Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, July 28, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 11CoE/132/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4115215340
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Vargová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4115215340.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dariny Vargovej a členiek senátu
JUDr. Evy Šiškovej a JUDr. Marty Molnárovej, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného advokátskou kanceláriou Advocate s.r.o.,
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: M. N., nar. XX. XX. XXXX, E.. L. XXXX/
X, H., o vymoženie sumy 182,- eur s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Nitra pod sp. zn.

11Er/610/2015 a u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava pod sp.
zn. EX 12240/15, o odvolaní oprávneného zo dňa 11. 12. 2015 proti uzneseniu Okresného súdu Nitra
zo dňa 1. decembra 2015 č. k. 11Er/610/2015-12, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa

Krutého, PhD. o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2. Svojerozhodnutiesúdprvejinštancieodôvodnilcitáciouustanovení§41ods.2písm.d/,§44ods.2,
4 zákona č. 233/1995 Z. z o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“),
ustanovenia § 45 ods. 1, 2, 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších
predpisov, ustanovenia § 25 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch o iných

úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov, ustanovení § 1 ods. 1, a 2, § 2 písm. a/, b/, § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, ustanovení §
3 ods. 1, § 52 ods. 1, 2, 3, 4, § 53 ods. 1, 4 písm. r/, ods. 5, § 54 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník a článkami Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách.

3. Uviedol, že v predmetnej veci je exekučným titulom rozhodcovský rozsudok vydaný dňa 06. 11.
2014 Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp.
zn. SR 11259/14.

4. Povinnosť plniť bola povinnému uložená na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi oprávneným

a povinným dňa 29. 10. 2012 pod č. 401000762, z ktorej vyplýva, že povinnému bol poskytnutý úver
vo výške 300,- eur, pričom povinný sa zaviazal zaplatiť ho veriteľovi (oprávnenému) zvýšený o sumu
poplatku vo výške 288,- eur, a to všetko v 12 mesačných splátkach po 49,- eur. Keďže povinný svoj
dlh riadne neuhradil, a to aj napriek výzve, ako aj pokusu o mimosúdny zmier, oprávnený pristúpil k
vymáhaniu svojej pohľadávky cestou rozhodcovského konania.

5. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že účastníci konania sa v rozhodcovskej zmluve zo dňa 29. 10.
2012 v čl. II dohodli, že:1. všetky spory, ktoré vzniknú zo zmluvy o úvere č. 401000762 uzatvorenej dňa 29. 10. 2012
vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, ako aj spory ktoré vzniknú z dohody o vyplnení
zmeniek zabezpečujúcej uvedenú úverovú zmluvu a uplatnenia práv z takto vyplnenej zmenky, vrátane

sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom
zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s., so sídlom Bratislava, ak žalujúca zmluvná
strana podá žalobu na Stálom rozhodcovskom súde; rozhodcovské konanie bude vedené podľa
vnútorných predpisov zvoleného Stáleho rozhodcovského súdu, b) pred príslušným súdom Slovenskej
republiky, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu.

2. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie
akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených v bode 1 tohto článku zmluvy vrátane
sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na všeobecnom súde, považuje sa táto
skutočnosť za rozväzovaciu podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy; ustanovenie tejto vety sa nepoužije
v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej
je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského súdu založená

právomoc rozhodcovského súdu.

6. Zo zmluvy o úvere, ako aj z rozhodcovskej zmluvy je zrejmé, že tieto zmluvy boli už vopred
pripravené dodávateľom - veriteľom pre veľký počet spotrebiteľov - dlžníkov, a preto povinný dlžník
ani nemohol ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania (§ 53, ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka).

Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia a čísla oboch týchto formulárových zmlúv zrejmé, že súčasne
s uzatvorením zmluvy s povinným bezprostredne predchádzalo uzatvoreniu rozhodcovskej zmluvy, v
ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v rozhodcovskom konaní, inak by mu nebol
poskytnutý úver na základe zmluvy, pričom skutočnosť, že oprávnený pripravil rozhodcovskú doložku
na samostatnom liste papiera žiadnym spôsobom nespochybňuje, že k uzatvoreniu zmluvy o úvere s

povinnýmdošlosúčasnesuzatvorenímrozhodcovskejzmluvy,nakoľkovzhľadomnaformuobochzmlúv
a dátum a čas ich uzavretia je zrejmá ich vzájomná súvislosť a podmienenosť. Z tohto dôvodu sa na
uvedený právny vzťah použijú ustanovenia o spotrebiteľskom práve, a to konkrétne ustanovenia zák.
č. 40/1964 Zb., t. j. Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách obsiahnuté v ust. § 52 až 54,
teda právne normy spotrebiteľského práva.

