Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, October 6, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 4C/160/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816204435
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 10. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816204435.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: SLOVAKIA

ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, 821 09 Bratislava, IČO: 36 807 702, zast. JÁNSKÝ &
PARTNERS s. r. o., advokátska kancelária, IČO: 4724965, so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra, proti
žalovanej: G. P., O.. X.X.XXXX, V. XXX XX U. Y. XX, o zaplatenie 235,45 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd zaväzuje žalovanú uhradiť žalobcovi sumu 235,45 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,50 %
ročne zo sumy 49,05 od 16. 06. 2013 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne zo
sumy 186,40 eur od 26. 01. 2014 do zaplatenia, ako aj uhradiť trovy konania v plnom rozsahu s tým, že
dlžnú čiastku s úrokmi j e p o v i n n á uhradiť v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 235,45

a úrok z omeškania vo výške 8,50% ročne zo sumy 49,05 eur od 16.6.2013 do zaplatenia, 8,25%
ročne zo sumy 186,40 eur od 26.1.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Svoju žalobu odôvodnil
tým, že žalobca je právnická osoba založená podľa práva Slovenskej republiky. Zmluvou o predaji
podniku uzavretou dňa 23.09.2013 medzi spoločnosťou Energetické centrum a.s., IČO: 35 905 972, ako
predávajúcim a žalobcom ako kupujúcim došlo s účinnosťou k 01.10.2013 k predaju celého podniku v
zmysle § 476 a nasl. Obchodného zákonníka. Dňa 21.10.2011 uzatvorili pôvodný dodávateľ a žalovaná
ako odberateľ Zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu č. SKEL183033 (ďalej aj len ako

„Zmluva“), predmetom ktorej zmluvy bol najmä záväzok dodávateľa poskytnúť odberateľovi združené
služby dodávky elektriny a/alebo plynu, zaistenie distribúcie elektriny a/alebo plynu a systémových
služieb a to v súlade s platnými právnymi predpismi SR a Všeobecnými obchodnými podmienkami
dodávky elektriny a/alebo plynu Pôvodného dodávateľa, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy a
záväzok dodávateľa poskytnúť odberateľovi na základe jeho požiadavky ďalšie doplnkové služby a
tiež záväzok odberateľa odobrať dodanú elektrinu a/alebo plyn a uhradiť dodávateľovi riadne a včas
dohodnutú platbu za dodávku elektriny a/alebo plynu, distribučné a ďalšie doplnkové služby. Žalobca

(resp. pôvodný dodávateľ pred predajom podniku Žalobcovi) na základe Zmluvy vyúčtoval žalovanej
a ako neuhradené evidoval pohľadávky v celkovej výške 235,45 eur. Žalovaná nezrealizovala žiadne
platby za účelom uspokojenia vyššie uvedených pohľadávok žalobcu. S poukazom na vyššie uvedené
sa žalobca voči žalovanej touto žalobou domáha zaplatenia sumy vo výške 235,45 eur. Nakoľko sa
žalovaná dostala s úhradou vyššie opísaných pohľadávok do omeškania, Žalobca sa ďalej touto žalobou
voči žalovanej domáha zaplatenia úrokov z omeškania vyplývajúcich z predpisov občianskeho práva.

2. Žalovaná sa k žalobe žalobcu nevyjadrila.3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmluvou o združených službách dodávky elektriny a
plynu zo dňa 21.10.2011, faktúrami č. 3313018690, č. 2411003313, písomným podaním žalobcu zo dňa
5.10.2016 a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

4. Žalobca uzatvoril so žalovanou dňa 21.10.2011 zmluvu o združených službách dodávky elektriny a
plynu č. zmluvy: SKEL 183033, ktorou sa zaviazal žalobca v prospech žalovanej realizovať dodávku
elektriny pre odberné miesto G.O. XXX/X, X. O. Z.. Mesačná zálohovitá platba predstavovala sumu
29,30 eur. Zmluva bola uzavretá na dobu 5 rokov.

5. Žalobca vyúčtoval žalovanej za dodávky elektriny faktúrou č. 3313018690 splatnou 15.6.2013 sumu
vo výške 49,05 eur a faktúrou č. 2411003313 splatnou 25.1.2014 sumu vo výške 186,40 eur.

6. Žalobca vo svojom písomnom podaní zo dňa 5.10.2016, vzhľadom na skutočnosť, že predložil dôkazy
dostatočne preukazujúce oprávnenosť jeho nárokov, žiadal žalobe vyhovieť.

7. Podľa § 20 ods. 1, ods. 2 zák. č. 656/2004 Z.z. v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o dodávke
elektriny medzi účastníkmi konania, odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v domácnosti
okrem práv na ochranu spotrebiteľa podľa osobitných predpisov majú právo pri dodávke elektriny alebo
plynu a) uzatvoriť s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu zmluvu o dodávke elektriny alebo

zmluvu o dodávke plynu (ďalej len "zmluva"), ktorá musí obsahovať najmä 1. identifikáciu dodávateľa, 2.
rozsah dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s týmito dodávkami súvisiacich služieb, 3. podmienky
dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 4. zdroj, spôsob a možnosti
získavania informácií o cene elektriny alebo o cene plynu vrátane štruktúry ceny, 5. dobu trvania zmluvy
a podmienky, za akých možno zmluvu vypovedať, 6. spôsob a výšku kompenzácie za nedodržanie

dohodnutej kvality dodanej elektriny alebo dodaného plynu a s dodávkou súvisiacich služieb, 7. miesto,
spôsob a lehoty na uplatňovanie reklamácie, 8. informáciu, za akých podmienok môže odstúpiť od
zmluvy v prípade, ak nesúhlasí so zmenou ceny elektriny alebo ceny plynu a s tým súvisiacich
služieb, 9. informáciu o pôvode a podiele jednotlivých druhov primárnych energetických zdrojov na
dodanej elektrine v predchádzajúcom roku, prípadne upozornenie na verejný zdroj týchto informácií,

