Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 9Co/1041/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215200082
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Marčeková

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215200082.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Marčekovej a členov

senátu JUDr. Borisa Minksa a Mgr. Andrey Szombathovej-Polákovej, v právnej veci žalobcu: EOS KSI
Slovensko, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: Z. R., nar. XX. XX. XXXX,
bytom X. Q. XX, X., o zaplatenie 6.794,84 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Komárno zo dňa 7. septembra 2015 č. k. 10C/9/2015-79 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti a vo výroku o trovách
konania p o t v r d z u j e .

Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.677,88 eura s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 93,08 eura od 11. 01. 2012 do
zaplatenia, zo sumy 93,08 eura od 11. 02. 2012 do zaplatenia, zo sumy 93,08 eura od 11. 03. 2012
do zaplatenia, zo sumy 93,08 eura od 11. 04. 2012 do zaplatenia, zo sumy 93,08 eura od 11. 05. 2012
do zaplatenia, zo sumy 93,08 eura od 11. 06. 2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške
8,75% ročne zo sumy 93,08 eura od 11. 07. 2012 do zaplatenia a zo sumy 5.026,32 eura od 29. 07.

2012 do zaplatenia. Súčasne zaviazal žalovanú na zaplatenie trov konania žalobcu v sume 992,17
eura, z toho titulom súdneho poplatku 273,51 eura a titulom trov právneho zastúpenia 718,66 eura
na účet právneho zástupcu žalobcu vedený v SLSP a. s., č. účtu: XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol. Rozhodnutie po právnej stránke
odôvodnil ustanoveniami § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 100 ods. 1, § 101, § 517 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 2 písm. a/, písm. b/, § 3 ods. 1, § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľskýchúveroch,§387ods.1,§397ods.1Obchodnéhozákonníka,§5bzákonač.250/2007Z.

z. o ochrane spotrebiteľa, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. Uviedol, že Zmluvou o splátkovom
úvere č. 0212389505 uzatvorenou podľa § 497 až 507 Obchodného zákonníka medzi Slovenskou
sporiteľňou a. s. a žalovanou dňa 22. 02. 2007 právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej úver vo
výške 175.000-Sk (5.808,93 eura) s premenlivou úrokovou sadzbou vo výške 12% ročne v deň uzavretia
úverovej zmluvy. Úver sa žalovaná zaviazala splácať po 2.583,-Sk (82,98 eura) mesačne k 10. dňu v
kalendárnom mesiaci po dobu 119 mesiacov. Prvá splátka bola splatná 10. 03. 2007, posledná 10. 01.
2017. Dňa 18. 04. 2008 bol uzatvorený dodatok k zmluve, ktorou sa dohodli mesačné splátky od 10.

05. 2008 do 10. 10. 2008 vo výške 0,- Sk a od 10. 11. 2008 vo výške 2.804,- Sk (93,08 eura). Dňa 27.
06. 2012 Slovenská sporiteľňa a. s. a žalobca uzatvorili Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0900/2012/
CE, ktorou SLSP a. s. ako postupca postúpil žalobcovi, medzi inými, aj pohľadávku voči žalovanej,
ktorá ku dňu postúpenia predstavovala sumu 9.358,71 eura. Daný právny vzťah medzi účastníkmikonania súd v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch platnom v čase
uzatvorenia zmluvy, ako aj podľa § 23a zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa a ustanovenia
§ 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31. 12. 2007, posúdil ako občianskoprávnu

vec (spotrebiteľskú zmluvu), pretože bola uzavretá medzi veriteľom (t.j. právnickou osobou, ktorá
má v predmete svojej činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov) a spotrebiteľom
(t.j. fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania). Súd právny základ pohľadávky žalobcu mal za preukázaný, preto v ďalšom
sa venoval otázke premlčania nároku. Súd poukázal na ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka

(v znení účinnom od 1. mája 2014), podľa ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka,
aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obe tieto ustanovenia (vrátane § 5b zákona

