Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. september 2016

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 9C/32/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4312217428
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Janka Benkovičová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2016:4312217428.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra v právnej veci žalobcu : POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598 so sídlom Bratislava,

Pribinova 25, zast. Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
proti žalovanému: Slovenská republika v jej mene: Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so
sídlom Bratislava, Župné námestie 13, o zaplatenie majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, sudkyňou
Mgr. Jankou Benkovičovou, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia majetkovej škody vo výške 125,-- eur a

nemajetkovej ujmy vo výške 311,64 eur. Žalobu odôvodnil tým, že Okresný súd Levice ako exekučný
súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti
o udelenie poverenia po uplynutí zákonom stanovenej doby s omeškaním viac ako 169 dní. Z dôvodu
nesprávneho úradného postupu exekučného súdu mu vznikla majetková škoda vo výške 125,-- eur
predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov vo veci správy a vymáhania pohľadávky v čase
omeškania a to 70,-- eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca
pomocou informačného systému, 40,-- eur na udržiavanie a správu informačného systému, 15 eur na

administratívnu prácu, poštovné, telekomunikačné výdavky. Nemajetkovú ujmu vyčíslil na 311,64 eur,
pričom vychádzal z výpočtu 55,-- eur za 1 mesiac omeškania s poukazom na nálezy Ústavného súdu,
nárok na náhradu nemajetkovej ujmy odôvodnil tým, že došlo k porušeniu jeho práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, považuje ju za spravodlivú satisfakciu.

2. Okresný súd v Nitre vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C/32/2013 - 119 zo dňa 15.5.2014, ktorým

žalobu zamietol, žalobca podal proti uvedenému rozsudku odvolanie a Krajský súd v Nitre uznesením
č.k. 6Co/471/2014-168 zo dňa 27.5.2015 napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie, s tým že sa prvostupňový súd v dôvodoch svojho rozhodnutia musí vyporiadať
so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami, takisto i s námietkami uvádzanými odvolateľom v podanom
odvolaní. Bude potrebné ujasniť si predmet sporu, čoho sa žalobca domáha a z akého titulu, či
už nebolo o jeho nároku už rozhodnuté, preskúmať obidva exekučné spisy, najmä úverové zmluvy,
rozhodcovské rozsudky a dať do súladu s požadovaným nárokom žalobcu (žalobou). Pokiaľ súd prvého

stupňa po vykonaní dokazovania opätovne dospeje k záveru, že je dôvod na vydanie rozhodnutia,
jeho povinnosťou bude svoje rozhodnutie i právne posúdiť a uviesť výklad právnej normy, podľa ktorej
nárok žalobcu posúdil. Ďalej uviedol, že z výsledkov vykonaného dokazovania vyplynulo, že žalobca
sa proti žalovanému domáha zaplatenia sumy 125 eura ako náhrady škody a sumy 311,64 eura akonemajetkovejujmypodľazák.č.514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkoneverejnej
moci, ktorá mu vznikla nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Levice v exekučnom konaní
vedenom pod sp. zn. 11Er/590/2010, EX 7029/2010. Súd prvého stupňa viackrát odročil pojednávanie

za účelom pripojenia spisu z Okresného súdu Levice sp. zn. 12 Er/759/2009 (č. l. 41, 45), avšak z tohto
spisu, po jeho zaslaní, pri vykonávaní dokazovania nevychádzal, pretože vychádzal zo spisu Okresného
súduLevicesp.zn.11Er/590/2010,hocisajaví,žepreskúmaniepostupuvtomtokonaníbolopredmetom
konania vedeného na Okresnom súde Nitre pod sp. zn. 18C/349/2012.

3. Právny zástupca žalobcu ako aj žalovaný sa na pojednávanie nedostavili, neúčasť ospravedlnil
právny zástupca žalobcu, predvolanie mali doručené, preto súd pojednával podľa § 180 CSP v ich
neprítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s rozsudkom OS Nitra sp.zn. 18C/349/2012-38 a z
neho zápisnica z pojednávania spis OS Levice sp. zn. 11Er/590/2010 a z neho žiadosť o udelenie

poverenia, zápisnica súdneho exekútora, rozsudok rozhodcovského súdu, výzva súdu, uznesenia
súdov, odvolanie, spis OS Levice sp. zn. 12Er/759/2010 a dospel k tomuto skutkovému a právnemu
záveru:

