Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, September 29, 2016

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10C/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8816201744
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Kozenko

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2016:8816201744.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI

Slovensko, Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5,
Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanému: Ľ. V., O.. X.X.XXXX, Z. V. E. XXX/XX, XXX XX X. O.
Z., zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom ul. Sovietskych hrdinov č. 163/66, Svidník, o
zaplatenie 392,38 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

Konanie v časti o zaplatenie sumy 40,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy
40,48 eur od 26. 02. 2013 do zaplatenia, zastavuje.

Súd zaväzuje žalovaného uhradiť žalobcovi sumu 53,37 eur s 8,75 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 17,99 eur od 26. 03. 2013 do dňa zaplatenia, s 8,75 %- ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 17,99 eur od 26. 04. 2013 až do dňa zaplatenia, s 8,50 %-ným ročným úrokom z omeškania
zo sumy 17,39 eur od 26. 05. 2013 až do dňa zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

Súd žalobu žalobcu vo zvyšnej časti zamieta.

Žalovanému priznáva proti žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 72,80 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu 392,38 eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 40,48 eur od 26.2.2013 do zaplatenia, vo výške
8,75% ročne zo sumy 22,98 eur od 26.3.2013 do zaplatenia, vo výške 8,75% ročne zo sumy 42,78 eur
od 26.4.2013 do zaplatenia, vo výške 8,5% ročne zo sumy 37,19 eur od 26.5.2013 do zaplatenia, vo
výške 8,25% ročne zo sumy 248,95 eur od 26.2.2014 do zaplatenia a náhrady trov konania. V žalobe
uviedol, že spoločnosť Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469, ako postupca na strane jednej (ďalej len

„postupca“) a žalobca ako postupník na strane druhej, uzavreli zmluvu o postúpení pohľadávok zo dňa
20.11.2014, predmetom ktorej bolo postúpenie pohľadávky voči žalovanému. Postupca uzatvoril dňa
30.5.2012 so žalovaným zmluvu č. 5729806. Predmetom zmluvy bolo poskytovanie telekomunikačných
služieb v zmysle Zákona o elektronických komunikáciách v platnom a účinnom znení. Na základe
zmluvy postupca poskytol žalovanému telekomunikačné služby, špecifikované v Zmluve za podmienok
stanovených v zmluve a vo všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté
telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a cenníku. Postupca vyúčtoval žalovanému cenu

za poskytnuté telekomunikačné služby v súlade s platnými cenovými podmienkami postupcu. Postupca
vystavilžalovanejvyúčtovaciefaktúry,pričompostúpilžalobcovipohľadávkynafaktúrachč.7301230913
na sumu 40,48 eur, so splatnosťou 25.2.2013, č. 7302352724 na sumu 22,98 eur, so splatnosťou
25.3.2013, č. 7303460998 na sumu 42,78 eur, so splatnosťou 25.4.2013, č. 7304587981 na sumu 37,19eur, so splatnosťou 25.5.2013, č. 7401320161 na sumu 248,95 eur, so splatnosťou 25.2.2014. Žalovaný
ku dňu spísania žaloby neuhradil odo dňa postúpenia pohľadávky žiadnu dlžnú čiastku. Pohľadávka
žalobcu vo výške 392,38 eur nebola ku dňu podania tejto žaloby uhradená. V zmysle § 517 ods. 2

Občianskeho zákonníka má veriteľ pri omeškaní s úhradou dlžnej sumy právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania.

2. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že pokiaľ sa týka faktúry zo dňa 25. 02.
2013,vznášanámietkupremlčaniaapokiaľsatýkafaktúry,ktorejsplatnosťnastala25.02.2014,žalobca

si uplatnil zmluvnú pokutu, avšak táto bola opakovane vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku,
preto navrhol žalobu v uvedenej časti zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby a to zmluvou o poskytovaní
verejných služieb zo dňa 30.5.2012, Dodatkom k zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa
30.12.2012, Všeobecnými podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom pevnej

siete spoločnosti Slovak Telekom, a.s. účinnými od 29.12.2011, Cenníkom účinným od 1.1.2012,
faktúrami č. 7301230913, č. 7302352724, č. 7303460998, č. 7304587981, č. 7401320161, Zmluvou o
postúpení pohľadávok zo dňa 20.11.2014 spolu s prílohou k zmluve zo dňa 20.11.2014, pokusom o
zmier zo dňa 1.2.2016, písomnými podaniami žalobcu zo dňa 19.9.2016 a dňa 22.9.2016, prednesom
právnehozástupcužalobcuažalovaného,dokladomoúhradefaktúrzodňa25.9.2016azistilnasledujúci

skutkový stav:

