Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Miroslav Jamrich

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/263/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115233919
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5115233919.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava
Jamricha a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcu: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Ul. Mamateyova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti
žalovanému: Q. E., nar. XX.X.XXXX, bytom X. č. XX, štátny občan SR, právne zastúpený Advokátskou
kanceláriou V4 JURISTIC group, s.r.o., so sídlom Furdekova 16, Bratislava, pracovisko Žilina, IČO: 50

192 205, o zaplatenie 1.237,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 17C/531/2015-42 zo dňa 18.5.2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina rozsudkom č.k. 17C/531/2015-42 zo dňa 18.5.2016 zamietol návrh navrhovateľa
o zaplatenie 1.237,64 eur s príslušenstvom. Súčasne navrhovateľa zaviazal k povinnosti nahradiť

odporcovi trovy konania vo výške 209,78 eur na účet jeho právneho zástupcu.
V odôvodnení rozsudku uviedol, že podaným návrhom sa žalobca domáhal žalovanej sumy na tom
skutkovom a právnom základe a to titulom regresného nároku za poskytnutú zdravotnú starostlivosť
voči svojmu poistencovi, ktorý dňa 26.12.2013 v obci Jablonové napadol Y. Z. (poistenec žalobcu)
tak, že ho udrel päsťou do hlavy a oblasti tváre, čím mu spôsobil zranenia, ktoré si vyžiadali lekárske
ošetrenie. Skutkový stav poškodenia zdravia poistenca žalobcu bol zistený na základe hlásenia o úraze

vystaveného lekárom, úrazová chirurgia dňa 26.12.2013 a právoplatného a vykonateľného rozhodnutia
Okresného úradu v Žiline č. OU-ZA-OVVS2/A/2014/06934/452/2DU zo dňa 25.6.2014. Navrhovateľ
vynaložil na zdravotnú starostlivosť poskytnutú svojmu poistencovi v súvislosti s liečením jeho zranenia
spôsobeného fyzickým napadnutím celkové náklady vo výške 1.237,65 eur (spoločné vyšetrovacie
a liečebné zložky 265,29 eur, ústavná starostlivosť 949,- eur, lekárska služba prvej pomoci 11,86 eur,
špecializovaná ambulantná starostlivosť 11,50 eur). Vynaložené náklady z hľadiska účinnosti, účelnosti
a hospodárnosti odsúhlasil revízny lekár MUDr. Q.. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie týchto

nákladov dňa 9.10.2014, žalovaný dňa 28.10.2014 svoj dlh uznal a navrhol splácať ho mesačnými
splátkami vo výške 40,- eur, no žalovaný náklady na zdravotnú starostlivosť doposiaľ neuhradil.
Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním mal preukázané, že žalobca uplatnil proti žalovanému
nárok na úhradu nákladov za poskytnutú zdravotnú starostlivosť s tvrdením, že k poškodeniu zdravia u
jeho poistenca došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného a rozhodnutím Okresného úradu v
Žiline bol žalovaný uznaný vinným z ublíženia na zdraví poškodenému. Rozhodujúcou otázkou v tomto

prípade bol, či žalobcovi podľa § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z.z. vzniklo právo voči žalovanému
(tretej osobe) na úhradu za poskytnutú zdravotnú starostlivosť a či k úrazu alebo k poškodeniu zdravia
došlo zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Právo postihu tzv. regresné právo, ktorým je vdanom prípade právo navrhovateľa uplatniť si voči tretej osobe nárok na úhradu nákladov za poskytnutú
zdravotnú starostlivosť je hmotnoprávnym nárokom zdravotnej poisťovne voči osobám zodpovedajúcim
za škodu, pričom túto škodu musela z iného právneho dôvodu (z dôvodu spôsobenia škody treťou

osobou) uhradiť spôsobom upraveným v osobitných zákonoch. Regresné právo poisťovne sa uplatňuje
voči osobe zodpovedajúcej za škodu a ktorá svojím zavineným protiprávnym konaním spôsobilá vznik
nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi zdravotnej poisťovne. Pokiaľ sú splnené
zákonné podmienky, má zdravotná poisťovňa voči tretím osobám nárok na náhradu nákladov za
poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré vynaložila.

