Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, September 20, 2016

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 5C/7/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2515200149
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Ivan

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2016:2515200149.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudcom JUDr. Jaroslavom Ivanom vo veci navrhovateľky: Y. U., B.. XX.XX.XXXX,

X. W. XX, XXX XX L., štátna občianka SR a manžela navrhovateľky: J.. P. U., S.., B.. XX.XX.XXXX, X.
Y. XXX, XXX XX T. B. P., Š. C. G. K., o rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd manželstvo manželov Y. U., rod. X. a P. U., uzavreté dňa XX.XX.XXXX P. L., zapísané v knihe
manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku XXV, ročník XXXX, na strane 82, pod poradovým číslom
158 r o z v á d z a .

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Trovy konania na tlmočnom znáša štát.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala na Okresnom súde Piešťany dňa 16.01.2015 návrh, ktorým sa domáhala
rozvodu manželstva. Návrh odôvodnila tým, že manželstvo bolo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX na
Mestskom úrade v L., u oboch manželov ide o druhé manželstvo, z manželstva sa deti nenarodili,
posledné spoločné bydlisko mali na adrese Y. XXX, T. B. P.. Manželstvo uzavrela po niekoľkoročnej
známosti z citovej náklonnosti, manželstvo bolo spočiatku dobré a usporiadané, aj keď ich vzťah bol od
začiatku poznačený výraznou povahovou črtou jej manžela - jeho výbušnosťou. V posledných rokoch

dochádzalo v ich manželstve k veľmi častým nedorozumeniam a hádkam, ktoré boli vyvolané výbušnou
povahou jej manžela, tento stav pretrváva už dlhší čas a spôsobil, že sa vzájomne odcudzili. Tieto
nedorozumenia ju psychicky vyčerpávajú a spôsobujú jej zdravotné problémy. Keďže nie sú schopní s
manželomtýmtovážnymkonfliktomzabrániť,rozhodlasaodsťahovaťzospoločnejdomácnostiaukončiť
manželstvo rozvodom. Manželstvo je už len formálne a neplní si žiadnu zo svojich funkcií.

2. Manželovi navrhovateľky bol návrh doručený dňa 20.07.2015, a to v preklade do jazyka ruského

(nakoľko nerozumie slovensky, je štátny občan G. K.), dňa 3.8.2015 mu bolo doručené poučenie
o procesných právach a povinnostiach (v zmysle vtedy platnom a účinnom zákone č. 99/1963 Zb
Občiansky súdny poriadok), taktiež v preklade do jazyka ruského. Manžel navrhovateľky sa písomne k
návrhu napriek výzve súdu nevyjadril.

3. Súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 12.10.2015 (č.l. 77 spisu), na ktorom manžel
navrhovateľky okrem iného vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni Mgr. Kataríne

Arnouldovej ako i voči celému Okresnému súdu Piešťany, a to z 2 dôvodov. Jedným z nich bol ten,
že podpredsedníčka súdu Y.. N. Š. je klientkou navrhovateľky (kozmetičky) a má teda administratívne
možnosti, na tomto súde (Okresnom súde Piešťany) nedôveruje nikomu práve kvôli Y.. N. Š.. Druhým
dôvodom námietky zaujatosti bol podľa manžela navrhovateľky nesprávny postup vec prejednávajúcejsudkyne Mgr. Kataríny Arnouldovej, a to jednak vo veci rozvodu manželstva ako i v inej veci na súde.
Vec bola následne v zmysle § 16 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (poznámka súdu - vtedy platný
a účinný procesný predpis) predložená Krajskému súdu v Trnave, ktorý však vrátil vec bez rozhodnutia

o námietke zaujatosti, a to ako nedôvodne predloženej (č.l. 89 spisu). Krajský súd v Trnave vo vyššie
uvedenej písomnosti zo dňa 9.11.2015, sp. zn. 25NcC/24/2015 (č.l. 89) uviedol, že účastník má právo
vzniesť námietku zaujatosti iba voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť, v danom prípade teda
výlučne voči sudkyni Mgr. Kataríne Arnouldovej, preto na vznesenú námietku zaujatosti voči ostatným -
všetkým sudcom Okresného súdu Piešťany ako neprípustnú nebolo možné prihliadať. Ďalej súd uviedol,