č. 250/2007 Z. z.) nadobudli účinnosť 1. mája 2014 a právne predpisy, ktorých súčasťou sú, nemajú
prechodné ustanovenia. To znamená, že od ich účinnosti sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené
pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3 MCdo 12/2014 zo dňa 21. 04. 2015). Žaloba bola
súdu doručená 07. 01. 2015. Jednotlivé splátky boli splatné k 10. dňu v mesiaci, preto splátky splatné
do 10. 12. 2011 sú premlčané. Z uvedeného dôvodu súd žalobe vyhovel iba sčasti a to, čo do splátok

splatných od 10. 01. 2012 do 10. 11. 2008 v počte 61, čomu zodpovedá suma 5.677,88 eura a vo
zvyšnej časti žalobu pre premlčanie zamietol. Nakoľko žalovaná úver riadne a včas nesplácala, dostala
sa do omeškania s plnením peňažného dlhu, a preto žalobcovi vznikol podľa § 517 ods. 1 Občianskeho
zákonníka nárok na úrok z omeškania vo výške stanovenej § 3 ods. 1 vládneho nariadenia č. 87/1995
Z. z. S platbou splatnou 10. 01. 2012 sa dostala žalovaná do omeškania od 11. 01. 2012, so splátkou

splatnou 10. 02. 2012 od 11. 02. 2012, atď. Základná úroková sadzba ECB od 11. 12. 2011 do 11. 07.
2012 bola 1%, preto súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne odo dňa nasledujúceho
po splatnosti jednotlivých dlžných splátok. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 2 OSP. Žalobca si uplatnil trovy konania sumou 1.772,04 eura, z toho titulom
súdneho poplatku 407,50 eura a titulom trov právneho zastúpenia 1.365,04 eura za úkony: prevzatie

veci v sume 237,24 eura (správne 237,34 eura), za pokus o zmier 237,24 eura, vyhotovenie žaloby
237,24 eura, zastúpenie na pojednávaní 237,24 eura, režijný paušál 2 x 8,04 eura a 2 x 8,39 eura =
32,86 eura, náhrada za stratu času vo výške 1/60 výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu,
t.j. 6 x 13,98 eura = 83,88 eura, cestovné osobným motorovým vozidlom EČ: BA 214XN z Bratislavy do
Komárna a späť 127 km x 2, pri spotrebe phm 7,844 lit./100 km = 25,36 eura, za opotrebovanie vozidla

254 km x 0,183 eura = 46,48 eura, 20% DPH zo sumy 1.137,54 eura, t. j.227,50 eura. Súd nepriznal
žalobcovi náhradu trov vynaložených za pokus o zmier s výzvou na zaplatenie, tento úkon právnej
pomoci považoval na nadbytočný, neúčelný a ani nejde o náklady spojené s uplatnením pohľadávky na
súde ako jej príslušenstvo v zmysle ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka (napr. cestovné
náklady, prípadne iné obdobné náklady priamo súvisiace s uplatnením pohľadávky). Účelne vynaložené

trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 1.070,71 eura (za tri úkony: prevzatie veci, vyhotovenie
žaloby a zastúpenie na pojednávaní vo výške uplatnenej po 237,23 eura = 711,72 eura, režijný paušál
1 x 8,04 eura + 2 x 8,39 eura = 24,82 eura, strata času 83,88 eura, cestovné náhrady 25,36 eura +
46,48 eura a DPH zo sumy 892,26 eura, t.j. 178,45 eura, spolu 1.070,71 eura). Žalobca mal vo veci
83,56% úspech, žalovaná 16,44 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo žalobcu na náhradu účelne

vynaložených trov vo výške 67,12% (83,56% - 16,44% = 67,12%), čiže z trov konania 1.070,71 eura +
407,50 eura (1.478,21 eura) to predstavuje sumu 992,17 eura.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie, v jeho zamietajúcej časti, napadol v zákonnej lehote odvolaním
žalobca, domáhajúc sa ním jeho zmeny tak, že súd žalobe v celom rozsahu vyhovie, resp. domáhajúc

