Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 10, 2016

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 10C/145/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314229207
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Foltánová

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2016:2314229207.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Foltánovou, v právnej veci žalobkyne:

POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko,
s.r.o., IČO 36 864 421, so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, proti žalovanej: Slovenská republika, v jej
mene Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, IČO 00 166 073, so sídlom Župné námestie 13,
Bratislava, o náhradu majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.

II. Súd návrh na prerušenie konania zastavuje.

III. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

. Žalobkyňa žalobou z 27. septembra 2012 doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda sa domáhala
náhrady majetkovej škody vo výške 3 425,19,-Eur a z titulu nemajetkovej ujmy 685,04,-Eur. Žalobca
vyčíslil uplatnenú majetkovú škodu na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov, ktoré mal použiť
na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnancov pomocou informačného
systému vo výške 70,-Eur, na udržanie a správu informačného systému vo výške 40,-Eur a na
administráciu listín a komunikáciu s pôvodným exekútorom vo výške 50,-Eur a na administratívne

spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu, na publikačné výdaje spojené s
vyhotovením urgencií adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené
s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde vo výške 15.-Eur a nemajetkovej ujmy
vo výške 1 100,-Eur za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania
a rozhodovania, za porušenie práv žalobkyne a stratu jej legitímnych očakávaní a dôvery konania v
dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý
nerozhodol o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia v zákonnej lehote, resp. v primeranom

čase. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovanej za škodu,
vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila si náhradu trov
konania.

2.Kžalobesapísomnevyjadrilažalovaná,ktorážiadalažalobuzamietnuť apriznaťjejprávonanáhradu
trovkonania.Svojnávrhodôvodilatým,žežalobkyňaneunieslavkonanídôkaznébremeno,nepredložila
dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, namietala predčasné podanie

žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla aj námietku premlčania.

3. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktoré predvolal žalobcu cestou jeho právneho
zástupcu a žalovaného. Žalobca, jeho právny zástupca sa pojednávania nezúčastnili, svoju neúčasťospravedlnili. Žalovaný sa nedostavil, neúčasť neospravedlnil. Z tohto dôvodu súd prejednal vec v
neprítomnosti strán sporu.

4. Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovanej, obsahom spisu exekučného súdu, na
základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:

5. Dňa 28. júna 2011 navrhol oprávnený Pohotovosť, s.r.o. súdnemu exekútorovi JUDr. T. K. B. B. D.
XX, XXX XX A., vykonať exekúciu proti povinnému H. B. Y. vymoženie pohľadávky vo výške 1 046,87,-

Eur s príslušenstvom na základe Rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu z 27. apríla 2011 sp. zn. B.
XXXXX/XX, zriadeného zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a. s., IČO: 35 922 761, Karloveské
rameno 8, 841 04 Bratislava. Dňa 18. augusta 2011 požiadal súdny exekútor Okresný súd Dunajská
Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Dňa 2. septembra 2011 súd uznesením žiadosť
súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 14. októbra
2011. Súd uznesením z 22. novembra 2011 č. k. XXEr/XXX/XXXX-XX exekučné konanie zastavil.

Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 4. januára 2012.

6. Podľa § 36 ods. 1, 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene
a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi

doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením
poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 44 ods. 8 zákona Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania
(do 18.10.2006), oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu
podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30

dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.

7. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti

toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom
verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v
občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená

škoda.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie
porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak

nie je možné uspokojiť ju inak.

8. Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným
rozhodnutímjeosobitnouobjektívnouzodpovednosťoubezohľadunazavinenieanemožnosajejzbaviť.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci

t.j. aj súdu, ktoré svojim obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním
orgánu verejnej moci porušia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z
povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinnásúvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik
zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva
na poškodenom, v danej veci na žalobkyni.

9. Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú
žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného
súdu - nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.

10. Podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie
zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka
konania,keďžejepotrebnézohľadniťvšetkyokolnostiprípadu.Vychádzajúczokolnostídanéhoprípadu,
pretože neboli splnené základné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom v súlade s
nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7. mája 2013 sp. zn. IV. ÚS 471/2012 je možné
predmetnú žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia

základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy, súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V danom prípade súd
uznesením v zákonne stanovenej lehote rozhodol tak, že žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietol.

11. Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho

súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s
ďalšími námietkami strán, a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c.
Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra
1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára
1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.

12. Žalovaná návrhom z 3. júla 2015 žiadala konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/ Občianskeho
súdneho poriadku / ďalej len O.s.p. /, ktorý návrh súd uznesením z 21. septembra 2015 zamietol.
Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 17. októbra 2015. Opakovane žalovaná návrhom z 18. februára
2016 podala návrh na prerušenie konania. V odôvodnení opakovaného návrhu na prerušenie konania

uviedla totožné dôvody ako v predchádzajúcom návrhu, o ktorom súd už právoplatne rozhodol.

13. Súd konanie preruší, ak
a/ rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť,
b/ pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych

predpisov, v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky / ďalej len „ ústavný súd „ / návrh
na začatie konania
c/ podal návrh na začatie prejudicionálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, uznesenie o návrhu na začatie
prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti.

3/ o zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej / § 162
ods. 1 písm. a, b, c, ods. 3 Civilného sporového konania / ďalej len CSP /.
Ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví / § 161 ods.
2 CSP /.
14. Prekážka rozsúdenej veci patrí k procesným podmienkam aj jej zistenie v každom štádiu konania

vedie k zastaveniu konania. Táto prekážka nastane predovšetkým vtedy, ak sa má v novom konaní
prejednať tá istá vec, tak ako to bolo v danom prípade, z ktorého dôvodu súd konanie o prerušenie
konania zastavil.

15. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že súd

úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% trov konania.

Poučenie:

Podľa § 362 ods. 1 CSP proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
písomného doručenia na tunajší súd.Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1,2,3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.