4. Zo zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 30.5.2012 - služba T-Mobile mobilný internet
uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným vyplýva, že žalobca sa zaviazal zriadiť
žalovanému potrebný prístup k elektronickej komunikačnej sieti. Predmetom zmluvy bol program služieb

DATA SIM MI NEOB1. V zmluve sa uvádza, že bola uzavretá podľa zákona č. 351/2011 o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov.

5. Podľa bodu 1 písm. a) zmluvy - služba T-Mobile mobilný internet predmetom tejto zmluvy je záväzok
podniku zriadiť účastníkovi potrebný prístup k elektronickej komunikačnej sieti podniku, pracujúcej na

základe technológie Flash-OFDM alebo k verejnej mobilnej telefónnej sieti Podniku a to ku dňu účinnosti
tejto zmluvy.

6. V zmysle bodu 1 písm. c) zmluvy o pripojení predmetom tejto zmluvy je záväzok účastníka riadne
a včas platiť podniku cenu služieb špecifikovaných v tejto zmluve i pripojení alebo neskôr dohodnutej

medzi podnikom a účastníkom a dodržiavať svoje povinnosti v súlade s touto zmluvou.

7. Neoddeliteľnou súčasťou vyššie uvedenej zmluvy bol aj Dodatok k Zmluve o poskytovaní verejných
služieb zo dňa 30.5.2012. V súlade s predmetným dodatkom bolo účastníkovi odpredané dátové
zaradenie ZTE MF 190 za kúpnu cenu 1 euro.

8. Podľa bodu 1 písm. a) a b) dodatku k zmluve predmetom tohto dodatku je záväzok podniku sprístupniť
účastníkoviprístupdosieteinternetaleboinýchverejnýchaleboneverejnýchdátovýchsietíbezdrôtovým
spôsobom prostredníctvom koncového zariadenia alebo prostredníctvom SIM karty špecifikovanej v
tabuľke č. 1 tohto dodatku a poskytovať účastníkovi program služby zvolený účastníkom uvedený v

tabuľke č. 1 tohto dodatku. Záväzok účastníka riadne a včas platiť podniku cenu služieb špecifikovaných
v tomto dodatku a dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou.

9. V Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb sa žalovaný zaviazal, že po dobu 24 mesiacov
od dátumu účinnosti tejto zmluvy nepožiada o deaktiváciu, resp. zrušenie služby a že sa nedopustí

takého konania a ani neumožní také konania, na základe ktorého by Podniku vzniklo právo deaktivovať
službu alebo zrušiť službu odstúpením od zmluvy o pripojení alebo právo vypovedať Zmluvu o pripojení
z dôvodov porušenia povinnosti zo strany Účastníka; za žiadosť o deaktiváciu, resp. zrušenie služby sa
pritom považuje najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o deaktiváciu služby v
prípade straty alebo krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy o pripojení

z iného dôvodu, než je porušenie povinnosti na strane Podniku (bod 2. Dodatku).10. Podľa bodu 3. Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v prípade porušenia záväzku
účastníka uvedeného v bode 1 a 2 tohto dodatku a následnej deaktivácie služby, je účastník povinný
uhradiť Podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke č. 1 tohto Dodatku (v sume 248,95 eur).

11. Žalobca vystavil žalovanému faktúru č. 7301230913 na sumu 40,48 eur, splatnú dňa 25.2.2013, č.
7302352724 na sumu 22,98 eur, splatnú dňa 25.3.2013, č. 7303460998 na sumu 42,78 eur, splatnú dňa
25.4.2013, č. 7304587981 na sumu 37,19 eur, splatnú dňa 25.5.2013, č. 7401320161 na sumu 248,95
eur, splatnú dňa 25.2.2014.

