Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. september 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/97/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6913216919
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6913216919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej

a sudcov JUDr. Petra Priehodu a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zast. Advokátskou kanceláriou JUDr.
Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, P. O. BOX 41 proti žalovaným 1/ A. R., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, štátny občan SR a 2/ R. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, štátna občianka
SR, o zaplatenie 1322,72 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Rimavská
Sobota zo dňa 20.05.2014, č. k. 6C/463/2013-30, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku, ktorým súd návrh žalobcu vo zvyšnej časti nad

priznanú sumu zamietol, p o t v r d z u j e .

Žalovaní 1/ a 2/ m a j ú n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému 1/ a žalovanej 2/ povinnosť zaplatiť žalobcovi
spoločneanerozdielnesumu554,96Eurs9%ročnýmúrokomzomeškaniaod06.03.2011dozaplatenia
a nahradiť trovy konania za zaplatený súdny poplatok 79,- Eur a trovy právneho zastúpenia vo výške
83,06 Eur. Žalobu vo zvyšnej časti nad priznanú sumu zamietol. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia
uviedol, že žalobca uzatvoril so žalovaným 1/ zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa

27.05.2009, na základe ktorej poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 697,07 Eur. Úver sa žalovaný
1/ zaviazal splatiť spolu s úrokom v 30 mesačných splátkach po 42,62 Eur v termínoch splatnosti
podľa splátkového kalendára do 24-teho dňa v mesiaci. Žalovaná 2/ pristúpila k záväzkom žalovaného
1/ ako spoludlžníčka. V súlade s ustanovením zmluvy poskytol žalobca žalovanému 1/ revolving dňa
28.06.2010vovýške767,16Eur,ktorýsažalovaný1/zaviazalsplatiťv18mesačnýchsplátkachpo42,62
Eur v termínoch splatnosti podľa nového splátkového kalendára. Súd prvej inštancie po vykonanom
dokazovaní zistil, že žalobca skutočne poskytol žalovanému 1/ úver vo výške 697,07 Eur, ktorý sa

zaviazal splatiť spolu s úrokmi v 30 mesačných splátkach po 42,62 Eur, žalovaná 2/ pristúpila k záväzku
ako spludlžníčka podľa § 533 Občianskeho zákonníka. Ďalej žalobca poskytol žalovanému 1/ revolving
dňa 28.06.2010 vo výške 767,16 Eur, ktorý mal zaplatiť v 18 mesačných splátkach po 42,62 Eur.
Súd zistil z bodu 6 zmluvy č. XXXXXXXXXX, že okrem už uvedených údajov bola zmluvná odmena
predstavujúca celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom určená sumou 581,56 Eur, RPMN za
úver 62,85% a ročná úroková sadzba úveru 68,91%. Poskytnutá čiastka revolvingu bola 345,22 Eur a
zmluvná odmena za poskytnutie revolvingu 421,96 Eur s ročnou úrokovou sadzbou revolvingu 67,58%.

Súd po vykonanom dokazovaní a posúdení veci dospel k záveru, že nárok žalobcu je odôvodnený do
výšky 554,96 Eur s príslušnými 9% ročnými úrokmi z omeškania majúc za to, že zmluvné dojednanie
uvedené v bode 5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere rovnako aj v bode 6 týkajúce sa
dohodnutej zmluvnej odmeny v sume 581,56 Eur, resp. zmluvnej odmeny za poskytnutie revolvingu vsume 421,96 Eur, RPMN za úver vo výške 62,85% aj ročnej úrokovej sadzby úveru vo výške 68,91% sú
neprijateľnými zmluvnými podmienkami, keďže dohodnuté zmluvné odmeny aj ročné úrokové sadzby
úveru sú v rozpore s dobrými mravmi, pretože sú neprimerane vysoké vzhľadom na výšku poskytnutého

úveru. Z uvedeného dôvodu tieto zmluvné podmienky súd považoval za neprijateľné podľa § 153 ods. 4
O.s.p.,§53ods.1a §54ods.1Občianskehozákonníka,apretozaviazalžalovanýchlennazaplatenie
rozdielu medzi sumou, ktorú mali žalovaní zaplatiť (30 x 42,62 Eur, spolu 1278,- Eur) a sumou, ktorú
žalovaní žalobcovi zaplatili, teda sumou 723,04 Eur, čo predstavuje čiastku 554,96 Eur. Vo zvyšnej časti
nad túto priznanú sumu žalobu žalobcu zamietol. O povinnosti žalovaných zaplatiť úrok z omeškania

rozhodol súd podľa § 517 Občianskeho zákonníka s poukazom na Nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.
z. v platnom znení. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p.

