v súlade s ustanovením § 153 ods. 2 O.s.p. v zmysle ktoréhosúd nemôže pokiaľ ide o uplatnený nárok - priznať strane viac, než sama požaduje („iudex ne eat utra
petita partium“). Súd je viazaný návrhom strán v sporovom konaní v súlade s procesnými ustanoveniami
Občianskeho súdneho poriadku, pričom dispozičná zásada prináleží úplne na účastníkovi, ktorý plne

disponuje hmotnoprávnym nárokom a určuje aj rozsah, v akom sa o ňom má rozhodnúť. Preto súd
v danom prípade nemohol byť viazaný rozsahom zodpovednosti určenej navrhovateľom, keď túto
zodpovednosť stanovil voči všetkým odporcom solidárne a nie podľa ich účasti na spôsobenej ujme,
hoci táto v konaní nebola preukázaná, ako súd vyššie uviedol.

14. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ust. § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého
účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie
alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Navrhovateľ v petite svojho návrhu
na začatie konania žiadal zaviazať odporcov v 1., 2., 3. a 4. rade na zaplatenie náhrady škody vo výške
1 190 201,15 € a primeraného zadosťučinenia vo výške 33 193,92 €. Rozsudkom Krajského súdu v
Bratislave č. k. 2 Cob/47/2013-684 zo dňa 03.06.2014 bol v konaní navrhovateľ úspešný len v sume

33 193,92 € t.j. bol úspešný v 2,71 % - tách. Odporcovia mali vo veci úspech vo zvyšku , t.j. v 97,29
% - tách. Súd teda posúdil pomer úspechu a neúspechu v konaní a dospel k záveru, že odporcovia
majú nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 2 O.s.p.. v plnej sume, ktorú vyčíslili. Súd uložil
navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi v 1., 2., 3. a 4. rade trovy právneho zastúpenia vo výške 104
841,37 € k rukám právneho zástupcu odporcov, ktoré predstavujú odmenu advokáta za zastupovanie

v zmysle ust. § 10 ods. 1 v spojení s ust. § 13, ust. § 14 ods. 1, 2 a ods. 5 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o
odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže vo svojom

rozhodnutí dospel k záveru, že navrhovateľ nepreukázal, že odporcami v 1. až 4. rade došlo k
nekalosúťažnému konaniu podľa ust. § 47 ods. písm. a) a § 48, § 51 písm. a), Obchodného zákonníka.

16. Mal za to, že navrhovateľ počas konania predložil dostatok dôkazov o tom, že zo strany odporcov v
1. až 4. rade došlo k porušeniu obchodného tajomstva, t.j. najmä využitie databáz klientov navrhovateľa,

pričom vzhľadom na znenie ust. § 17 Obch. zákonníka, ako aj na podanú žalobu, má za to, že
navrhovateľ dostatočne označil skutočnosti, ktoré predstavujú obchodné tajomstvo navrhovateľa. K
porušeniu obchodného tajomstva došlo spoločným konaním odporcov, tým že odporcovia 2, 3 a 4
ako členovia orgánov navrhovateľa a súčasne členovia orgánov odporcu 1, sprístupnili odporcovi 1
obchodné tajomstvo navrhovateľa, ktorý ho využíva vo svojej podnikateľskej činnosti. Z vykonaného

dokazovania podľa neho vyplynulo, že k takémuto konaniu zo strany odporcov došlo, títo svoje konanie
potvrdili.

17. Žalovaní sa k odvolaniu písomne nevyjadrili.

18. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP) prejednal vec podľa § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3 CSP oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 13.07.2016. Po oboznámení
sa s obsahom spisu súdu prvej inštancie a s dôvodmi odvolania žalobcu odvolací súd dospel k záveru,

že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

19. Podľa ust. § 470 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú
ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto
neskoršom čase. Konanie začaté do 30. júna 2016 na vecne, miestne, kauzálne a funkčne príslušnom

súde podľa predpisov účinných do 30. júna 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie začalo.

20. Podľa § 387 ods. 2 a 3 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodovnapadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody. Odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v
konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie.

21. Odvolací súd sa stotožnil s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, keďže súd správne
zistil skutkový stav, vyvodil z neho správne právne závery a vysporiadal sa zo všetkými relevantnými
skutočnosťami.

22. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie dospel k
nesprávnemu záveru, že žalovaní sa nedopustili nekalosúťažného konania. V prvom rade je potrebné
uviesť, že k takémuto záveru súd prvej inštancie nedospel. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
vyplýva, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade sa dopustil nekalej súťaže a
vyvolal nebezpečenstvo zámeny v dôsledku používania rovnakého obchodného mena s obchodnou
spoločnosťou navrhovateľa po dobu 21 dní a tento závadný stav bol odstránený. Súd prvej inštancie

bol však toho názoru, že titulom takéhoto konania bez preukázania inej než majetkovej ujmy, žalobcovi
nárok na primerané zadosťučinenie v peniazoch nevznikol. Pokiaľ ide o ďalšie skutkové podstaty nekalej
súťaže,tedačidošlokonanímžalovanýchkporušeniuobchodného tajomstvaaparazitovaniunapovesti
žalobcu, súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nepreukázal také konanie žalovaných, ktoré by
mu privodilo ujmu, v dôsledku ktorej, mu vznikol solidárny nárok voči všetkým žalovaným spoločne a

nerozdielne na primerané zadosťučinenie podľa § 53 Obchodného zákonníka. Súd prvej inštancie teda
žalobu zamietol z dôvodu, že nie je namieste priznať žalobcovi primerané zadosťučinenie v peniazoch.

23. Podľa § 53 Obchodného zákonníka osoby, ktorých práva boli nekalou súťažou porušené alebo
ohrozené, môžu sa proti rušiteľovi domáhať, aby sa tohto konania zdržal a odstránil závadný stav. Ďalej

môžu požadovať primerané zadosťučinenie, ktoré sa môže poskytnúť aj v peniazoch, náhradu škody a
vydanie bezdôvodného obohatenia.

24. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že prostriedky ochrany proti nekalej súťaži možno
rozdeliť na zabraňovacie a kompenzačné, či satisfakčné. Je nesporné, že v tomto prípade bol

závadný stav odstránený a žalobca sa domáhal primeraného zadosťučinenia v peniazoch za spoločné
nekalosúťažné konanie žalovaných spočívajúce vo vyvolaní nebezpečenstva zámeny a porušení
obchodnéhotajomstva.Primeranézadosťučinenievpeniazochmôžebyťprostriedkom,ktorýmupokryje
náklady, ktoré mu vznikli konaním druhej strany a budú zároveň satisfakciou za stav, ktorý musel strpieť.
Podľa súdnej judikatúry k tomu, aby súd mohol konaním nekalej súťaže dotknutému účastníkovi priznať

právo na primerané zadosťučinenie v peniazoch, musí byť tu ako nepochybné zistené, že tento účastník
utrpel v súvislosti s konaním nekalej súťaže nemajetkovú ujmu, a to v takom rozsahu alebo takom druhu,
ženepostačujejejvyrovnanieprimeranýmzadosťučinenímvnepeňažnejforme.Podľaodvolaciehosúdu
žalobca nepreukázal v súvislosti s vyvolaním nebezpečenstvom zámeny vznik majetkovej (nárok na
náhradu škody bol zamietnutý) ani nemajetkovej ujmy, nevznikol mu teda nárok na zadosťučinenie v

peniazoch. Ďalej je potrebné uviesť, že nebezpečenstvo zámeny bol spôsobilý vyvolať jedine žalovaný
v 1. rade, preto v žiadnom prípade neobstojí solidárny záväzok žalovaných v 1. až 4. rade.

25. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že spoločným konaním žalovaných v 1. až v 4.
rade došlo k porušeniu obchodného tajomstva, najmä využitie databáz klientov žalobcu. Odvolací súd

sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, čo bolo predmetom obchodného
tajomstva žalobcu, t.j. aké skutočnosti tvorili jeho obchodné tajomstvo. Z ustanovenia § 17 Obchodného
zákonníka vyplýva, že obchodné tajomstvo je nehmotný majetok, ktorý je predmetom absolútneho
práva podnikateľa. Pod obchodné tajomstvo však nemožno subsumovať akékoľvek informácie, ale
len kvalifikované, ktoré napĺňajú pojmové znaky uvedené v §17. Tým sa obchodné tajomstvo líši

od od dôverných informácií a skutočností, ktorých prezradením by mohla byť spôsobená spoločnosti
škoda. Ak teda niektorý zo žalovaných porušil dôverné informácie, za čo možno pokladať prezradenie
databázy klientov, neznamená to automaticky, že došlo k porušeniu obchodného tajomstva a že tým bola
spoločnosti spôsobená ujma, za ktorú je možné priznať zadosťučinenie v peniazoch. Naviac je potrebné
uviesť, že nemôže ísť o solidárny záväzok všetkých žalovaných. Žalovaní by mohli byť zaviazaní len

podľa účasti na vzniknutej ujme za predpokladu, že táto by bola preukázaná.

26. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa
ust. § 387 ods. 1 CSP potvrdil.27. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1
CSP. Úspešným žalovaným v 1. až. 4. rade odvolací súd nepriznal náhradu trov odvolacieho konania,

pretože im žiadne nevznikli.

28. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov za 3 : 0 proti.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).