Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. august 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/132/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114208470
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Priehoda

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114208470.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Priehodu, členov

senátu JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Anny Snopčokovej, v právnej veci žalobcu PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., 824 96 Bratislava 26, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátskou
kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., 810 11 Bratislava, Pribinova 25, P.O.BOX 41 proti žalovanej
C. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. J., E. XXXX/XX, o zaplatenie sumy 613,04 Eur s príslušenstvom,
o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici č. k. 7C/114/2014-39 zo dňa
04.11.2014, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol a o náhrade trov konania
rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodol tak s odôvodnením,
že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemala podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto podľa § 11 ods. 1, písm. a) bolo potrebné spotrebiteľský
úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho súd poukázal aj na to, že prichádza do úvahy
aj postup podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 OZ, pretože dohodnutá výška úrokov

podstatne prevyšuje najvyššie úrokové sadzby uplatňované bankami pri poskytovaní úverov a pôžičiek,
čo je nepochybne v rozpore s dobrými mravmi, a preto treba považovať zmluvu za neplatnú. Žalobu
žalobcu z vyššie uvedených dôvodov preto nepovažoval za dôvodnú. Keďže žalobca v konaní úspech
nemal a žalovaná mala síce v konaní úspech a patrila by jej náhrada trov konania podľa § 142 ods. 1
O.s.p., ale náhradu trov konania si neuplatnila, preto náhradu trov konania súd prvej inštancie žiadnemu
z účastníkov nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prípadne tento zmeniť a žalobe v celom
rozsahu vyhovieť a priznať aj náhradu trov celého konania. V dôvodoch odvolania poukazoval na to,
že RPMN v zmluve bola riadnym spôsobom uvedená, a to z dôvodu, že v čase podania žiadosti
o poskytnutie revolvingového úveru nie je objektívne možné, ani exaktné stanoviť hodnotu RPMN,
preto ide len o vyjadrenie predpokladu RPMN, pretože výšku ovplyvňujú ďalšie okolnosti ako presné
dátumy splatnosti prvej splátky a každej nasledujúcej splátky, dátumy vyplatenia úveru, na základe

ktorých sa diferencuje výsledok výpočtu. Za daných okolností potom nemožno hovoriť ani o tom, že
ide o neistotu spotrebiteľa o výške RPMN, keďže daný údaj pri schválenom úvere nikdy nebude vyšší
ako ten, ktorý sa uvádza v žiadosti ako predpokladaný. Podľa názoru žalobcu bol uvedený aj údaj o
konečnej splatnosti poslednej splátky, pretože deň poslednej splátky úveru podľa splátkového kalendáraje dňom konečnej splatnosti úveru. Okrem toho poukazoval na to, že k zmluve je pripojené oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou zmluvy, z ktorého sú známe všetky
podstatné okolnosti dotýkajúce sa predmetného revolvingového úveru. Taktiež poukazoval na to, že

otázka odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe spotrebiteľskej zmluvy bola upravená
osobitným ustanovením, a to § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, pričom dohodnutá odplata bola v
súlade so zákonom, teda odplatou, ktorá bola obvykle požadovaná na finančnom trhu za spotrebiteľské
úvery. Pokiaľ táto odplata nebola prekročená, tak nemožno hovoriť o tom, že by uzatvorená zmluva bola
v neprospech spotrebiteľa. Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobca nepovažoval rozhodnutie súdu

prvej inštancie za vecne správne, a preto žiadal rozhodnúť v zmysle odvolacieho návrhu.

3. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok, ďalej len
„CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v rozsahu danom § 379 CSP, § 380 ods.

1 CSP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a tento v zmysle ust. § 387 ods. 1,
2 CSP potvrdil.

5. Krajský súd poukazuje na to, že od 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. - Civilný
sporový poriadok, ktorý v ust. § 470 ods. 1 uvádza, že ak nie je uvedené inak, platí tento zákon aj

na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 CSP).
Je nesporné, že konanie v danej veci bolo začaté podľa právnych predpisov účinných do 30.06.2016.
V tejto lehote bolo rozhodnuté aj súdom prvej inštancie vo veci samej a bolo podané aj odvolanie zo
strany žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. Účinky podaného odvolania zo strany žalobcu zostali

zachované, a preto vo veci mohol konať krajský súd primerane za použitia ustanovení CSP, avšak za
použitia aj ustanovení zákona č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“), za ktorých
postupoval súd prvej inštancie v lehote do 30.06.2016.