5. Zo spisu OS Nitra sp.zn. 18C/349/2012 bolo zistené, že navrhovateľ sa domáha náhrady majetkovej

škody a nemajetkovej ujmy proti totožnému odporcovi za nesprávny úradný postup z titulu nedodržania
zákonnejlehotyatonevydanímrozhodnutiazákonomstanovenejlehoteavykonanímúradnéhopostupu
bezsplneniazákonnýchpodmienok,vktoromsadomáhazaplateniamajetkovejškodyvsume15.079,18
€, ktorá predstavuje náhradu istiny s príslušenstvom, ktorá nemôže byť už viac priznaná a náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 20 % z uplatňovanej istiny s príslušenstvom t.j. suma 3.015,84 €, návrh bol

zamietnutý rozsudkom č.k. 18C/349/2012 - 38 zo dňa 22.10.2013.

6. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 11Er/590/2010 súd zistil, že žiadosť o udelenie poverenia
bola doručená na OS Levice dňa 16.7.2010. Exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského
súdu sp. zn. SR 17444/09 zo dňa 27.1.2010, ktorým bol povinný zaviazaný zaplatiť oprávnené mu sumu

3430,86 € s prísl. vyplývajúci z neúplnej zmenky zo dňa 10.11.2008, právny vzťah medzi účastníkmi
vznikolnazákladezmluvyoúvereč.4094659zodňa10.11.2008,ktorúzmenkazabezpečovala.Konanie
bolo vedené u súdneho exekútora pod sp. zn. EX 7029/10.

7.Usúdnehoexekútorabolaspísanázápisnicaobsahujúcanávrhnavykonanieexekúcie.Súdvýzvouzo

dňa 3.9.2010 vyzýval súdneho exekútora na zaslanie zmenky a dohody o vyplnení zmenky. Unesením
OS Levice č.k. 11Er/590/2010 - 14 zo dňa 4.10.2010 bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie
poverenia zamietnutá, proti ktorému podal právny zástupca oprávneného odvolanie, Krajský súd v Nitre
uznesením č.k. 15CoE 447/2010-30 zo dňa 22.12.2010 potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa.

8. Zo spisu Okresného súdu Levice sp. zn. 12Er/759/2010 bolo zistené, že vec bola u súdneho
exekútora vedená pod sp. zn. EX 8424/09, týkala sa tých istých účastníkov exekučného konania, pričom
exekučným titulom bol rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 07253/09 zo dňa 24.6.2009
na zaplatenie sumy 179,90 € s prísl. zo zmluvy o úvere č. 4094362 zo dňa 27.6.2008 a v predmetnej
veci bolo vydané poverenie dňa 29.9.2009.

9. Z dôvodu nesprávneho úradného postupu exekučného súdu žalobca uplatňuje majetkovú škodu vo
výške 125 eur, ktorá pozostáva zo sumy 70 eur na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných
výkonov zamestnanca pomocou informačného systému, zo sumy 40 eur na udržiavanie a správu
informačného systému, zo sumy 15 eur na administratívnu prácu, poštovné, telekomunikačné výdavky.

Ďalej si uplatňuje nemajetkovú ujmu vo výške 311,64 eur za 169 dní omeškania z dôvodu porušenia
jeho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená

orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, ak škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená
nesprávnym úradným postupom súdu.11. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má
účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

12. Podľa § 5 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na
ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným
rozhodnutím škoda vznikla.

13. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

14. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

15. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho
časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku
alebo jeho neuspokojenej časti na súde.
16. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak. 1a)

17. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

; 18. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa určuje

s prihliadnutím najmä na
a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje,
b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo,
c) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote,
d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v spoločenskom uplatnení.

19. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia.

20. Podľa § 19 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku
podľa§15ododňapodaniažiadostidoskončeniaprerokovania,najdlhšievšakpočasšiestichmesiacov.

21. Podľa § 41 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný

poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

22. Podľa § 41 ods. 2 písm. c), d) a i) zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase začatia

exekúcie podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
c) notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba
a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s
vykonateľnosťou súhlasila,d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených,
i) iných vykonateľných rozhodnutí a schválených zmierov, ktorých výkon pripúšťa zákon.

23. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

24. Podľa § 44 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení platnom v čase od 1.6.2010 do 31.05.2011
súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a
exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne
poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2

písm. c/ a d/ . Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné
odvolanie.

25. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca sa domáha náhrady škody a

nemajetkovej ujmy, z dôvodu, že exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie rozhodnutím o zamietnutí žiadosti po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Nárok žalobcu súd
nepovažoval za premlčaný, pretože žiadosť o udelenie poverenia bola exekučnému súdu doručená v júli
2010 a žalobca uplatnil u žalovaného predbežné prerokovanie na náhradu škody 25.9.2012. Žalobu súd
nemohol ako predčasne podanú zamietnuť, pretože vo veci bolo rozhodnuté po uplynutí 6 mesiacov odo

dňa prijatia žiadosti o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žiadosť žalobcu nebola
prerokovaná a podľa vyjadrenia žalovaného nie je nárok žalobcu predbežne prerokovaný, pretože
neposkytol žiadnu súčinnosť na predbežné prerokovanie žiadosti, preto nárok mohol žalobca uplatniť
na súde v súlade s ust. § 16 z.č. 514/2003.

26. Žalobca sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu s poukazom na §
9 ods. 1 zák.č. 514/2003 Z.z. z dôvodu, že k zamietnutiu žiadosti o udelenie poverenia nedošlo v
zákonnom stanovenej 15-dňovej lehote. Podstatou tohto sporu bolo zistiť či sa vôbec na daný prípad
vzťahuje zákonná lehota podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Štát zodpovedá za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci, ak došlo k nezákonnému rozhodnutiu, alebo nesprávnemu úradnému postupu,

došlo k vzniku škody a medzi nezákonným rozhodnutím, resp. nesprávnym úradným postupom a
vzniknutou škodou je príčinná súvislosť, pričom všetky tri podmienky musia byť splnené súčasne.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z. z. koncipovaná
ako zodpovednosť objektívna ( podľa § 3 ods. 2 zodpovednosti podľa ods. 1 sa nemožno zbaviť )
čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu ( poškodeného ) nie je potrebné preukazovať

zavinenie vo forme úmyslu, resp. nedbanlivosti, ale stačí preukázať, že škoda ( ak vznikla ) je
výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu ( tzv. zodpovednosť za výsledok ). Ústavným základom
uvedenej zodpovednosti je čl. 46 ods. 3 Ústavy ( " Každý má právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím súdu , iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym
úradným postupom" ). Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou

je vzťahom príčiny a následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je
iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako ( priama ) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou
zákon spája zodpovednosť za škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik
zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu,

ktoré bolo priamo a nesprostredkovane spôsobené práve ( iba ) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska
zmenšenia majetku žalobcu rozhodujúcim t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho
majetok by sa nezmenšil.

27. Z pripojeného exekučného spisu súd zistil, že exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok. Súd

zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty, z akého dôvodu, či sa zákonná 15 - dňová lehota
vzťahuje na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou exekútora.28. V zmysle § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z.z. bolo v čase podania žiadosti o udelenie
poverenia možné vydať poverenie, na základe vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a
zmierov nimi schválených, ako exekučného titulu. Až neskôr bol zákon v uvedenej časti novelizovaný

tak, že exekučným titulom boli vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských súdov. Podľa žalobcu
rozhodcovský rozsudok je exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. i) Exekučného poriadku. Rozhodcovský
rozsudok ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou
od 01.06.2011. Novelizácia predmetného ustanovenia by bola nadbytočná, ak by išlo o exekučný titul
podľa písmena i). Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za exekučný titul považoval podľa písmena

d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Súd teda dospel k záveru, že v predmetnej
exekučnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok podľa § 41 ods. 2 písm. d / Exekučného
poriadku. Zákonná 15 - dňová lehota na vyporiadanie sa súdu so žiadosťou exekútora o udelenie
poverenia neplatí v exekučných konaniach, v ktorých je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok. Táto
výnimka bola do zákona zavedená s účinnosťou od 1.6.2010 a vzťahuje sa aj na exekučné konania
začaté pred účinnosťou zákona č. 144/2010 Z.z., čo je uvedené v komentári k exekučnému poriadku,

dôvodom zavedenia tejto výnimky je potreba preverenia prípadnej existencie dôvodov neprípustnosti
exekúcie preskúmavaním písomností, ktoré nie sú prílohou návrhu na vykonanie exekúcie. Pokiaľ
by ale zákonodarca mal úmysel, aby 15-dňová lehota exekučného súdu dopadala i na rozhodnutie,
ktorým zamietne žiadosť exekútora o udelenie poverenia, bol by to explicitne zakotvil spôsobom ako
v niektorých ďalších ustanoveniach Exekučného poriadku, napr. v ust. § 44 ods. 8, § 50 ods. 2

