Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. júl 2016

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 24Sd/95/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5016200400
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Jančárová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2016:5016200400.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou JUDr. Zuzanou Jančárovou, v právnej

veci navrhovateľa: X. O. , nar. XX.XX.XXXX, r.č.: XXXXXX/XXX, bytom I. E. O. XXXX/XX, XXX XX B.,
zastúpený JUDr. Ivanom Hubkom, advokátom, so sídlom F. X, XXX XX G., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, 813 63 Bratislava, o výšku starobného dôchodku,
o opravnom prostriedku podanom navrhovateľom proti rozhodnutiu odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo
dňa 14.03.2016, takto

r o z h o d o l :

RozhodnutieodporkyneSociálnejpoisťovne,ústredieBratislavač.XXXXXXXXXXXzodňa14.03.2016
p o t v r d z u j e .

Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 14.03.2016 odporkyňa Sociálna poisťovňa,
ústredie Bratislava podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov zamietla žiadosť zo dňa 08.01.2016 o prepočítanie sumy starobného dôchodku.
V dôvodoch napadnutého rozhodnutia odporkyňa okrem iného tiež uviedla, že z ust. § 66 ods. 9 zákona
č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon“) vyplýva, že
Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods. 3 a 4 tohto ustanovenia v

kalendárnom roku len raz. Ust. § 66 ods. 3 a 4 zákona upravujú právo na zvýšenie sumy starobného
dôchodku poistenca, ktorý bol v období od priznania starobného dôchodku dôchodkovo poistený, a to
do dňa nasledujúceho po zániku dôchodkového poistenia. Na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie
starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona mu bol starobný dôchodok zvýšený za obdobie
dôchodkového poistenia od 01.01.2011 do 30.11.2014 na sumu 116,60 eur mesačne. Pretože nebolo
zistené, že by sa navrhovateľovi starobný dôchodok priznal v nižšej sume ako patrí, ani sa nezmenili
skutočnosti rozhodujúce pre nárok na výplatu starobného dôchodku, žiadosť z 18.01.2016 odporkyňa

zamietla.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu rozsiahly
opravný prostriedok zo dňa 01.04.2016, obsahujúci jeho úvahy a názory, ako a prečo by mala Sociálna
poisťovňa, ústredie Bratislava postupovať pri výpočte starobného dôchodku poberateľa výsluhového
dôchodku s tvrdením, že odporkyňa nemohla vydať napadnuté rozhodnutie. Uviedol, že sa objavili nové
skutočnosti pre výpočet nároku výšky starobného dôchodku, namietal krátenie starobného dôchodku

navrhovateľa v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, namietal tiež vyjadrenie odporkyne s poukazom
na viaceré rozhodnutia NS SR, ktoré sa podľa jeho názoru na posudzovaný prípad navrhovateľa priamo
vzťahujú, poukázal tiež na viaceré nálezy Ústavného súdu SR a navrhol, aby súd prerušil konanie aobrátilsanaÚstavnýsúdSRsožiadosťouovýkladhmotnoprávnychdispozičnýchustanoveníDohovoru,
konkrétne jeho čl. 33. Uplatnil tiež náhradu trov konania.
V podaní zo dňa 05.06.2016 právny zástupca navrhovateľa zopakoval viaceré argumenty použité už

v jeho opravnom prostriedku zo dňa 01.04.2016, opätovne formuloval svoje názory aj s poukazom na
niektoré rozhodnutia NS SR, zdôrazňoval povinnosti súdu a v tej súvislosti poukazoval na ním označené
nálezy Ústavného súdu SR. V tomto podaní navrhol zrušenie napadnutého rozhodnutia odporkyne s
tým, aby jej bolo vrátené na znovuprejednanie, rozhodnutie a vydanie zákonného rozhodnutia v súlade
s právom tohto štátu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení zo dňa 06.05.2016 navrhla napadnuté rozhodnutie zo dňa 14.03.2016
ako vecne správne potvrdiť. Reagovala pritom na námietky právneho zástupcu navrhovateľa aj s
poukazom na čl. 33 ods. 2 Dohovoru, nakoľko navrhovateľovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa
§ 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o
zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutím MV SR z 24.04.2008.

Poukázala tiež na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR i v súvislosti s námietkami právneho
zástupcu navrhovateľa, týkajúcimi sa ním uvedených rozsudkov Najvyššieho súdu SR a Krajského súdu
v Bratislave.