V prejednávanej veci bolo nesporné, že rozhodnutím Okresného úradu Žilina, odbor všeobecnej
vnútornej správy v Žiline 25.6.2014 konanie proti žalovanému z podozrenia zo spáchania priestupku
proti občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa mal dopustiť dňa 26.12.2013 v čase po 04.00 hod.
pred kultúrnym domom v obci Jablonové tým, že mal napadnúť Y. Z. tak, že ho mal po páde na
zem kopať do celého tela a spôsobiť mu tak pomliaždenie tváre v oblasti ľavého líca, pomliaždenie
hlavy v záhlaví, natiahnutie krčnej chrbtice, pomliaždenie steny hrudnej a oblasti podrebria vpravo,

pomliaždenie pravého stehna, a tak svojím konaním úmyselne narušiť občianske spolunažívanie
drobným ublížením na zdraví bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorom sa koná, nebolo
obvinenému z priestupku preukázané. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného
rozhodnutia správneho orgánu, ktorého predmetom bol skutok, ktorého sa mal dopustiť žalovaný a
keďže spáchanie tohto skutku, o ktorom sa koná nebolo žalovanému preukázané, súd konštatuje,

že vydaním vyššie citovaného rozhodnutia príslušného orgánu bola vyriešená otázka zodpovednosti
žalovaného za škodu, porušenie právnej povinnosti a zavinenie za ublíženie na zdraví poškodeného
v rozsahu prejednávaného skutku. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 24.7.2014 a v zmysle
ustanovenia § 135 ods. 1 veta tretia O.s.p. je súd okrem iného viazaný rozhodnutím príslušných
orgánov o tom, že bol spáchaný priestupok a kto ho spáchal. Pre súd je tak záväzné rozhodnutie,

podľa ktorého žalovanému spáchanie vyššie uvedeného skutku preukázané nebolo. Pokiaľ žalobca
poukazoval na spáchanie skutku, o ktorom správny orgán tiež rozhodoval a to - priestupok proti
občianskemu spolunažívaniu, ktorého sa žalovaný dopustil dňa 26.12.2013 a za ktorý bol žalovaný
uznanývinným, podľanázorusúdutátoskutočnosťautomatickynezakladáregresnéprávonavrhovateľa
voči odporcovi a jeho zodpovednosť za vznik nákladov na zdravotnú starostlivosť poskytnutú poistencovi

zdravotnej poisťovne. Ak konanie žalovaného napĺňa znaky priestupku, v tomto civilnom sporovom
konaní súd je viazaný rozhodnutím správneho orgánu v otázke, že bol spáchaný priestupok a kto ho
spáchal, nie však v otázke, či je príčinná súvislosť medzi priestupkom a škodou. Na regresnú náhradu
žalobcuztohtoskutkubolorozhodujúce,čivynaloženénákladynaliečeniejehopoistencabolivpríčinnej
súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného zo spáchania tohto skutku. Žalobcovi, ktorý z

tituluzdravotnéhopoisteniauhradilnákladyzdravotnejstarostlivostizdravotníckymzariadenímzasvojho
poistenca nepochybne vznikla majetková ujma, pričom v konaní nebolo preukázané, že v príčinnej
súvislosti so zavineným protiprávnym konaním žalovaného dňa 26.12.2013 (priestupok - najmenej
jedenkrát udrel päsťou do hlavy do oblasti tváre poistenca žalobcu) bolo spôsobené poškodenie
zdravia jeho poistenca tak, ako vyplýva z popisu úrazu a rozsahu ublíženia na zdraví poistenca a jeho

liečenia. Je potrebné vychádzať z toho, že povinnosť zdravotnej poisťovne zaplatiť svojmu zmluvnému
zdravotníckemu zariadeniu náklady starostlivosti poskytnuté jej poistencovi je plnením jej zákonnej
povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola zdravotná starostlivosť jej poistencovi
poskytnutá, či išlo o liečenie následkov úrazu, či iného poškodenia zdravia spôsobeného zavineným
protiprávnym konaním tretej osoby alebo následkov inej udalosti. Ustanovenie § 42 ods. 4 zákona