7. Súd prvej inštancie preskúmaním zmluvy o úvere a rozhodcovskej zmluvy zistil, že tieto
zmluvy boli už vopred pripravené veriteľom pre veľký počet dlžníkov, a preto dlžník ani nemohol
ovplyvniť ich obsah a zmluvné dojednania. Ďalej je vzhľadom na dátum uzatvorenia a čísla oboch
týchto formulárových zmlúv zrejmé, že po uzatvorení Zmluvy s povinným bezprostredne nasledovalo

aj uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, v ktorej povinný musel súhlasiť s riešením prípadného sporu v
rozhodcovskom konaní. Rozhodcovská zmluva bola veriteľom navrhnutá vopred, a teda ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej podstatu spotrebiteľ nemohol ovplyvniť. Takto formulovanú
zmluvu nemožno považovať za individuálne dojednanú. V čase uzavretia rozhodcovskej zmluvy medzi
účastníkmi neexistoval z uzavretej zmluvy spor. Takýmto spôsobom sa povinný vopred vzdal svojich

práv uplatniť svoje nároky alebo brániť svoje práva pred všeobecným súdom. Podľa názoru súdu
je uzatvorenie rozhodcovskej zmluvy, ako podmienky uzatvorenia zmluvy o úvere, ktorú oprávnený
používa v prípadoch rovnakého druhu a neurčitého počtu, pre neurčitý okruh spotrebiteľov, neprijateľnou
podmienkou. Samotná rozhodcovská zmluva umožňuje dlžníkovi obrátiť sa v spore s veriteľom na
všeobecný súd, avšak toto právo je len formálne, pretože je obmedzené iba do doby, kým nepodá

veriteľ návrh na prejednanie sporu na rozhodcovský súd. Z rozhodovacej praxe exekučného súdu je
zrejmé, že v prípade spotrebiteľských úverov je to výlučne veriteľ, kto iniciuje rozhodcovské konanie proti
dlžníkovi. V prípade, ak si veriteľ vynúti od spotrebiteľa prijatie rozhodcovskej zmluvy (uzatvorená spolu
so zmluvou o úvere v ten istý deň), nadobudne tak voči spotrebiteľovi neprimeranú výhodu v tom, že
sám môže určiť, kto s konečnou platnosťou ich spor rozhodne. Rozhodcovský súd je pritom paušálnym

spôsobom zakotvený v rozhodcovskej zmluve ešte pred vznikom samotnej štandardnej zmluvy, a
teda dodávateľ musí mať istotu, že si ho môže do zmluvy uvádzať. Rozhodcovskú zmluvu uzavretú
medzi dodávateľom a spotrebiteľom, na podklade ktorej veriteľ iniciuje voči dlžníkovi rozhodcovské
konanie a ktorá nebola dojednaná individuálne po vzniku sporu medzi účastníkmi zmluvy, súd považuje
za neprijateľnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu za absolútne neplatnú, pretože

poskytuje veriteľovi neprimeranú a nedôvodnú výhodu voči dlžníkovi spočívajúcu v tom, že môže
vopred určiť súkromnoprávny subjekt, ktorý bude rozhodovať prípadný spor so spotrebiteľom a vylúčiť
tak ochranu práv spotrebiteľa všeobecným súdom. V zmysle ustanovenia § 53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka je takáto rozhodcovská zmluva neplatná a teda bráni tomu, aby na základe nej vydanýrozhodcovský rozsudok na návrh dodávateľa mohol byť exekučným titulom na udelenie poverenia
pre exekútora. Súd prvej inštancie dospel k záveru o neprijateľnosti rozhodcovskej zmluvy, pretože
spôsobuje hrubý nepomer v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech

spotrebiteľa.

