Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. august 2016

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/67/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7816203392
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 08. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2016:7816203392.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne

K. U., O. XX.XX.XXXX, V. M. XXXX/XX, XXX XX E., právne zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou,
advokátkou, so sídlom Zámocká 26, 811 01 Bratislava, proti žalovanému Consumer Finance Holding,
a. s., so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, právne zastúpenému
Beňo&partners, advokátskou kanceláriou, s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o
neplatnosť zmluvy o úvere a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o určenie, že Zmluva o poskytnutí úveru č. 910498 (neskôr č. 6140633) zo dňa
28.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je neplatná z a m i e t a.

Súd z a v ä z u j e žalovaného zaplatiť žalobkyni 2271,45 Eur do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku.

Súd n e p r i z n á v a stranám sporu náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Zmluva o
poskytnutí úveru č. 910498 (neskôr č. 6140633) zo dňa 28.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou a
žalovaným je neplatná a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 2.271,45 Eur zaplatenia do 3 dní od

právoplatnosti rozsudku a náhrady trov konania.

2. Poukázala na skutočnosť, že žalobkyňa podpísala dňa 28.02.2013 so žalovanou spoločnosťou
Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok Úverovú zmluvu č. 910498, neskôr žalovaný evidoval
túto zmluvu pod číslom 6140633 a bol jej poskytnutý úver vo výške 4.000,00 Eur dňa 28.02.2013.
Túto pôžičku splatila žalobkyňa vo výške celkom 6.271,45 Eur k mesiacu júl 2015, a to predčasným
splatením tohto úveru, pretože pokiaľ by akceptovala naďalej harmonogram splátok, tak by mala

zaplatiť celkom sumu 7.523,42 Eur ku dňu 20.05.2018. V čase podpisovania úverovej zmluvy žalobkyňa
nerozumela zložitým finančným obligačným vzťahom a zmluvné podmienky akceptovala. Pravidelnými
mesačnými splátkami po 124,75 Eur neskôr splátkami po 125,57 Eur splatila žalobkyňa celý úver
vrátane príslušenstva, a to počnúc mesiacom marec 2013 do 10.07.2015, a to sumou 6.271,45
Eur. Dňa 10.07.2015 vyplatila žalobkyňa sumu 3.161,73 Eur, na základe výzvy žalovanej zo dňa
01.07.2015, pretože sa rozhodla predmetný úver splatiť predčasne, z dôvodu neúmerného navyšovania
príslušenstva. Z obsahu uzavretej zmluvy je zrejmé, že sa jedná o tzv. „formulárovú" zmluvu, ktorej

predtlač formulára mal žalovaný už vopred pripravenú a žalovaný dopisoval do nej iba konkrétne údaje
týkajúce sa osobných údajov žalobkyne, údaje o výške pôžičky vrátane príslušenstva, pričom tieto údaje
boli pre žalobkyňu nejasné a obsah tejto zmluvy žalobkyňa žiadnym podstatným spôsobom nemohla
ovplyvniť a ani neovplyvnila. Žalobkyňa má za to, že poskytnutý úver vo výške 4.000,- Eur značnepreplatila, keď za obdobie cca 2,5 roka zaplatila na úrokoch sumu 2.271,45 Eur, čo je viac ako 50%
z poskytnutej pôžičky, a preto má za to, že žalovaný sa na jej úkor bezdôvodne obohatil, a to navyše
na základe neprijateľných podmienok uvedených v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má za to, že v

tomto prípade je potrebné skúmať, či vôbec išlo o platnosť Zmluvy o úvere, a to predovšetkým v časti
uvedených úrokov z omeškania a ostatného príslušenstva a, či táto zmluva nebola uzavretá v rozpore so
zákonom. Vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam sa postup žalovaného javí ako nekalá obchodná
praktika a porušenie práva na strane žalobkyne, z ktorého vzniklo bezdôvodné obohatenie. S poukazom
na § 451 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie vo

výške 2.271,45 Eur. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe s poukazom na tú
skutočnosť, že ako spotrebiteľ má mať z dôvodu právnej istoty vyriešenú otázku skutočnej výšky dlhu.
Žalovaný si uplatnil neúmerne vysoké úroky z omeškania (viac ako 50%) , a tak na požadovanom určení
rozsahu neplatnosti zmluvy existuje naliehavý právny záujem. Žaloba je plne v súlade aj s ust. § 3 ods. 5
ZoSU. Z uvedenej zmluvy jednoznačne vyplýva neprijateľný zmluvný úrok , a preto s poukazom na § 41
OZ, keď obsah právneho úkonu zakladá hrubú nerovnováhu práv a povinností v neprospech slabšieho