č. 577/2004 Z. z. je špeciálnou normou, zakladá zdravotnej poisťovni špecifické právo požadovať
náhradu škody od tretích osôb za náklady vynaložené za poskytnutú zdravotnú starostlivosť, ktoré
vznikli v dôsledku ich zavineného protiprávneho konania voči osobám zúčastneným na zdravotnom
poistení. Bolo na žalobcovi, aby preukázal ním tvrdené skutočnosti, čo sa však nestalo. Príčinná
súvislosť medzi konaním žalovaného a vzniknutou škodou musí byť preukázaná a dôkazné bremeno

zaťažovalo v danom prípade žalobcu. O vzťah priamej príčinnej súvislosti ide vtedy, ak konkrétna
majetková ujma vznikla následkom konkrétneho protiprávneho úkonu žalovaného, teda ak jeho konanie
a škoda je vo vzájomnom pomere príčiny a následku. Keďže žalobca vo vzťahu k poškodeniu zdravia
jeho poistenca nesplnil prvú podmienky zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú zavineným
protiprávnym konaním a príčinnú súvislosť z poskytnutia zdravotnej starostlivosti poistenca žalobcu,

v dôsledku protiprávneho konania žalovaného, za ktorý priestupok (najmenej jedenkrát udrel päsťou
do hlavy do oblasti tváre poistenca žalobcu) bol uznaný vinným. Preto súd s poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol a nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie
dokazovanie, a to za účelom preukazovania výšky škody.Pokiaľ ide o argumentáciu žalobcu, že žalovaný uznal svoj dlh na základe výzvy, je potrebné
poznamenať, že uznaním dlhu sa dlžník nezbavuje možnosti uplatňovať v občianskom súdnom konaní
námietkytýkajúcesadôvodualebovýškyrozsahunárokuveriteľa.Vdanomprípadepodaniežalovaného

doručené žalobcovi 28.10.2014, v ktorom je odkaz na upomienku žalobcu, v ktorej je dôvod dlhu
obsiahnutý, táto domnienka existencie dlhu založená uznaním dlhu je vyvrátiteľná, čo znamená, že
žalovaný úspešne namietal, že dlh žalobcu voči nemu nevznikol.
O trovách konania potom súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 a úspešnému žalovanému priznal náhradu
trov vo výške 209,78 eur na účet jeho právneho zástupcu.

2. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Zdôraznil, že žalobca
sa svojím návrhom domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 1.237,64 eur a jej príslušenstva z
dôvodu, že žalovaný 26.12.2013 fyzicky napadol poistenca žalobcu Y. Z. a spôsobil mu zranenia
tým, že ho udrel päsťou do hlavy v oblasti tváre. Uvedené mal žalobca preukázané hlásením úrazu
vystaveného 26.12.2013 poskytovateľom zdravotnej starostlivosti, hlavne však rozhodnutím Okresného

úradu Žilina, odbor všeobecnej vnútornej správy zo dňa 25.06.2014. Podľa citovaného rozhodnutia
bol žalovaný uznaný vinným zo spáchania priestupku proti občianskemu spolunažívaniu a bola mu
uložená pokuta. Žalobca tvrdí, že zavinené protiprávne konanie žalovaného bolo pre účely ust. § 42
ods. 4 písm. a/ zákona č. 577/2004 Z. z. preukázané. Veď bolo o ňom rozhodnuté v inom konaní, v
konaní vo veciach priestupkov, pričom súd podľa § 135 ods. 1 tretia veta je viazaný aj rozhodnutím,

že bol spáchaný priestupok. Prvostupňový súd ale nesprávne vyhodnotil citované rozhodnutie vo
veci priestupku, keď si osvojil druhú časť výroku rozhodnutia, podľa ktorého protiprávne konanie,
podozrenie zo spáchania priestupku nebolo žalovanému preukázané. Žalobca v súvislosti s uvedeným
poškodením zdravia uhradil poskytovateľom zdravotnej starostlivosti celkovo sumu 1.237,64 eur, úhradu
ktorej sumy preukázal. Podstatnú položku predstavovala ústavná starostlivosť, a to až 949,- eur.

