Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. september 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/524/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7714206329
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Šalata

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7714206329.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Šalatu a sudcov JUDr.

Slávky Zborovjanovej a JUDr. Jána Slebodníka v právnej veci žalobcu CD Consulting s. r. o., Praha 1,
Nové Město, Politických vězňů 1272/21, Česká republika, IČO: 264 29 705, zastúpeného Fridrich Paľko,
s. r. o., Bratislava, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej U. G., X. XXX, o 424 € istiny s prísl.,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku 10C/69/2014-30 z 10.3.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

P r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne, z r u š u j e
rozsudok v uvedenej časti a konanie z a s t a v u j e.

V ostatnej časti p o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich náhrada nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvého stupňa (ďalej len súd) rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej náhradu trov konania
nepriznal.

2. V odôvodnení rozsudku, o. i., uviedol, čoho sa žalobca návrhom, doručeným mu 17.4.2014,
domáhal proti žalovanej, ako navrhol postupovať v konaní, čím návrh odôvodnil a, že po vykonanom

dokazovaní zistil tento skutkový stav: Z predložených listinných dôkazov, zo zmenky z 24.2.2010, z
úverovej zmluvy č.900300306, ktorú si zabezpečil zo spisu exekučného Okresného súdu (ďalej len (OS)
Michalovce 7Er/424/2012, z jeho uznesenia z 12.11.2012, ako aj z ostatného spisového materiálu zistil,
že 24.2.2010 uzavrel právny predchodca žalobcu - POHOTOVOSŤ s.r.o. so žalovanou cit. úverovú
zmluvu, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru žalovanej 300 €. Úver mala zaplatiť v 12 mesačných
splátkach po 49 €, pričom sa zaviazala zaplatiť aj poplatok 288 €. V ten istý deň bola vystavená aj
zmenka pod č.900300306 na 424 € a na zmenkový úrok 0,25 % denne od 10.10.2010. Zmenka s

týmto č. a obsahom je pripojená aj k návrhu žalobcu v tomto konaní, aj konaní exekučného súdu. Z
uznesenia 7Er/424/2012 z 12.11.2012 zistil, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
na základe exekučného titulu (ďalej len titul), ktorým bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu v
Bratislave SR 08008/11 zo 16.3.2011 na vymoženie 424 € spolu so zmenkovým úrokom 0,25 % denne
z dlžnej sumy od 10.10.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom 6 % ročne zo sumy 424 € od 27.12.2010
do zaplatenia, ako aj trov rozhodcovského konania 164,90 €, bola zamietnutá z dôvodu konštatovania
neplatne uzavretej rozhodcovskej doložky. Po vykonanom dokazovaní vec právne posúdil takto: Citoval

znenie § 11 ods. 1, § 14 ods. 1, § 17, § 75, § 76 ods. 1 zák. č. 191/50 Zb.,§ 4 ods. 6 zák. č. 258/01 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a § 39 O. z. V konaní nebolo sporné, že žalobca si uplatnil proti žalovanej
právo zo zmenky. Žalobca navrhol postup súdu podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES)
č.861/2007 z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu(ďalej len Nariadenie). Žiadal, aby bolo rozhodnuté bez nariadenia pojednávania v súlade s čl. 7 ods.
1 Nariadenia. Podľa Nariadenia postupoval a zaslal žalovanej Tlačivo C s tým, aby sa k uplatnenému
nároku vyjadrila. Žalovaná na jeho výzvu nereagovala. V súlade s Čl. 5 ods. 1 Nariadenia považoval za

potrebnénariadiťvovecipojednávanieajnaprieknesúhlasužalobcu,pretožezpredloženejzmenkybolo
zrejmé, že pôvodným veriteľom bola POHOTOVOSŤ, s.r.o., o ktorej je všeobecne známe, že poskytuje
spotrebiteľské úvery. Bolo tak potrebné objasniť, či zmenkou bol zabezpečený spotrebiteľský úver a ak
áno, či zmenka bola vystavená v súlade so zák. Keďže žalobca zmluvu, z ktorej je zabezpečený záväzok
zmenkou mu nepredložil, zo svojej činnosti zistil, že sa na OS Michalovce vedie konanie 7Er/424/2012