sa zrušenia rozhodnutia súdu v jeho napadnutej časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie
konanie. Súdu prvej inštancie vytkol nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočne zistený skutkový
stav. Poukázal na to, že úverová zmluva bola uzatvorená dňa 22. 02. 2007, pričom v období do 31. 12.
2007 sa vzťahovali ustanovenia § 52 až 54 Občianskeho zákonníka len na kúpnu zmluvu, zmluvu o dielo
a na iné zmluvy upravené v 8. časti Občianskeho zákonníka, ako aj na zmluvu podľa § 55 Občianskeho

zákonníka. Zmluva o úvere bola upravená v Obchodnom zákonníku. Novelizovaným ustanovením § 52
ods. 1 Občianskeho zákonníka sa nespravujú nároky vzniknuté pred 01. 01. 2008 a neposudzuje sa ani
platnosť právnych úkonov vzniknutých pred 01. 01. 2008. To znamená, že pokiaľ pred dňom 01. 01. 2008
bola uzatvorená zmluva o úvere, kde bol dlžník spotrebiteľom, tak ako v danom prípade, nie je možnépráva a povinnosti vzniknuté pred 01. 01. 2008 z tejto zmluvy posudzovať podľa ustanovenia § 52 až
54 Občianskeho zákonníka, ale tieto právne vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka
bez ohľadu na povahu účastníkov. Žalobca poukázal na rozhodnutia NS SR sp. zn. 7MCdo/9/2014 zo

dňa 24. 03. 2015, sp. zn. 2MCdo/3/2011 z 28. 04. 2011, sp. zn. 6MCdo/4/2012 zo dňa 27. 03. 2013, ako
i rozhodnutia krajských súdov, a to Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 15Co/132/2013 zo dňa 21.
11. 2013, sp. zn. 15Co/28/2013 zo dňa 30. 10. 2013, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/138/2013
zo dňa 20. 02. 2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/64/2013 zo dňa 30. 09. 2014, Krajského
súdu v Žiline sp. zn. 9Co/157/2013 zo dňa 12. 09. 2013. Z uvedených dôvodov zastáva názor, že mu

vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania. Ďalej uviedol, že
nesúhlasí s tým, aby v danom prípade súd postupoval v zmysle ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinnom od 01. 05. 2014, pričom poukázal na nálezy ÚS SR PL ÚS 16/95,
PL ÚS 36/95, III ÚS 348/06, ako i na čl. 125 ods. 1 písm. a/ a čl. 152 ods. 4 Ústavy SR. Aplikáciou
ustanovenia § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa dochádza k značnému narušeniu princípov právneho
štátu, k porušeniu zákazu diskriminácie, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátnej moci

a k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva. Právna úprava platná do 30. 04. 2014
umožňovalaspotrebiteľombrániťsaprotipohľadávkeuplatnenejpouplynutípremlčacejdobyvznesením
námietky premlčania. Aplikáciou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. na prebiehajúce súdne
konania bez ohľadu na to, za akého právneho stavu došlo k nadobudnutiu pohľadávok veriteľom a za
akéhoprávnehostavudošlokpodaniunávrhunazačatiekonania,došlokzotretiuprincípuprávnejistoty,

ako jedného zo znakov právneho štátu, ktorého súčasťou je aj požiadavka predvídateľnosti konania
orgánov verejnej moci a závažnému zásahu do majetkových práv veriteľa. Priamym aplikovaním § 5b
zákona č. 250/2007 Z. z. súd taktiež porušil zásadu stanovenú v čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, podľa
ktorej výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s Ústavou SR. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, keď si v konaní uplatnil

svoj nárok žalobou zo dňa 02. 10. 2014, pričom ustanovenie § 5b nadobudlo účinnosť až dňa 01.
05. 2014, nemôže súhlasiť s rozhodnutím súdu a právnym posúdením veci. Záverom poukázal na
uznesenie Okresného súdu Košice II. zo dňa 17. 07. 2015 sp. zn. 36C/117/2014, ktorým prerušil konanie
do právoplatného skončenia konania na Ústavnom súde SR, nakoľko podal Ústavnému súdu SR návrh
na začatie konania o určenie, že ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa je v nesúlade s

ustanovením čl. 1 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy SR.

3. Písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu podané nebolo.

4. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu (§

379a§380ods.1CSP)prejednalvecbeznariadeniaodvolaciehopojednávania,sverejnýmvyhlásením
rozsudku a po prejednaní veci dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, preto rozsudok
súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietajúcej časti, ako i vo výroku o trovách konania podľa §
387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

5. Predmetom konania je žaloba žalobcu na zaplatenie sumy 6.794,84 eura spolu s úrokom z omeškania
z jednotlivých splátok, ako i náhrady trov konania. Z odôvodnenia žaloby vyplýva, že na základe Zmluvy
o postúpení pohľadávok zo dňa 27. 06. 2012 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa a. s., Tomášikova
48,Bratislavaažalobcompostúpilpostupcanažalobcupohľadávkuvočižalovanej.Postupcaažalovaná
uzatvorili dňa 22. 02. 2007 Zmluvu o splátkovom úvere č. 0212389505, na základe ktorej Slovenská

sporiteľňa a. s. poskytla žalovanej úver vo výške 175.000,-Sk (5.808,93 eura). Platne uzatvorenou
zmluvou sa žalovaná zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných
splátkach riadne a včas, platiť úroky, poplatky dohodnuté v zmluve, ďalšie poplatky a náklady spojené s
úverom a dodržiavať podmienky dohodnuté v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach. Dňa
18. 04. 2008 uzavrel postupca so žalovanou Dodatok č. 1 k Zmluve o splátkovom úvere č. 0212389505,

ktorým si zmluvné strany dojednali zmenu výšky mesačnej splátky tak, že výška splátky od 10. 05. 2008
do 10. 10. 2008 predstavuje 0 eur a výška splátky od 10. 11. 2008 predstavuje 93,08 eura. Pohľadávka
žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 9.358,71 eura, ktorá pozostávala z istiny
7.991,54 eura, riadneho úroku 761,64 eura, úroku z omeškania 575,63 eura a poplatkov vo výške 29,90
eura. Žalovaná odo dňa postúpenia pohľadávky až doposiaľ neuhradila žalovanú sumu ani čiastočne.

Mimoriadna splatnosť úveru nastala v zmysle výzvy k úhrade a oznámení o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru dňa 18. 07. 2012. V tomto konaní si žalobca uplatňuje splátky úveru splatné od 10. 01.
2011 do 10. 01. 2017 v počte 73 a v celkovej výške 6.794,84 eura.6. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. Počnúc od 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ktorý
zrušil dovtedy platný zákon č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov Občiansky súdny poriadok.

Keďže v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ak nie je ustanovené inak), je potrebné na
danú právnu vec aplikovať právnu úpravu zákona č. 160/2015 Z. z.

9. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

10. Podľa § 379 CSP odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak
a/ od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý
b/ ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov
c/ určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu

11. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

12. Prieskumná činnosť odvolacieho súdu zahŕňa ako hmotnoprávnu, tak aj procesnoprávnu oblasť.
Odvolací súd musí preto preskúmať nielen zákonnosť rozhodnutia so zreteľom k hmotnému právu,

ale tiež zákonnosť konania, z ktorého napadnuté konanie vzišlo. Pri rozhodovaní odvolacieho súdu o
odvolaní proti napadnutému rozsudku je odvolací súd viazaný ako rozsahom odvolania (okrem prípadov
uvedenýchvustanovení§379CSP),takajdôvodmipodanéhoodvolania.Odvolateľvpodanomodvolaní
fakticky svojím dispozičným úkonom vymedzuje nielen rozsah, ale aj dôvody preskúmavacej činnosti
odvolacieho súdu.

13. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa právo premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

14.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

15. Podľa ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (ktoré nadobudlo účinnosť
1. mája 2014) orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na

nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho
premlčania, alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať
plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto
skutočností dovolával.

16. Po prejednaní veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho
napadnutej zamietajúcej časti je vecne správne, keď súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci
a vec z dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu aj správne právne posúdil. S poukazom na uvedené,
odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správne, v zmysle
ustanovenia § 387 ods. 1 CSP, potvrdil. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd je v danej veci rozsahom a

dôvodmi odvolania viazaný, pri preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie, v jeho napadnutej časti, sa
zaoberal len námietkami žalobcu uvedenými v podanom odvolaní.