8. Z uvedených dôvodov súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie.

9. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote prostredníctvom svojho
právneho zástupcu odvolanie.
Namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa, ktorý v prejednávanej veci prekročil
rámec svojej preskúmavacej činnosti zverenej mu Exekučným poriadkom a v jeho nadväznosti zákonom
o rozhodcovskom konaní. Poukázal na § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a § 45 ods. 1, 2 zákona o
rozhodcovskom konaní. Mal za to, že súd na správne zistený skutkový stav veci nesprávne aplikoval

právny predpis. Exekučný súd v konaní o vydaní poverenia na vykonanie exekúcie z predložených
podkladov (exekučný titul, žiadosť o udelenie poverenia a návrh na vykonanie exekúcie) posudzuje
exekučný titul z formálnej a materiálnej stránky, pričom formálne preskúmavanie exekučného titulu sa
obmedzuje na dodržanie všetkých formálnych náležitostí exekučného titulu (rozhodcovského rozsudku),
tak ako to vyžaduje ust. § 34 zákona o rozhodcovskom konaní. Preskúmavaním materiálnej stránky

zisťuje exekučný súd, či sú splnené hmotnoprávne predpoklady exekučného titulu (dovolenosť, možnosť
a súlad s dobrými mravmi), avšak nemôže skúmať samotné rozhodcovské konanie, ale musí sa
obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Splnenie podmienok na zastavenie exekúcie, t. j.
zaväzovať k niečomu objektívne nemožnému, právom nedovolenému alebo k niečomu, čo je v rozpore
s dobrými mravmi, však musí mať povahu zjavného nedostatku exekučného titulu. V rámci exekučného

konania súd nemôže zaujímať právne stanoviská a úvahy k výroku samotného exekučného titulu
(rozhodcovského rozsudku), ale sa musí obmedziť len na také dôvody zastavenia exekúcie, ktoré majú
povahuskutkovozjavnýchdôvodov,t.j.nemôžesajednaťodôvodyprávnehoposúdeniaveci.Postupom
súdu v tejto veci a jeho výkladom ustanovenia § 45 zákona o rozhodcovskom konaní, dochádza k
nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov exekučným konaním, čo

je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Mal za to, že konajúci súd pri
posudzovaní predložených dôkazov neúplne zistil skutkový stav veci, keďže namieta skutočnosť, že
medzi zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva / rozhodcovská doložka. V
tejto súvislosti oprávnený poukázal na ust. § 3 a nasl. zák. č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v
znení neskorších predpisov a uviedol, že oprávnený s povinným uzatvára rozhodcovskú zmluvu formou

samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská
doložka dohodnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné.
Zdôraznil, že exekučný titul (rozhodcovský rozsudok) bol vydaný oprávneným orgánom v konaní
vedenom v zmysle zákona o rozhodcovskom konaní, pričom povinnému nebola odňatá možnosť obrátiť
sa v prípade akýchkoľvek sporných otázok spojených so zmluvou o úvere na všeobecný súd, nakoľko

zmluvné strany sa dohodli (v zmysle čl. 2 ods. 2 druhá veta rozhodcovskej zmluvy), že pokiaľ ktorákoľvek
zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 1 článku zmluvy vrátane sporu o platnosť, výklad alebo zrušenie zmluvy o úvere na
všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku rozhodcovskej zmluvy.
Oprávnený navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie.

10. KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(ust.§34zák.č.160/2015Z.z.Civilnýsporovýporiadok-ďalej
len „CSP“), viazaný rozsahom odvolania oprávneného, odvolacími dôvodmi, ako i zisteným skutkovým
stavom (ust. § 379, § 380 ods. 1, 2, § 383 CSP), prejednal podané odvolanie bez nariadenia odvolacieho

pojedávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto rozhodnutie súdu
prvej inštancie zo dňa 01. 12. 2015 podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil ako vecne správne, pričom
sa stotožnil i odôvodením napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie.

11. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že predmetné exekučné konanie sa začalo dňa 01. 03. 2015,

kedy bola pred súdnym exekútorom spísaná zápisnica o návrhu na vykonanie exekúcie na základe
exekučného titulu, a to rozhodcovského rozsudku vydaného dňa 06. 11. 2014 Stálym rozhodcovským
súdom zriadeným spoločnosťou Slovenská rozhodcovská, a.s. pod sp. zn. SR 11259/14, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 15. 12. 2014 a vykonateľnosť dňa 18. 12. 2014. Následne súdny exekútorJUDr.RudolfKrutý,PhD.vpodanízodňa02.03.2015(doručenomsúduprvejinštanciedňa15.05.2015
a opakovane v podaní zo dňa 19. 10. 2015 požiadal príslušný súd o udelenie poverenia na vykonanie
exekúcie na základe vyššie označeného exekučného titulu. Dňa 01. 12. 2015 súd prvej inštancie,

obsadený vyšším súdnym úradníkom, vydal napadnuté uznesenie, ktorým zamietol žiadosť súdneho
exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie z dôvodov uvedených
v odôvodnení tohto uznesenia.

