Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoE/78/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215207445
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2016:4215207445.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: Poštová banka, a.s., so sídlom Dvořákovo
nábrežie 4, Bratislava, IČO: 31 340 890, proti povinnému: F. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXXX/
X, O., o vymoženie sumy 3.400,59 eura s príslušenstvom, o návrhu na zmenu účastníka konania na
strane oprávneného a o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo dňa 28.
septembra 2015 pod č.k. 12Er/636/2015-35, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd v y h o v u j e návrhu tak, že účastník konania na strane oprávneného z konania vystúpi a
na jeho miesto vstúpi PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464.

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie zamietol. Oprávnený podal proti uvedenému uzneseniu odvolanie. Podaním
doručeným súdu prvého stupňa dňa 14.10.2015 a 06.11.2015 spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom
Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464 navrhla zmenu účastníka na strane oprávneného, ktorú
zdôvodnila postúpením pohľadávky, ktorá je predmetom konania zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 25. 06. 2015 uzatvorenou medzi oprávneným ako postupcom a spoločnosťou BOSSNUT
INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom (por. č. pohľadávky v prílohe zmluvy je 1924). Následne bola

predmetná pohľadávka ďalej postúpená na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26. 06. 2015
uzatvorenej medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou
PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom (por. č. pohľadávky v prílohe zmluvy je 1924). Predmetné zmluvy
o postúpení pohľadávok sú uložené v registri na Okresnom súde Komárno pod sp.zn. Spr. 484/15.
Záverom spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. vyjadrila súhlas so vstupom do predmetného konania.

Podľa § 92 ods. 2 OSP, ak po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktorých sa koná, môže navrhovateľ alebo ten,
na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené, alebo na koho prešli, navrhnúť, aby do konania
na miesto doterajšieho účastníka vstúpil ten, na koho boli tieto práva alebo povinnosti prevedené alebo
na koho prešli.

Podľa § 92 ods. 3 OSP, súd vyhovie návrhu, ak sa preukáže, že po začatí konania nastala právna
skutočnosť uvedená v odseku 2, a ak s tým súhlasí ten, kto má vstúpiť na miesto navrhovateľa; súhlas
odporcu alebo toho, kto má vstúpiť na jeho miesto, sa nevyžaduje. Právne účinky spojené s podaním
návrhu na začatie konania zostávajú zachované.

Zo zmluvy o postúpení pohľadávok č. 1/2015 zo dňa 25.06.2015 uzatvorenej medzi oprávneným ako

postupcomaspoločnosťouBOSSNUTINVESTMENTSLIMITEDakopostupníkomodvolacísúdzistil,že
predmetom postúpenia je pod por. č. 1924 pohľadávka oprávneného voči povinnému zo zmluvy o úvereč. 6757535511 uzatvorenej medzi oprávneným a povinným dňa 09.03.2011. Zo zmluvy o postúpení
pohľadávok č. 2/2015 zo dňa 26.06.2015 bola pod por. č. 1924 predmetná pohľadávka postúpená zo
spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcu na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako

postupníka. Účinky postúpenia nastali dňa 26.06.2016. Na základe uvedeného mal odvolací súd za
preukázané, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú prevod
práv a povinností, o ktorých sa koná a ten, kto práva nadobudol, navrhol zmenu účastníkov na strane
oprávneného a súčasne vyslovil aj svoj súhlas so vstupom do konania na strane oprávneného, preto
návrhu vyhovel a rozhodol tak, že účastník na strane oprávneného z konania vystúpi a na jeho miesto

vstúpi spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o., so sídlom Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 45 869 464.