12. Žalobca v písomnom podaní zo dňa 19.9.2016 uviedol, že žalovaný uzatvoril s pôvodným veriteľom
dňa 30.05.2012 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb - služba T-Mobile mobilný internet spolu s
Dodatkom k Zmluve o poskytovaní verejných služieb. Na základe uzatvorenej zmluvy v znení dodatku
bol žalovanému poskytnutý program služieb DATA SIM MI NEOB 1 spolu s mobilným telefónom
ZTE MF 190. Na základe telefonickej požiadavky žalovaného zo dňa 08.08.2012 mu bol zmenený

poskytnutý program služieb pôvodným veriteľom na službu DATA SIM MI NEOB 2. V zmysle bodu
3 Dodatku v prípade porušenia záväzku účastníka uvedeného v bode 1 alebo 2 tohto Dodatku, a
následnej deaktivácie Služby je účastník povinný uhradiť podniku zmluvnú pokutu uvedenú v tabuľke
č. 1 tohto Dodatku. Zmluvná pokuta bola stanovená vo výške 248,95 eur. Zároveň poukázal na
ustanovenia § 544 a nasl. Občianskeho zákonníka. V zmysle predmetnej Faktúry č. 7401320161 si

žalobca uplatňuje položku označenú ako „zmluvná pokuta“ vo výške 248,95 eur z titulu porušenia
zmluvnej povinnosti žalovaného zotrvať počas vymedzenej doby viazanosti v zmluvnom vzťahu s
postupcom. Povinnosť žalovaného zaplatiť zmluvnú pokutu bola ekvivalentom zvýhodnenia, ktoré
postupca poskytol žalovanému v podobe zabezpečenia predaja mobilného telefónu za zvýhodnenú
(akciovú) cenu. Pôvodný veriteľ vystavil žalovanému faktúru č. 7301230913 za obdobie 08.01.2013 -

07.02.2013 na sumu 42,78 eur. Daná faktúra obsahuje aj upomienku oneskorenej platby spoplatnenú
v súlade s cenníkom, ktorou pôvodný veriteľ vyzval žalovaného na úhradu splatnej pohľadávky a
upozornil ho, že každé obmedzenie služieb je spoplatnené čiastkou 19,80 eur (s DPH). Daná faktúra
bola čiastočne uhradená vo výške 2,30 eur. Nakoľko žalovaný faktúru neuhradil, v ďalšej vystavenej
faktúre č. 7302352724 za obdobie 08.02.2013 - 07.03.2013 splatnej dňa 25.03.2013 na sumu 22,98 eur

upozornil upomienkou splatnej pohľadávky spoplatnenou vo výške 4,99 eur v súlade s Cenníkom pre
poskytovanie služieb prostredníctvom mobilnej siete žalovaného na skutočnosť, že každé obmedzenie
služieb je spoplatnené čiastkou 19,80 eur (s DPH) a zároveň ho opätovne upozornil, že eviduje voči jeho
osobe splatnú pohľadávku vo výške 40,48 eur. V danej pohľadávke vyúčtoval pôvodný veriteľ mesačný
poplatok za poskytnutý program Neobmedzený mobilný internet 2. Na základe neuhradenia splatnej

pohľadávky žalovaný porušil svoj záväzok riadne a včas platiť cenu služieb a pôvodný veriteľ si v súlade
s Cenníkom vyfakturoval sumu vo výške 16,50 eur bez DPH za „Iné poplatky a služby“ poplatok za
obmedzenie poskytovania služby pre neplatenie a vo faktúre č. 7303460998 a vo faktúre č. 7304587981
poplatok za prerušenie služby pre neplatenie. V daných faktúrach si pôvodný veriteľ okrem poplatkov
pre neplatenie vyúčtoval mesačný poplatok za poskytnutý program Neobmedzený mobilný internet 2.

Na základe neuhradenia vyššie uvedených faktúr vystavil v súlade s uzatvoreným dodatkom pôvodný
veriteľ žalovanému faktúru č. 7401320161, v ktorej mu vyúčtoval zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

13. Ďalším podaním zo dňa 19.9.2016 žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 40,48 eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 40,48 eur od 26.2.2013 do zaplatenia.

14. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyne žalobca na pojednávaní uviedol, že žiada vyhovieť
žalobe v rozsahu čiastočného späťvzatia.

15.Pohľadávkavočižalovanémubolanažalobcupostúpenánazákladezmluvyopostúpenípohľadávok

zo dňa 20.11.2014, prílohu ktorej tvorila identifikácia postúpených pohľadávok, čím je preukázaná
aktívna legitimácia žalobcu v tomto konaní.

16. Pokusom o zmier zo dňa 1.2.2016 žalobca vyzval žalovaného na úhradu dlžnej sumy 467,13 eur,
pozostávajúcu z pohľadávky 392,38 eur, úroku 74,75 eur.

