Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/42/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114233775
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114233775.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.

Jozefa Škraba a JUDr. Petra Šama, v právnej veci žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
sosídlomboulevardHaussmann1,Paríž75009,Francúzskarepublika,zapísanouvobchodnomregistri
Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris, proti žalovanému: U. V., O.. X.X.XXXX, O. V. P., M. F. Z.
XX, Z. Č. O. O. U., zastúpený v konaní opatrovníkom B. O., F. Z. D. F. X. O. Z., o zaplatenie 1.182,32
eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 10C/110/2015-40 zo dňa
22.1.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho zamietavej časti a vo výroku o náhrade trov

konania.

II. Žalovaný m á nárok n a náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len súd prvej inštancie) uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783)
sumu 860,- eur s úrokom z omeškania vo výške 8,25 % ročne od 17.12.2013 do zaplatenia, v
prevyšujúcej časti žalobu zamietol žalovaný a zároveň uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi
trovy konania vo výške 31,- eur na zaplatenom súdnom poplatku a na účet jeho právneho zástupcu

73,30 eur. V priebehu odvolacieho konania Okresný súd Bratislava I uznesením zo dňa 16.8.2016, sp.
zn. 34 Exre/311/2016 - 9 v zmysle ust. § 69aa, ods. 8 Obchodného zákonníka vymazal z obchodného
registra obchodnú spoločnosť CETELEM SLOVENSKO a.s., Panenská 7,
812 36 Bratislava, IČO: 35 787 783, na základe oznámenie Súdnej kancelárii Obchodného súdu v
Paríži zo dňa 22.7.2016, z ktorého vyplýva, že v súlade s článkom R.123-74-1 Obchodného zákonníka
v spojení s článkom 13 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/56/ES zo dňa 26. októbra 2005
o cezhraničných zlúčeniach alebo splynutiach kapitálových spoločností, došlo s účinnosťou ku dňu 30.

júna 2016 k cezhraničného zlúčeniu medzi spoločnosťou BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA,
akciovou spoločnosťou, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris,
so sídlom na adrese 1 boulevard Haussmann 75009 Paríž a spoločnosťou CETELEM SLOVENSKO,
spoločnosťou podľa slovenského práva so sídlom na adrese Panenská 7, 812 36 Bratislava, Slovensko,
zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, IČO: 35 787 783. Odvolací súd preto
ďalej konal s právnym nástupcom pôvodné žalobcu (CETELEM SLOVENSKO a.s., IČO: 35 787 783),
ktorým je BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09,

Francúzska republika, zapísanou v obchodnom registri Paríž pod číslom 542 097 902 RCS Paris

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia prvoinštančný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou
súdu dňa 29.12.2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia 1.182,32 eur so zmluvným úrokom titulomnesplateného revolvingového úveru. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril a podľa § 29 ods. 2 O.s.p. mu bol v
konaní ustanovený opatrovník. Aplikujúc ustanovenia § 9 ods. 1, 2, 3, 4, 5, 6, 7, 8, § 11 ods. 1, 2 všetko
zákona číslo 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako

aj § 44 Občianskeho zákonníka, mal súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním za preukázané, že
zmluvou zo dňa 23.10.2012 malo dôjsť medzi účastníkmi konania k uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom
spotrebiteľskomúverevpredmeteposkytnutiavýškyúverovéhorámca5.000,-eur,suvedenímaktuálnej
výšky úverového rámca 600,- eur, výšky mesačnej splátky 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší
vyšší násobok 300,- eur, splatnosti mesačnej splátky vždy k 10. dňu kalendárneho mesiaca, výšky

úrokovej sadzby 28,68 %, RPMN 45,94 % a poplatku za poistenie 3,33 %. Poukazujúc na článok 20
bodu 1. časti 2 a článok 2 bodu 3 časti 2 úverovej zmluvy, mal súd prvej inštancie na základe uvedených
skutočností za preukázané, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty,
uzatvorenej medzi účastníkmi konania v časti 2, má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v súlade
s ust. § 9 a nasledujúcich zák. č. 129/2010 Z. z. v účinnom znení.

