Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. október 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/192/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211982
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Kálmánová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4413211982.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a

členov senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Marty Polyákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o.,
so sídlom Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Tomáš Kušnír, advokát a
konateľ, proti žalovanému: S. J., nar. XX. XX. XXXX, bytom I., E. XX/XX, o zaplatenie sumy 102,90 eura
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Komárno zo dňa 17. septembra
2015, č. k. 14C/280/2015-43 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia
sumy 102,90 eura titulom neuhradeného zostatku úveru z úverovej zmluvy, ktorú uzatvoril jeho právny
predchodca so žalovaným 17. 07. 2008. Zmluvou mu boli poskytnuté finančné prostriedky v celkovej
sume 464,71 eura (14.000,- Sk), ktoré sa zaviazal splácať v 36. splátkach po 12,91 eura mesačne,
pričom uhradil sumu 361,43 eura. Keďže porušil zmluvné povinnosti, listom z 21. 03. 2010 ho vyzval
na okamžitú úhradu dlžnej sumy. Žalovaný dlžnú sumu neuhradil. Súd rozhodnutie vo veci samej

právnej odôvodnil ust. § 52 ods. 1, § 53 ods. 1, 5, § 54 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 101 a § 111
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1, 2 zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a § 5b zák. č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa. Vykonaným dokazovaním mal preukázané,
že právny predchodca žalobcu a žalovaný uzatvorili 17. 07. 2008 zmluvu o pôžičke č. 1701592,
ktorou bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 464,71 eura, žalovaný sa zaviazal uhradiť dlh v 36.
mesačných splátkach po 12,91 eura. Z dôvodu nesplnenia zmluvných podmienok právny predchodca
žalobcu vyhlásil predčasnú splatnosť pohľadávky k 21. 03. 2010 a vyzval žalovaného na zaplatenie

dlžnej sumy do 3 dní od doručenia výzvy, ktorá mu bola doručená 26. 03. 2010 a lehota na plnenie
uplynula 29. 03. 2010. Vychádzajúc zo záveru, že ide o zmluvu spotrebiteľskú skúmal, či si žalobca
neuplatňuje premlčaný nárok, keď účinnosťou zákona novely zák. č. 250/2007 Z. z. je súd od 13. 06.
2014 povinný na premlčanie prihliadať aj z úradnej povinnosti. Vyslovil, že novela nevykazuje znaky
pravej retroaktivity, ale ide o retroaktivitu nepravú, ktorá je prípustná v zmysle nálezu Ústavného súdu
SR PL. ÚS 16/09 z 27. 10. 2010. Nakoľko predmetom konania je nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, je
potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Premlčacia doba podľa tohto zákona plynie

odo dňa keď sa právo mohlo vykonať prvý raz a to nastáva v okamihu, keď sa veriteľ môže oprávnene
domáhať na súde splnenia záväzku. Všeobecná 3-ročná doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo
vykonaťprvýraz,čímjevymedzenýpočiatok plynutiapremlčacejdoby.Tentookamihjedanýobjektívne,
nezávisle od subjektívnych okolností, teda či oprávnený vedel alebo nevedel o svojom práve. Právomohlo byť prvýkrát vykonané, ak bolo uplatniteľné v súdnom konaní. Mal preukázané, že pohľadávka
vznikla predčasným ukončením zmluvného vzťahu zo strany veriteľa k 21. 03. 2010 a účinky nadobudla
doručením výzvy na zaplatenie, dňa 26. 03. 2010. Preto nasledujúci deň po doručení výzvy možno

považovať deň, kedy sa mohlo právo vykonať prvý raz. Trojročná premlčacia doba uplynula 26. 03. 2013,
preto žaloba podaná 20. 05. 2013 bola podaná po uplynutí premlčacej doby. Z uvedených dôvodov
žalobu zamietol a úspešnému žalovanému, ktorému vzniklo právo na náhradu trov konania v zmysle §
142 ods. 1 OSP náhradu trov konania nepriznal, keďže mu v konaní trovy nevznikli.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť,
žalobevyhovieť,prípadnerozsudokzrušiťavecvrátiťsúduprvejinštancienaďalšiekonanie.Vytýkalsúd
nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávnu aplikáciu ust. § 5b
Zákona o ochrane spotrebiteľa. V tejto súvislosti poukázal na nález ÚS SR z 03. 03. 1996 PL. ÚS 36/95
a článok 125 ods. 1 a 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa ktorého výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,
zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s ústavou. Vyslovil