a že podkladom pre vydanie titulu bola zmenka, ktorá je uplatnená aj v konaní 10C/69/2014. Exekučný
spis obsahuje aj úverovú zmluvu, z ktorej je preukázané, že zmenka kryla spotrebiteľský úver poskytnutý
POHOTOVOSŤ-ou, s.r.o., Bratislava. Preto napriek výhradám žalobcu musel posúdiť, či zmenka bola
vydaná v súlade s § 4 ods. 6 zák. č. 258/01 Z. z. Ide teda o skúmanie platnosti právneho úkonu ex offo
a nie sú k tomu potrebné žiadne námietky povinnej strany, ako sa toho dožadoval žalobca. § 4 ods.
6 zák. č. 258/01 Z. z., účinné k dátumu uzavretia úverovej zmluvy a vystavenia zmenky, jednoznačne

zakazovalo plnenie dlhu zmenkou alebo šekom. Výnimku tvorila zabezpečovacia zmenka. V takom
prípade nemohla zmenková suma byť vyššia ako aktuálny stav dlhu na úverovej istine a prísl. (vrátane
zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30 %
istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru. Ak bola zmenka vyplnená v rozpore s týmito podmienkami,
veriteľ ju nemohol od dlžníka prijať a ak ju prijal, na požiadanie dlžníka ju musel vrátiť. Z úverovej zmluvy

a predloženej zmenky je preukázané, že zmenka bola vyplnená v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/01 Z.
z., pretože úver bol poskytnutý vo výške 300 €, zvýšený o príslušný poplatok 288 €, ktorý sa žalovaná
zaviazala zaplatiť žalobcovi a zmenková suma, okrem zmenkového úroku, je na sumu 424 €. Zmenka
bola vystavená zjavne nad limit prípustný zák., preto je neplatná. Podľa zák. žalobca takúto zmenku
nesmel ani prijať a ak ju prijal porušil zák. Ak zák. zakazuje prijať zmenku vyplnenú v rozpore s § 4

ods. 6 zák. č. 258/01 Z. z., nemôže si veriteľ z takejto zmenky uplatňovať ani právo na súde, navyše ak
bolo zistené, že rozhodcovská zmluva nebola platne uzavretá. Vo všeobecnosti súhlasí so stanoviskom
žalobcu, že zmenkové právo je vo svojej podstate konštruované tak, že povinnosť zaplatiť zmenkovú
sumu je právne nezávislá od záväzkového vzťahu a že nárok z platnej zmenky by mal byť záväzkom
nesporným. Neplatí to však vo všetkých prípadoch, pretože ak niektoré právne predpisy limitujú alebo

zakazujú použitie zmenky, musia sa rešpektovať a pri posudzovaní nárokov zo zmenky sa musí na
ne prihliadať. Ak zmenku obmedzujú alebo zakazujú iné predpisy, nie je možné posudzovať platnosť
zmenky len podľa ust. zák. č. 191/50 Zb. Ide preto o skúmanie platnosti právneho úkonu podľa § 39 O. z.
Platnosť právneho úkonu podľa § 39 O. z. skúma z úradnej povinnosti a nie sú k tomu potrebné žiadne
úkony alebo námietky účastníka konania, ako sa dožadoval žalobca. Po vykonanom dokazovaní dospel

k záveru, že zmenka, z ktorej si žalobca uplatnil právo ako indosatár je zmenkou neplatnou, preto návrh
žalobcu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s.
p. Žalovanej ako úspešnej účastníčke v konaní patrili trovy konania, avšak trovy konania nepožadovala,
preto jej ich nepriznal.

3. Proti rozhodnutiu podal žalobca v celosti v zákonnej lehote toto o d v o l a n i e z dôvodu, že a)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci [§ 205 ods. 2 písm. b)
O. s. p.]; b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p. - účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom [§ 205 ods. 2 písm. a) O. s. p. v spojení s § 221 ods. l písm. f) O.
s. p.]; c) rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 205 ods. 2 písm. f) O.