spotrebiteľa, t.j. evidentnú nadvládu nad dlžníkom (čl. 3 ods. 1 smernice 93/13/EHS) je potrebné určiť
neplatnosť zmluvy ako celku.
3. Žalovaný sa k podanej žalobe rozsiahle vyjadril tak, že so žalobou v celom rozsahu nesúhlasí,
a to z dôvodu, že podľa jeho názoru Zmluva o poskytnutí úveru zo dňa 28.02.2013 uzatvorená
medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, predmetom ktorej bolo poskytnutie

spotrebiteľského úveru v celkovej výške 4.000,00 Eur (ďalej len „Zmluva") je dojednaná v súlade s
platnýmprávomazažiadnychokolnostíneodporujedobrýmmravom,anineobsahujeustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky podľa § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ"), tak ako
sa domnieva žalobkyňa. K žalobnej námietke o úrokovej sadzbe vo výške 32 %: V prvom rade je

potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť, že jediným zákonným ustanovením platným v čase
podpisu Zmluvy o pôžičke limitujúcim výšku odplaty za poskytnutý spotrebiteľský úver, ktorej súčasťou
je samozrejme aj dojednaná výška úrokov bolo ustanovenie § 53 ods. 6 OZ. Pri posudzovaní obdobnosti
prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho
záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti." V nadväznosti na citované

zákonné ustanovenie je potrebné poukázať na to, že zákonodarca nestanovil testu „neprijateľnosti"
samotnú výšku úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, ale VÝŠKU ODPLATY spotrebiteľského úveru.
Je zrejmé, že odplatou za spotrebiteľský úver sa považujú „celkové náklady spotrebiteľa spojené so
spotrebiteľským úverom" podľa § 2 písm. g) ZosÚ, ktoré sa na zmluve o spotrebiteľskom úvere uvádzajú
jednak v celom čísle ako aj v ročnom percentuálnom údaji - v podobe údaja o RPMN. V Zmluve

bola dojednaná odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov vo forme spotrebiteľského úveru vo
výške 32 % p.a. (úroková sadzba poskytnutého spotrebiteľského úveru sa rovnala RPMN), teda je
zrejmé, že žalovaný ako veriteľ nepožadoval od spotrebiteľa „nad rozsah" úrokovej sadzby žiadne ďalšie
poplatky a ani iné plnenia súvisiace s poskytnutím spotrebiteľského úveru poskytnutého na základe
Zmluvy. Týmto žalovaný poukazuje na tú skutočnosť, že v nadväznosti na dikciu ustanovenia § 53

ods. 6 OZ je potrebné odplatu dojednanú v Zmluve, porovnávať s údajom RPMN zverejneným NBS,
nehovoriac už o tom, že v čase uzatvorenia Zmluvy vágne ustanovenie § 53 ods. 6 OZ, stanovovalo ako
hlavný parameter NEPRIJATEĽNOSTI VÝŠKY ODPLATY „podstatné prevyšovanie obvyklej odplaty",
čo predstavuje podľa právneho názoru odporcu niekoľkonásobne prekračujúcu a zároveň zjavne
neprimeranú odplatu za poskytnutie finančných prostriedkov vzhľadom na ostatné obdobné finančné

produkty, ktoré veritelia poskytovali v mieste a čase uzatvorenia Zmluvy. Pri posudzovaní obdobnosti
prípadov sa má podľa § 53 ods. 6 OZ prihliadať najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.V
tomto prípade je potrebné vziať na zreteľ aj tú skutočnosť, že predmetný spotrebiteľský úver poskytoval
žalovaný ako nebankový subjekt, nie ako banka, kde priemerné výšky odplát (RPMN) v rozhodnom

období medzi nebankovými subjektmi boli nepomerne vyššie ako sú údaje zverejnené na stránke NBS,
nakoľko na stránke NBS sú zverejnené priemerné odplaty bánk. Podľa právneho názoru odporcu je
možné dohodu o odplate posúdiť ako dojednanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi iba v prípade
ak vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, najmä však na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a
mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti je

zrejmé, že predmetné zmluvné dojednanie je v rozpore s takými etickými pravidlami správania sa,
ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového
poriadku, ktoré sú všeobecne uznávané a zachovávané. Podľa právneho názoru odporcu dojednanie
odplaty za poskytnutie spotrebiteľského úveru vo výške 32 % nie je možné za žiadnych okolnostípovažovať za dojednanie, ktoré by malo byť v rozpore s takýmito pravidlami etiky a morálky. Žalovaný
taktiež poukazuje ďalej aj na tú skutočnosť, že v čase uzatvorenia Zmluvy neexistoval vykonávací
predpis ako tomu je v súčasnosti, alebo ako tomu bolo do účinnosti zákona 258/2001 Z.z., ktorý by