17. Na potvrdenie záverov súdu prvej inštancie odvolací súd udáva, že súd prvej inštancie správne
skonštatoval, že nárok žalobcu na zaplatenie sumy 6.794,84 eura s príslušenstvom, uplatnený podanou

žalobou, doručenou súdu prvej inštancie dňa 07. 10. 2015 (žalobca v podanom odvolaní nesprávne
uviedol dátum žaloby zo dňa 02. 10. 2014) je v časti žalobcom uplatneného plnenia za obdobie do
10. 12. 2011 premlčaný, z ktorého dôvodu správne podanú žalobu v tejto časti zamietol. Spornou,
s ohľadom na dôvody podaného odvolania žalobcu, ostala otázka, či predmetná zmluva o úvere,uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou dňa 22. 02. 2007, je svojou povahou
zmluvou spotrebiteľskou a či sa predmetný právny vzťah, ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú
podľapríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníka,resp.zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľských

úveroch alebo príslušných ustanovení Obchodného zákonníka. Z obsahu spisu v prejednávanej veci
je zrejmé, že právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ, t. j. ako
osoba, ktorá konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupovala ako spotrebiteľ, t. j.
ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Je pritom nesporné, že predmetná zmluva o úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá

je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení,
pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy. Spotrebiteľskou
zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či
je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa
§ 2 písm. a/ zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ktorý súd prvej inštancie správne
v danej veci aplikoval) je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na

základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme. S poukazom na uvedené je predmetnú zmluvu o úvere potrebné považovať svojou povahou za
zmluvu spotrebiteľskú. Aplikáciou zásady lex specialis derogat les generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis
obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou
úpravou v prejednávanej veci zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ako i ustanovenie

§ 52 a nasledovné Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má
prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je
nevyhnutné posudzovať predmetný právny vzťah medzi stranami sporu podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka, keď medzi stranami bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia §
2 zákona č. 258/2001 Z. z., a teda aj otázka premlčania nároku žalobcu sa posudzuje podľa ustanovenia

§ 101 Občianskeho zákonníka.

18. K uvedenému odvolací súd ešte dopĺňa, že aj napriek tomu, že v danom prípade ide o zmluvný typ
upravený v zmysle § 497 až § 507 Obchodného zákonníka, súčasne ide o zmluvu spadajúcu pod režim
zákona o spotrebiteľských úveroch, preto bolo potrebné predmetnú zmluvu posudzovať podľa zákona

č. 258/2001 Z. z., ako aj ustanovení Občianskeho zákonníka. Je potrebné zdôrazniť, že hoci má zmluva
o spotrebiteľskom úvere charakter absolútneho obchodu, neprestáva byť zmluvou spotrebiteľskou. Pri
spotrebiteľských zmluvách, ktoré predstavujú širší pojem, má z hľadiska aplikovateľnosti absolútnu
prednosť Občiansky zákonník, keďže aplikácia Obchodného zákonníka prichádza do úvahy až po
uplatnení spotrebiteľského práva. Z hľadiska poradia aplikovateľnosti v prípade spotrebiteľských zmlúv

Obchodný zákonník celkom alebo z časti musí ustúpiť nutnej prioritnej aplikácii spotrebiteľského práva
v širšom slova zmysle, t.j. aplikácii Občianskeho zákonníka. Normy obchodného práva sú totiž v
prípade spotrebiteľských zmlúv použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave, ktorá tu má z povahy veci
prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v Občianskom zákonníku a predpisoch vydaných na
jeho vykonanie.

19. Vzhľadom na skutočnosť, že uplatnený nárok je plnením zo spotrebiteľskej zmluvy (konkrétne
zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v ktorej jedným zo zmluvných strán je spotrebiteľ), premlčuje
sa nárok na peňažné plnenie (z uvedeného zmluvného vzťahu) v 3 ročnej premlčacej dobe v
zmysle ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje i na

ustanovenie § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka (účinné od 01. 04. 2015), podľa
ktorého ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Citované ustanovenie preto ukladá orgánu aplikujúcemu právo použiť v prospech
spotrebiteľa všetky ustanovenia, ktoré sú pre spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu priaznivejšie.