17. V zmysle § 44 ods. 1 zákona NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách účinného
v čase uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa
podnikzaväzujeúčastníkovizriadiťpotrebnépripojeniekverejnejsietialeboposkytovaťpríslušnéslužby.Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní
verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom
verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní

verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú;
to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej
forme.

18. Podľa § 44 ods. 8 písm. b) NR SR č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách podnik môže

odstúpiť od zmluvy o poskytovaní verejných služieb, ak účastník nezaplatil cenu za poskytnutú službu
ani do 45 dní po dni splatnosti.

19. Podľa § 43 ods.1 písm. a) citovaného zákona podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú
službu.

20. Z § 52 ods. 1 až ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že spotrebiteľskou zmluvou je každá
zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o
spotrebiteľských zmluvách,ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom
je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné
zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia,

sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

22.Vzmysle§53ods.2,ods.3Občianskehozákonníkazaindividuálnedojednanézmluvnéustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

24. V zmysle § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí

so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí.

25.Podľa§54ods.1,2Občianskehozákonníka,zmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou

sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

26. Ako vyplýva z § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo

účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

27. V zmysle § 524 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právood zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

29. V zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu,
má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona
povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

30. Ako vyplýva z § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

31. Podľa § 3 ods.1 a 2 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba európskej centrálnej banky a ak je to
pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,
v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba európskej centrálnej banky sa použije počas

celého tohto polroka je dvojnásobok úrokovej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku.

32.Nepochybnezmluvauzavretámedziúčastníkmijetedaspotrebiteľskouzmluvou,pričomtentovýklad
je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa

5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

33. V zmysle článku 3 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách Zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek
požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na

základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola
navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s
predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna
konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok
zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú

štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola
individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz.

34. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa
z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa

očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade
s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a
oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou
zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a
táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.

35. Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo veci Océano Grupo Editorial
SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón Prades
a spol., spojené prípady C-240/98 a C-244/98, z ktorého je zrejmá aj obligatórnosť zásahu súdu proti
nekalej podmienke: ,,Cieľ Článku 6 Smernice, ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nečestné

podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný
vystúpiť proti nečestnej povahe takých podmienok. V sporoch, kde zahrnuté sumy sú často obmedzené,
môžu byť právnické poplatky vyššie než vložená čiastka, čo môže spotrebiteľa odradiť, aby napadol
použitie nečestnej podmienky. V počte členských štátov procedurálne predpisy umožňujú jednotlivcombrániť sa v takých konaniach a je reálne riziko, že spotrebiteľ kvôli neznalosti práva nespochybní
podmienku prednesenú proti nemu. Z toho vyplýva, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť,
len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť podmienky tohto druhu na svoj vlastný návrh“.

36. Podľa §145 ods. 2 CSP zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku ( ďalej len ,,CSP“) ak
je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne
súd v rozhodnutí vo veci samej.

37. Súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na
nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa
začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie. ( § 146 ods. 1 CSP ).

38. Nakoľko písomným podaním zo dňa 19.9.2016 žalobca zobral svoju žalobu v časti o zaplatenie sumy
40,48 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo sumy 40,48 eur od 26.2.2013 do zaplatenia,

súd v tejto časti konanie zastavil.

39. Vychádzajúc z dôkazov, predložených zo strany žalobcu, súd má dostatočne preukázané, že medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovaným bola uzatvorená dňa 30.5.2012 zmluva o poskytovaní
verejných služieb spolu s dodatkom, na základe čoho právny predchodca žalobcu dodal žalovanému

služby a žalovaný bol povinný platiť cenu za poskytnuté služby.

40. Ako vyplýva z § 100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej ( § 101 až 110 ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

41.Podľa§101Občianskehozákonníka,pokiaľniejevďalšíchustanoveniachuvedenéinak,premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42.Vzmysle§111Občianskehozákonníka,zmenavosobeveriteľaalebodlžníkanemávplyvnaplynutie

premlčacej doby.

43. V zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 1.5.2014 orgán
rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú

zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

44. Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd povinný aplikovať v

čase rozhodovania o predmetnom nároku.

