Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 3, 2016

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/172/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6915204811
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2016:6915204811.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci navrhovateľky: V., proti

mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené: P., o určenie otcovstva a úpravu práv a povinností k mal. A.,
zast. Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Rimavskej Sobote ako kolíznym opatrovníkom, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie o určenie otcovstva z a s t a v u j e .

Maloletý A. sa z v e r u j e do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať a spravovať
jeho majetok.

Otec maloletého dieťaťa P. j e p o v i n n ý prispievať na maloletého A. výživným vo výške 30,- eur
mesačne, vždy do konca toho ktorého mesiaca vopred do rúk matky, počnúc dňom 03. 07. 2009.

Zaostalé výživné za obdobie od 23. 04. 2015 do 30. 10. 2016 vo výške 540,- eur j e otec maloletého
dieťaťa p o v i n n ý vyrovnať v 30,- eur mesačných splátkach, splatných spolu s bežným výživným,
počnúc mesiacom november 2016, pod stratou výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

Otec maloletého dieťaťa n i e j e p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok za návrh.

o d ô v o d n e n i e :

1.Navrhovateľkapodalanasúdnávrh,ktorýmsadomáhalaurčeniaotcovstvaaúpravyprávapovinností
rodičov k maloletému dieťaťu. Svoj návrh odôvodnila tým, že s P. sa zoznámila v roku 2007, keď
pracovala v Českej republike v Plzni. Priateľstvo prerástlo v intímnu známosť, ktorá trvala až do roku
2012. Asi po troch rokoch vzťahu navrhovateľka otehotnela, z ktorého tehotenstva sa narodil maloletý
A.. Pred pôrodom sa navrhovateľka vrátila na Slovensko. Otec dieťaťa prišiel za nimi až keď mal malý 4

mesiace. Žili spolu asi 2 roky, po ktorých ho matka navrhovateľky vyhodila z domu pre neustále návštevy
pohostinstiev. Následne odcestoval do Anglicka, kde navrhovateľka s maloletým po pol roku prišli za
ním. V máji 2012 sa s maloletým vrátila domov, lebo otca dieťaťa zatkla polícia a od toho času nemala o
ňom žiadnu vedomosť až do apríla 2015, kedy sa dozvedela, že je vo výkone trestu v Banskej Bystrici.
Navrhovateľka ďalej uviedla, že v rozhodnom období pre počatie dieťaťa udržiavala pohlavný styk len
s P..

2.Muž,ktoréhootcovstvomábyťurčenédozápisnicepreddožiadanýmsúdomdňa21.04.2016uviedol,
že súhlasí s návrhom na určenie otcovstva, súhlasí, že bude zapísaný ako otec maloletého a súhlasí
aj s priezviskom U.. Vo výkone trestu je od novembra 2013 za trestný čin zanedbania povinnej výživy.
V období od januára 2014 do júla 2015 bol zamestnaný s mesačným príjmom 80 až 100,- eur, odvtedy nepracuje, je nemajetný, nemá žiadne úspory, pričom má vyživovaciu povinnosť k dvom ďalším
maloletým deťom. Výška aktuálneho zameškaného výživného spolu so súdnymi a exekučnými trovami
je 19.026,46 eur. Z uvedených dôvodov navrhuje určiť výživné na maloletého A. vo výške 30,- eur

mesačne od septembra 2010, pričom ohľadom zaostalého výživného žiada povoliť 30,- eur mesačné
splátky. Výkon trestu mu končí 30. 06. 2016.

3. Muž, ktorého otcovstvo má byť určené, sa na pojednávanie vo veci nedostavil, pričom v zápisnici o
výsluchpreddožiadanýmsúdomuviedol,žesúhlasí,abysúdpojednávalarozhodolvjehoneprítomnosti

a preto súd v zmysle § 180 veta druhá zák. č. 160/2015 Z. z. (ďalej len „Csp“) vec prejednal a rozhodol
v jeho neprítomnosti.

4. Nakoľko došlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, súd v zmysle ust. § 109 zák. č.
161/2015 Z. z. ( ďalej len „Cmp“), konanie o určenie otcovstva zastavil.

5. Navrhovateľka prítomná na pojednávaní k veci uviedla, že trvá na podanom návrhu v plnom rozsahu,
žiada, aby bolo dieťa zverené do jej starostlivosti, výživné navrhuje určiť vo výške 30,- eur mesačne,
kde zaostalé výživné žiada odo dňa podania návrhu 23. 04. 2015. Súhlasí s navrhnutými splátkami
zaostalého výživného po 30,- eur mesačne.

6. Zástupca kolízneho opatrovníka na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, aby bolo dieťa zverené do
výchovy matky, aby výživné bolo určené vo výške 30,- eur mesačne od podania návrhu a súhlasí aj s
navrhovanou výškou splátok zaostalého výživného 30,- eur mesačne.

7. Podľa ust. § 36 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. ( ďalej len „ZoR“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí

spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinnosti. Ak
sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinnosti, najmä určí,
ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého
dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami.
Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 ZoR sa použijú primerane.

8. Podľa § 62 ods. 1- 5 ZoR, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť,
ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí
podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný

plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení
rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť
pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možnosti a majetkových pomerov povinného

rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa § 65 ods. 1 ZoR, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej
povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

10. Podľa § 75 ods. 1 ZoR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

11. Podľa § 77 ods. 1 ZoR, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia
súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo
dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

12. Súd zhodnotil vykonané dôkazy a dospel k záveru, že návrh podaný navrhovateľkou je dôvodný,
medzi účastníkmi sú zhodné tvrdenia ohľadom zverenia dieťaťa do starostlivosti, ako aj ohľadom
výživného a zaostalého výživného, súd nenašiel žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, na základektorých by priznal výživné na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania a preto rozhodol v zmysle
vyššie uvedených zákonných ustanovení tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

13. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Cmp.

14. V zmysle ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. rozhodol súd tak, že otec maloletého dieťaťa nie je
povinný zaplatiť súdny poplatok za návrh.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd

v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.

Podľa § 363 Csp, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí,
návrh na súdny výkon rozhodnutia.