6. Z obsahu spisu vyplýva, že tak žalobca, ako aj žalovaná dostali v predvolaní na pojednávanie

súdu prvej inštancie poučenie podľa ust. § 120 ods. 4 O.s.p. - zákona č. 99/1963 Zb. platného
do 30.06.2016. Žalobca sa pojednávania na súde prvej inštancie nezúčastnil a svoju neúčasť na
pojednávaníneospravedlnil.Žalovanásapojednávanianasúdeprvejinštanciezúčastnila.Poukázalana
to, že v prípade vzťahu medzi žalobcom a žalovanou ide o spotrebiteľský úver a žiadala zohľadniť všetky
úhrady, ktoré žalobcovi uhradila. Nemala návrhy na doplnenie dokazovania v danej veci, okrem tých,

ktoré boli do spisu predložené. Súd prvej inštancie správne preto uznesením vyhlásil dokazovanie za
skončené. Vyhlásením uznesenia o skončení dokazovania bol ukončený princíp koncentrácie konania
a dokazovania, kedy súd bol viazaný dovtedy zisteným skutkovým stavom, ktorý sa premietol do
rozhodnutia vo veci samej.

7. Ust. § 120 ods. 4 O.s.p. bolo prevzaté so zmenami do ust. § 182 CSP. Podľa zásady koncentrácie
konania upravenej v § 154 CSP je možné prostriedky procesného útoku a obrany stranami uplatniť do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

8. Krajský súd preto vychádzal z toho, že vyhláseným uznesením o skončení dokazovania bol viazaný

skutkovým stavom zisteným do tohto momentu súd prvej inštancie a z tohto skutkového stavu potom
vychádzal aj krajský súd pri rozhodovaní v danej veci.

9. Podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého

rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

10. Po preskúmaní veci na základe podaného odvolania žalobcu dospel krajský súd k záveru, že súd
prvej inštancie v danej veci správne zistil skutkový stav, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade s § 132

O.s.p. a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p., teda ustanovení platných a účinných
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie. S dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie sa krajský súd
stotožňuje a na tieto poukazuje.11. Krajský súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že zmluva o revolvingovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovanou dňa 11.10.2010, je spotrebiteľským
právnym vzťahom. Zmluva tak bola uzatvorená za účinnosti zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Uzatvorená zmluva totiž zodpovedá predmetu
úpravy uvedenej v § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

12. Tak ako uvádza v dôvodoch rozhodnutia súd prvej inštancie, tak v § 9 ods. 2 sú uvedené náležitosti
zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v ust. § 11 ods. 1, 2 zák. č. 129/2010 Z.z. sú uvedené sankcie

ako dôsledky porušenia povinnosti takým spôsobom, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1
a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1. Výkladom uvedeného
zákonného ustanovenia treba mať za to, že aj keď je zmluva uzatvorená síce v písomnej forme, ale
neobsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2, písmen tam uvedených, tak platí dôsledok porušenia
povinnosti podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazuje súd

prvej inštancie na to, že uzatvorená zmluva medzi žalobcom a žalovanou nespĺňa podmienku podľa § 9
ods. 2, písm. j), teda že chýba údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov, ako aj podľa písmena f), a to
konečný údaj splatnosti revolvingového úveru. S takýmto záverom súdu prvej inštancie sa stotožňuje aj
krajský súd, pretože z obsahu zákona č. 129/2010 Z. z. nevyplýva, že by pri zmluve o spotrebiteľskom
úvere, a to konkrétne u revolvingového úveru bola výnimka z ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.

13. Je preto správny záver súdu prvej inštancie o tom, že poskytnutý revolvingový úver bolo treba
považovať za bezúročný a bez poplatkov.