45. Súd nemohol priznať žalobcovi nárok vyplývajúci z faktúry č. 7301230913, nakoľko táto faktúra bola
splatná dňa 25.2.2013, teda sa jedná o premlčaný nárok. Žaloba bola podaná na súde dňa 7.3.2016,
pričom všeobecná trojročné premlčacia doba ohľadne predmetnej faktúry začala plynúť najneskôr dňa

26.2.2013 a uplynula dňa 26.2.2016. Súd tak nemohol priznať žalobcovi žiadne nároky vyplývajúce z
predmetnej, vrátane úrokov z omeškania. V uvedenej časti zobral žalobca žalobu späť a konanie bolo
zastavené.

46. Z priložených faktúr vzťahujúcich sa k zmluve je preukázané, že žalovaný si neplnil svoju základnú

povinnosť zo zmluvy, a to riadne a včas platiť za cenu poskytovaných služieb titulom mesačných
poplatkov, preto sa v tejto časti žalobca dôvodne domáhal súdnej ochrany. Poplatky za služby boli
vyúčtované faktúrou č. 7302352724 na sumu 22,98eur, kde suma 4,99 eur predstavovala úhradu za
upomienku, ktorým nárokom sa bude súd zaoberať nižšie a zvyšok predstavovala suma za poskytované
služby. Faktúra č. 7303460998 s dátumom splatnosti do 25.4.2013 bola vyúčtovaná na sumu 42,78 eur,

kde suma 19,80 eur predstavovala poplatok za prerušenie služby a za obmedzenie služby pri neplatení
a suma 4,99 eur predstavovala úhradu za upomienku, ktorými nárokmi sa bude súd zaoberať nižšie
a zvyšok predstavovala suma za poskytované služby. Poplatky za služby boli vyúčtované faktúrou č.
7304587981, kde suma 19,80 eur poplatok za prerušenie služby pre neplatenie, ktorými nárokmi sabude súd zaoberať nižšie a zvyšná suma predstavovala poplatky za poskytované služby. Faktúrou č.
7401320161 s dátumom splatnosti dňa 25.2.2014 bola vyúčtovaná zmluvná pokuta v sume 248,95 eur.

47. Spolu súd priznal žalobcovi nárok na poplatky za poskytnuté služby , ktoré ku dňu podania žaloby
žalobca uplatnil dôvodne, v sume 53,37 eur.

48. Tým, že si žalovaný nesplnil svoju povinnosť zaplatiť vyfakturované sumy za mesačné poplatky
riadne a včas v lehotách splatnosti vystavených faktúr, dostal sa do omeškania a žalobcovi súd okrem

nároku na zaplatenie priznanej istiny priznal aj úroky z omeškania. Úroky z omeškania súd priznal v
zákonnej výške 8,75 % ročne a výške 8,50 % ročne zo súm uplatnených podľa jednotlivých faktúr až do
dňa zaplatenia, vždy odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti príslušných faktúr.

49. Výška úrokovej sadzby ECB k prvým dňom omeškania činila 0,75% a 0,50%, preto po pričítaní 8
percentuálnych bodov výška úrokov z omeškania v každom jednotlivom prípade činí 8,75 % ročne a

8,50 % ročne.

50. Ďalším žalobcom uplatňovaným nárokom bol nárok na zaplatenie sumy 9,98 eur (2x4,99 eur) za
upomienku tak, ako bola predmetná suma účtovaná faktúrou č. 7302352724 a č. 7303460998. V danom
prípade sa jedná o sporové konanie a sporové konanie je konaním návrhovým. Žalobca je povinný k

žalobe pripojiť listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. uviesť dôkazy, ktoré v priebehu súdneho
konania navrhuje vykonať. Jedná sa o jeho dôkaznú povinnosť a práve v sporovom konaní je nesplnenie
dôkaznej povinnosti spojené s procesnou zodpovednosťou za nedokázanie tvrdených skutočností, to
znamená s neunesením tzv. dôkazného bremena. Kto a v akom rozsahu má dôkazné bremeno, určujú
normy hmotného práva. Zásadne ho má ten, v koho záujme je dokázanie určitej skutočnosti. Nepriaznivé