s. p.]. K dôvodom odvolania bližšie uviedol: 1. Tvrdí, že v prejednávanej veci došlo zo strany súdu jeho
konaním, ako aj napadnutým rozhodnutím k porušeniu práva Európskej únie (ďalej len EÚ), konkrétne k
porušeniu čl. 4, 5 a 7 Nariadenia. Nariadenie má všeobecnú pôsobnosť a je záväzné vo všetkých svojich
častiach a priamo aplikovateľné v Slovenskej republike (ďalej len SR). V danej veci: a) Súd predvolal
strany doručením listiny Predvolanie na pojednávanie. Citoval znenie čl. 5 ods. 1 Nariadenia. Tvrdí, že

súdnemoholnariadiťpojednávanie.Narozhodnutieonariadenípojednávanianebolisplnenépodmienky
Nariadenia. Výnimočná možnosť ústneho pojednávania zabezpečuje hospodárnosť a rýchlosť konania
s nízkou hodnotou sporu. Pojednávanie možno nariadiť podľa Nariadenia len vo veciach rozporných
tvrdení účastníkov konania, kde nebude možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenia účastníkov len na
základe predložených listinných alebo iných dôkazov. Pojednávanie nemožno uskutočniť za účelom: -

zisťovania doplňujúcich informácií od účastníkov konania; - doplnenia skutkových tvrdení; - doplnenia
dôkazov; pretože na tento účel slúži súdu procesný prostriedok upravený v čl. 7 ods. 1 písm. a)
Nariadenia. Pojednávania nie je možné nariadiť podľa Nariadenia vtedy, ak súd hodlá vykonávať iné
právne posúdenia alebo ak súd neschvaľuje materiálne vyjadrenie práva EÚ prejavujúce sa v zostaveníprílohy č. III Nariadenia (Tlačivo C na žalobnú odpoveď). Tlačivo C svojim obsahom reflektuje na
najdôležitejšie stanoviská žalovaného v konaní. Žalovaný nie je nútený obmedziť svoje argumenty na
obsah tlačiva C, ale v zmysle čl. 5 bod 3 Nariadenia môže svoje stanovisko vykonať akýmkoľvek iným

vhodným spôsobom, pri ktorom nepoužije tlačivo na odpoveď. V podmienkach SR rozhoduje súd o
nariadení pojednávania formou uznesenia. Súd žiadne rozhodnutie o nariadení pojednávania nevydal
a nedoručil ho stranám v súlade s § 45 a n. O. s. p. Súd mal povinnosť podľa Nariadenia rozhodnúť
o nariadení pojednávania formou uznesenia a toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo v zmysle
čl. 5 bodu 1. Nariadenia pre účastníkov poznateľné z akých dôvodov považuje za potrebné vykonať

ústne pojednávanie. Ak súd o nariadení pojednávania nerozhodol platne uznesením, toto sa nemohlo
uskutočniť a ak sa uskutočnilo, jeho výsledky nemohli byť použité pre meritórne rozhodnutie súdu.
Právne účinky môžu zakladať len také procesné úkony súdu, ktoré vykonal na základe právoplatných
rozhodnutí.Konaniejepostihnutézávažnouvadou,pretožebolporušený§167an.O.s.p.,čovyvolalov
konaní zásadné právne následky (vykonanie ústneho pojednávania) a ovplyvnilo meritórne rozhodnutie
súdu v tom smere, že následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť

súdu prekročením § 5 ods. 1 O. s. p., porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov,
prihliadol na skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadnuť, pretože nemali byť v sporovom
konaní vedenom podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. 2. Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia
uvádza, že vo veci vykonal dokazovanie, o. i., oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom
aďalšímilistinnýmidôkazmi.Onapodľadostupnýchinformáciíanižalovanávšakdokazovanieúverovou

zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. 3. Podľa § 120 O. s. p. dokazovanie
v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností
tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí
s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79
ods. 1 a § 101 ods. 1 O. s. p. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia

jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo
alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesol bremeno tvrdenia. 4.
Predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne
a materiálne náležitosti predpokladané zák. č. 191/50 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne,
úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. Voči forme a obsahu zmenky

zo strany žalovanej žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala
vykonanie ďalších dôkazov „nevyhnutých“ pre rozhodnutie vo veci. 5. § 120 ods.1 O. s. p. in fine síce
súdu umožňuje, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania,
avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci; a nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže

rozhodnúť; Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z
doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o
práve na úhradu zmenkovej sumy a jej prísl. len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov
sporových strán počas písomnej fázy konania („koncentračný“ zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a
vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať

ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi
navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup
musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní svoj postup súd vôbec nezdôvodnil.
6. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka
je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo jeho právo. Vo vzťahu k nemu ako

indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. 7.
Žalovaná mohla na základe čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však
neurobila, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to „zo“ dôvodu uplatnenia koncentračnej
zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby postupom podľa
§ 120 ods. 1 veta „práva“ in fine O. s. p. vznášal námietky voči zmenke za žalovanú. Ak tak súd

činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako
súčasti práva na spravodlivé súdne konanie. 8. Súd z vlastnej iniciatívy, bez návrhu žalovanej a bez
legitímneho podnetu na jeho ťarchu vykonal dokazovanie, ktoré údajne preukázalo jeho charakter
ako spotrebiteľa. Žalovaná sa tejto obrany žiadnym spôsobom nedovolávala, uplatnenú pohľadávku
nerozporovala, svojim konaním ju prakticky uznala. Súd iniciatívne rozširoval okruh dokazovaných

skutočností v tom smere, aby získal pre neho dostatočný podklad pre zamietnutie návrhu na uplatnenie
pohľadávky. Súd nevykonal žiadne dokazovanie nad rámec navrhnutých dôkazov v prospech uplatnenej
pohľadávky, teda neobjektívne podporil žalovanú v tomto konaní. Navyše žalovaná o túto podporu
nepreukázala žiadny záujem. Súd teda túto ochranu žalovanej prakticky nanútil, bez jej vôle. 10.Napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať pred
súdom. Prekvapivosť napadnutého rozhodnutia vyplýva zo skutočnosti, že žalovaná uplatnený nárok
nepoprela, no napriek tomu súd uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého

rozhodnutia s konštantnou judikatúrou Najvyššieho súdu (ďalej len NS) SR, na ktorú poukazuje v tomto
odvolaní a ktorá má byť súdu známa. Žalovaná mu nedoručila žiadnu žalobnú odpoveď v súlade s čl.
5 ods. 3 alebo 6 Nariadenia! Súd bol preto povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia (citoval
jeho znenie). Čl. 7 Nariadenia upravuje procesný postupu súdu pri skončení konania a „obligátorne“
ustanovuje súdu povinnosť vydať rozsudok o pohľadávke bez nariadenia pojednávania vždy, ak sa súdu

nedoručila odpoveď žalovaného! V danej veci súd nariadil a vykonal pojednávanie, čo legálne nemohol
urobiť. 11. Súd navyše pri vydávaní rozhodnutia vychádzal z podľa neho nesporných skutočností. Súd
za nesporné považoval to, že žalovaná s POHOTOVOSŤ-ou, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej
že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaná uzatvorila
zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. 12. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však neboli tvrdením ani
jedného z účastníkov konania! Súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si

sám navrhol. Také skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné. Žalovaná a ani on sa k
týmtoskutočnostiamnikdynevyjadrili,pretoneexistujespôsob,akýmbysúdmoholdospieťknespornosti
týchto skutočností. V zmysle § 120 ods. 3 O. s. p. súd môže pri rozhodovaní vychádzať aj zo skutočností,
ktoré nie sú medzi účastníkmi sporné. Musí však ísť o tvrdenia účastníkov konania a nie o fabulované
tvrdenie súdu, ktoré nepotvrdí žiadny účastník. Ak súd na týchto údajne nesporných skutočnostiach

založil svoje meritórne rozhodnutie, toto rozhodnutie nepochybne je postihnuté vadou, ktorá má za
následok jeho nesprávnosť. 13. Súd dospel k rozhodnutiu na základe aplikácie nesprávnych právnych
predpisov, ako aj nesprávnej „interpretácii“ príslušných právnych predpisov a práva EÚ. 14. Súd v
odôvodnení rozsudku ďalej uvádza, že je názoru, že pre rozpor so zák. spočívajúci v jeho obchádzaní
je v zmysle § 39 O. z. neplatná zmenková dohoda, na základe ktorej spotrebiteľ podpísal v prospech

podnikateľa zmenku a preto aj z tohto dôvodu návrh zamietol. 15. Uvádza, že súd zovšeobecňuje
svoje tvrdenia. Súd uvádza, že dochádza k zneužitiu postavenia voči žalovanej tým, že POHOTOVOSŤ
s.r.o. (jeho právna predchodkyňa) dala vystaviť predmetnú zmenku, pričom následky (právne účinky)
zmenky nemohli byť vzhľadom na náročnú právnu úpravu zmenkového a šekového práva žalovanej
známe a jasné. Citoval, čo v tejto veci Krajsky súd (ďalej len KS) v Banskej Bystrici v rozhodnutí