Odporkyňasasúdnehopojednávaniakonanéhodňa04.07.2016naKrajskomsúdevŽilinenezúčastnila,

prostredníctvom poverenej pracovníčky odporkyne požiadala o ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní
z pracovných dôvodov, preto súd podľa § 250g ods. 2 O.s.p. vec prejednal na pojednávaní v
neprítomnosti poverenej pracovníčky odporkyne ako i navrhovateľa, ktorý sa nedostavil, doručenie
predvolanie mal vykázané, lehotu na prípravu na pojednávanie mal zachovanú (viď č.l. 25 súdneho
spisu).

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní s poukazom na písomne podaný opravný prostriedok
ako i jeho ďalšie podanie navrhol, aby súd v zmysle § 250q ods. 3 O.s.p. zrušil napadnuté rozhodnutie
odporkyne, vec jej vrátil na ďalšie konanie a uložil jej, nech sa vysporiada s dôkazmi a námietkami
navrhovateľa z administratívneho spisu ako i s tvrdeniami a dôkazmi vo vyjadreniach súdneho spisu

a na súdnom konaní. Na otázky samosudkyne uviedol, že sa domnieva, že navrhovateľ poberá
starobný dôchodok a je dôchodkovo poistený, či bol navrhovateľ dôchodkovo poistený aj v období od
13.12.2014 a kto bol jeho zamestnávateľom sa vyjadriť nevedel s tým, že túto konkrétnu záležitosť
nerozoberal, Sociálna poisťovňa mala prepočítať a vydať rozhodnutie o určení výšky starobného
dôchodku navrhovateľa. Na otázku prečo navrhovateľ nepodal opravný prostriedok proti rozhodnutiam

odporkyne č. 53X 609 2150 0 zo dňa 04.03.2014 a 16.06.2015 uviedol, že navrhovateľ si neuvedomil
všetky dôsledky a možnosti právneho postupu ďalších krokov, preto nepodával odvolanie, až pri ďalších
právnych konzultáciách si uvedomil, že dôchodok je nesprávne vypočítaný a preto žiadal o vydanie
prepočítania tohto rozhodnutia. V jeho návrhu, aby sa súd obrátil na Ústavný súd SR okrem iného
uviedol, že pokiaľ by Ústavný súd SR zobral toto podanie, rozlúskne vec právneho stavu prakticky o

tom, či je možné aplikovať Dohovor za takých podmienok ako navrhoval alebo nie, alebo ak potvrdí
alebo vylúči, je skončených veľa vecí právneho zastúpenia v takýchto sociálnych dávkových veciach.
Ďalej poukázal na to, aby súd zobral všetky náležitosti, všetky právne aspekty tohto konania do úvahy a
vysvetlil, či je možné Dohovor aplikovať na toto krátenie ako medzinárodnú zmluvu, ktorou je republika
viazaná alebo nie je viazaná, domnieva sa, že toto je otázkou súdu. Domáhal sa, aby súd zrušil

napadnuté rozhodnutie odporkyne o zamietnutí prepočtu zo dňa 14.03.2016, vrátil jej ho na nové
prejednanie a rozhodnutie s tým, aby sa odporkyňa vysporiadala aj s návrhmi a dôkazmi, ktoré predložil
a poukázal aj na už uplatnené trovy konania.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne zo dňa

14.03.2016, oboznámil sa s administratívnym spisom odporkyne, ako aj ostatným spisovým materiálom
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporkyne bolo vydané v súlade so zákonom.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že právny zástupca navrhovateľa podal odporkyni žiadosť z
18.01.2016,vktorejpoukázalnarozhodnutieodporkyneč.XXX XXXXXXX0zodňa20.05.2015,ktorým

bol navrhovateľovi priznaný starobný dôchodok v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov. V tejto žiadosti uviedol, že Sociálna poisťovňa nesprávne vypočítala
samotný prvotný primárny postulát sociálnej dôchodkovej udalosti „starobný dôchodok“, pretože si v
konaní počínala mimo rámec zákonného zmocnenia § 6, § 60, § 61, § 62, § 63, § 64, § 65, § 66 zákonač. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Takto uvedený, vykonaný a určený výpočet dôchodkovej udalosti
„starobný dôchodok“ Sociálnou poisťovňou, nie je správny a žiadnymi dispozičnými ustanoveniami
zákona č. 461/2003 Z.z. možný ani určený, nakoľko zákon nepripúšťa takto vykonaný výpočet, ale

určuje ho taxatívne. Žiadal preto o prepočítanie dávny starobného dôchodku, nakoľko má za to, že
dávka starobný dôchodok, vypočítaná Sociálnou poisťovňou je navrhovateľovi vyplácaná v nižšej sume
ako by mala byť vyplácaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších
predpisov.Vpodanízodňa01.02.2016právnyzástupcanavrhovateľauviedoltotožnéskutočnosti,žiadal
o prepočítanie starobného dôchodku z rovnakých dôvodov.