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie zamietol. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 41 ods. 2 písm. d), § 44 ods. 2, §
243d ods. 1, 2 Exekučného poriadku účinného do 31.12.2014, § 45 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o
rozhodcovskom konaní v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „zákon o rozhodcovskom konaní“), §

39Občianskehozákonníka,§52ods.1,3,4,§53ods.1vetaprvá,5,§54ods.1Občianskehozákonníka
v znení zákona č. 546/2010 Z. z, článkami Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, rozhodnutiami Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky a vykonaným dokazovaním. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený sa
návrhom na vykonanie exekúcie domáhal voči povinnému vykonania exekúcie na peňažné plnenie,

keď poukazoval na rozhodcovský rozsudok zo dňa 10.03.2014 sp.zn IA-C/1213/0512, ktorého vydaniu
predchádzala zmluva o úvere uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 09.03.2011. Z predložených
dokladov mal za preukázané, že ide o spotrebiteľský právny vzťah, ktorý je potrebné posudzovať podľa
ustanovení o spotrebiteľských zmluvách v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Preskúmal
zmluvu o úvere, obchodné podmienky pre úver dostupná pôžička a všeobecné obchodné podmienky. V

bode 2.5 zmluvy o úvere je uvedené, že: "Zmluvné strany sa dohodli, že akékoľvek spory, ktoré vzniknú z
tejto zmluvy, vrátane sporov o jej vznik, platnosť a výklad, budú rozhodované v súlade s rozhodcovskou
doložkouuvedenouvčlánku10.,IIčastiVšeobecnýchobchodnýchpodmienok.Klientzároveňvyhlasuje,
že sa oboznámil s obsahom rozhodcovskej doložky a s dôsledkami jej uzatvorenia. Klient berie na
vedomie, že rozhodnutie rozhodcovského súdu je konečné a záväzné a jeho zrušenia

žalobou na súde sa môže domáhať len z dôvodov vymedzených v zákone č. 244/2002 Z. z.
o rozhodcovskom konaní." V časti II bod 10.2. všeobecných obchodných podmienok "Riešenie sporov"
je ďalej uvedené: " Banka a Klient sa dohodli na rozhodcovskej doložke týkajúcej sa riešenia
všetkýchsporov,ktorémedzinimivzniknú zprávnychvzťahovvzniknutýchpriposkytovaníSlužieb,
Bankových produktov a/ alebo vykonávaní Bankových obchodov, vrátane sporov o platnosť, výklad a

zánik príslušnej Zmluvy, a to v nasledovnom znení: a) pokiaľ bude v príslušnom spore žalobcom Banka,
predloží tento spor na prerokovanie a rozhodnutie Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a
Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné a účinné v čase začatia rozhodcovského konania; b) pokiaľ bude
v príslušnom spore žalobcom Klient, je oprávnený predložiť tento spor na prerokovanie a rozhodnutie
Rozhodcovskému súdu, a to podľa jeho Štatútu a Rokovacieho poriadku, ktoré sú platné

a účinné v čase začatia rozhodcovského konania alebo všeobecnému súdu; Ak Klient najneskôr pri
uzavretí Bankového obchodu a/alebo Zmluvy nedoručí Banke písomne oznámenie, že s rozhodcovskou
doložkou nesúhlasí, má sa za to, že ju prijal.". Bol toho názoru, že v danom prípade
nie je možné formuláciu rozhodcovskej doložky považovať za platnú rozhodcovskú doložku, pretože
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa

tým, že znemožňuje spotrebiteľovi zvoliť si spôsob riešenia prípadného sporu a ponecháva ho výlučne
na vôli dodávateľa. Rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal a nemal na
výber vzhľadom na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. V zmluve o
úvere boli zmluvné podmienky vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah. Povinný sa tak bez
vlastnej vôle a možnosti pričinenia vzdal vopred svojich práv, čo je v rozpore s ustanovením § 54 ods.

1 Občianskeho zákonníka. Ak v určitej veci nedošlo k uzatvoreniu platnej rozhodcovskej
doložky, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a vydať rozhodcovský rozsudok. Ak
neexistuje rozhodcovský rozsudok, ktorý je spôsobilý byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho
alebo z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zamietnutie žiadosti súdneho
exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov podľa §
205 ods. 2 písm. a), d), e) a f) OSP a § 221 ods. 1 písm. d), f) a h) OSP, namietajúc prekročenie
zákonných limitov pre skúmanie žiadosti o vydanie poverenia, a to skúmaníminých listín ako pripúšťa výslovné znenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. Bol toho názoru, že ak
exekučným titulom je rozhodcovský rozsudok, súd príslušný na výkon rozhodnutia alebo na exekúciu
nie je vecne príslušný vo veci konať, či už ako súd vyššej inštancie, kasačný súd alebo súd konajúci