14. Okrem toho treba poukázať na to, že súd prvej inštancie sa zaoberal aj odplatou za poskytnutý

spotrebiteľský úver. Vychádzal z toho, že úrokové sadzby prevyšujú sadzby uplatnené bankami pri
poskytovaní úverov a pôžičiek, čo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto je zmluva aj z tohto dôvodu
neplatná.

15. Aj s týmto záverom súdu prvej inštancie sa krajský súd stotožňuje, pretože zákonom č. 129/2010

Z. z., ktorým bol zrušený zákon č. 258/2001 Z. z. bol zrušený administratívny strop odplaty pri
spotrebiteľských úveroch. Súčasne prijatím zákona č. 129/2010 Z. z. bolo zavedené aj nové znenie
§ 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, z ktorého vyplýva, že ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je
poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú
nafinančnomtrhuzaspotrebiteľskéúveryvobdobnýchprípadoch.Priposudzovaníobdobnostiprípadov

sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem
poskytnutých finančných prostriedkov a lehotu splatnosti.

16. V rámci prijímania uvedenej novely § 53 ods. 6 O.s.p. bolo pozmenené pôvodné navrhované znenie
ust. § 53 ods. 6, ktoré bolo navrhované takým spôsobom, že obsahoval zákaz, aby v spotrebiteľskej

zmluve, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov, odplata podstatne prevyšovala
odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery v obdobných prípadoch.

17. Úprava uvedeného ustanovenia § 53 ods. 6 O.s.p. v rámci legislatívnej úpravy kompletne
zmenila zmysel a účel navrhovanej právnej úpravy, čím v dôsledku predmetnej zmeny novelizovaného

ustanovenia došlo k tomu, že sa zaviedlo opäť referenčné kritérium, podľa ktorého sa mala posudzovať
primeranosť zo sektoru bánk a prenieslo sa na sektor finančného trhu ako taký, a teda na všetky
spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom, a to pri absencii akýchkoľvek pravidiel
odplaty a jej stropu. Takéto znenie uvedeného zákonného ustanovenia napomohlo presadzovaniu úžery
v slovenskom právnom poriadku a jeho cieľom bolo znemožniť judikatúrne ustálenie pomerovania

pravidiel primeranosti oprávnenej odplaty vzhľadom na licencovanú a dohliadanú časť finančného trhu.
Ak za uvedených okolností súd prvej inštancie pristúpil k tomu, že posudzoval predmetný právny vzťah aj
zhľadiskaustanovenia§3ods.1Občianskehozákonníkaa§39Občianskehozákonníkaakoneplatnosť
právneho úkonu, tak tento záver súdu prvej inštancie považuje krajský súd za správny. Uvedená
prijatá právna úprava totiž bola v neprospech spotrebiteľa, lebo odplata za spotrebiteľské úvery bola

ovplyvnená v prevažujúcej miere nebankovými spoločnosťami, a preto za daných okolností postup súdu
prvej inštancie bol správny.18. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval krajský súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za vecne
správne, a preto ho v zmysle ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

19. Vo veci samej žalobca úspech nemal. Žalovaná mala v odvolacom konaní úspech, a preto jej patrí
náhrada trov odvolacieho konania.

20. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd s ohľadom na ust. § 470 ods. 1 CSP v spojení
s § 262 ods. 1 CSP, a preto rozhodol len o nároku žalovanej na náhradu trov konania s tým, že o výške

náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa § 262 ods. 2 zákona č.
160/2015 Z. z. - CSP.

21. Na záver krajský súd ešte poznamenáva, že žalobca písomným podaním zo dňa 15.07.2016 vzal
podaný návrh späť. Toto podanie došlo na Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 01.08.2016 a krajskému

súdu došlo dňa 19.08.2016, teda potom ako vo veci samej bol vyhlásený rozsudok. Vzhľadom na
uvedené už potom krajský súd nemohol na späťvzatie návrhu, ktoré bolo podané žalobcom v rámci
odvolacieho konania prihliadnuť, pretože mu bolo doručené až potom, čo bolo vyhlásené rozhodnutie
vo veci samej.

22. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).