že pokaľ ide o námietku zaujatosti v časti, ktorá smerovala voči zákonnej sudkyni Mgr. Arnouldovej,
táto sa podľa obsahu zápisnice zo dňa 12.10.2015 týkala výlučne postupu tejto sudkyne v konaní o
prejednávanej veci ako i postupu v inej veci, preto na túto námietku taktiež nie je možné prihliadať a
nadriadenému súdu sa vec v takomto prípade ani nepredkladá.

4. Súd nariadil na prejednanie veci (ďalšie) pojednávanie na deň 20.09.2016, na ktorom manžel

navrhovateľky opätovne vzniesol námietku zaujatosti voči zákonnému sudcovi JUDr. Jaroslavovi
Ivanovi, ktorú odôvodnil tým, že dôvody na vylúčenie sú totožné ako voči Mgr. Arnouldovej, teda že
jeho manželka je kozmetička, má rôznych klientov, jednou z jej najbližších priateľok je Y.. Š., ktorá je
podpredsedníčkou súdu, teda z titulu tejto funkcie môže vplývať na funkciu zákonného sudcu. Súčasne
uviedol, že o dôvodoch na podanie námietky zaujatosti sa dozvedel včera, t.j. 19.9.2016. Napokon

uviedol, že dôvod na vylúčenie nie je samotný sudca, ale Y.. Š., námietku zaujatosti bude dávať
každému sudcovi tunajšieho súdu, pokiaľ Y.. Š. neodíde z tohto súdu z funkcie podpredsedníčky. Manžel
navrhovateľky súčasne namietol, že mu poučenie o procesných právach bolo v preklade doručené až
na tomto pojednávaní. Manžel navrhovateľky zhrnul dôvody zaujatosti na 2, a to jednak postup čo sa
týka doručovania poučenia o procesných právach a povinnostiach a druhým dôvodom sú skutočnosti

totožné ako Mgr. Arnouldovej.

5. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), sudca je
vylúčený z prejednávania a rozhodovania sporu, ak so zreteľom na jeho pomer k sporu, k stranám,
ich zástupcom alebo osobám zúčastneným na konaní možno mať odôvodnené pochybnosti o jeho

nezaujatosti.

6. Podľa § 52 ods. 1 CSP, strana má právo z dôvodov uvedených v § 49 uplatniť námietku zaujatosti.

7. Podľa § 53 ods. 1 CSP, námietku zaujatosti je potrebné uplatniť najneskôr do siedmich dní, odkedy

sa strana dozvedela o dôvode, pre ktorý je sudca vylúčený. Na neskôr uplatnenú námietku zaujatosti
súd neprihliada; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

8. Podľa § 53 ods. 2 CSP, na opakované námietky zaujatosti podané z toho istého dôvodu súd
neprihliada, ak už o nich rozhodol nadriadený súd; v tomto prípade sa vec nadriadenému súdu

nepredkladá.

9. Podľa § 53 ods. 3 CSP, ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom
postupe sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade
sa vec nadriadenému súdu nepredkladá.

10. Čo sa týka vznesenej námietky zaujatosti, súd prvej inštancie je toho názoru, že na túto námietku
(pozostávajúcu z 2 dôvodov podľa bodu 4. tohto odôvodnenia) nemožno prihliadať a vec preto ani
nepredložil nadriadenému súdu, vo veci ďalej konal a rozhodol. Dôvody takéhoto posúdenia sú tie,
že totožne ako tomu bolo pri vznesenej námietke zaujatosti manželom navrhovateľky (podľa bodu