Vzhľadom na diagnózu musel byť poškodený hospitalizovaný za účelom vykonania vyšetrení, ktoré
nemožno vykonať jednorazovo, ale musia sa opakovať s určitým časovým odstupom. Žalobca z titulu
zdravotnéhopoisteniauhradilposkytovateľomzdravotnejstarostlivostinákladyzdravotnejstarostlivostiv
súvislosti s preukázaným zavineným protiprávnym konaním žalovaného. Je síce správne konštatovanie
prvostupňového súdu, že povinnosťou žalobcu ako zdravotnej poisťovne je zaplatiť svojmu zmluvnému

zdravotníckemu zariadeniu náklady zdravotnej starostlivosti poskytnutej poistencovi, ktoré je plnením
zákonnej povinnosti, ktorá existuje bez ohľadu na to, z akého dôvodu bola zdravotná starostlivosť
poskytnutá či už od liečenia následkov úrazu alebo iného poškodenia zdravia zavineným protiprávnym
konaním tretej osoby alebo následkom inej udalosti, avšak s výnimkami uvedenými v § 42 ods. 1 písm. a/
zákonač.577/2004Z.z.Vopačnomprípadepodľažalobcubytotiždošloknehospodárnemunakladaniu

s prostriedkami verejného zdravotného poistenia a je len prirodzené, že spoločnosť má záujem takémuto
javu zabrániť. Preto žalobca sa s právnym záverom prvostupňového súdu nestotožňuje. Podľa neho
vychádzalznesprávnehoprávnehoposúdeniavecitým,žesariadnenevysporiadalsotázkouposúdenia
definície náhrady škody a definíciou regresného nároku. Navrhol preto, aby odvolací súd rozsudok
okresného súdu zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok okresného súdu potvrdiť ako vecne
správny a priznať náhradu trov odvolacieho konania za písomné vyjadrenie k odvolaniu.

4. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní Krajskému súdu

v Žiline ako súdu druhej inštancie, ktorý konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie rozhodoval podľa
ustanovení Občianskeho súdneho poriadku podľa zák. č. 99/1963 Zb., tento stratil účinnosť ku dňu
30.06.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nového civilného procesného kódexu zák. č. 160/2015
Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), preto odvolací súd bol potom pri svojom procesnom
postupe povinný rozhodovať a aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP) s tým, že

účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie zostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP). Preto v ďalšej
časti odôvodnenia krajský súd prispôsobil terminológiu novej právnej úprave.

5. Krajský súd ako súd odvolací podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote podľa § 362 ods. 1 CSP, preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie

v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a
contrario v spojení s ust. § 219 ods. 3 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.5. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné
pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220
ods. 2 CSP v spojení s ust. § 234 ods. 2 CSP, pričom výstižne a dostatočne odôvodnil, čo ho viedlo

k vydaniu rozhodnutia, vyporiadal sa s rozhodujúcimi skutočnosťami. Odvolateľ v podanom odvolaní
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa okresný súd nevysporiadal a ktoré by boli spôsobilé inak
vyhodnotiť skutkový stav a následné prijaté právne závery. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu
je vecne správne, vyčerpávajúce, zrozumiteľné a výstižné, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
krajský súd.

8. S poukazom na vyššie uvedené preto odvolací súd nemohol prisvedčiť argumentom odvolateľa, na
ktorýchzaložilsvojeodvolanie,ktoréodvolacísúdnepovažovalzadôvodné,apretorozsudokokresného
súdu potvrdil.

9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.