3. Je nesporné, že na základe predmetnej zmluvy mal byť žalovanému poskytnutý úverový rámec
maximálne vo výške 5.000,- eur s uvedením aktuálnej výšky úverového rámca 600,- eur, mesačnej
splátky minimálne 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300,- eur, s uvedením
výšky úrokovej sadzby 28,68 %, RPMN 45,94 % a poplatku za poistenie úveru 3,33 %.

4. V danom prípade súd prvej inštancie dospel k názoru, že zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere je absolútne neplatnou zmluvou, nakoľko sa jedná o časť formulára zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená. Z tejto zmluvy vyplýva, že zmluvné strany v časti 1
uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Následne bola podsunutá spotrebiteľovi aj platobná karta z
ktorej mohol čerpať ďalšie peňažné prostriedky, pričom vyplýva, že táto dohoda bola uzavretá len v časti

2. V konaní nebolo podľa súdu prvej inštancie preukázané, že spotrebiteľ mal vôľu uzavrieť aj
zmluvu o
vydaní kreditnej karty, teda o ďalšom spotrebiteľskom úvere, pričom súdu je známe z iných konaní,
že túto časť zmluvy podpísali spotrebitelia len z dôvodu, že im bola predložená dodávateľom ako
súčasť zmluvy o úvere, ktorý žiadali. V takomto prípade má súd za to, že sa jedná o neplatné

dojednanie, nakoľko sa jedná o vnútenú službu, resp. vnútený záväzok zo strany dodávateľa, kedy
využijúc nevedomosť spotrebiteľa a jeho neskúsenosť na finančnom trhu, mu je zaslaná poštou kreditná
karta, ktorú po jednoduchej aktivácii cez PIN potom môže spotrebiteľ využívať v domnení, že získal
ľahko finančné prostriedky. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že nemožno priznať právnu
a súdnu ochranu takto koncipovaným zmluvám o spotrebiteľskom úvere, kedy pokiaľ zákon vyžaduje

písomnú formu, podľa názoru súdu je nutné, aby bol spotrebiteľ chránený tak, že v jednom právnom
úkone sa dohodne na jednom úvere. To, že v časti 2 určitej zmluvy je pridaná kreditná karta a ďalšie
spotrebiteľské úvery, nemožno podľa súdu prvej inštancie hodnotiť ako konanie dodávateľa, ktoré je
v súlade s dobrými mravmi. Z týchto dôvodov mal súd prvej inštancie za to, že takýto právny úkon je
neplatný podľa § 39 Občianskeho zákonníka a v takomto prípade medzi účastníkmi konania nastáva

režim bezdôvodného obohatenia.

5. Aplikujúc ustanovenia §§ 451 a 457 Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie dospel k
záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno preukázania, že medzi účastníkmi konania došlo k
platnému uzatvoreniu zmluvy o revolvingovom úvere formou poskytnutia úverového rámca. Žalovanému

zároveň vznikla povinnosť s poukazom na ust. § 451 a 457 Občianskeho zákonníka vydať žalobcovi
predmet bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniklo čerpaním peňažných prostriedkov z úverového
rámca poskytnutého na základe neplatnej zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského revolvingového úveru.
Žalovanémuboloreálneposkytnutých860,-eur,ktorénevrátil,pretosúdprvejinštanciepriznalžalobcovi
právo na vrátenie tejto sumy.

6. O úroku z omeškania súd prvej inštancie rozhodol v súlade s ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z. s tým, že priznal žalobcovi uplatnený úrok z omeškania z uvedenej sumy vo výške 8,25 % ročne odo
dňa vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

7. O trovách konania bola rozhodnuté podľa § 142. O.s.p..8. Proti tomuto rozsudku, a to v rozsahu, v akom bola žaloba zamietnutá, podal v zákonnej lehote
odvolanie žalobca, keď mal za to, že prvostupňový súd v zmysle § 2 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj to, že vec nesprávne právne

posúdil.

