Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, August 25, 2016

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/91/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616202953
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2016:5616202953.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobcu Prima banka

Slovensko, a. s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému H. I., K.. XX. XX.
XXXX, O. J. V. XXX, o zaplatenie 617,27 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 476,90 eur do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a .

Žalobcovi sa p r i z n á v a náhrada trov konania v rozsahu 54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou súdu dňa 21. 04. 2016, žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku 617,27 eur

spolu s úrokom vo výške 28 % ročne od 12. 06. 2013 do zaplatenia a žiadal priznať náhradu trov konania
spočívajúcich v zaplatení súdneho poplatku. Žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa 21.
09. 2012 v súlade s § 269 ods. 2, § 708 a nasl. a § 716 a nasl. Obchodného zákonníka a Všeobecnými
obchodnými podmienkami banky (ďalej len „VOP“) Zmluvu č. 775619001, na základe ktorej žalobca pre
odporcu zriadil a viedol účet č. XXXXXXXXX/XXXX (ďalej len „Zmluva“). Zo strany žalovaného došlo k
porušeniu Zmluvy tým, že sa na predmetnom účte dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej
istiny. Žalobca zaslal žalovanému výzvu na úhradu debetného zostatku a nakoľko žalovaný ani na túto

výzvu dlžnú sumu neuhradil, žalobca zatvoril príslušný účet, o čom žalovaného informoval posledným
výpisom z účtu. Účet je možné zatvoriť, len pokiaľ je na ňom nulový zostatok, a preto žalobca pred
zatvorením účtu vykonal dňa 11. 06. 2013 internú účtovnú transakciu (prevod), kedy debetný zostatok na
účte klienta previedol na svoj vnútorný pohľadávkový účet. Ide o internú transakciu banky, nie o úhradu
zo strany žalovaného.

2. Podaním zo dňa 19. 05. 2016 žalobca oznámil, že žalovaný mal poskytnutú službu povolené

prečerpanie na účte, ktoré sa riadi platnými VOP, ods. 8.9. Splácanie povoleného prečerpania sa
uskutočňuje automaticky priebežným znižovaním záporného salda bežného účtu klienta, na ktorom bolo
povolené prečerpanie zriadené. Tvrdil, že za žiadosť o splatenie povoleného prečerpania sa považuje aj
zníženie limitu pre povolené prečerpanie na hodnotu nula. Ak dôjde k zníženiu limitu, musí klient splatiť
tú časť povoleného prečerpania, ktorá prevyšuje novú výšku limitu, najneskôr v deň predchádzajúci dňu,
v ktorom zníženie nadobudne účinnosť. Zrušením povoleného prečerpania a neuhradením dlžnej sumy
z toho vyplývajúcej v tejto lehote, sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu vo výške žalovanej sumy,

pričom žalobca poukázal na ods. 3.12 VOP a ods. 8.12 VOP. Úročenie nepovoleného prečerpania v
uplatnenej výške 28 % ročne je upravené vo výveske úrokových sadzieb. Sumu 617,27 eur žalobca
označil za rozdiel medzi všetkými debetnými a všetkými kreditnými operáciami, vykonanými na účte
žalovaného počas trvania nepovoleného prečerpania do podania žaloby. Debetné obraty vyčíslil sumou3 134,73 eur, t. j. výbery v hotovosti z ATM, platby, úroky po dobu nepovoleného prečerpania 28 %
ročne spolu vo výške 50,52 eur a poplatky za zistenie zostatku v inej banke 4,50 eur, vedenie účtu 45,10
eur, výber v hotovosti 4,75 eur, vklad v hotovosti 0,50 eur, upomienka 15,- eur, výzva 30,- eur. Kreditné

operácie spolu 2 657,83 eur predstavovali operácie a to prijatie platby na účet, vklady, odmeny za platbu
kartou, pričom rozpis vyznačil žalobca v pripojenej tabuľke. Ako dôkaz žalobca označil ním predložené
listinné dôkazy a to , Zmluvu, VOP, výzvu z 29. 10. 2014, výpisy z účtu a vývesku úrokových sadzieb
produktov.