43CoZm/18/2013 z 28.11.2013 uviedol (citoval z jeho odôvodnenia). 16. Uviedol, že súd pri svojom
odôvodnení vychádza len zo zaužitej praxe súdu v iných právne a skutkovo obdobných veciach. Týmto
konaním nepochybne došlo k porušeniu základného na spravodlivý súdny proces, ako aj odňatiu
možnosti konať pred súdom. 17. Je majiteľom zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom
akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú

zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju
spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Súd sa aplikáciou príslušných
ust. o zmenke upravených v zák. č. 191/50 Sb. (ďalej aj ZŠZ; poznámka žalobcu) vôbec nezaoberal
a ignoroval predmet sporu. 18. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a
nie iný záväzkový právny vzťah. V konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovanej, že za zmenku

zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo „k“ bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. 19. Súd
predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ (jeho znenie citoval). Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že žalovaný
vo všeobecnosti nie je oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú
z jeho vzťahov s pôvodným majiteľom zmenky. Keďže tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný,
tým menej tak môže činiť sám súd. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z

22.10.2008 (z jeho odôvodnenia citoval). 20. Z uvedeného vyplýva, že je síce prípustné za určitých
okolností uplatňovať tzv. kauzálne námietky voči nemu, avšak námietka musí byť vznesená zo strany
žalovaného a predovšetkým v tejto situácii nesie dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení. Nie
je prípustné, aby túto úlohy a iniciatívu na seba (proti vôli žalovaného) prevzal súd a suploval jeho
aktivitu. Uvedené námietky majú hmotnoprávny charakter, preto v záujme zachovania rovnosti strán,

súd nie je oprávnený žalovaného na nich ani upozorniť (§ 5 ods. 1 O. s. p.). 21. V danom prípade
následkom bolo nesprávne rozhodnutie vo veci - súd porušil poučovaciu povinnosť súdu prekročením §
5 ods. 1 O. s. p., „sud“ porušil ust. o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, súd prihliadol na
skutočnostiadôkazynaktorénebolomožnéprihliadnuť,pretoženemalibyťvsporovomkonanívedenom
podľa Nariadenia vykonané bez návrhu. Dôkaz: Rozsudok NS SR 5Obo 3/2008 z 22.10.2008. 22. Súd

vyhodnotil zmenku ako neplatný právny úkon. Uvedený záver súdu však vychádza len z kauzálnych
námietok, ktoré však nikto v konaní nevzniesol, ani ich nikto z účastníkov nepreukazoval. Kauzálne
námietky sú po indosovaní v zásade neprípustné. Zmluvný vzťah medzi žalovaným a remitentom je po
indosovaní irelevantný. Navyše mu nie je známy obsah údajného zmluvného záväzku. 23. Považujeza potrebné obiter dictum vyjadriť sa aj k záveru sudu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko
zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov.
V tejto súvislosti poukázal na to, že samotný zák. o spotrebiteľských úveroch č.258/01 Z. z. pripúšťal,

aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná
bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj
v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zák. súčasne nelimituje použitie len istého
druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a p. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú
akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v

dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie § 4 ods. 6 a použitia spojenia v čase vyplnenia,
ako aj zo slov vyplnenú veriteľom, je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované
dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie v čase vystavenia, resp. by vylúčil vyplňovanie
znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplýva, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť
neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov,
pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek. 24. Poukázal na rozsudok NS