procesné dôsledky (neúspech v spore) stíhajú v sporovom konaní práve toho, kto neuniesol dôkazné
bremeno (neoznačil potrebné dôkazy alebo uvedenými dôkazmi nebolo jeho tvrdenie dokázané). Na
základe uvedeného má potom súd za to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno čo do tvrdenia o
oprávnenosti výšky uplatnenej pohľadávky v časti nároku na poplatok za upomienku, pretože nepredložil
žiadne také dôkazy, ktorými by bolo možné objektívne posúdiť a preveriť výšku pohľadávky, ktorú si

uplatňuje, preto súd v tejto časti žalobu spolu s príslušenstvom zamietol. Žalobca nepreukázal súdu
zaslanie upomienky a ani nepreukázal, že by mu za zaslanie tejto upomienky vznikli nejaké reálne
náklady v uvedenej výške. V prípade poplatku takéhoto typu zaň dodávateľ spotrebiteľovi neposkytol
žiadne protiplnenie. Predmetný poplatok tak predstavuje iba ďalšiu sankciu v prípade omeškania
spotrebiteľa s úhradami dlhu, nie iba skutočnú náhradu nákladov dodávateľa. Uplatňovanie uvedeného

poplatku je možné zároveň považovať za priečiace sa dobrým mravom v zmysle § 3 a § 39 Občianskeho
zákonníka.

51. V rámci faktúr č. 7303460998 a č. 7304587981, ktorými boli žalovanému vyúčtované aj mesačné
poplatky sa okrem vyššie uvedeného domáhal žalobca aj zaplatenia sumy 39,60 eur titulom iných

poplatkov a služieb.

52. V tejto časti súd žalobu žalobcu považoval za nedôvodnú. Sumu 39,60 eur (2x19,80 eur) si
žalobca uplatňoval za „iné poplatky a služby“, ktorými mal byť v zmysle priloženého prehľadu poplatkov
a prevádzky „prerušenie služby-neplatenie“ a „obmedzenie služby-neplatenie“. Zaplatením poplatku

za prerušenie služby alebo obmedzenie služby pri neplatení žalovanému ako spotrebiteľovi nebola
poskytovanážiadnaslužba,právenaopak,javísaibaakoďalšiasankciazaoneskoreniesasplatenímza
dohodnuté služby. Súd je preto toho názoru, že takéto dojednanie ohľadne poplatku spôsobuje značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa
ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ a

nárok žalobcu v časti uplatneného nároku na uvedený poplatok v celom rozsahu zamietol.

53. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v
neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej
zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného
súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).54. V súvislosti s vyššie uvedenými poplatkami, za ktoré žalobca neposkytol spotrebiteľovi žiadne
protiplnenie, súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Prešove vo veci 18Co/109/2011, kde
konštatoval, že cit. ,,Za neprijateľnú považuje odvolací súd aj zmluvnú podmienku, ktorá vyjadruje

finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v
skutočnosti záujmom dodávateľa (tzv. teória skutočného plnenia spomínaná najčastejšie v súvislosti s
poplatkami v spotrebiteľských úverových vzťahoch)“.

55. Nárok uplatnený žalobcom v sume 248,95 eur predstavoval nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty

tak, ako bola žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 7401320161, ktorý nárok žalobca odvodzoval od
skutočnosti, že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaného zmluvného
záväzku a to konkrétne z bodov 1 a 2 Dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb, v dôsledku
čoho došlo k deaktivácii služby.

56. Z ust. § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že účastníci si môžu pre prípad porušenia zmluvnej

povinnosti dojednať zmluvnú pokutu, ktorú je povinný zaplatiť účastník pre prípad porušenia povinností
plynúcich zo zmluvy. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje peňažnú sumu, ktorú
je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť. Podstatnou náležitosťou dohody
o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je zákonom
limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou zakotvenou v § 3 Občianskeho zákonníka, a teda

nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi.

57. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k
nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o

individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok
vo všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty.

58. Súd ďalej konštatuje, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný

ako spotrebiteľ, pretože pri uzatváraní zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
podnikateľskej činnosti, keď v zmluve je priamo uvedené, že ju uzatváral ako fyzická osoba -
nepodnikateľ.