názor, že aplikáciou citovaného ustanovenia dochádza k značnému narušeniu princípu právneho
štátu. Platná právna úprava SR do 30. 04. 2014 umožnila spotrebiteľom brániť sa proti pohľadávke
uplatnením po uplynutí premlčacej doby vznesením námietky premlčania. Za účelom zvýšenia ochrany
spotrebiteľov bol prijatý § 5b citovaného zákona, podľa ktorého sú orgány rozhodujúce o nároku zo
spotrebiteľskej zmluvy povinné aj bez návrhu prihliadať na nemožnosť uplatnenia práva, vrátane jeho

premlčania a to bez stanovenia jasných pravidiel obsiahnutých v prechodných ustanoveniach, ktoré by
zabezpečili plynulý prechod z doposiaľ platného a účinného režimu právne úpravy do ich nového režimu.
Aplikáciou citovaného ustanovenia na prebiehajúce súdne konania došlo k zotretiu princípu právnej
istoty. Zákonodarca uvedeným postupom de facto zlegalizoval postavenie súdu ako advokáta dlžníka,
čím porušil ústavu a zmluvami garantované právo prístupu k nestrannému súdu a zásadu rovnosti

účastníkov konania a nestrannosti súdu.
3. Žalovaný k odvolaniu písomné vyjadrenie nepodal.
4. Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané stranou, v
ktorej neprospech bolo rozhodnuté, v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 CSP,362
ods.1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi

odvolania (§ 379 a § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§
383 CSP), prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods.1 CSP), pretože
nepovažoval za potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to dôležitý verejný
záujem, s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci a vyvodil z neho správny právny

záver, preto napadnutý rozsudok podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. Nakoľko sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, obmedzil sa len na
skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

5. Predmetom konania bola žaloba, ktorou sa žalobca domáhal zaplatia neuhradeného zostatku z

internetovej zmluvy o pôžičke, uzatvorenej jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 17. 07. 2008,
vovýške102,90euraspríslušenstvom.Bezosporuideozmluvuspotrebiteľskú,akosprávnekonštatoval
aj súd prvej inštancie, preto bolo danú vec potrebné posúdiť podľa ustanovení Občianskeho zákonníka.

6. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení od 01. 04. 2015 - po novelizácii zákonom

č. 102/2014 Z.z., ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej
strany, ktoré je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali

použiť normy Obchodného práva.

7. Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až § 110 OZ). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané
právo veriteľovi priznať (§ 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka).

8. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.9. Nakoľko má zmluva spotrebiteľský charakter, platia pre ňu všeobecné ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách uvedené v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z. z. Súd prvej
inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie a dospel k správnemu záveru, že nárok žalobcu je

premlčaný. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd dodáva, že vzhľadom k právnej úprave
v zhora citovanom ustanovení § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny vzťah účastníkov sa riadi
ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Podľa znenia ustanovenia § 52 ods. 2 OZ (v znení účinnom
od 1. apríla 2015) ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej

strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo
účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali
použiť normy obchodného práva. S poukazom na vyššie citované zákonného ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov (účinného od 1. mája 2014) a § 52 ods. 2 OZ (účinného od

1. apríla 2015) a po ich zohľadnení a po zohľadnení právnych predpisov, ktorých sú súčasťou a ktoré
nemajú prechodné ustanovenia, je potrebné prijať ten právny záver, že od ich účinnosti sa vzťahujú
aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom, pričom je potrebné posudzovať plynutie premlčacej
doby podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V tomto smere odvolací súd poukazuje napríklad na
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21.apríla 2015.

Vychádzajúc z uvedeného právneho názoru sa preto odvolací súd stotožnil so súdom prvej inštancie
v aplikácii ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvzneníneskoršíchpredpisov /vzneníúčinnom
od 1. mája 2014/, účinného v čase napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie, podľa ktorého orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia

práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo inú
zákonnú prekážku alebo iný zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho
voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

10. Je nesporné, že v danej veci platí všeobecná premlčacia doba v dĺžke troch rokov podľa ustanovenia

§ 101 OZ, na ktorú súd prvej inštancie správne prihliadol v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch
v znení neskorších predpisov (v znení účinnom od 1. mája 2014). Všeobecná premlčacia doba
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať, teda uplatniť po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň,
keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu na súde, t.j. keď je actio nata. Actio nata

nastáva vo väčšine prípadov splatnosťou dlhu, t.j. dňom, keď mal dlžník prvýkrát splniť dlh, resp. začať
s jeho plnením, V posudzovanej veci bol týmto dňom 27. 03. 2010, uplynutím tretieho dňa po doručení
oznámenia o zospoplatnení a výzve na plnenie, a preto žaloba podaná na súde dňa 20. 05. 2013
bola podaná pod uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby, ako správne konštatoval súd prvého
stupňa.

11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie stupňa ako vecne správny
podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

12. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP, v

odvolacom konaní úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu trovy konania
nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).