Českej republiky (ďalej len ČR) 25Cdo 1839/2000 z 22.8.2002 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí
a stanovisek č.59/2004; z jeho odôvodnenia citoval). 25. Vzhľadom na to, že NS ČR pri rozhodovaní
vychádzal z rovnakej právnej úpravy, aká je aplikovateľná aj v tomto konaní, je tento judikát aplikovateľný
na prejednávanú vec. Z uvedeného judikátu vyplýva jednoznačná nesprávnosť právneho posúdenia veci
súdom. Zmenkový záväzok je priamy, bezpodmienečný, nesporný, abstraktný a samostatný záväzok,

celkom nezávislý aj od zabezpečovanej pohľadávky. 26. Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť,
nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zák. o
spotrebných úveroch a že tomuto zák. odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zák.
predpísanénáležitosti,atedaideoplatnúzmenku.Uplatnenýjehonárokjetakvcelomrozsahudôvodný.
Uvedené závery potvrdzuje uznesenie KS v Prešove 10Co/79/2013 z 5.9.2013, ktoré bolo vydané v

jeho skutkovo a právne zhodnej veci. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho rozhodnutia uvádza.
A takisto uznesenie KS v Banskej Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013, ktoré bolo vydané v jeho
skutkovo a právne zhodnej veci, potvrdzuje uvedené jeho závery. Citoval, čo KS ako odôvodnenie svojho
rozhodnutia uvádza. II. S poukazom na uvedenú argumentáciu žiadal zmeniť rozsudok tak, že sa návrhu
na uplatnenie pohľadávky v celom rozsahu vyhovie a prizná sa mu náhrada trov odvolacieho konania:

29,88 € bez DPH za podané odvolanie a 8,39 € bez DPH režijný paušál. Príloha: Rozsudok NS SR
5Obo/3/2008z22.10.2008,UznesenieKSvPrešove10Co/79/2013z5.9.2013,UznesenieKSvBanskej
Bystrici 43CoZm/10/2013 z 21.11.2013.

4. Žalobca podaním (č.l. 56) z 21.12.2015, označeným Vec: Čiastočné späťvzatie podanej žaloby a

s ním súvisiaca zmena petitu a došlým súdu 22.12.2015, oznámil, že podáva nasledovné čiastočné
späťvzatie žaloby. Citujúc znenie § 96 ods. 1 O. s. p. uviedol: Na základe uvedeného berie svoju žalobu
čiastočne späť a to v rozsahu zmenkového úroku 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového
úroku 0,25 % denne, čím si uplatňuje v tomto konaní len zmenkový úrok 0,06 % denne. Teda viac
neuplatňuje zmenkový úrok 0,25 % denne, ale žiada priznať zmenkový úrok len v časti 0,06 % denne.

Ostatné časti žaloby a petitu ponecháva bez zmeny. S poukazom na uvedené skutočnosti žiada, podľa
čl. 7 „Nariadenie“ vydať rozsudok v zmysle žaloby, v nadväznosti na ďalšie prípadné späťvzatia a v
nadväznosti na toto späťvzatie. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že zmenka je platná, uplatnený
nárok je v celom rozsahu dôvodný, žiada žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Zosúladil svoj postup
s názorom NS SR, ktorý vyjadril v zjednocujúcom stanovisku z 20.10.2015 č:93 a keďže tak došlo

k odstráneniu týmto súdom označených hmotnoprávnych prekážok a iné v názore súd nedefinoval,
očakáva, že napriek značenému zdržaniu oproti lehote definovanej pre vydanie rozhodnutia v čl. 7
Nariadenia súd vydá rozsudok v skrátenom konaní bez ďalšieho zdržania. Zbytočné plynutie času
generuje na jeho strane majetkovú škodu vyvoditeľnú voči zodpovedným subjektom.

5. Podľa § 370 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia.

6. Podľa ods. 2 cit. ust. súd späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie

zastaví.

7. Podľa ods. 3 cit. ust. ak je žaloba vzatá späť sčasti, použijú sa ustanovenia predchádzajúcich odsekov
primerane.8. Čiastočné späťvzatie žaloby bolo doručené žalovanej 6.9.2016 (doručenka pri č.l. 57), avšak sa k
nemu nevyjadrila, aj keď na to bola vyzvaná uznesením 5Co/524/2015-57 z 19.8.2016, ktoré jej bolo

doručené tiež 6.9.2016 (doručenka pri č.l. 57).

9. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP - na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 379 CSP, pripustil späťvzatie

žaloby v časti zmenkového úroku 0,19 % denne, zrušil rozsudok v uvedenej časti a konanie zastavil a v
ostatnej časti rozsudok potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP, lebo je vo výroku vecne správny, aj jeho dôvody
sú správne, preto sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, na čom nič
nemení ani odvolanie.