mal exaktne stanovovať maximálnu výšku odplaty. V neposlednom rade je podľa názoru žalovaného
v hodnotení primeranosti odplaty potrebné brať na zreteľ aj tú skutočnosť, že odo dňa 01.06.2014
vstúpilo do platnosti nariadenie vlády č. 141/2014 Z.z., ktorým sa novelizuje nariadenie vlády č. 87/1995
Z.z., ktoré stanovuje najvyššie prípustnú výšku odplaty ako dvojnásobok priemernej RPMN bánk a
pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená

podľa osobitného predpisu - čo by za eventuálnej aplikácie daného ustanovenia znamenalo, že v čase
uzatvorenia Zmluvy bolo RPMN spotrebiteľských úverov bánk a pobočiek zahraničných vo výške 15.81
%. čo by v nadväznosti na dikciu novej právnej úpravy (v prípade eventuálneho použitia danej normy)
znamenalo, že najvyššia prípustná odplata (RPMN) pri takejto finančnej službe by bola vo výške 31,62 %
(dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre
jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu,2a).

Žalovaný mal za to, že ak pri aplikácii novej právnej úpravy (ktorá je oproti pôvodnej právnej úprave
- platnej v čase uzatvorenia Zmluvy vo vzťahu k veriteľom omnoho prísnejšia a zároveň vo vzťahu k
spotrebiteľom výhodnejšia) by bola odplata dojednaná v Zmluve vo výške 32,00% (v prípade ak by
sa použila nová právna úprava), tak by len nepatrne prevyšovala najvyššiu prípustnú výšku odplaty,
stanovenú nariadením 141/2014 Z.z. (novelizujúcim nar. vlády č. 87 /1995 Z.z. ) ako vykonávajúcim

právnympredpisomknovelizovanému§53ods.6OZ,ktorýstanovujenajvyššiuprípustnúvýškuodplaty,
čo za žiadnych okolností nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Podľa rozhodovacej činnosti súdov
sa za neprimerane vysokú odplatu považuje pri obdobnom type finančného produktu odplata nad 60%
a za žiadnych okolností nie odplata vo výške 32 %. Žalovaný preto zastáva názor, že Zmluva zo
dňa 28.02.2013 uzatvorená medzi žalobkyňou ako dlžníčkou a žalovaným ako veriteľom, predmetom

ktorej bolo poskytnutie spotrebiteľského úveru v celkovej výške 4.000,- Eur bola dojednaná v súlade s
platnýmprávomazažiadnychokolnostíneodporujedobrýmmravom,anineobsahujeustanovenia,ktoré
spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa,
teda neprijateľné podmienky podľa § 53 a nasl. OZ. Nemožno teda dôjsť k záveru o nekalej obchodnej
praktike zo strany žalovaného. Žalovaný preto aj žalobkyňou uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia považuje za nedôvodný a ničím nepodložený a navrhuje, aby súd žalobu vzhľadom na
uvedené skutkové a právne skutočnosti v celom rozsahu zamietol.
4. Súd vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, podľa § 180 C.s.p.
5. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu v celom rozsahu tak ako bol súdu
podaný dňa 9.5.2016. V celom rozsahu sa pridržiava obsahu písomného podania, ktoré by chcela len

doplniť a to tak, že žalobkyňa podpísala úverovú zmluvu so žalovaným a bol jej poskytnutý úver vo
výške 4000,- Eur v mesiaci február 2013, tento úver mesačne pravidelne splácala pričom jej bola stále
žalovaným poskytovaná informácia o nedoplatku, ktorý sa z mesiaca na mesiac navyšoval, a preto po
dva a pol roku sa rozhodla úver predčasne splatiť a by nedochádzalo k zbytočnému navyšovaniu v časti
jeho príslušenstva a preto v mesiaci júl 2015 uhradila sumu 6271,45 Eur čím došlo k splateniu úveru a