12. Podľa § 41 ods. 1, 2 písm. d/ zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov účinnom v
čase začatia exekučného konania (01. 03. 2015), exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu,
ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade
d) vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi
schválených.

Podľa§44ods.2,3vyššiecitovanéhozákona,súdpreskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanie
exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so
zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota

neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.
Súd pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozhodnutia
vydaného v spotrebiteľskom spore preskúma okrem súladu žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie a návrhu na vykonanie exekúcie so zákonom, či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa
podmienky ustanovené právnymi predpismi, či bolo rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore
vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname
rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a pred stálym rozhodcovským súdom, ktorý
v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory,

rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Ak súd
dospeje k záveru, že nie je splnená ktorákoľvek z podmienok podľa prvej vety, žiadosť o udelenie
poverenia zamietne.

Podľa § 243d ods. 1, 2 vyššie citovaného zákona (prechodné ustanovenia k úpravám účinným od 1.

januára2015),exekučnékonanienapodkladerozhodcovskéhorozhodnutiavydanéhovrozhodcovskom
konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa osobitného predpisu, vydaného pred
1. januárom 2015, možno začať len do troch mesiacov od účinnosti tohto zákona. Na základe návrhu
na vykonanie exekúcie podaného po tejto lehote nemožno udeliť poverenie na vykonanie exekúcie;
rozhodcovské rozhodnutie prestáva účastníkov rozhodcovského konania zaväzovať.

Na exekučné konania začaté v súlade s odsekom 1 alebo vedené na podklade rozhodcovského
rozhodnutia vydaného v rozhodcovskom konaní, ktorého predmetom je spor spĺňajúci podmienky podľa
osobitného predpisu,4ead) a ktoré neboli ukončené k 1. januáru 2015, sa použijú predpisy účinné do
31. decembra 2014.

13. Podľa § 387 ods. 1, 2 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP), odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

14. V predmetnej exekučnej veci súd prvej inštancie pred vydaním rozhodnutia o žiadosti súdneho

exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie dôsledne preskúmal podľa ust. § 44 ods.
2 Exekučného poriadku žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že v prípade, ak súd zistí
rozpor týchto listín so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesenímzamietne. Ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku teda ukladá exekučnému súdu pri rozhodovaní
o udelení poverenia preskúmať súlad exekučného titulu so zákonom. Súladom exekučného titulu so
zákonom pritom treba rozumieť nielen formálne náležitosti exekučného titulu, ale aj to, či na jeho základe

možno exekúciu vykonať, teda či tu nie je taká právna úprava, ktorá by bránila vykonaniu exekúcie na
základe tohto exekučného titulu. Pokiaľ oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný
titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či
rozhodcovské konanie prebehlo na základe platne uzavretej rozhodcovskej zmluvy. Rozhodcovská
zmluva je dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi

vznikli alebo vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom
konaní.

15. Rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky
k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je
zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo

vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných
zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju
dohodli. Ak v určitej veci nedošlo k platnému uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Keby exekučný súd
akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu,

akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu
„rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského
konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom
konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a
nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom

súde, je tu irelevantná.

16. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonnom podložený postup exekučného
súdu ako súdu prvej inštancie, ktorý skúmal, či bola v danej veci medzi účastníkmi konania platne
uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej

správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia. Exekučný
súd v súlade so zákonom skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľným
exekučným titulom, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor. Pri
riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto
uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie

označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z toho hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré
nevyvoláva žiadne právne účinky.

17. Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskej veci je ako exekučný titul v rozpore so zákonom,
ak rozhodcovská zmluva (či už uzavretá vo forme osobitnej zmluvy alebo rozhodcovskej doložky),

na ktorej sa zakladá právomoc rozhodcovského súdu, nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá
neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie, či neplatnosti
rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť)
rozhodcovského rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21. 03. 2012 v konaní pod sp. zn. 6
Cdo 1/2012). Aj v prípade, že spotrebiteľ nevyužil právnu možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť

rozhodcovskej zmluvy, je exekučný súd povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy
a prípadne aj konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom, znamenajúci materiálnu
nevykonateľnosť takéhoto rozsudku (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 18. 09. 2012 v konaní pod
sp. zn. 5Cdo 230/2011).