59. Tento vzťah medzi účastníkmi na základe zmluvy vznikol v dobe, kedy Slovenská republika už

transformovaladoprávnehoporiadku SmerniceEÚvoblastiochranyspotrebiteľa.Základnýmprincípom
spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie,
ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

60. Súd pri hodnotení dojednaných zmluvných podmienok v súlade s ust. § 53 Občianskeho zákonníka
bral zreteľ na povahu tovaru, na ktorý zmluva bola uzavretá, keď predmetom bolo poskytovanie služieb v
rámci dohodnutého programu, pričom cena za poskytované služby bola stanovená cenníkom a zmluva
bolauzavretánadobu neurčitústým,ževzmysledodatkusažalovanýzaviazal,žepodobu24mesiacov
zotrvá v zmluvnom vzťahu s podnikom a že po celú túto dobu bude bez prerušenia tieto služby využívať

a to v súlade s jeho záväzkami. Zmluvná pokuta bola dojedná pre porušenie povinností tak, ako boli
uvedené v jednotlivých ustanoveniach vyplývajúcich pre žalovaného zo zmluvy a predmetného dodatku.
Súd bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe jej uzatvorenia, keď
zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpísané zástupcom spoločnosti.

61. Súd ďalej poukazuje na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku skutočnosti
zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu patrila aj v
prípade, žeby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy, teda bez
ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom je aj samotná výška zmluvnej
pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie akýchkoľvek pre žalovaného zo zmluvy,

všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností. Zmluvná pokuta pre právneho predchodcu
žalobcu však v dodatkoch dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť spôsobuje nielen nerovnováhu v
zmluvných vzťahoch, ale aj neprijateľnosť a v ďalšom dôsledku aj neplatnosť, pretože nie je možné
akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že diktujezmluvnépodmienky,ktoréspotrebiteľbuďbezvýhradnepríjme,alebosnímdodávateľneuzavriezmluvu.
Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to nielen
vzhľadom na veľmi drobné a takmer nečitateľné písmo, akým sú podmienky v dodatkoch k zmluve

o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo v
jednom súvislom texte.

62. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie písmo obsahuje text,
ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym písmom, pri čítaní

ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve menšie písmo môže
spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné predkladanie zmluvných
podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako nie dobrý úmysel,
ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov. nález I. ÚS
342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu väčší význam.
Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení s rozsiahlymi

zmluvnými podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje nezanedbateľné
nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

63. Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v prípade porušenia hoci len
jednejpovinnostižalovanýmprináslednejdeaktiváciislužbyaokremprípadu,keďdošlokzánikuzmluvy,

bol právny predchodca žalobcu oprávnený pri ďalšom porušení niektorých z povinností žalovaného
uplatňovať takúto zmluvnú pokutu opätovne, pokiaľ nedošlo k zániku zmluvy. Deaktivácia služby totiž
automaticky neznamenala zrušenie alebo zánik zmluvy.

64. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie bodu 1. písm. b) dodatku, kde sa mimo iného uvádza

záväzok účastníka „dodržiavať svoje povinnosti v súlade so zmluvou, týmto dodatkom, všeobecnými
podmienkami pre poskytovanie verejných služieb prostredníctvom mobilnej siete podniku“, pričom tieto
povinnosti nie sú bližšie špecifikované. Jedná sa teda o akékoľvek povinnosti účastníka vyplývajúce
zo zmluvy resp. toto zmluvné ustanovenie pripúšťa takýto výklad. V danom prípade ide teda o veľmi
široko koncipované zmluvné ustanovenie, umožňujúce žalobcovi uplatňovať zmluvnú pokutu prakticky

za akékoľvek porušenie zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie zároveň spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

65. S ohľadom na vyššie uvedené je súd toho názoru, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou
podmienkou upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné. Žalobca nemá právo na zaplatenie

zmluvnej pokuty v uplatnenej výške, keďže ju uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky.
Nemá právo ani na uplatňované úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo.

66. Vyššie uvedený právny názor reflektuje judikatúru Krajského súdu v Prešove (napríklad rozhodnutie
z 29.6.2011 č. k. 2Co/137/2010, rozhodnutie z 9.5.2011 č. k. 18Co/136/2010). Vyslovenie klauzuly

o neprijateľnosti zmluvnej podmienky je postačujúce v jednom právoplatnom súdnom rozhodnutí a
dôsledok v zmysle citovaného zákonného ustanovenia je ten, že dodávateľ a žalobca nesmie túto
neprijateľnú zmluvnú podmienku používať, a teda nesmie ani uplatňovať na súde nároky z takejto
neprijateľnej podmienky.

67. Dojednanie ohľadne zmluvnej pokuty spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ust. § 53 ods. 1 OZ,
čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle § 39 OZ.

68. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorá sa týka iba zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.

69. Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi
predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. (Rozsudok Súdneho dvora ES zo 14. júna 2012 vo veci
C-618/10 Banco Espanol de Crédito SA proti Joaquín Calderón Camino)
70. Súd nemohol pristúpiť k moderácii zmluvnej pokuty, nakoľko táto je uplatňovaná z absolútne

neplatného zmluvného dojednania. Zníženie zmluvnej pokuty podľa ustanovenia § 545 Občianskeho
zákonníkaspoukazomnaustanovenie§494Občianskehozákonníkasamôžetýkaťibaplatneuzavretej
zmluvnej pokuty. Uvedenú argumentáciu o nemožnosti úpravy neprijateľnej podmienky do prijateľnej
podoby potvrdzuje aj vyššie cit. rozhodnutie Súdneho dvora ES zo dňa 14.6.2012, v ktorom sa rozhodlo,že ak vnútroštátny súd rozhodne o neplatnosti nekalej podmienky, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej
medzi predajcom alebo dodávateľom nemôže doplniť túto zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky.

71. Súd naviac takto dojednanú zmluvnú pokutu nemohol považovať za prijateľnú ani vo svetle ustálenej
judikatúry.

72.Jeneplatnétakézmluvnédojednanie,ktorýmsasankcionujeniesplnenieurčitejzmluvnejpovinnosti,
ale využitie práva (bola dojednaná zmluvná pokuta a jej dôsledky mohli nastúpiť len vtedy, ak oprávnená

osoba využije právo odstúpiť od zmluvy o dielo) (Ro NS SR z 30. 10. 2008, sp. zn. 32 Cdo 815/2007).

73. Dojednanie o povinnosti zaplatiť zmluvnú pokutu pre prípad odstúpenia od zmluvy je neplatné pre
rozpor s účelom zákona (s účelom inštitútu zmluvnej pokuty) (Ro NS ČR z 25. 6. 2002, sp. zn. 25 Cdo
182/2001).

74. Zmluvná pokuta bola v predmetnej veci dojednaná okrem iného aj pre prípad, že žalovaný požiada
o deaktiváciu resp. zrušenie služby, pričom za žiadosť o deaktiváciu resp. zrušenie služby sa považuje
„najmä výpoveď Zmluvy o pripojení zo strany Účastníka, žiadosť o deaktiváciu v prípade straty alebo
krádeže koncového zariadenia, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy z iného dôvodu, než je
porušenie povinnosti na strane Podniku“. Takáto formulácia zmluvnej podmienky vo svetle vyššie cit.

judikatúry spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu
na skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec.

75. Uvedenou formuláciou zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje
nie splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva zo strany žalovaného. Ak by žalovaný využil

počasdobyviazanostisvojeprávovypovedaťzmluvu,muselbypodľatohtoustanoveniadodatkuuhradiť
žalobcovi zmluvnú pokutu. Uvedené ustanovenie je tak zároveň neplatné pre rozpor s účelom zákona
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

76. Pri nejednoznačnom výklade akejkoľvek problematiky týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa, je potrebné

uprednostniť vždy ten výklad, ktorý sleduje záujem spotrebiteľa (pozri. rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky zo dňa 24. júna 2013 č. k. 4 Obdo 45/2012).

77. Z tohto dôvodu súd žalobu žalobcu, ktorá sa týka tejto zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur ako
nedôvodnú zamietol.

78. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

79. V zmysle § 255 ods. 1, ods. 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej

úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne
rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

80. Ako vyplýva z § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.

81. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

82. Z pôvodne uplatnenej sumy 392,38 eur s príslušenstvom, žalobca dôvodne uplatňoval sumu 53,37
eur spolu s príslušenstvom, pričom v časti o zaplatenie 40,48 eur procesne zavinil zastavenie konania
žalobca, nakoľko neuviedol dôvod späťvzatia. Vo zvyšnej časti súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú
zamietol.

83. Úspech žalovaného tak predstavoval 86,40 % a neúspech 13,60 %. Úspešnejšiemu žalovanému tak
po odrátaní neúspechu žalovaného od jeho úspechu vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu
72,80 % (86,40 -13,60 =72,80%), pričom uvedenú náhradu trov proti žalobcovi mu súd aj priznal. Vzmysle platnej právnej úpravy o konkrétnej výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis
s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a

čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť
a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.