žalovaný oznámil ukončenie úverovej zmluvy. Mala za to, že sumu vo výške 2271,45 Eur, ktorú preplatila
na úrokoch je možné považovať ako nekalú zmluvnú praktiku zo strany žalovaného v časti príslušenstva
úveru, preto sa jedná o bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný žalovaný vydať žalobkyni. Opätovne
poukázala na navýšenie poskytnutej sumy. V prípade pokiaľ by žalobkyňa splácala úver až do termínu
konečnej splatnosti, do roku 2018. Príslušenstvo by predstavovalo takmer 100% sumy. Zároveň upravila

petit žaloby, pričom nechala na zvážení súdu, či bude vyhlásená celá zmluva o úvere za neplatnú alebo
len v časti príslušenstva. Zároveň navrhla zaviazať žalovaného zaplatiť žalobkyni 2271,45 Eur z titulu
bezdôvodného obohatenia a uplatnila si trovy konania.
6. Právny zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že sa v plnom rozsahu pridŕža písomného
vyjadrenia zo dňa 27.06.2016, ktoré by chcel doplniť o skutočnosť, že žalobkyňa v žalobe, nakoľko

sa jedná o určovaciu žalobu opiera o to, že má naliehavý právny záujem ako spotrebiteľka z dôvodu
právnej istoty musí mať vyriešenú otázku výšky dlhu s čim sa nestotožňuje. Poukázal na to, že výška
úveru vyplýva zo Zmluvy o úvere a to z prvej strany, na skutočnosť že úver bol v plnej výške uhradený.
Rozhodnutie ponechal na zvážení súdu. Poukázal na Zmluvu o úvere, ktorá obsahuje všetky náležitosti.
Je v nej uvedená: výška istiny, úroky, celkové náklady spotrebiteľa, ako aj RPMN, ktoré je vo výške 32%

a teda neprevyšuje 50%, ako prezentuje žalobkyňa. Preto považuje žalobu za nedôvodnú.

7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, právneho zástupcu žalovaného a oboznámením sa
s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav.8. Žalobkyňa so žalovaným dňa 28.02.2013 uzatvorila Žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky číslo
910498 neskôr 6140633, predmetom ktorej bol spotrebiteľský úver v sume 4.000,00 Eur s fixnou

ročnou úrokovou sadzbou 32,00 %. RPMN bolo určené vo výške 32,00 % a priemerná hodnota RPMN
vo výške 19,53 %. Celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť na základe zmluvy mala byť
suma 7.485,00 Eur, teda celkové náklady spotrebiteľa predstavovali sumu 3.485,00 Eur. Žalobkyňa
mala zaplatiť žalovanému dlžnú sumu v 60.-tich mesačných splátkach vo výške 124,75 Eur a zmluva
bola uzavretá bez poistenia. Termín konečnej splatnosti mal nastať 02/2018. Zároveň žalobkyňa v

rovnaký deň podpisovala Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere divízia SLPO a tiež
Vyhlásenia klienta, ktoré boli priložené k Zmluve. Úver bol predčasne splatený dňa 13.07.2015, celkom
žalobkyňou bolo uhradených 6.271,45 Eur.

9. Medzi stranami sporu nebola sporná skutočnosť, že žalobkyňa z titulu Žiadosti a zmluvy o poskytnutie
pôžičky číslo 910498 neskôr 6140633, zo dňa 28.02.2013 zaplatila žalovanému 6.271,45 Eur.

10. Podľa § 137 písm. c/ CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu,.

11. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

12. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho

dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

13. Podľa § 457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z
účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

14. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu,
je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za
ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

15. Podľa § 1 ods. 1, 2, 8 zákona č. 129/2010 Z. z., v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy,
tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľským úverom na účely

tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom
spotrebiteľovi. Ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani
osobitných predpisov.

16. Podľa § 2 písm. a/, b/, d/, g/ zákona č. 129/2010 Z. z., na účely tohto zákona sa rozumie

a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, 5a)

b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,

d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladovpatria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

17. Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí
mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe
alebonainomtrvanlivommédiu,ktoréjedostupnéspotrebiteľovi.Zmluvaospotrebiteľskomúvereokrem
všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti: výšku,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky
priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru
na účely jeho splatenia.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/ a d/ zákona č. 129/2010 Z. z., poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,

b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),

c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa.

19. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z., proti porušeniu práv a povinností ustanovených
zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať
ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal
protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní porušenie

práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané
finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a
osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

20. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy,

spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so
spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce
právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom
je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení

spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1, 2, 5, 6 Občianskeho zákonníka, v znení účinnom v čase uzavretia Zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To
neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny,
ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú

také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť
ich obsah. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Ak predmetom
spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať
odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri
posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru

zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

22. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej
súvislosti mal súd preukázané, že žaloba žalobkyne je dôvodná čiastočne.23. V prvom rade sa súd zaoberal tým, či žalobkyňa má v zmysle § 137 písm. c/ CSP naliehavý právny
záujem na podaní určovacej žaloby. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti určovacej žaloby

musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením
dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov. Naliehavý právny
záujem sa viaže na konkrétny určovací petit a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným petit
môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu.