10. Ani jeden z uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.

11. Odvolacímdôvodomupravenýmv§205ods.2O.s.p.zodpovedajú(vzákladnýchrysoch)odvolacie
dôvody podľa § 365 ods. 1 CSP.

12. Podľa § 221 ods. 1 O. s. p. súd rozhodnutie zrušil, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí

do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci
sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh
na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala
možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže

namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že
nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez
návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali a j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

13. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumel procesný postup alebo aj rozhodnutie súdu, v
dôsledku ktorého účastník nemohol uplatniť konkrétne procesne práva priznané mu O. s. p.

14. Podľa ustálenej súdnej praxe inými vadami, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci [§ 205 ods. 2 písm. b) O. s. p., teraz § 365 ods. 1 písm. d) CSP] sú všetky vady prejavujúce sa v

chybnom postupe súdu prvej inštancie pri dokazovaní, v nesprávnom posudzovaní procesných otázok,
ktoré neboli predmetom samostatného rozhodovania, v chybnom poučovaní strán sporu a v ďalších
nedostatkoch v jeho činnosti, ku ktorým došlo v priebehu konania alebo v súvislosti s rozhodovaním,
pričom spôsobilým odvolacím dôvodom nie sú bez ďalšieho, ale len vtedy, ak sú dôsledkom takého
porušovania predpisov procesného práva, ktoré mohlo mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

15. Žalobcom v odvolaní uvedené skutočnosti neumožňujú záver, žeby mu bola odňatá možnosť konať
pred súdom a, žeby konanie na súde prvej inštancie bolo takou inou vadou postihnuté.

16. Uznesenie o nariadení pojednávania bolo uznesením o vedení konania, proti ktorému odvolanie

nebolo prípustné [§ 202 ods. 3 písm. a) O. s. p. - odvolanie nie je prípustné proti uzneseniu, ktorým
sa upravuje vedenie konania], preto ho nebolo potrebné účastníkom konania doručovať, keďže ani pre
vedenie konania to nebolo potrebné [§ 168 ods. 2 O. s. p. - uznesenie súd doručí účastníkom, ak je
proti nemu odvolanie alebo ak to je pre vedenie konania potrebné alebo ak ide o uznesenie, ktorým sa
účastníkom ukladá nejaká povinnosť].

17. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak

použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenémuskutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného

skutkovéhostavupodľatýchtoust.vovzťahukpredmetukonaniaprávaapovinnostiaakobolapretovec
rozhodnutá. Použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie
k zistenému skutkovému stavu.

18. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne

aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach strán sporu.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku možno doplniť (§ 387 ods. 3 CSP): Vzhľadom na
to, že na zmenke (fotokópia na č.l. 4) je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy, žalobca pri nadobudnutí
zmenky vedel, že ide o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému

majiteľovizmenkynámietkypodľa§17ZZŠazúdajaočíslezmluvy(tzv.hodnotovádoložka,informujúca
okauzálnomvzťahuvedúcemukpoužitiuzmenkyaokolnostísvojichvzťahovkremitentovimuselvedieť,
že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva žalobcu je tak v rozpore s dobrými mravmi
podľa § 3 ods. 1 O. z. (Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez
právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými

mravmi), ako aj so zák. č. 258/01 Z. z. v znení účinnom od 1.1.2008 do 31.12.2010, pretože indosácia
zmenky zabezpečujúcej záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy je - v posudzovaných okolnostiach
prejednávanej veci - v rozpore s § 4 ods. 6, 7 cit. zák. č. 258/01 Z. z.

20. Napadnutý rozsudok je v úplnom súlade s ustálenou rozhodovacou súdnou praxou (§ 393

ods. 3 CSP) formulovanou v SPOLOČNOM STANOVISKU občianskoprávneho kolégia NS SR a
obchodnoprávneho kolégia NS SR z 20.10.2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s
uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, uverejneným pod č. 93/2015 v Zbierke
stanovísk NS a súdov SR 8/2015.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj

na odvolacie konanie.
22. Podľa § 251 CSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
23. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
24. Žalobca nemal v odvolacom konaní úspech vo veci, preto nemá právo na náhradu jeho trov a

žalovanej v ňom žiadne trovy nevznikli.
25. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.