Z obsahu administratívneho spisu ďalej vyplýva, že navrhovateľovi bolo rozhodnutím zo dňa 24.04.2008
priznaný od 16.02.2008 výsluhový dôchodok podľa § 38, § 39, § 58 a § 60 zákona č. 328/2002 Z.z.
o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov. Pre nárok a výšku výsluhového dôchodku bola navrhovateľovi zhodnotená doba
od 01.04.1972 do 30.08.1972 v I. kategórii funkcií (náhradná vojenská služba), od 01.09.1972 do

31.12.1999 v I. kategórii funkcií (PZ) a od 01.01.2000 do 15.02.2008 v III. pracovnej kategórii (PZ).

Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX 0 zo dňa 04.03.2014 bolo navrhovateľovi podľa § 65, § 274
a § 82 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov priznaný od
19.08.2010 starobný dôchodok v sume 87,40 eur mesačne, postupne zvyšovaný, od 01.01.2011 na

89,00 eur mesačne, od 01.01.2012 na 92,00 eur mesačne, od 01.01.2013 na 103,20 eur mesačne
a od 01.01.2014 na 112,00 eur mesačne. Proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok
nepodal a stalo sa právoplatné. V dôvodoch tohto rozhodnutia odporkyňa navrhovateľovi vysvetlila
krátenie jeho starobného dôchodku v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ako aj skutočnosť, že suma
starobného dôchodku navrhovateľa vypočítaná podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení

v znení neskorších predpisov je vyššia ako suma starobného dôchodku vypočítaná podľa zákona č.
100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, pričom poukázala na právne predpisy, podľa ktorých sa
starobný dôchodok navrhovateľa ďalej valorizoval.

Ďalším rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 16.06.2015 odporkyňa podľa § 66 ods. 3 zákona

č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov zvýšila navrhovateľovi starobný
dôchodok od 13.12.2014 na sumu 116,60 eur mesačne, ktorý ďalej podľa § 82 zákona a § 1 Opatrenia
Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 295/2014 Z.z. zvýšila od 01.01.2015 na sumu 121,80
eur mesačne. Ani proti tomuto rozhodnutiu navrhovateľ opravný prostriedok nepodal, v dôsledku čoho
nadobudlo právoplatnosť.

Podľa § 186 ods. 3 zákona podanie sa posudzuje podľa obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho
podáva, akej veci sa týka, čo sa navrhuje, musí byť podpísané a označené dátumom podania.

Podľa § 66 ods. 9 zákona Sociálna poisťovňa určí sumu starobného dôchodku na žiadosť podľa ods.

3 a 4 v kalendárnom roku len raz.

Podľa § 66 ods. 3 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený po splnení podmienok nároku na
starobný dôchodok a poberal tento dôchodok alebo jeho časť, suma starobného dôchodku sa od
1. januára kalendárneho roka, v ktorom sa určuje suma starobného dôchodku, určí tak, že k sume

starobného dôchodku vyplácanej k 1. januáru kalendárneho roka sa pripočíta suma určená ako súčin
súčtu 1 osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia počas poberania
starobného dôchodku alebo jeho časti v predchádzajúcom kalendárnom roku a aktuálnej dôchodkovej
hodnoty; o určení sumy starobného dôchodku sa rozhodne do 31. marca kalendárneho roka, v ktorom
sa určuje suma starobného dôchodku.

Podľa § 66 ods. 4 zákona ak poistenec bol dôchodkovo poistený bez poberania starobného dôchodku
alebo jeho časti v období nasledujúcom po období, v ktorom poberal starobný dôchodok alebo jeho časť,
suma starobného dôchodku sa odo dňa vzniku nároku na výplatu starobného dôchodku určí tak, že k
sume starobného dôchodku vyplácanej ku dňu zastavenia výplaty starobného dôchodku sa pripočíta

suma určená ako súčin súčtu 1 osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového
poistenia počas poberania starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty a
suma určená ako súčin súčtu osobných mzdových bodov získaných za obdobie dôchodkového poistenia
bez poverenia starobného dôchodku alebo jeho časti a aktuálnej dôchodkovej hodnoty.Ako vyplýva z vyššie uvedeného rozhodnutia odporkyne č. 53X 609 XXXX 0 zo dňa 16.06.2015, k
12.12.2014 sa starobný dôchodok navrhovateľa vyplácal v sume 112,00 eur mesačne. Od 13.12.2014 sa

jeho starobný dôchodok zvýšil podľa § 66 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení na sumu
116,60 eur mesačne, pričom od 01.01.2015 sa podľa § 82 zákona a § 1 Opatrenia Ministerstva práce,
sociálnych vecí a rodiny SR zvýšil na 121,80 eur mesačne. Týmto rozhodnutím odporkyňa zmenila
rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 04.03.2014.