3. odôvodnenia) na pojednávaní dňa 12.10.2015, ako i s poukazom na obsah vyjadrenia Krajského
súdu v Trnave zo dňa 9.11.2015 (č.l. 89), ktoré je potrebné aplikovať aj na túto námietku zaujatosti,
účastník má právo vzniesť námietku zaujatosti iba voči sudcovi, ktorý má vec prejednať a rozhodnúť
(§ 49 ods. 1 CSP), čo v danom prípade je sudca: JUDr. Jaroslav Ivan, preto na výhrady vo vzťahu k
podpredsedníčke tunajšieho súdu Y.. Š. nemožno prihliadať. Napokon manžel navrhovateľky uviedol, že

podstata námietky smeruje k osobe Y.. Š., dôvod na vylúčenie nie je samotný sudca. Ďalej je potrebné
uviesť, že manžel navrhovateľky uviedol, že dôvody námietky zaujatosti sú totožné ako u sudkyne
Mgr. Arnouldovej. Jedná sa teda o opakované námietky zaujatosti z toho istého dôvodu (§ 53 ods. 2
CSP), ktorými sa zaoberal už nadriadený súd (č.l. 89 spisu), a teda vec sa v zmysle § 53 ods. 2 CSPnadriadenému súdu z uvedeného dôvodu námietky zaujatosti nepredkladá. Čo sa týka druhého dôvodu
námietky zaujatosti, ten spočíval v tom, že poučenie o procesných právach v preklade bolo manželovi
navrhovateľky doručené až na pojednávaní dňa 20.9.2016. Z uvedeného možno teda vyvodiť, že manžel

navrhovateľky namietal procesný postup sudcu (§ 53 ods. 3 CSP), a teda v zmysle § 53 ods. 3 CSP sa
vec taktiež nadriadenému súdu nepredkladá. Navyše je vo vzťahu k doručovaniu poučenia o procesných
právach manželovi navrhovateľky potrebné uviesť, že preklad poučenia bol manželovi navrhovateľky
doručovaný poštou, zásielku manžel navrhovateľky na pošte neprevzal v odbernej lehote, táto sa súdu
vrátila dňa 19.09.2016, zásielka sa teda v zmysle §111 ods. 3 v spojení s §106 ods. 1 písm. a) CSP

považuje za doručenú dňom 19.09.2016. Napriek tomu súd opätovne doručil manželovi navrhovateľky
predmetné poučenie a súčasne mu poskytol časový priestor na oboznámenie sa s jeho znením. Súd
vyhodnotil námietku zaujatosti manžela navrhovateľky ako účelovú, zrejme v snahe oddialiť rozhodnutie
vo veci samej.

11. Pred začatím pojednávania sa súd pokúsil o zmierenie manželov (č.l. 77), k tomuto však nedošlo.

12. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinným dôkazom:
sobášnym listom a zistil tento skutkový stav veci:

13. Zo sobášneho listu účastníkov konania (manželov) mal súd preukázané, že manželstvo uzavreli

dňa XX.XX.XXXX P. L., ich manželstvo je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu L. vo zväzku
XXV, ročník XXXX, na strane 82, pod poradovým číslom 158. Obaja boli v čase uzatvárania manželstva
rozvedení, navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky, jej manžel je štátnym občanom G.
K..

14. Z výsluchu navrhovateľky súd zistil, že svojho manžela vníma ako osobu veľmi nervóznu, agresívnu,
celé roky fungovali len vďaka jej tolerancii, 20 rokov jej ponižovania a urážania zo strany jej manžela
stačilo. Súčasne navrhovateľka uviedla, že sa jej manžel aj voči jej deťom zachoval strašne, jej synovi
ublížil, obral ich o peniaze. Manželská poradňa podľa navrhovateľky by už nepomohla, pre ňu už jej
manžel „neexistuje“. Zo spoločnej domácnosti sa odsťahovala vo februári 2015, spoločne nehospodária

od decembra 2014, intímne sa nestýkajú od októbra 2014. Príčinou rozvratu boli nezhody medzi nimi,
ktoré boli intenzívne za posledné tri - štyri roky, za toto obdobie sa chcela asi päťkrát od manžela
odsťahovať. Navrhovateľka vylúčila možnosť manželského spolužitia.