Preto súd prvej inštancie pri skúmaní otázky premlčania správne aplikoval občianskoprávnu úpravu
ohľadom dĺžky premlčacej doby, ktorá je priaznivejšia pre žalovanú ako spotrebiteľa. Nič na tom
nemení ani skutočnosť, že samotný zmluvný vzťah založený medzi pôvodným veriteľom a žalovanou
je tzv. absolútnym obchodno-záväzkovým vzťahom, ktorý sa riadi režimom Obchodného zákonníka bez
ohľadu na povahu zmluvných strán. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným zmluvným typom, ale

ide o osobitný druh zmluvy, ktorý sa vyskytuje tak v občianskoprávnych, ako aj v obchodnoprávnych
vzťahoch. I keď súdna prax vo vzťahu k aplikácii Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka pri
spotrebiteľských vzťahoch nebola v minulosti jednotná, je potrebné túto v súčasnosti posudzovať aj v
kontexte s aktuálnym znením ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, keď novela Občianskehozákonníka vykonaná zákonom č. 102/2014 Z. z. definitívne expressis verbis vyriešila výkladové rozdiely
(doplnenímustanovenia§52ods.2)tak,ženavšetkyprávnevzťahy,vktorýchúčastníkomjespotrebiteľ,
sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho práva, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva. V tejto súvislosti odvolací súd len dopĺňa, že od účinnosti tohto ustanovenia (01.
04. 2015, súd prvej inštancie nesprávne uviedol dátum 01. 05. 2014, avšak bez vplyvu na správnosť
právnych záverov súdu) sa toto ustanovenie vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom,
keďže právny predpis, ktorého súčasťou je, toto ustanovenie neobsahuje prechodné ustanovenia.

20. S poukazom na uvedené, potom zhodne so súdom prvej inštancie je potrebné ustáliť taký právny
záver, že žalobca v časti uplatneného plnenia titulom dlžných splátok za obdobie od 10. 01. 2011 do
10. 12. 2011 a tomu prislúchajúcemu uplatnenému úroku z omeškania, podal žalobu na súd po uplynutí
3-ročnej premlčacej doby.

21. Žalobca v podanom odvolaní ďalej namietal aplikáciu ustanovenia § 5b zákona č. 270/2005 Z. z. o

ochrane spotrebiteľa, účinného od 01. 05. 2014, na danú právnu vec a následné posúdenie premlčania
nároku žalobcu súdom prvej inštancie ex offo, a to napriek tomu, že žalobca podal žalobu na súd pred
účinnosťou ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. K aplikácii tohto zákonného ustanovenia, ktoré
vstúpilo do účinnosti 01. 05. 2014 a k právnemu názoru, podľa ktorého by sa v danom prípade mohlo
jednaťoneprípustnúretroaktivituúčinkovnovelizovanéhozákonaastýmsúvisiacehozásahudoprávnej

istotystrántohtosporu,odvolacísúdudáva,žetakýtonázoržalobcuakoodvolateľanemožnopovažovať
za správny.

22. Právna teória i prax rozlišuje medzi pravou a nepravou retroaktivitou. Pre pravú retroaktivitu platí,
že lex posterior ruší (neuznáva) právne účinky v dobe účinnosti legis prioris, prípadne vyvoláva alebo

spojuje práva a povinnosti subjektov s takými skutočnosťami, ktoré v dobe účinnosti legis prioris nemali
povahu právnej skutočnosti. V prípade nepravej retroaktivity nový zákon síce nezakladá právne
následky pre minulosť, avšak buď povyšuje minulé skutočnosti za podmienku budúceho právneho
následku (jednoduchú výlučnosť) alebo modifikuje pre budúcnosť právne následky podľa skorších
zákonov založené ... nepravé spätné pôsobenie zákona znamená len, že nový zákon zachycuje (právne

kvalifikuje) minulé skutočnosti alebo, že sa modifikuje, ruší, existujúce právne následky.