Podľa § 112 ods. 1 zákona dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie
patrí, najviac 3 roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume,
ako patrí, alebo najviac 3 roky spätne od uplatnenie nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak
sa dodatočne zistí, že sa dávka a) priznala v nižšej sume, ako patrí, b) vypláca sa v nižšej sume, ako
patrí, c) odoprela neprávom alebo d) priznala od neskoršieho dátumu, než od ktorého patrí.

Podľa § 112 ods. 4 zákona výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo
vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky.

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím zo dňa 14.03.2016 rozhodla podľa § 66 a § 112 ods. 1 a 4 zákona
tak, že zamietla žiadosť zo dňa 18.01.2016 o prepočítanie sumy starobného dôchodku navrhovateľa.

V dôvodoch rozhodnutia okrem iného uviedla, že na základe žiadosti navrhovateľa o zvýšenie jeho
starobného dôchodku podľa § 66 ods. 3 zákona mu bol starobný dôchodok zvýšený za obdobie
dôchodkového poistenia od 01.01.2011 do 30.11.2014 na sumu 116,60 eur mesačne. Nebolo zistené,
že by sa navrhovateľovi starobný dôchodok priznal v nižšej sume ako patrí, ani sa nezmenili skutočnosti
rozhodujúce pre nárok na výplatu starobného dôchodku. Krajský súd poznamenáva, že navrhovateľ v

priebehu konania nepreukázal žiadne nové skutočnosti, týkajúce sa jeho poistenia po vzniku nároku na
jeho starobný dôchodok.

K námietkam navrhovateľa krajský súd uvádza, že úmyslom zákonodarcu bolo zákonom č. 328/2002
Z.z. poskytnúť policajtom výsluhové dôchodky ako dávky, ktoré majú povahu starobného dôchodku z

osobitného systému sociálneho zabezpečenia až od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných
predpisov o sociálnom zabezpečení (poistení). Z čl. 19 Dohovoru o invalidných, starobných a
pozostalostných dávkach (č. 128), ktorý bol Československou socialistickou republikou ratifikovaný
11.01.1990 a vyhlásený pod č. 416/1991 Z.z. (ďalej len „Dohovor“) priamo vyplýva nárok na zachovanie
starobného dôchodku po celú dobu sociálnej udalosti, teda počas celého života po prežití ustanoveného

veku. Dohovor č. 128 má charakter medzinárodnej zmluvy, ktorá priamo zakladá právo fyzických osôb
na zachovanie nároku na starobný dôchodok, a teda na jeho vykonanie nebolo potrebné prijať osobitný
zákon. Príslušné ust. Dohovoru majú prednosť pred zákonom (i zákonom č. 100/1988 Zb.) a sú priamo
záväzné aj pre odporkyňu.

Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku
ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú
sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo
zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo
je zastavená, nepresahuje druhú dávku.

V čl. 33 ods. 2 Dohovoru podľa názoru súdu vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na dávky v starobe
tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho zabezpečenia je v zmysle Dohovoru možné
starobný dôchodok zo všeobecného systému krátiť a nemožno ho odňať, pokiaľ starobný dôchodok
z osobitného systému svojou výškou neprevyšuje výšku starobného dôchodku z osobitného systému

sociálnehozabezpečenia.Jepotrebnézdôrazniť,ževýsluhovýdôchodokmápodovŕšenídôchodkového
veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení charakter „starobného dôchodku“.