18. Odvolací súd považuje za správny právny názor súdu prvej inštancie, že predmetná zmluva
o úvere zo dňa 29. 10. 2012 je zmluvou spotrebiteľskou v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka v znení platnom a účinnom v čase jej uzavretia (teda v znení účinnom od 01. 01. 2008),
podľa ktorého je irelevantná právna forma zmluvy, a teda medzi oprávneným a povinným bol založený
na jej základe spotrebiteľský vzťah. Uvedenú zmluvu uzatvoril dodávateľ - oprávnený ako právnická

osoba, pričom pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti so
spotrebiteľom - povinným ako fyzickou osobou, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci
predmetuobchodnejaleboinejpodnikateľskejčinnosti(ust.§52ods.3,4Občianskehozákonníka),resp.
oprávnený takéto konanie povinného nepreukázal. V zmysle ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sazmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech
spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. Súd prvej inštancie preto postupoval správne, keď na

vzťah účastníkov konania aplikoval aj príslušné právne normy chrániace spotrebiteľa.

19. S poukazom na vyššie uvedené sa odvolací súd stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie,
že v danej veci je potrebné za neprimeranú považovať rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú medzi
oprávneným a povinným dňa 29. 10. 2012, teda uzatvorenú v rovnaký deň ako oprávnený s povinným

uzavrel zmluvu o úvere. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá v typizovanej formulárovej
podobe, oprávnený ju predkladal povinnému v predtlači, dopĺňali sa len údaje o povinnej osobe ako
meno, bydlisko a dátum narodenia. Veriteľ (oprávnený) potom mohol na základe tejto rozhodcovskej
zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý
by bol inak príslušný na konanie. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na
všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. Odvolací súd v tomto smere zastáva názor, že o nekalú

zmluvnú podmienku ide aj vtedy, ak spotrebiteľ má podľa nej možnosť vybrať si medzi rozhodcovským
a štátnym všeobecným súdom, ale ak by sa podľa takejto doložky začalo rozhodcovské konanie na
návrh dodávateľa (veriteľa), spotrebiteľ by bol nútený podrobiť sa rozhodcovskému konaniu. Sám veriteľ
(oprávnený) zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy v jej vopred pripravenej formulárovej podobe

20. Odvolací súd k tomu ešte uvádza, že vznik rozhodcovskej zmluvy vyžaduje individuálne rozhodnutie
spotrebiteľa a jeho slobodnú voľbu o tom, že si vymieňuje rozhodcovské konanie, a to preukázateľne.
Dlžník, ktorému je predložená typová spotrebiteľská zmluva v predtlači, nemá vzhľadom na takúto
podobu zmluvy v zásade reálnu možnosť ovplyvniť jej obsah. Predtlačené poučenie oprávneného v
rozhodcovskej zmluve o dôsledkoch uzavretia rozhodcovskej zmluvy za situácie, keď je rozhodcovská

zmluva uzatváraná v rovnaký deň spolu s úverovou zmluvou, odvolací súd nepovažuje za kvalifikované
vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania. Povinný v takejto situácii mohol ľahko
nadobudnúť dojem, že ide o tú istú úverovú zmluvu pozostávajúcu z viacerých listín a že pokiaľ
úver chcel získať, bol povinný podpísať všetky listiny predložené oprávneným. Odvolací súd v tomto
smere ešte uvádza, že spotrebiteľ (povinný) ako slabšia zmluvná strana, neprofesionál, nie je často

schopný v danom momente pochopiť a zvážiť všetky dôsledky predložených dokumentov obsahujúcich
terminologicky náročný a rozsiahly neprehľadne štruktúrovaný text a v časovej a finančnej tiesni, v ktorej
sanachádza,nerazpristúpiajnataképodmienkyzmluvy,naktorébyzainýchokolnostínikdynepristúpil.

21. Z predložených listín nevyplýva, že by si uzavretie rozhodcovskej zmluvy v takomto znení

výslovne vymienil povinný a vzhľadom na charakter zmluvy nemožno dospieť ani k záveru, že by
povinnýmalmožnosťdoobsahuzmluvyakýmkoľvekspôsobomzasahovať,tedažebypovinnýnapríklad
mohol ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, miesto rozhodcovského konania, spôsob konania (s
pojednávaním, bez pojednávania) a podobne. Rozhodcovská zmluva navyše nebola uzatvorená v čase
vyššej bdelosti spotrebiteľa po vzniku sporu, ale na začiatku zmluvného vzťahu, teda v čase, keď