15. Z výsluchu manžela navrhovateľky súd zistil, že asi 2 roky spolu nežijú v spoločnej domácnosti,

spoločne nehospodária od februára 2015, kedy sa navrhovateľka od neho odsťahovala, intímne sa
nestýkajú od konca roku 2014. V decembri 2014 mal dopravnú nehodu, toto sa negatívne prejavilo
na ich manželstve, nakoľko jeho manželka uviedla iným ľuďom, že som jej spôsobil hanbu po
celých Piešťanoch, nakoľko mal dopravnú nehodu. Na otázku súdu, ako si manžel navrhovateľky
predstavuje obnovenie manželského spolužitia vzhľadom na postoj navrhovateľky (ktorá vylúčila

možnosť manželského spolužitia), manžel navrhovateľky uviedol, že najprv sa mu musí manželka
ospravedlniť za to, že sama podala žiadosť o rozvod, nakoľko mali medzi sebou dohodu, že ak
medzi nimi nastanú manželské nezhody, tak sa dohodnú na rozchode bez súdu, resp. dohodli sa,
že to budú riešiť dohodou na súde. Taktiež vyžadoval, aby sa mu ospravedlnili aj deti navrhovateľky.
Navrhovateľka na to uviedla, že sa v žiadnom prípade manželovi ospravedlňovať nebude. Napokon

manžel navrhovateľky súdu uviedol, že si je vedomý toho, že vzťahy medzi nimi sú narušené a
rozvrátené, avšak nesúhlasí s dôvodmi na rozvod, ktoré uvádza navrhovateľka. Aj keď medzi nimi
hádky boli, tieto vždy vyprovokovala alebo iniciovala navrhovateľka, príčinou rozvratu sú podľa manžela
navrhovateľky naopak negatívne povahové vlastnosti navrhovateľky.

16. Podľa § 23 ods.1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o
rodine), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi
tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia.

17. Podľa § 23 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu
vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.18. Podľa § 23 ods.3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi
prihliada na porušenie povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

19. Podľa § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej
len „zákona MPS“), v manželských veciach (konanie o zrušenie manželstva rozvodom, o neplatnosť
manželstva a o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň
jeden z manželov je slovenským občanom.

20. Podľa § 22 ods. 1 zákona MPS, zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom
štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov,
spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.

21. Podľa čl. 26 ods. 2 Vyhlášky MZV č. 95/1983 Zb. o Zmluve medzi Československou socialistickou
republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v

občianskych, rodinných a trestných veciach (ďalej len „Vyhláška“), ak jeden z manželov je občanom
jednej zmluvnej strany a druhý druhej zmluvnej strany, použije sa právny poriadok zmluvnej strany, u
orgánu ktorej konanie o rozvod prebieha.

22. Podľa čl. 27 ods. 2 Vyhlášky, na rozvod manželstva v prípade uvedenom v článku 26 ods. 2 je

daná právomoc orgánov tej zmluvnej strany, na území ktorej majú obaja manželia bydlisko. Ak jeden z
manželov má bydlisko na území jednej zmluvnej strany a druhý na území druhej zmluvnej strany, je na
rozvod manželstva daná právomoc orgánov oboch zmluvných strán.

23. Súd v rámci skúmania právomoci zistil, že navrhovateľka je štátnym občanom Slovenskej republiky,

má obvyklý pobyt na území Slovenskej republiky, jej manžel je štátny občan G. K., v čase podania návrhu
mal obvyklý pobyt taktiež na území Slovenskej republiky, manželia mali naposledy obvyklý pobyt na
území Slovenskej republiky, preto súd dospel k záveru, že má vo veci právomoc konať a rozhodnúť s
poukazom na ustanovenia § 38 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. ako i čl. 26 a 27 Vyhl. č. 95/1983 Zb.,
pričom v zmysle § 22 ods. 1 zákona č. 97/1963 Zb. aplikoval vo veci rozvodu právny poriadok Slovenskej

republiky.