2. Proti rozsudku okresného súdu v druhej časti výroku (súd návrh žalobcu vo zvyšnej časti nad priznanú
sumu zamieta) podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Vytýkal súdu prvej inštancie, že
jeho dôvody sú v rozpore so zákonom, predovšetkým ustanoveniami § 53 ods. 1 a ods. 6 Občianskeho

zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Vytýka
súdu nedostatok odôvodnenia podľa § 157 ods. 2 O.s.p., pretože z napadnutého rozsudku nevyplýva,
či vôbec aplikoval nejaké zákonné ustanovenie o tejto otázke, pokiaľ áno, aké právne normy súd
vo veci posudzovania odplaty aplikoval a prečo súd nepoužil pri rozhodovaní ust. § 53 ods. 1 a 6
OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z.,

ktoré určovali maximálnu výšku odplaty. Podľa názoru odvolateľa spôsob, akým súd rozhodol, popiera
nielen prvok predvídateľnosti súdneho rozhodovania, ale aj princíp legitímneho očakávania. V zmluve o
revolvingovom úvere bola dodržaná právna úprava o maximálnej výške odplaty za požičanie peňažných
prostriedkov titulom spotrebiteľského úveru, napriek tomu súd rozhodol úplne opačne bez toho, aby
vzal do úvahy relevantnú právnu normu. Poukázal na ust. § 53 ods. 1 a 6 OZ v znení účinnom ku

dňu uzavretia zmluvy s tým, že v danom prípade poskytnutý úver mal charakter spotrebiteľského úveru
podľa zákona č. 258/2001 Z. z., čo konštatuje aj súd. Preto mal podľa § 53 ods. 6 OZ aplikovať vo
veci posúdenia odplaty ust. § 3 ods. 10 a 11 zákona č. 258/2001 Z. z. Podľa § 1 ods. 1 Nariadenia
vlády SR č. 238/2008 Z. z., ktorým sa ustanovuje výška, ktorú nesmie prevýšiť odplata za poskytnutie
spotrebiteľského úveru - výška odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru, s výnimkou podľa odseku

2, nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá dvojnásobku priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery
nákladov pre príslušný typ spotrebiteľského úveru platnej ku dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona a súčasne nesmie prevýšiť sumu, ktorá zodpovedá
štvornásobku hodnoty váženého priemeru priemerných hodnôt ročnej percentuálnej miery nákladov
a priemernej úrokovej miery za všetky typy spotrebiteľských úverov platnej ku dňu podpisu zmluvy o

spotrebiteľskom úvere a zverejnenej podľa § 7a ods. 2 zákona. V zmysle uvedeného bola maximálna
výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver 77,76%, pričom dohodnutá výška odplaty o revolvingovom
úvere 62,85% neprevyšuje maximálnu odplatu, ktorú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy
o revolvingovom úvere pripúšťala. Preto nemohlo ísť o žiaden rozpor so zákonom a o neprijateľnú
podmienku. Je vylúčené, aby výška odplaty bola v rozpore s dobrými mravmi. Pokiaľ zákon v otázke

odplaty výslovne vymedzil určitú prípustnú hranicu odplaty z hľadiska jej výšky, potom takto vymedzená
hranica nemôže byť negovaná cez právne neurčitý pojem dobrých mravov. Odporuje tomu aj základný
princíp aplikácie práva - lex specialis derogat lex generalis. Osobitná úprava maximálne prípustnej výšky
odplaty má aplikačnú prednosť pred všeobecnou úpravou (ako sú dobré mravy). Vytýka súdu, že nechal
nepovšimnuté práve tie ustanovenia, ktoré popierajú zákonnosť, vecnú správnosť a opodstatnenosť

jeho postupu a samotného rozhodnutia vo veci. Napadnutý rozsudok považuje v zmysle rozhodnutia
Ústavného súdu SR (I.ÚS 265/05) za vykazujúci prvky arbitrárnosti. Domáhal sa zmeny napadnutého
rozsudku tak, že v napadnutej časti bude rozsudok zmenený a žalovaní budú zaviazaní spoločne a
nerozdielne zaplatiť aj zvyšné nároky, ohľadne ktorých bol žalobný návrh zamietnutý, ako aj k náhrade
zvyšnej časti trov konania a trov právneho zastúpenia.

3. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, ďalej
„CSP“), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku v rozsahu danom ust. § 379 a
§ 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario a tento podľa §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

4.Podľaust.§54ods.1Občianskehozákonníkazmluvnépodmienkyupravenéspotrebiteľskouzmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ( „neprijateľná
podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky

individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim
obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

5.PodľaSmerniceRady93/13/EHSz05.04.1993onekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluvách,

členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom
zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné pre spotrebiteľa
a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je ďalšia existencia možná
bez nekalých podmienok (článok 6 bod 12 Smernice). Podľa rozsudku Súdneho dvora vo veci sp. zn.
C-470/12 z 27.02.2014 (bod 41) Súdny dvor výslovne deklaroval možnosť súdu skúmať nekalosúťažné
podmienky aj bez návrhu s tým, že ide o vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v

článku 6 Smernice, a teda zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou.

6. Súd prvej inštancie v predmetnej veci dospel k záveru, že zmluvné dojednania uvedené v bode 5
zmluvy o revolvingovom úvere a v bode 6 zmluvy, týkajúce sa dohodnutej zmluvnej odmeny, zmluvnej
odmeny za poskytnutie revolvingu, RPMN a ročnej úrokovej sadzby úveru, sú neprijateľnými zmluvnými

podmienkami z dôvodu, že dohodnuté zmluvné odmeny a ročné úrokové sadzby úveru sú v rozpore s
dobrými mravmi pre ich neprimeranú výšku vzhľadom na výšku poskytnutého úveru.

7. Odvolací súd sa stotožňuje s takýmto názorom súdu prvej inštancie vzhľadom na skutočnosť, že pri
poskytnutí úveru vo výške 697,07 Eur bola dohodnutá odmena 581,56 Eur a pri poskytnutí revolvingu

v čiastke 345,22 Eur bola zmluvná odmena zaň vo výške 421,96 Eur, pritom ročná úroková sadzba
úveru bola vo výške 68,91 Eur, RPMN za úver 62,85 Eur. Dohoda o výške odmeny, úrokov a RPMN je v
rozpore s dobrými mravmi, pretože niekoľkonásobne prevyšuje priemerné úrokové sadzby podobného
úveru v čase uzavretia zmluvy o úvere. Odvolací súd poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, v zmysle ktorého aj keď maximálna výška úrokov ako

odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky pri peňažných pôžičkách, ani pri úveroch nie je právnym
predpisom limitovaná a ponechaná je výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda
o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka, teda sa nesmie priečiť dobrým
mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla, ak
dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.

8. Pokiaľ žalobca v odvolaní poukazoval na to, že výška dohodnutej odplaty bola v súlade s právnym
predpisom, pretože neprevyšovala odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery v obdobných prípadoch, s takýmto názorom sa odvolací súd nestotožňuje. Prijatím zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov bol zrušený

zákon č. 258/2001 Z. z., s ktorým bol zrušený aj administratívny strop odplaty pri spotrebiteľských
úveroch. S prijímaním zákona č. 129/2010 Z. z. bola pripravovaná zmena § 53 ods. 6 OZ tak,
že „ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebiteľské úvery v obdobných
prípadoch.“ V rámci legislatívneho procesu došlo k úprave uvedeného ustanovenia takým spôsobom,

že „ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v
obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu
spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov
a lehotu splatnosti.“ Uvedená zmena § 53 ods. 6 OZ upustila od možnosti kontroly odplaty za

spotrebiteľské úvery objektívne dané bankami. Nové znenie tohto ustanovenia kompletne zmenilo
zmysel a účel navrhovanej zmeny právnej úpravy, pretože cieľom zmeny bolo opäť referenčné kritérium,
podľa ktorého sa mala posudzovať primeranosť zo sektoru bánk, preniesť na sektor finančného
trhu ako taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri
absencii akýchkoľvek pravidiel odplaty a jej stropu. Takýmto spôsobom sa napomohlo k presadzovaniu

úžery v slovenskom právnom poriadku s cieľom znemožniť judikatúre ustálenie pomerovania pravidiel
primeranostioprávnenejodplatyvzhľadomnalicencovanedohliadanúčasťfinančnétrhu.Takýtopostup,
ktorý bol prijatý, bol nesporne v neprospech spotrebiteľa. Pri splnení aj všetkých náležitostí zmluvy o
spotrebiteľskom úvere by táto odplata sa javila v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskehozákonníka a na túto okolnosť musí súd pri rozhodovaní prihliadať. Z uvedených dôvodov nepovažoval
odvolací súd odvolanie žalobcu za dôvodné, rozhodnutie súdu prvej inštancie preto v súlade s ust. §
387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

9. V odvolacom konaní boli úspešnými účastníkmi žalovaní 1/ a 2/, a preto podľa § 255 ods. 1 a § 262
ods. 1 CSP priznal krajský súd úspešným žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania
v plnom rozsahu. O výške trov rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.

10. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).