3. Žalovaný, ktorému bola žaloba, vrátane poučenia podľa § 292 Civilného sporového poriadku (ďalej
„CSP“), doručená dňa 18. 07. 2016, sa k žalobe nevyjadril.

4. Žalobca odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaním zo Zmluvy o spolupráci pri poskytovaním
bankových produktov a služieb, uzatvorenej so žalovaným dňa 21. 09. 2012. Vzhľadom na označenie
zmluvných strán a predmet Zmluvy (zriadenie osobného účtu pre žalovaného označeného rodným

číslom a adresou bydliska) sa jedná o zmluvu spotrebiteľskú. Potom je na danú vec potrebné aplikovať
procesné ustanovenia uvedené v § 290 a nasl. CSP. Nakoľko žalovaný sa k žalobe nevyjadril, súd mal
za nesporné, že strany uzatvorili dňa 21. 09. 2012 Zmluvu a za nesporné považoval aj listinné dôkazy
predložené žalobcom.

5. Podľa § 297 písm. b/ CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je
potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán
nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur.

6.Podľa§219ods.3CSP,voveciach,vktorýchsúdrozhodujerozsudkombeznariadeniapojednávania,

oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

7. V zmysle ustanovenia § 297 písm. b/ CSP súd rozhodol bez nariadenia pojednávania verejne

vyhláseným rozsudkom dňa 25. 08. 2016 o 08,45 hod. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
zverejnené na úradnej tabuli súdu dňa 10. 08. 2016.

8. Podľa čl. 8 CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

9. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

10. Podľa § 151 CSP
1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za
nesporné.
(2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie
vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

11. Podľa § 290 CSP, spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo
spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

12. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné

pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

13. Podľa § 708 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obchod. zák.“)
(1) Zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu
bežný účet pre jeho majiteľa.

(2) Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma.14. Podľa § 710 Obchod. zák., ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej sumy príkazy na
platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a povinnosti strán
pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere ( § 497 a nasl.).

15. Z označenia žalovaného v Zmluve (menom, rodným číslom a adresou bydliska) vyplýva, že žalovaný
Zmluvu uzatvoril ako fyzická osoba, nepodnikateľ, pričom žalobca v tomto zmluvnom vzťahu konal
v rámci predmetu svojho podnikania. Potom sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu a na právne vzťahy
účastníkov sa primárne použijú ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľov. V prípade, ak tento

zákon neupravuje niektorú otázku, nastupuje právna úprava spotrebiteľského práva podľa Občianskeho
zákonníka. Aj keď sa podľa § 261 ods. 6 písm. d/ Obchod. zák. jedná o absolútny obchod, ale nakoľko
ide o spotrebiteľskú zmluvu, ustanovenia Obchod. zák. je možné použiť iba v prípade, ak by táto právna
úprava bola výhodnejšia, ako úprava spotrebiteľského práva.

16. Podľa § 52 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,

(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.
(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je

obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Obč. zák. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy,
(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a

primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a

spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

18. Podľa § 54 ods. 1, 2 Obč. zák.
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento

zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.
(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách v
znení platnom ku dňu 21. 09. 2012 (ďalej len „ZSÚ“), zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe, alebo na inom
trvalom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

20. Náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho
zákonníka, sú konkretizované v ust. § 9 ods. 2 ZSÚ.

21. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje

náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a/ - k/, r/ a y/ a §10 ods. 1.

22. Súd vo veci vykonal všetky navrhnuté dôkazy. Nakoľko sa však jedná o spotrebiteľský vzťah
a žalovaný, ako spotrebiteľ, v konaní nebol zastúpený advokátom, súd aj bez výslovných tvrdenížalovaného skúmal, či Zmluva, ktorú ako listinný dôkaz označil žalobca, neobsahovala ustanovenia,
ktoré by spôsobili značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a či bola žalovanému poskytnutá služba povoleného prečerpania na základe písomnej

zmluvy o úvere.