spotrebitelia, často pod vplyvom finančnej núdze, pri uzatváraní zmluvy opomenú zachovať náležitú
obozretnosť. Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku
jestav,akzmluvnépodmienkybolivopredpripravenéanebolomožnémeniťichobsah,čojedanýprípad
podľa ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti a argumenty
tunajší krajský súd považoval námietky oprávneného vznesené v odvolaní za nedôvodné. Povinný sa

v posudzovanej veci reálne vopred vzdal svojho práva na účinnú ochranu v konaní pred všeobecným
súdom, a to v pozícii a situácii, v ktorej vystupoval ako spotrebiteľ, teda ako slabšia zmluvná strana
a pri nemožnosti reálne vplývať na obsah zmluvy, čo je v podmienkach právneho štátu podľa názoru
odvolacieho súdu neprijateľné.

22. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v
celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán
v neprospech spotrebiteľa, teda povinného, a to podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v
príslušnomznení.Rozhodcovskúzmluvupretoodvolacísúdvzhodesosúdomprvéhostupňavyhodnotil
ako nekalú, postihnutú sankciou absolútnej neplatnosti v zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka

platnom a účinnom v čase jej uzavretia.

23. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorývzťah teória aj prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nie sú žiadne pochybnosti
o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. Zároveň týmto vzniká základ pre
docielenie skutočnej rovnosti, pretože na absolútne neplatnú zmluvnú podmienku súd prihliadne aj bez

návrhu a rovnako aj bez návrhu súd exekúciu zastaví, ak ide o plnenie z takejto neprijateľnej zmluvnej
podmienky (v tomto prípade zamietne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie). Ak je
takouto neprijateľnou zmluvnou podmienkou samotná rozhodcovská doložka a dodávateľ ju použije, ide
o výkon práv v rozpore s dobrými mravmi (uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 24. 02. 2011 v konaní
pod sp. zn. IV. ÚS 55/2011).

24. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že za individuálne dohodnutú zmluvu sa nepovažuje zmluva,
ktorá bola vopred dodávateľom (veriteľom) naformulovaná a spotrebiteľ jej obsah nemal možnosť
ovplyvniť. Rozhodcovská zmluva sa nestáva individuálne dohodnutou ani tým, že spotrebiteľ má v
úzkej časovej lehote hneď po jej podpise právo od tejto zmluvy odstúpiť. Uvedené tiež nič nemení
na neprijateľnom charaktere rozhodcovskej zmluvy, keď v posudzovanom prípade bola spotrebiteľovi

v konečnom dôsledku odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom vo všetkých
prípadoch,akdodávateľpodávočinemužalobunarozhodcovskomsúde.Odvolacísúdzároveňdodáva,
že kto mlčí tam, kde nie je povinný sa vyjadriť, nie je možné toto jeho mlčanie považovať ani za
súhlas ani za nesúhlas. Dodávateľ núti spotrebiteľa spotrebiteľskou zmluvou ku konaniu, ktoré nie je
povinný vykonať, s cieľom dosiahnutia prejednania veci pred rozhodcovským súdom a obchádzania

ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa. Znenie rozhodcovskej zmluvy nemusí
odporovať doslovnému zneniu zákonného ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby
predmetné ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza. O obchádzanie zákona ide vtedy, ak
je právnym úkonom dohodnuté niečo, čo síce nie je so zákonom v priamom rozpore, avšak svojimi
dôsledkami sleduje cieľ, aby zákon nebol dodržaný (nález Ústavného súdu SR zo dňa 24. 05. 1995 v

konaní pod sp. zn. PL. ÚS 16/95).

25. S poukazom na uvedené zistenia odvolací súd dodáva, že súd prvej inštancie v danom prípade
správne právne posúdil, že rozhodcovský rozsudok vydaný rozhodcovským súdom na základe neplatnej
rozhodcovskej zmluvy, nie je spôsobilým exekučným titulom podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného

poriadku a správne žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol
(§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku).

26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej
časti tohto uznesenia a uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil.

27. Odvolací súd takto rozhodol pomerom hlasov 3 : 0 (ust. § 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (ust. § 420 - ust. §

423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Dovolanie sa podáva
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na
súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu

od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj
vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený

advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Táto povinnosť neplatí,
ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej
hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa,

osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane preddiskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má
vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
dovolateľrozšíriťlendouplynutialehotynapodaniedovolania.Dovolaciedôvodymožnomeniťadopĺňať

len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.