Exekučného poriadku, v ktorých uložil exekučnému súdu rozhodnúť (či už pozitívne alebo negatívne)
v tam stanovenej lehote na rozdiel od ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, kde uložil exekučnému
súdu do 15 dní od doručenia žiadosti "poveriť" exekútora, aby exekúciu vykonal. Obdobnú paralelu
možno nájsť i v odvolaní proti rozhodnutiam v exekučnom konaní, ktoré v zásade nie je prípustné
(§ 202 ods. 2 OSP), pokiaľ Exekučný poriadok výslovne vo svojich ustanoveniach nezakotvuje, že

odvolanie prípustné je a taktiež i v ustanoveniach Občianskeho súdneho poriadku (napr. § 16 ods.
1, § 75 ods. 4, 5, § 92 ods. K vydávaniu poverení na základe exekučného titulu rozhodcovského
rozsudku dochádzalo a dochádza podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. Zhodný názor
vyplýva i z rozhodnutia KS v Prešove sp. zn. 6 CoE 60/2011 z 19.05.2011. Pre výklad zákona je
podstatný úmysel zákonodarcu - Národnej Rady SR prezentovaný v dôvodovej správe k novele § 41

ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku. V podstate podľa zdôvodnenia žalobcu by súd musel vydávať
poverenie na základe rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní s poukazom na § 41 ods. 2 písm. i)
Exekučného poriadku aj v súčasnosti, keď o rozhodcovských rozsudkoch hovorí § 41 ods. 2 písm. d)
Exekučného poriadku čo je nižšie uvádzanou judikatúrou vyvrátené. Súd teda dospel k záveru, že v čase
podania žiadostí o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie lehota na vydanie poverenia v prípade

rozhodcovského rozsudku ako exekučného titulu neexistovala. Navyše súd uvádza, že táto lehota je
uvádzaná v súvislosti s rozhodnutím súdu, ktorým je vydanie poverenia a nevzťahuje sa na rozhodnutie
súdu, ktorým je zamietnutie žiadosti exekútora o udelenie poverenia. V rámci exekučného konania má
súd právo preskúmať dôkazy aj bez návrhu účastníka, ako aj ex offo preskúmať materiálnu správnosť
rozhodcovského rozsudku, prípadne nekalú povahu rozhodcovskej doložky, či priebeh rozhodcovského

konania s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3 Cdo 146/2011, 3 MCdo 11/2010,
5 Cdo 291/2010, Ústavného súdu sp.zn. IV. ÚS 60/2011, I. ÚS 16/2002. Exekučný poriadok v § 44
ods. 2 určuje lehotu na vydanie poverenia. V prípade, že súd má za to, že nie je zákonný dôvod
na vydanie poverenia, zamietne žiadosť o udelenie poverenia, pričom takého rozhodnutie nemožno
považovať za jednoduché, pre ktoré by bola určená 15 - dňová lehota. Súd je toho názoru, že lehota,

ktorá bola stanovená na udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, sa netýkala zamietnutia žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, čo znamená, že v prípade, ak exekučný súd zamietol žiadosť
o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na jeho rozhodnutie nebola stanovená lehota 15 dní.
Zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a následné
zastavenie exekúcie z dôvodov, ktoré sú uvedené v odôvodnení týchto uznesení nemožno automaticky

považovať za nesprávny úradný postup, ako to tvrdí navrhovateľ, ktorý v tomto smere nepredložil súdu
žiadne dôkazy preukazujúce, že by sa o takýto (nesprávny) postup súdu malo jednať a na základe
čoho. Zo zamietnutia žiadosti súdneho exekútora a následného zastavenia exekučného konania taktiež
ešte nemožno vyvodiť ani vznik škody na strane žalobcu v tom zmysle, ako ju má na zreteli ust. §
17 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a

o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal
tvrdený nelegálny a nesprávny úradný postup súdu v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde
Levice pod sp. zn. 11Er/590/2010, ktorý je nevyhnutným predpokladom vzniku nároku na majetkovú
škodu, ktorú si uplatnil v sume 125,- eur. Pre priznanie náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradnýmpostupom je nevyhnutné súčasné splnenie troch podmienok (nesprávny úradný postup, vznik škody a
príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody) a v prípade, ak chýba čo
len jedna z týchto podmienok, náhradu škody nie je možné priznať, pričom dôkazné bremeno spočíva

na poškodenom, teda na žalobcovi.