24. Súd sa postavil za to stanovisko, že žalobkyňa ako spotrebiteľka má naliehavý právny záujem
na podaní tejto určovacej žaloby, nakoľko sa tým môže vyriešiť otázka porušovania spotrebiteľských
práv žalovaným. Súdom prináleží súdna kontrola nielen zmluvných podmienok, ale aj dokonca kontrola
zmlúv s cieľom vylúčiť zo života spotrebiteľov neprimerané podmienky, aby sa tak naplnil cieľ sledovaný
článkom 6 Smernice Rady 93/13/EHS.

25. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným bola uzatvorená
Žiadosť a zmluva o poskytnutie pôžičky číslo 910498 neskôr 6140633,dňa 28.02.2013, ktorá
je predmetom tohto konania. Je nepochybné, že Zmluva o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola
medzi stranami sporu uzavretá svojim režimom podlieha ustanoveniam Občianskeho zákonníka o
spotrebiteľských zmluvách a taktiež podlieha ustanoveniam zákona č. 129/2010 o spotrebiteľských

úveroch.

26. Súd zistil, že Zmluva zo dňa 28.02.2013 je v rozpore s ustanovením § 9 ods. 2 písm. k)
zákona o spotrebiteľských úveroch, nakoľko neobsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným
ustanovením, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V Zmluve je totiž uvedená mesačná splátka sumou
124,75 Eur a je tam uvedený počet splátok 60.

27. Súd považoval neuvedenie výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov za neprijateľnú podmienku, ako

tománamysliustanovenie§53ods.5Občianskehozákonníka.Navyšesúdpoukazujenaustanovenie§
11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch, z ktorého vyplýva, že ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2, okrem iných aj písm. k) a to výšku, počet a termíny splátok
istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým
nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

tak sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Súd Žiadosť a zmluvu o poskytnutie
pôžičky posudzoval aj s ohľadom na výšku úrokovej sadzby z poskytnutého úveru, ktorá predstavovala
32,00 % a rovnala sa RPMN. Dohodnuté úroky z úveru podľa názoru súdu nie sú v rozpore s dobrými
mravmi, nakoľko zo svojej rozhodovacej činnosti, je súdu známe, že aj v iných peňažných ústavoch,
ročné úrokové sadzby obdobných spotrebiteľských úveroch sa pohybovali v rozpätí od 7,9 % do 27,5

% ročne, ktoré úroková sadzba vo výške 32,00 % len nepatrne prevyšovala. Výška úroku z úveru teda
nespôsobuje neplatnosť Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pretože nie je dojednaná v rozpore s dobrými
mravmi.

28. Na základe uvedeného mal súd za to, že v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010
Z. z. sa úver má považovať za bezúročný a bez poplatkov. Uvedené skutočnosti však nespôsobujú
neplatnosť právneho úkonu, a to Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky, ale spôsobujú len bezúročnosť
a bezpoplatkovosť úveru, preto žalobu v časti určenia neplatnosti Zmluvy o poskytnutí úveru č. 910498
(neskôr č. 6140633) zo dňa 28.02.2013 zamietol.

29. Z dôvodu, že súd považoval uzatvorenú Žiadosť a zmluvu o poskytnutie pôžičky zo dňa 28.02.2013,
za uzatvorenú v rozpore s § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z.z., čo spôsobilo bezúročnosť a
bezpoplatkovosť úveru v zmysle § 11 ods. 1 písm. b/ zákona č. 129/2010 Z.z., žalobkyni vzniklo právo od
žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko finančné prostriedky zo Žiadosti a zmluvy

o poskytnutie pôžičky č. 910498 (neskôr č. 6140633), zo dňa 28.02.2013 boli nad rámec poskytnutého
úveru prijaté bez právneho dôvodu. Žalovaný je preto povinný zaplatiť z titulu bezdôvodného obohatenia
žalobkyni zo Žiadosti a zmluvy o poskytnutie pôžičky č. 910498 (neskôr č. 6140633), zo dňa 28.02.2013
sumu 2.271,45 Eur, a to z dôvodu, že žalobkyni bol poskytnutý úver v sume 4.000,00 Eur, z tejto sumy vsplátkach zaplatila žalobkyňa sumu 6.271,45 Eur, a preto rozdiel 6.271,45 Eur - 4000,00 Eur = 2.271,45
Eur je žalovaný povinný z titulu bezdôvodného obohatenia žalobkyni vydať.

30. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,
že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo; v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v

rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

31. V prejednávanej veci žalobkyňa aj žalovaný boli úspešní v konaní čiastočne, preto súd nepriznal
právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán sporu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti

rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej

podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie
urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).