9. Žalovaný mal po dobu trvania úverového vzťahu čerpať z poskytnutého úverového rámca peňažné
prostriedky v celkovej výške 972,57 eur s tým, že svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas
nesplnil. Napriek zmluvne dohodnutým splátkam poskytnutého úveru uhradil žalovaný žalobcovi do dňa

podania návrhu za začatie konania len časť dlžnej sumy, a to vo výške 0,29 eur v dôsledku nesplnenia
dohodnutýchsplátokzostranyžalovanéhožalobcavyhlásildňa16.12.2013mimoriadnusplatnosťúveru,
čím sa stal dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Vzhľadom k vyššie uvedeným
skutočnostiampredstavovalpodľažalobcudlhžalovanéhovočižalobcovikudňuzúčtovaniadopravného
vymáhania, to znamená k 13.12.2013 podľa predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného sumu
v celkovej výške 1.182,32 eur, ktorá pozostávala zo sumy 972,28 eur z titulu zvyšku dlžnej úverovej

istiny, zo sumy 141,57 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 36,67 eur z titulu dlžného poistného
z úveru a zo sumy 31,80 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobcom uvádzaná
výška dlžnej sumy plne korešponduje so zostatkom na úverovom účte žalovaného podľa predloženého
výpisu z úverového účtu žalovaného. Okrem uvedeného sa žalobca domáhal zaplatenia úrokov z dlžnej
úverovej istiny.

10. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého nie je zmluva o revolvingovom
spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty uzavretá platne, keď poukázal na ustanovenie § 40 ods.
3 Občianskeho zákonníka, ako aj na bod 2.2 časť 2 úverovej zmluvy, podľa ktorého je úverová zmluva
platná dňom podpisu obidvoma zmluvnými stranami a účinnosť nadobúda dňom prvého poskytnutia

revolvingového úveru dlžníkovi. Poskytnutie revolvingového úveru je podmienené preukázaním
schopností splácať revolvingový úver a riadne splácaných úverov poskytnutých CETELEMom. Žalovaný
predmetnú úverovú zmluvu podpísal, čím podľa žalobcu prejavil svoju slobodnú, vážnu a určitú vôľu
byť viazaný úverovou zmluvou. Predmetná úverová zmluva sa tak s vyššie uvedeným zmluvným
a zákonným ustanovením stáva podpisom oboch zmluvných strán platnou. Žalovaný pri uzatváraní

predmetnej zmluvy žiadne skutočnosti nerozporoval a ani nevyslovoval nesúhlas so znením úverovej
zmluvy. Práve naopak, žalovaný prehlásil, že si úverovú a rámcovú zmluvu prečítal, porozumel im a
na znak súhlasu žalovaný úverovú zmluvu podpísal. Žalobca poukázal na skutočnosť, že žalovaný
samotným podpisom nachádzajúcim sa v bode 23 časti 3 úverovej zmluvy vyslovil súhlas s poskytnutím
revolvingového úveru, ako aj na to, že podpísaním úverovej zmluvy nevznikajú žalovanému automaticky

žiadne peňažné záväzky z revolvingového úveru, keď v tejto súvislosti poukázal na bod 1.4 časť 2
úverovej zmluvy, podľa ktorej vydaním karty, ktorá umožní dlžníkovi čerpať revolvingový úver, nevznikne
klientovi žiaden peňažný záväzok. Čerpanie bolo preto závislé výlučne od vôle žalovaného a žalobca ho
žalovanému nijako nevnucoval. Z uvedených dôvodov považoval žalobca tvrdenie súdu prvej inštancie
o tom, že žalovanému súčasne vopred vnútil aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére

jeho záujmu, za nesprávne. Zároveň si žalobca uplatnil aj nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

11. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku prejednal vec podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Podľa tohto ustanovenia právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované. Civilný sporový poriadok nadobudol

účinnosť 1.7.2016 a odvolanie právneho predchodcu žalobcu bolo podané pred týmto dátumom. V
prípade žalobcu ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania i právnej istoty je treba jeho odvolania
prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy tieto boli podané. V podmienkach právneho a
demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je

nepochybne neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného v čl. 1 ods. 1 Ústavy SR.
Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery
občanov v právny poriadok je aj zákaz retroaktivity, t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov.
Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe dôvery v platný a účinný právny predpis nemôže byť
vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným pôsobením právneho predpisu alebo niektorého jeho

ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu
práva spätným pôsobením právneho predpisu, ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého
právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie
nadobudnuté v minulosti. Odvolací súd teda podľa § 212 ods. 1 v spojení s § 214 ods. 2 O.s.p. prejednalvec v medziach, ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a dospel k záveru, že jeho odvolanie
nie je dôvodné.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 O.s.p,
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 203 Os.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie
spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo bez nariadenia pojednávania, s tým, že miesto a čas verejného
vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu, ako aj na príslušnej webovej stránke súdu a
zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

13. Odvolaním nebol napadnutý vyhovujúci výrok napadnutého rozhodnutia a preto bol odvolací súd
bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 211 ) s tým, že rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
odvolaním nenapadnutej vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť.

14. Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávnom právnom posúdení bolo zistiť, či súd

prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

15. Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii
práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny
právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

16. Oboznámením sa s obsahom spisu, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením vecí
odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie správne zistil skutkový stav veci, ako aj správne právne vec
posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvého stupňa.

17. K odvolaniu žalobcu odvolací súd uvádza, že namietané nesprávne skutkové zistenia týkajúce sa
posúdenia náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere neboli dôvodné. Súd prvej inštancie vyhodnotil
obsah pripojených listinných dôkazov v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúcou z
vtedy platného ustanovenia § 132 Občianskeho súdneho poriadku jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti,
na základe čo dospel k správnym skutkovým záverom. Hodnotenie dôkazu je vždy vecou súdu, nie

účastníkov sporu. Nie je porušením práva účastníka na súdnu ochranu zaručeného Ústavou Slovenskej
republiky, ani práva na spravodlivý súdny proces zaručeného článkom 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná, iné hodnotenie dôkazu ako
podľa účastníka, ktorý tento dôkaz predložil, resp. tento dôkaz navrhol vykonať.

18. Zhodne so súdom prvej inštancie, ani odvolací súd sa nemohol stotožniť s vyčísleným nárokom
žalobcu zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty tak, ako sú tie
špecifikované na č. l. 19 spisu (spolu vo výške 948,37 eur), a už vôbec nie s vyčíslením uvedeným
v žalobnom návrhu v celkovej výške 1.182,32 eur, kde boli okrem iného zarátané aj dlžné úroky z
úveru, dlžné poistné z úveru, náklady spojené s uplatňovaním pohľadávky. Nakoľko má aj odvolací súd

zhodne so súdom prvej inštancie za to, že vyššie uvedená zmluva je absolútne neplatnou zmluvou, tieto
nároky žalobcovi z tohto dôvodu nevznikli, preto žalobca nebol oprávnený časť žalovaným hradených
splátok započítať na úhradu týchto nedôvodných nárokov, ale celé žalovaným hradené splátky mali byť
započítané na úhradu úverovej istiny. Nakoľko z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy sa táto zrušila
od počiatku, vznikla žalovanému zároveň povinnosť v zmysle ustanovení §§ 451 a 457 Občianskeho

zákonníka vydať žalobcovi predmet bezdôvodného obohatenia spočívajúceho vo forme ním čerpaných
peňažných prostriedkov na základe neplatnej zmluvy vo výške 860,- eur.

19. V konaní bolo nesporné, že zmluvu zo dňa 23.10.2012 uzatváral žalobca v postavení dodávateľa,
keďže pri jeho uzatváraní konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (poskytovanie úverov) a

žalovaný v postavení spotrebiteľa, keďže vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej, resp. inej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva tak predstavuje spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Zároveň sa na ňu vzťahuje režim zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

20. Zmluva zo dňa 23.10.2012 je vyhotovená na formulári, ktorý žalobca v rámci svojej podnikateľskej
činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého počtu, pričom spotrebiteľ
na koncipovanie zmluvy neparticipuje. Zmluvné podmienky sú vopred stanovené dodávateľom a
spotrebiteľ ich môže buď ako celok prijať, alebo odmietnuť.21. Časť 1 formulára je označená ako zmluva o spotrebiteľskom úvere a časť 2 ako zmluva o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, rámcová zmluva o poskytnutí platobných

služieb. V predmetnom konaní sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia dlhu, ktorý mu mal
vzniknúť na základe časti 2, teda zmluvy o revolvingovom úvere.

22. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého
je predmetná zmluva o revolvingovom úvere neplatným právnym úkonom. Na zdôraznenie správnosti

napadnutého rozhodnutia je potrebné poukázať na samotný obsah zmluvy o spotrebiteľskom úvere
(časť 1) uzatvorenej dňa 23.10.2012. Podľa tohto obsahu úver poskytnutý žalovanému má slúžiť na
kúpu tovaru, resp. poskytnutie služby. Išlo o viazaný spotrebiteľský úver. Z obsahu zmluvy je zrejmé,
že úmyslom žalovaného bolo získanie úveru na nákup spotrebného tovaru. Inú vôľu žalovaný v čase
uzatvorenia zmluvy nemal, a teda nebolo jeho cieľom uzatvoriť aj ďalšiu zmluvu, a to zmluvu o
revolvingovom úvere.