10. informáciu o vplyve primárnych zdrojov elektriny na životné prostredie, prípadne upozornenie
na verejný zdroj o týchto informáciách, 11. informáciu o dôvodoch výmeny určeného meradla, b)
na poskytnutie informácie o každej úprave ceny elektriny alebo ceny plynu a o úprave podmienok
dodávky elektriny alebo dodávky plynu a s tým súvisiacich služieb najneskôr 30 dní pred vykonaním
úpravy, c) na výber formy a spôsobu platenia za dodávku elektriny alebo dodávku plynu a s tým

spojených služieb a uhrádzať platby za dodávku elektriny alebo za dodávku plynu formou s dodávateľom
dohodnutých preddavkových platieb; pri určení výšky týchto preddavkových platieb dodávateľ elektriny
alebo dodávateľ plynu zohľadní výšku preddavkových platieb za rovnaké obdobie predchádzajúceho
zúčtovacieho obdobia. Dohodnutá výška preddavkových platieb bude zohľadňovať skutočný odber
elektriny alebo skutočný odber plynu za predchádzajúce zúčtovacie obdobie alebo plánovaný odber

elektriny alebo plánovaný odber plynu na nadchádzajúce zúčtovacie obdobie a bude upravená len o
rozdiel medzi úradom1) určenou alebo schválenou cenou elektriny alebo plynu. Odmietnutie dohody o
úhrade formou preddavkových platieb je povinný dodávateľ elektriny alebo dodávateľ plynu odôvodniť.
Ustanovenia odseku 1 platia aj v prípade, ak odberateľ elektriny v domácnosti a odberateľ plynu v
domácnosti neuzatvárajú zmluvu o dodávke elektriny alebo zmluvu o dodávke plynu a s tým súvisiacich

služieb priamo s dodávateľom elektriny alebo dodávateľom plynu.

8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,

použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú
neplatné.

9. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.10. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak

nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

11. Ako vyplýva z § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 517 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len Občiansky
zákonník) dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej
primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné
plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.

13. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis. Týmto vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.

14. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

15. Podľa ust. § 3 ods.1, ods. 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom v čase
omeškania,výškaúrokovzomeškaniajeo8percentuálnychbodovvyššiaakozákladnáúrokovásadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Ak sa počas
trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa
výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková

sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom
trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto
polroka.

16. Súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi konania ako spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a

nasl. Občianskeho zákonníka, kde sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

17. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle
zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany

spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách

18. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,

že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi
vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.

19. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za

neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich
použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských
zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ
z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvnýchpodmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany
dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá
možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania

neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa
ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe
predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa
v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.

20. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej
únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

21. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti

nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné
podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcom

brániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

22. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil, že medzi stranami sporu dňa 21.10.2011 bola

uzatvorená zmluva o združených službách dodávky elektriny a plynu č. zmluvy: SKEL 183033, ktorou
sa žalobca v prospech žalovanej zaviazal realizovať dodávky elektriny pre dohodnuté odberné miesto
a žalovaná sa zaviazala uhrádzať cenu za dodanú elektrinu pri dohodnutých zálohových platbách vo
výške 29,30 eur mesačne.

23. Žalobca faktúrami č. 3313018690 splatnou 15.6.2013 a č. 2411003313 splatnou 25.1.2014 vyúčtoval
za odber elektrickej energie spolu sumu vo výške 235,45 eur.

24.Nakoľkožalobcarealizovaldodávkyelektrinydoodbernéhomiestašpecifikovanéhovzmluve,vzniká
tomuto nárok na úhradu za realizované dodávky. Súd preto považoval žalobu za dôvodnú v celom

rozsahu, preto zaviazal žalovanú, na úhradu sumy 235,45 eur za spotrebovanú energiu spolu s 8,50 %
úrokom z omeškania ročne od 16.6.2013 do zaplatenia, t. j. odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti
faktúry č. 3313018690, s 8,25 % úrokom z omeškania ročne od 26.1.2014 do zaplatenia, t. j. odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry č. 2411003313.

25. Sadzba úroku z omeškania je v súlade s ustanovením § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s
nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z., keďže ku dňu splatnosti jednotlivých faktúr bola základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky vo výške od 0,75% ročne, 0,25% ročne a výška úrokov z omeškania
tak bola o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky,
teda vo výške od 8,75 % ročne do 8,25% ročne.

26. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

27. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci.

28. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštanciepo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

29. Súd žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu, preto žalobcovi patrí proti neúspešnej žalovanej plná
náhrada trov konania. V zmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis

s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania

môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.