o opravnom prostriedku, ale práve a len ako tzv. exekučný súd. Z povahy veci teda nebolo možné
priznať exekučnému súdu väčší rozsah vecnej preskúmavacej pôsobnosti. Uvedené podľa neho potvrdil
aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 16.06.2009 sp. zn. 4Cdo 159/2009. V ďalšej
časti odvolania namietal prekročenie zákonných limitov pre skúmanie exekučného titulu podľa § 45
ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní a prekážku rozsúdenej veci, a to skúmaním rozhodcovskej

doložky. S poukazom na ustanovenie § 45 ods. 1, 2 zákona o rozhodcovskom konaní mal za to, že
exekučný súd je oprávnený skúmať rozhodcovský rozsudok ako exekučný titul len v
zákonom určených medziach. O platnosti rozhodcovskej doložky rozhoduje rozhodcovský súd, a preto
prekážka rozsúdenej veci bráni tomu, aby bola opätovne posúdená. V tejto súvislosti poukázal na nález
Ústavného súdu Slovenskej republiky ÚS 2/2000. Dal pritom do pozornosti, že v zmysle ustanovenia
II. časti bodu 10 Všeobecných obchodných podmienok, Poštová banka, a. s., postupovala v súlade s

§ 93b zákona o bankách, ktorý jej ukladá povinnosť ponúknuť klientovi návrh rozhodcovskej doložky s
tým, že v predmetnom bode je klientovi daná možnosť neprijať túto zákonom stanovenú ponuku. Mal za
to, že exekučný súd nesprávne aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a že OSP, ani Exekučný
poriadok, ani zákon o rozhodcovskom konaní neposkytujú absolútne žiadnu oporu pre záver, že by
exekučný súd mohol vo vzťahu k rozhodcovskému rozsudku rozhodovať ako súd konajúci vo veci

samej, a teda napríklad vykonať vo veci samej dokazovanie alebo rozsudok zrušiť, či zmeniť jeho
výrok. Ohľadom aplikácie sekundárneho práva Európskej únie uviedol, že smernica je záväzná
pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom
sa voľba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom. Pokiaľ by aj súd zvažoval rozhodcovskú
doložku ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, nebolo možné záver o neplatnosti rozhodcovskej doložky

oprieť o Smernicu EHS č. 93/13/EHS. Taktiež judikatúra ESD vzťahujúca sa na
rozhodcovské doložky všeobecne alebo rozhodcovské doložky v spotrebiteľských zmluvách, nie je voči
jednotlivcom - a teda ani voči účastníkom tohto konania - bezprostredne záväzná. V neposlednom rade
vytkol porušenie právnej istoty a legitímnych očakávaní, pričom poukázal na rozhodnutia iných súdov
v obdobných veciach, ako aj namietal neprimerané zvýhodňovanie povinného pred exekučným súdom

na základe jeho postavenia, pričom poukázal na uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky III.
ÚS 23/2013-8. Dospel k záveru, že exekučný súd svojím postupom znemožnil uplatniť právo priznané
exekučným titulom, ktorého účinky sa v zásade zhodujú s účinkami právoplatného rozsudku.
Záverom poukázal na skutočnosť, že Rozhodcovská, arbitrážna a mediačná, a.s., zriaďovateľ súdu,
ktorývydalexekučnýtitul,ječlenomzáujmovéhozdruženiaRozhodcovskáamediačná,a.s.,zapísaného

v zozname stálych rozhodcovských súdov, ktorý vedie Ministerstvo spravodlivosti SR a je držiteľom
povoleniarozhodovaťspotrebiteľskésporysčíslomSRS001vsúlades§73ods.5zákona o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, a preto navrhol, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v
celom rozsahu zmenil tak, že žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
vyhovie, alternatívne, aby príslušný súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu

prvého stupňa na ďalšie konanie.