23. Všeobecne v prípadoch časového stretu starej a novej právnej normy platí nepravá retroaktivita,
t.j. od účinnosti novej právnej normy sa i právne vzťahy vzniknuté podľa zrušenej právnej normy,
riadia novou právnou normou. Vznik právnych vzťahov, existujúcich pred nadobudnutím účinnosti

novej právnej normy, právne nároky, ktoré z týchto vzťahov vznikli, ako i vykonané právne úkony, sa
riadia zrušenou právnou normou (dôsledkom opačnej interpretácie stretu právnych noriem by bola
pravá retroaktivita). Aplikuje sa tu princíp ochrany minulých právnych skutočností, najmä právnych
konaní. Pokiaľ u pravej retroaktivity platí zásada všeobecnej neprípustnosti, za ktorej existujú striktne
obmedzené výnimky prípustnosti, u nepravej retroaktivity platí naopak zásada všeobecnej prípustnosti,

u ktorej existujú výnimky jej neprípustnosti.

24. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, teda, pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval o nároku žalobcu na
zaplatenie žalovanej sumy ako práva zo spotrebiteľskej zmluvy v čase, keď už vstúpilo do účinnosti
ustanovenie § 5b zákona č. 205/2007 Z. z. (na základe novely vykonanej zákonom č. 102/2014 Z. z. s

účinnosťou od 01. 05. 2014), bol oprávnený (a zároveň povinný) prihliadať aj bez návrhu na premlčanie
nároku, keďže v danom prípade platí nepravá retroaktivita, t.j. od účinnosti novej právnej normy sa ňou
riadia i právne vzťahy, ktoré vznikli aj podľa predchádzajúcej právnej normy. Vznik právnych vzťahov,
existujúcich pred nadobudnutím účinnosti novej právnej normy, právne nároky (vyplývajúce zo zmluvy
o spotrebiteľskom úvere) sa posudzujú podľa doterajších predpisov. Z uvedeného je potom zrejmé, že

súd prvej inštancie správne na premlčanie nároku žalobcu v tomto konaní prihliadal; na základe princípu
nepravej retroaktivity právnych noriem (starej aj novej právnej úpravy) nebol preto povinný prihliadať na
podmienky uvedené v § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, t.j. prihliadať na premlčanie dlhu iba na
námietku dlžníka.

25. Otázkou aplikácie ustanovenia § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. ochrane spotrebiteľa (ako i aplikáciou
ustanovenia § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného od 01. 04. 2015) na právne vzťahy vzniknuté
pred jeho účinnosťou sa zaoberal i Najvyšší súd SR, pričom vo svojich rozhodnutiach pod sp. zn.
3MCdo/12/2014, 2MCdo 5/2015, 4MCdo 4/2014, 8MCdo 13/2014 konštatoval, že prvostupňový súdmusí vziať na zreteľ § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, pričom ako „orgán rozhodujúci
o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy“ je povinný prihliadnuť na zákonný dôvod, ktorý bráni priznať
plnenie požadované žalobou. Mal by tiež zohľadniť § 52 ods. 2 vetu tretiu Občianskeho zákonníka,

podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne
použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného
práva, poukazujúc na to, že právne predpisy, ktorých súčasťou sú tieto zákonné ustanovenia, nemajú
prechodné ustanovenia, a preto sa vzťahujú aj na právne vzťahy založené pred nadobudnutím ich
účinnosti.

26. Vzhľadom na dôvody uvedené vyššie, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej
zamietajúcej časti, ako i vo výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP
tak, že náhradu trov odvolacieho konania žalovanej nepriznal, i keď v odvolacom konaní úspešnej

žalovanej vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, avšak tejto žiadne trovy
odvolacieho konania nevznikli. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP rozhoduje len
o nároku na náhradu trov konania, keď o výške náhrady trov konania po právoplatnosti rozhodnutia
následne rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie. Vzhľadom na skutočnosť, že už v čase
rozhodovania odvolacieho súdu bolo zrejmé, že žalovanej žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli,

riadiac sa zásadou, aby bola vec čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá v zmysle čl. 17 CSP, odvolací
súd rozhodol, že žalovanej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

Toto rozhodnutie bolo v senáte prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).