29. Súd vo veci konal, nakoľko vyzýval právneho zástupcu oprávneného o zaslanie potrebných listín,
pričom výzvu prevzal dňa 6.9.2010, oprávnený reagoval na výzvu súdu tým, že doložil všetky potrebné
prílohy a následne súd rozhodol dňa 4.10.2010. Vzhľadom na náročnosť veci má súd za to, že súd

vo veci konal bez prieťahov a plynule. Na vyslovenie záveru o zbytočných prieťahoch pri postupe
súdu pri vydávaní poverenia by ani nestačilo konštatovanie prekročenia 15 - dňovej lehoty, pretože
podstatné sú aj ďalšie relevantné okolnosti prípadu, napr. súčinnosť oprávneného a súd mohol vo
veci rozhodnúť až po zaslaní požadovaných dokladov. Nakoľko súdu je známe, že žalobca podával
návrhy na vykonanie exekúcie v rádovo tisíckach obdobných vecí, už pri podávaní návrhu nemohol
nepočítať s tým, že s ohľadom na exekučný titul bude exekučným súdom vyzvaný na predloženie ďalších

listinných dokladov, ktorá skutočnosť prispela k dĺžke konania do rozhodnutia exekučného súdu. Je
preto namieste konštatovať, že žalobca ako účastník exekučného konania v pozícii oprávneného práve
svojimsprávanímvýrazneovplyvnildĺžkuexekučnéhokonania,apretovpostupeexekučnéhosúdu,hoci
rozhodol po 79 dňoch od doručenia žiadosti (nie 169 dní, ako v žalobe zavádzajúco uviedol žalobca), s
ohľadom na okolnosti danej veci nemožno vzhliadnuť zbytočné prieťahy. Súd má za to, že postupom

exekučného súdu nedošlo k prieťahom v konaní, súd pritom prihliadol na odvolacím súdom uvedené
kritériá, teda právna a faktická zložitosť vecí, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania,
3. spôsob, akým súd v konaní postupoval. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti ako aj citované
zákonné ustanovenia súd žalobu zamietol. Zároveň súd uvádza, že v obdobnej veci bolo rozhodnuté
tunajším súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 9C 37/2013, v ktorom bol rozsudok Okresného súdu

potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Nitre 11Co/47/2014-64, ako aj v konaní vedenom pod sp.
zn. 9C 56/2013, kde taktiež bol potvrdený rozsudok OS Nitra rozsudkom Krajského súdu v Nitra č.k.
25Co/58/2014-66 zo dňa 11.6.2014.

30. Súd zo spisu sp. zn. 12 Er/759/2009 nemohol vychádzať, nakoľko tento spis bol omylom žiadaný pre

potreby dokazovania, pričom súd následne zistil, že konania sa týka spis sp. zn. 11Er 590/2010, ktorá
skutočnosť vyplýva z obsahu spisov ako aj z roku začatia exekučného konania, ktoré malo u súdneho
exekútora rok 2010 a nie 2009.

31. Konanie vedeného na Okresnom súde Nitre pod sp. zn. 18C/349/2012 sa síce týkalo toho istého

exekučného spisu, ide o totožnosť účastníkov konania avšak nejde o totožnosť predmetu konania,
pretože ide o rozdielne nároky, ktoré sú odôvodnené rôznymi skutkovými základmi a z uvedeného
vyplýva aj rozdielny petit návrhov v uvedených konaniach. Súd túto skutočnosť skúmal už to v prvotnom
štádiu a, ak by bol zistil prekážku litispedencie, bol by konanie zastavil. Súd nad rámec uvedeného
uvádza, že totožní účastníci konania vystupujú na tunajšom súde v obdobných konaniach, ktorých je

značné množstvo, pričom vo všetkých konaniach uplatnil rozdielne nároky i, keď z toho istého právneho
predpisu a z rovnakého exekučného konania, teda žalobca uplatňuje náhradu škodu a nemajetkovú
ujmu, ktoré nároky však uplatňuje a zdôvodňuje inými skutkovými okolnosťami, rozdielnymi petitmi.

32. O trovách konania súd rozhodol podľa § 257 CSP tak, že úspešnému žalovanému súd nepriznal

náhradu trov konania, nakoľko mu žiadne nevznikli, ani si žiadne neuplatnil a vzhľadom na predmet
sporu súd zistil existenciu dôvodov osobitného zreteľa.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou
tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre.

V prípade, že si povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený
podaťnávrhnavykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona,akideorozhodnutieovýchovemaloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje zanesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.), pričom podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie
možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.