Vo veci rozhodla vyššia súdna úradníčka Okresného súdu Komárno. Sudkyňa súdu prvého stupňa
predložila vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu, nakoľko odvolaniu nemienila vyhovieť.

Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou
osobou v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP), a že spĺňa náležitosti § 205 a nasl.
OSP, preskúmal napadnuté rozhodnutie, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 OSP),
prejednal odvolanie bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 OSP) a dospel k záveru, že
odvolanie oprávneného nie je dôvodné, preto uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa

§ 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Predmetom tohto konania je žiadosť súdneho exekútora JUDr. Ing. Jána Gaspera, PhD., so sídlom
Exekútorského úradu v Rimavskej Sobote, Kálmána Mikszátha 268 o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, doručená súdu prvého stupňa dňa 28.04.2015. Spolu s ňou bol predložený i

návrh oprávneného zo dňa 25.03.2015, ktorým sa domáha od povinného vymoženia sumy 3.400,59
eura s príslušenstvom a exekučný titul, ktorým je rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
ROZHODCOVSKÁ, ARBITRÁŽNA a MEDIAČNÁ, a.s., so sídlom Bratislava, Sienkiewiczova 4, zo dňa
10.03.2014 sp.zn. IA-C/1213/0512, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 30.06.2014 a vykonateľnosťdňa 04.07.2014. Súčasťou spisového materiálu je i zmluva o úvere č. 6757535511 uzatvorená
účastníkmidňa09.03.2011,obchodnépodmienkypreúverúčinnéod02.11.2010avšeobecnéobchodné
podmienky účinné od 01.11.2010.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa správne vec po právnej stránke posúdil a svoje
rozhodnutie aj správne a v dostatočnom rozsahu odôvodnil, nakoľko bola jeho argumentácia vecne
správna, objektívna, presvedčivá a v neposlednom rade v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky ako aj nálezmi Ústavného súdu Slovenskej republiky. Odvolací súd sa v celom
rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto s poukazom na ustanovenie §

219 ods. 2 OSP sa v odôvodnení tohto rozhodnutia obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, bez toho, aby odvolací súd tieto dôvody opakoval.

Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania,
exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti,

alebo postihuje majetok.

Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských
komisií a zmierov nimi schválených (§ 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku).

Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, súd
preskúmažiadosťoudeleniepoverenianavykonanieexekúcie,návrh navykonanieexekúcie
a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu
na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti
písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí, ak ide o exekučný titul podľa §

41 ods. 2 písm. c) a d). Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom,
žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je
prípustné odvolanie.

Súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej

a materiálnej. Ak je exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. V rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.10.2011 sp. zn. 3Cdo/146/2011 a zo dňa 18.01.2012 sp. zn.
6Cdo/143/2011 Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že pokiaľ oprávnený v návrhu na
vykonanie exekúcie označí ako exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd

oprávnený a zároveň povinný skúmať, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej
rozhodcovskej zmluvy. Ak nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy, nemohol spor prejednať
rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pri riešení
otázky, či rozhodcovský rozsudok vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať
daný spor, nie je exekučný súd viazaný tým, ako túto otázku vyriešil rozhodcovský súd.

Odvolací súd nezistil vadu konania podľa § 205 ods. 2 písm. a) OSP v spojení s § 221 ods. 1 písm.
d) OSP, nakoľko zo spisu nevyplýva, že by v exekučnom konaní bolo už rozhodnuté. Exekučný súd
nerozhodoval o rovnakej žiadosti toho istého súdneho exekútora na udelenie poverenia na vykonanie
identickej exekúcie týkajúcej sa rovnakých účastníkov. K tvrdeniu oprávneného, že mu bola odňatá

možnosť konať pred súdom odvolací súd dodáva, že v štádiu, pri ktorom súd skúma žiadosť o
udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul (§
44 Exekučného poriadku) v tomto štádiu súd nevykonáva dokazovanie, postačuje totiž, aby boli
rozhodujúce skutočnosti dostatočne osvedčené okolnosťami vyplývajúcimi zo spisu, vrátane do neho
založených listín. Vzhľadom na uvedené, oboznamovanie sa s obsahom listín, ktoré je zamerané na