24. Z výsledkov vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrhu
na rozvod manželstva možno vyhovieť. V konaní bolo preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú tak
vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel, čím mal súd preukázanú

existenciu kvalifikovaného stupňa rozvratu vzťahov medzi manželmi ako jediný hmotnoprávny dôvod
rozvodu manželstva. Súd mal preukázané, že navrhovateľka opustila spoločnú domácnosť manželov
vo februári 2015, t.j. pred jeden a pol rokom, od tohto času manželia nežijú v spoločnej domácnosti,
nehospodária spoločne približne od decembra 2014, resp. začiatku roka 2015, intímne sa nestýkajú
od konca roka 2014, na čom sa manželia zhodli. Tieto skutočnosti boli zo strany súdu skúmané

(zisťované) za účelom zistenia, či si manželstvo plní svoj účel, ak nie, odkedy tomu tak je. Vzhľadom
na značný časový úsek (vyše 1,5 roka) možno konštatovať, že vzťahy medzi manželmi sú narušené
a trvalo rozvrátené (§ 23 ods. 1 zákona o rodine) a že manželstvo je už len formálnym zväzkom,
ktorý si neplní žiadnu zo svojich funkcií. Napokon aj manžel navrhovateľky uviedol, že si je vedomý,
že vzťahy medzi nimi sú narušené a rozvrátené, nesúhlasil len z dôvodmi na rozvod manželstva.

Ako príčinu tohto rozvratu považovali manželia povahové vlastnosti práve druhého z manželov. Z
uvedeného možno uzavrieť, že príčinou rozvratu sú rozdielne povahové vlastnosti manželov, tieto
postupom času viedli k takému rozvratu vzťahov, ktorý sa navrhovateľka rozhodla riešiť rozvodom
manželstva. Čo sa týka možnosti prípadnej obnovy manželského spolužitia, tá tu podľa názoru súdu
nie je daná, a to s ohľadom na požiadavky vznesené manželom navrhovateľky ako i s prihliadnutím

na odmietavý postoj navrhovateľky k týmto požiadavkám. Po vykonanom dokazovaní možno uzavrieť,
že sú splnené podmienky ustanovené zákonom o rodine na rozvod manželstva. Treba uviesť, že
manželstvo je zväzok muža a ženy, ktorý vzniká na základe ich dobrovoľného a slobodného rozhodnutia
uzavrieť manželstvo (§ 1 ods. 1 Zákona o rodine). Preto ak v priebehu manželstva jeden z manželov
je pevne rozhodnutý, že v manželstve naďalej zotrvať nemieni a tomuto jeho vnútornému rozhodnutiu

zodpovedajú aj okolnosti prejavujúce sa v tom, že manželia spolu po dlhší čas spolu nežijú (tento manžel
opustí spoločnú domácnosť manželov), ani sa intímne nestýkajú a spoločne nehospodária, vytráca sa
tu teda dobrovoľnosť v prípadnom ďalšom trvaní tohto manželského zväzku. Vzhľadom na všetky tieto
skutočnosti súd manželstvo účastníkov konania rozviedol.25. Podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

26. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh.

27. Podľa § 155 ods. 1 CSP, každý má právo konať pred súdom v jazyku, ktorému rozumie. S

prihliadnutím na povahu a okolnosti veci priberie súd tlmočníka.

28. Podľa § 155 ods. 3 prvá veta CSP, trovy tlmočenia podľa odseku 1 znáša štát.

29. Keďže pri rozvode manželstva zákon neustanovuje inak, súd o náhrade trov konania rozhodol tak,
že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP.

30. Čo sa týka trov konania štátu vzniknutých v tomto konaní na tlmočnom (z jazyka slovenského do
jazyka ruského a naopak), súd o nich rozhodol v zmysle § 57 CMP aj bez návrhu tak, že tieto trovy v
zmysle § 155 ods. 1, 3 CSP znáša štát.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Piešťany, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Z každého podania musí byť zrejmé, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním
sleduje a musí byť podpísané; ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania
je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže
do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že
prijíma opäť svoje predošlé priezvisko (§ 27 ods. 1 Zákona o rodine).