U navrhovateľa došlo k vzniku nároku na dávku v starobe v dvoch oddelených systémoch dôchodkového
zabezpečenia (poistenia). Pre výšku starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho

zabezpečenia mu boli hodnotené aj doby zamestnania, ktoré boli súčasne hodnotené pre nárok a výšku
výsluhového dôchodku v systéme sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov. Pokiaľ odporkyňa
použila postup výpočtu teoretickej výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho
poistenia, ktorá by mu patrila, ak by všetky doby poistenia získal vo všeobecnom systéme a následnetakto zistenú výšku krátila postupom podľa čl. 33 Dohovoru č. 128, podľa názoru súdu postupovala
v súlade so zákonom. Navrhovateľ nemôže spravodlivo požadovať, aby mu bola vyplácaná suma
starobného dôchodku, priznaného vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia aj za doby, ktoré

mal hodnotené aj v osobitnom systéme pre nárok a výšku výsluhového dôchodku, ktorý mal k dovŕšeniu
dôchodkového veku charakter dávky v starobe z osobitného systému sociálneho zabezpečenia, a to
bez ohľadu na to, že osobitný systém pojem „starobného dôchodku“ neobsahuje. Postup odporkyne
preto nemožno považovať za diskriminujúci a v rozpore s čl. 12 Ústavy SR. Nie je ani v rozpore s čl.
39 Ústavy SR, v zmysle ktorého majú občania právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Z

uvedených dôvodov taký postup považuje súd za zákonný. Okrem toho súd poukazuje na ust. § 250l
ods. 1 O.s.p., podľa ktorého podľa ustanovení tejto hlavy (pozn. súdu Tretej hlavy Piatej časti O.s.p.) sa
postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti
neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov. Ako už bolo uvedené vyššie, navrhovateľ opravný
prostriedok proti rozhodnutiam odporkyne zo dňa 04.03.2014 a 16.06.2015 nepodal a sú právoplatné.

Pokiaľ ide o návrh právneho zástupcu navrhovateľa prerušiť konanie a požiadať Ústavný súd SR o
výklad hmotnoprávnych ustanovení Dohovoru a ich možnú aplikáciu, krajský súd poukazuje na ust. §
109 ods. 1 písm. b) O.s.p., podľa ktorého súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú
nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k
záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom

alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh
Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska.

Prerušiť konanie podľa druhej vety ust. § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. podľa názoru súdu možno len vtedy,
ak k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR,

so zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná, dospel súd, a nie
účastník konania, resp. jeho právny zástupca. Krajský súd nie je toho názoru, že by ust. zákona použité
odporkyňou vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia boli v rozpore s právnym predpisom vyššej
právnejsily,ÚstavouSRalebosmedzinárodnouzmluvou,ktoroujeSlovenskárepublikaviazaná,apreto
takýto návrh právneho zástupcu neakceptoval. Pokiaľ ide o návrh, aby všeobecný súd požiadal Ústavný

súd SR o výklad práv uvedených právnym zástupcom navrhovateľa označených v Dohovore ako o
prejudiciálnej otázke súvisiacej s rozhodnutím, v tomto prípade súd konštatuje, že daná problematika
bola doteraz riešená mnohými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR. Najvyšší súd SR sa otázkou nároku
na starobný dôchodok v súbehu s nárokom na výsluhový dôchodok, ktorý bol priznaný podľa zákona
č. 328/2002 Z.z., zaoberal vo viacerých rozhodnutiach a jeho judikatúra v tejto oblasti je rozsiahla a

konštantná. Najvyšší súd SR už prostredníctvom svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozsudok sp. zn.
1So 59/2012 zo dňa 13.08.2013) zdôraznil, že nie len správny orgán v ďalšej svojej rozhodovacej
činnosti, ale aj prvostupňový správny súd pri súdnom prieskume napadnutých rozhodnutí správnych
orgánov je zaťažený povinnosťou zohľadniť právne názory vyslovené Najvyšším súdom SR v jeho
predchádzajúcej rozhodovacej činnosti a ktoré sú mu nepochybne známe, či už z iniciatívy účastníkov

alebo ako oficiality jeho činnosti (§ 121 v spojení s § 246c ods. 1 O.s.p.), nakoľko tieto sú v zmysle čl. 1
ods. 1 Ústavy SR, analogicky § 250j ods. 7 O.s.p. záväzné nielen pre adresáta, t.j. pre správny orgán,
ale aj pre konajúci krajský súd.

S poukazom na vyššie uvedené, keďže krajský súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie

odporkyne č. 530 609 2150 0 zo dňa 14.03.2016 je v súlade so zákonom, s poukazom na ust. § 250q
ods. 2 O.s.p. ho potvrdil.

O trovách konania súd rozhodol v súlade s ust. § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevzniklo, odporkyňa v

tomto konaní nemá nárok na náhradu trov, preto súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia (účastníkom náhradu trov konania nepriznáva).

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnéodvolaniedo15dníoddňajehodoručeniaprostredníctvomKrajského
súdu v Žiline na Najvyšší súd SR v Bratislave, písomne v troch vyhotoveniach.V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky

a datované), tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia
súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie ( § 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na
súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.