posúdenie splnenia podmienok konania a predpokladov pre vyhovenie žiadosti súdneho exekútora
o poverenie na vykonanie exekúcie, nemusí vykonávať na pojednávaní. Ak je na zistenie dôvodov
potrebné vykonať dokazovanie, exekučný súd je povinný nariadiť za tým účelom pojednávanie. Ak
je však možné rozhodnúť iba na základe právneho posúdenia veci bez vykonávania dokazovania,pojednávanie nie je potrebné. K dôvodu odvolania podľa § 205 ods. 2 písm. f) OSP odvolací súd
uvádza, že súd prvého stupňa správne právne posúdil predmetný vzťah ako spotrebiteľský, a teda mal
povinnosť preskúmať, či plnenia, na ktoré povinného zaväzuje rozhodcovský rozsudok nevyplývajú z

neprijateľných zmluvných podmienok. Spotrebiteľská zmluva je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu,ktorúuzatváradodávateľsospotrebiteľom.Vzmysle§52Občianskehozákonníkazaspotrebiteľa
sa považuje fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu
svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. Osoba, ktorá do postavenia odberateľa
tovarov či služieb vstupuje konaním v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej

činnosti je tzv. nespotrebiteľom. Nespotrebiteľský charakter zmluvy musí byť preukázaný bezpečne,
spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti, pričom dôkazné bremeno je na dodávateľovi. Základnou črtou
spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na
dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý právnym predchodcom oprávneného
túto charakteristiku spĺňa. Znenie samotnej zmluvy o úvere povinný ovplyvniť nemohol, nakoľko bola
pripravená už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Vzhľadom na túto skutočnosť je nevyhnutné na

uvedený vzťah použiť ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na spotrebiteľské zmluvy. Stotožnil sa s názorom
súdu prvého stupňa, že rozhodcovská doložka obsiahnutá v čl. II bode 10.2.2 všeobecných obchodných
podmienok, na ktorú odkazuje zmluva o úvere v čl. 2 bod 5, bola správne posúdená ako neprijateľná,
pretože táto nebola individuálne dojednaná. Povinná osoba mohla zmluvu prijať len ako celok alebo ako
celok ju odmietnuť, pričom toto ustanovenie spôsobilo značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech povinnej osoby. Súd vzal správne do úvahy príslušnú judikatúru
ESD v kontexte príslušných článkov Smernice Rady EÚ č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách. Pretože neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné, súd prvého stupňa správne rozhodol o zamietnutí žiadosti o udelenia poverenia. Odvolací
súd sa stotožnil s názorom súdu prvého stupňa a tiež posúdil predmetnú rozhodcovskú doložku ako

nekalú podmienku spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka neprijateľnou
je zmluvná podmienka, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Možno povedať, že dojednaná rozhodcovská doložka spôsobuje hrubú
jednostrannú výhodnosť pre dodávateľa, pretože výber, či spor bude riešiť rozhodcovský súd alebo súd
SR, je výlučne na žalujúcej strane, teda dodávateľovi, a tak spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť jeho

výber. V prípade, že rozhodcovská doložka je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, je v zmysle § 53
ods. 5 Občianskeho zákonníka neplatná. Následkom je skutočnosť, že rozhodcovský súd vôbec nemal
právomoc, vzhľadom na neplatnosť rozhodcovskej doložky, rozhodovať daný spor, preto predmetný
rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul.

Odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 93b ods. 1, 2 zákona č. 483/2001 Z.z. o
bankách účinného v čase uzavretia zmluvy o úvere nezbavovalo oprávneného povinnosti predložiť
povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej doložky takým spôsobom, aby z neho bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby prijať alebo neprijať návrh na riešenie prípadných
sporov výlučne v rozhodcovskom konaní, a aby bolo z neho tiež zrejmé, že mu boli poskytnuté aj jasné

a zrozumiteľné informácie, čo znamená výlučné riešenie sporov v rozhodcovskom konaní.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne
podľa § 219 ods. 1, 2 OSP potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal odvolací senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.