23. Listinnými dôkazmi, označenými žalobcom, bolo preukázané, že žalobca v rámci predmetu svojho
podnikania uzatvoril so žalovaným, ako fyzickou osobou, nepodnikateľom, dňa 21. 09. 2012 Zmluvu,
predmetomktorejbolozriadenieosobnéhoúčtu.IndividuálnevZmluvenebolidojednanéžiadnepoplatky

ani úroky, pričom podľa obsahu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu, vopred pripravenú žalobcom.
Z textu zmluvy jednoznačne vyplýva, že okrem údajov vyznačených v bode 1 boli ostatné časti vopred
pripravené a žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal možnosť ovplyvniť ich obsah. Pokiaľ žalobca tvrdil, že
žalovaný mal poskytnutú službu povolené prečerpanie, toto svoje tvrdenie nepreukázal - nepredložil
žiaden dôkaz o tom, že došlo k uzavretiu Zmluvy o povolenom prečerpaní a o dojednaných podmienkach
tohto prečerpania. Pokiaľ žalobca odkazoval na VOP, jedná sa o dokument pripravený žalobcom a

žalovaný nemohol obsah tohto dokumentu ovplyvniť. Navyše pre platnosť Zmluvy o úvere sa vyžaduje
jej písomná forma, dodržanie ktorej pri VOP nebolo preukázané. Pokiaľ žalobca poskytol žalovanému
finančné prostriedky, aj keď na účte nemal žiadne peniaze, poskytol mu úver bez toho, aby podmienky
úveru boli vopred dojednané písomnou zmluvou. Potom sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov.

24. Žalobca predložil ako listinné dôkazy výpisy z účtu žalovaného za obdobie od 21. 09. 2012 do 11.
06. 2013 z ktorých vyplýva, že za uvedené obdobie boli v prospech účtu zaúčtované kreditné operácie
žalovaného spolu vo výške 2 657,83 eur. Za uvedenú dobu žalovaný uskutočnil z tohto účtu výbery spolu
vo výške 3 134,73 - buď v hotovosti alebo platbami prostredníctvom poskytnutej kreditnej karty. Potom

výbery žalovaného prevýšili ním vložené vklady o sumu 476,90 eur, a preto súd žalovaného zaviazal
zaplatiť žalobcovi uvedený rozdiel.

25. V časti, pokiaľ žalobca žiadal priznať sumu prevyšujúcu rozdiel medzi vloženými finančnými
prostriedkami a finančnými prostriedkami, ktoré z osobného účtu vyčerpal žalovaný, žalobca neuniesol

dôkazné bremeno. Vzhľadom k tomu, že sa jedná o spotrebiteľský právny vzťah, žalobca by mohol voči
žalovanému uplatňovať úroky z úveru a poplatky iba za predpokladu preukázania písomne uzavretej
Zmluvy o úvere, kde by tieto boli individuálne dojednané. Absenciu takejto zmluvy nie je možné
nahradiť VOP, prípadne výveskou úrokových sadzieb, nakoľko tieto dokumenty vypracovať veriteľ bez
prerokovania s dlžníkom a ich obsah žalovaný, ako spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Súd preto v časti,

pokiaľ žalobca sa domáhal priznania vyššej sumy ako 476,90 eur žalobu, ako nedôvodnú, zamietol.

26. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

27. Podľa § 262 ods. 1,2 CSP
(1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa
konanie končí.

(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku 617,27 eur. Priznaním istiny 476,90 eur bolo žalobe
vyhovené v rozsahu 77 %. Po započítaní tohto úspechu žalobcu s jeho neúspechom, ktorý predstavuje

23 %, súd v zmysle citovanej právnej úpravy rozhodol o priznaní náhrady trov konania v rozsahu 54 %. O
výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie uznesením,
vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto

vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej

obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v

znení neskorších predpisov.