23. Z predloženej zmluvy je možné ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol
žalovanému úver na nákup tovaru. Je potrebné poukázať, že touto zmluvou v ďalšom žalobca vopred
nanútil žalovanému aj iný úkon, než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jeho záujmu, a to zmluvu

o revolvingovom úvere. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, podpis žalovaného je na nej uvedený dvakrát,
avšak obe kolonky pre podpis žalovaného sa nachádzajú tesne pod sebou, a to na konci dokumentu a
priemernému spotrebiteľovi nemusí byť zrejmé, že jeden z týchto podpisov sa vzťahuje k spotrebnému
úveru a druhý, ktorý nasleduje hneď pod ním, k revolvingovému úveru, teda že spotrebiteľ neuzatvára
iba zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, ale aj zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej koncepcia a

podmienky sú značne odlišné. Z vykonaného dokazovania nevyplýva, že by žalobca pred uzatvorením
zmluvyupozornilžalovaného naskutočnosť,žepredmetomzmluvyjeposkytnutierevolvingovéhoúveru,
oboznámil ho s jeho podstatou a umožnil mu rozhodnúť sa, či takýto návrh akceptuje.

24. Spotrebiteľovi bol na podpis predložený formulár, ktorý v úvodných častiach obsahuje dojednania

o úvere za účelom získania, ktorého sa vopred rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu s dodávateľom.
Spolu s ním bol spotrebiteľovi poskytnutý aj ďalší právny úkon, a to zmluva o revolvingovom úvere.
Pri vyhodnocovaní praktiky veriteľa súd musí operovať so znalosťami a vedomosťami priemerného
spotrebiteľa. Existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokumenty
sledujúc získanie viazaného úveru. V skutočnosti ide preto o nekalú obchodnú praktiku, a nie odbornú

starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí. Skutočný cieľ je evidentne vnútenie ďalšieho
produktu dodávateľa a aby sa zdanlivo vyvolal pocit, že si to želá spotrebiteľ. Nekalá obchodná praktika
je zakázaná a spotrebiteľa je pred ňou potrebné chrániť.

25. Zmluva o revolvingovom úvere bola zo strany dodávateľa uzavretá za použitia nekalej obchodnej

praktiky, čo je v rozpore so zákonom a zásadou dobrých mravov, preto je v zmysle § 39 Občianskeho
zákonníka absolútne neplatná.

26. Čerpanie peňažných prostriedkov žalovaného bez existencie platnej uzavretej zmluvy medzi
účastníkmi konania je dôvodom pre vydanie bezdôvodného obohatenia žalovaným v súlade s

§ 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka. V prípade absolútne neplatného právneho úkonu,
bezdôvodného obohatenia získané z tohto úkonu vzniká od počiatku, t. j. zo vzniku právneho úkonu.
Je povinnosťou žalovaného vrátiť čerpané prostriedky žalobcovi ako bezdôvodné obohatenie, kedy
žalobca poskytol žalovanému peňažné prostriedky na základe úkonu, ktorý je absolútne neplatný. Z
výpisu odfinancovaných peňažných prostriedkov registrovaných na úverovom prípade (č. l. 19 spisu)

vyplýva, že žalovaný čerpal výbermi v hotovosti z banky, ako aj priamo poskytnutými finančnými
prostriedkami, finančné prostriedky v celkovej výške 860,- eur, ktoré žalobcovi nevrátil. Žalovaný má
voči žalobcovi povinnosť vrátiť sumu zodpovedajúcu rozdielu medzi prijatými a vrátenými peňažnými
prostriedkami, t. j. sumu 860,- eur.

27. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.

28. Za daného stavu odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej zamietavej
časti, ako aj vo výroku o náhrade trov konania.29. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle ust. § 262 ods. 1 Civilného
sporového poriadku, keď žalovaný ako plne úspešný účastník odvolacieho konania má nárok na

ich náhradu s tým, že o samotnej výške v súlade s ustanovením § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym
úradníkom.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).