Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 30, 2016

Súd: Okresný súd Nové Mesto nad Váhom
Spisová značka: 12C/150/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3514208412
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Trtalová

ECLI: ECLI:SK:OSNM:2016:3514208412.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Erikou Trtalovou v právnej veci

navrhovateľa: Home Credit Slovakia, a.s., IČO 36 234 176, so sídlom Piešťany, Teplická 7434/147,
proti odporcovi: A. P., D.. XX.XX.XXXX, občan Slovenskej republiky, bytom Č., O.. X. XXX, o zaplatenie
356,58 Eur s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi istinu vo výške 259,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo
výške 8,15 % ročne zo sumy 259,- Eur od 17.05.2012 do zaplatenia a to všetko do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti návrh zamieta.

III. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania vo výške 9,50 Eur do 15 dní odo
dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2014 domáhal, aby súd rozhodol o uložení
povinnosti odporcu zaplatiť istinu vo výške 356,58 Eur, vyčíslený ročný úrok z omeškania vo výške 66,40
Eur a úrok z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 356,58 Eur od 29.08.2014 do zaplatenia
a nahradiť trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ ako veriteľ uzatvoril

s odporcom ako dlžníkom dňa 20.09.2011 úverovú zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou sú úverové zmluvné podmienky navrhovateľa. Predmetom úverovej zmluvy bolo poskytnutie
spotrebiteľského úveru vo výške 259,- Eur zo strany navrhovateľa odporcovi. Odporca sa zaviazal
peňažné prostriedky vrátiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 26,72 Eur. Odporca bol
povinný splácať úver v pravidelných mesačných splátkach splatných v zmysle uzatvorenej úverovej
zmluvy. Odporca si svoje povinnosti riadne a včas neplnil, a preto v zmysle hlavy úverových zmluvných
podmienok s názvom Ukončenie úverovej zmluvy o poskytnutí úveru bol odporca navrhovateľom listom

zo dňa 26.04.2012 vyzvaný k splateniu celého zostatku úveru, ktorý pozostáva z nezaplatených splátok
posplatnosti,upomienkyazozosplatnenýchbudúcichsplátok,vlehote15dníododoslaniavýzvy.Nárok
navrhovateľa pozostáva z istiny vo výške 115,74 Eur, úroku vo výške 44,58 Eur, zosplatnenej istiny vo
výške 143,26 Eur, upomienky II. vo výške 36,- Eur a zmluvnej pokuty vo výške 17,- Eur.

Odporca sa k podanému žalobnému návrhu nevyjadril.

Podľa § 115a ods. 1 O.s.p na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie
je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len na základe listinných
dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia
pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali.Podľa § 115a ods. 2 O.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.

Podľa § 200ea ods. 1 O.s.p. ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000
eur, od toho okamihu ide o drobný spor.

Po posúdení uplatneného žalobného nároku, súd vec posúdil ako drobný spor, vec prejednal a rozhodol
bez nariadenia pojednávania, rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.06.2016.

Súd zistil tento skutkový stav:

Medzi navrhovateľom a odporcom bola dňa 20.09.2011 uzatvorená úverová zmluva č.
XXXXXXXXXX. Predmetom zmluvy bolo poskytnutie bezúčelového úveru vo výške 259,- Eur, ktorý sa
odporca zaviazal vrátiť v 12 mesačných splátkach, každá vo výške 26,72 Eur pri ročnej úrokovej sadzbe

39,16 %, RPMN od 47,90 %. Celková čiastka splatná spotrebiteľom bola vyčíslená v sume 320,64 Eur.
Odporca bol vyzvaný k splateniu celého úveru listom zo dňa 26.04.2012 s tým, aby v lehote 15 dní
od odoslania výzvy zaplatil 356,58 Eur. Podľa podacieho hárku bola výzva odoslaná dňa 02.05.2012.

Z výpisu čerpania, splátok a úhrad úveru je preukázané, že odporca čerpal úver vo výške 259,- Eur dňa

20.09.2011 bankovým prevodom. Odporca doteraz nič nezaplatil.

Podľa § 497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 499 Obchodného zákonníka, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie
peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

Podľa § 502 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je

dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

Ustanovenia Obchodného zákonníka, v rámci ktorých je zmluva o úvere považovaná za tzv. „absolútny
obchod“, však v čase vzniku daného záväzkového vzťahu neobsahovali špeciálne ustanovenia týkajúce

sa ochrany spotrebiteľa, ktoré aj vo vzťahu k Obchodnému zákonníku pôsobia ako lex specialis. Preto
bolo potrebné riadiť sa všeobecnou právnou úpravou obsiahnutou v Občianskom zákonníku.

Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ustanovenia § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
Podľa ods. 2 tohto zákonného ustanovenia v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských

zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 2 písm. a), b), j) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný
účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická

osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

Podľa § 9 ods. 1, ods. 2 písm. j), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva

o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno
jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí
obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Zároveň
musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v

ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

Podľa § 11 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský
úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú

formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol so spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník

povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom
alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
zaúvery,ktoréposkytujúbankyvmiestesídladlžníkavčaseuzavretiazmluvy.Akstranydojednajúúroky
vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie
prípustnej výške.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania
sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.

Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Úmyslom zákonodarcu pri tzv. spotrebiteľských úveroch, teda pri právnych vzťahoch, keď na jednej
strane vystupuje veriteľ (zväčša podnikateľ, finančná inštitúcia) a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý
nemohol a nemôže individuálne ovplyvniť obsah vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy, je
chrániť postavenie slabšieho spotrebiteľa pred nekalými zmluvnými dojednaniami. Preto
zákonodarcapretentozmluvnýtypstanovilosobitnépodstatnénáležitostiprektoréjepotrebnéaplikovať

aj niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ako aj je potrebné prihliadať aj na smernicu Rady
87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a
správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú.v. ES L 42, 12.2.1987) v
znení smernice Rady 90/88/EHS z 22. februára 1990 (Ú.v. ES L 61, 10.3.1990) a smernice Európskeho
parlamentu a Rady 98/7/ES zo 16. februára 1998 (Ú.v. ES L 101, 1.4.1998) ktorá bola transponovaná do

nášho právneho poriadku. Hoci smernica nemá priamy účinok, je potrebné zákonné ustanovenia, ktoré
boli prijaté na jej implementáciu resp. transponovanie, vykladať v zmysle dosiahnutia cieľov smernice,
teda tzv. euro konformným výkladom.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že medzi účastníkmi vznikol spotrebiteľský vzťah. Predmetná

zmluva spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv. Súčasťou zmluvy sú tiež všeobecné
podmienky, ktoré odporca ovplyvniť nemohol, nakoľko boli pripravené už vopred a pre veľký počet
spotrebiteľov. Zmluva bola uzavretá medzi veriteľom - navrhovateľom ako právnickou osobou, ktorá má
v predmete svojej podnikateľskej činnosti o. i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov ako podnikanie
a spotrebiteľom - odporcom ako fyzickou osobou, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver ako vyplýva

z predmetnej zmluvy na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Ide o zmluvu,
ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver, teda dočasne poskytnúť peňažné
prostriedkynazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevinejprávnejforme-voformeúveruaspotrebiteľsa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským
úverom.

Vzhľadom na charakter predmetnej zmluvy o úvere a účastníkov zmluvy je potrebné na zmluvný
vzťah aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve. Súd z vykonaného
dokazovania zistil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, o ktorú navrhovateľ opiera uplatnený
nárok, neobsahuje obligatórne náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., ktorými sú výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných

poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, ročná percentuálna
miera nákladov. Úverová zmluva obsahuje dojednanie, v ktorom je ročná percentuálna miera nákladov
vypočítaná v nesprávnej výške, pretože v zmluve bola uvedená vo výške 47,90 % a podľa kontrolného
výpisu bola zistená výške 50,19 %. Spôsob určenia ročnej percentuálnej miery nákladov (definovanej v §
2 písm. j) zákona č.129/2010 Z.z. ako celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,

sú vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19 odkazom na jeho
prílohu č. 2. Ide o tzv. základnú rovnicu, ktorá kladie do rovnováhy celkovú súčasnú hodnotu čerpaných
prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej
na ročnom základe.

Ďalej bolo zistené, že zmluva o úvere neobsahuje zákonnú náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Zmluva neobsahuje
presnú výšku toho ktorého nároku tak, ako to má na mysli vyššie uvedené zákonné ustanovenie. Z

citovaného ustanovenie jednoznačne vyplýva, že pri stanovení výšky mesačnej splátky mal navrhovateľ
v úverovej zmluve presne stanoviť mesačnú výšku splátky istiny, úrokov a poplatkov (oddelene), tak ako
to predpokladá (resp. stanovuje) zákon o spotrebiteľských úveroch. Za naplnenie tejto náležitosti
nie je možné považovať uvedenie mesačnej splátky bez špecifikácie istiny, úrokov
a iných poplatkov. Spotrebiteľ podľa citovaných zákonných ustanovení má právo na informácie o tom,

v akej sume splatí samotnú istinu úveru v mesačných dohodnutých splátkach, akú sumu
z toho platí na úroky a v akej výške platí tieto úroky.

Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere spĺňala prísne
obsahové náležitostí. Cieľom takejto právnej úpravy je ochrana spotrebiteľa ako slabšieho účastníka

záväzkovo-právneho vzťahu zo spotrebiteľského úveru. Z ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že v čase uzatvorenia, táto zmluva mala obsahovať
aj uvedenie výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, teda s rozčlenením
jednotlivých čiastok nestačí uviesť len celkovú výšku splátok. Predložená zmluva o úvere takýto
konkrétny splátkový kalendár neobsahovala. Takáto informácia je pritom významná pre spotrebiteľa,

najmä pokiaľ ide o jeho možnosť zhodnotiť na základe predloženého splátkového kalendára
ekonomickosťposkytnutéhoúveru,posúdenie,čipožadovanýúrokzaúverjepreňhovýhodný,prijateľný,
resp. aby spotrebiteľ bol schopný posúdiť celkovú výšku odplaty požadovanej navrhovateľom za
poskytnutý úver. (rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 24.06.2015 vydaný v konaní sp. zn.
6Co/345/2015)

Zákonným následkom nedodržania kogentnej právnej úpravy v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) a § 9 ods.
2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z., je zákonná fikcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého
spotrebiteľského úveru (§ 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z.z.).

Vychádzajúc z uvedeného vznikla odporcovi povinnosť vrátiť navrhovateľovi len hodnotu poskytnutého
úveru po zohľadnení zaplatenej časti, a preto súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť 259,- Eur
(poskytnutý úver vo výške 259,- Eur - zaplatená časť úveru vo výške 0,- Eur).

Keďže odporca riadne a včas po vyhlásení okamžitej splatnosti nevrátil poskytnutý úver vznikol

navrhovateľovi v súlade s ustanovením § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s ustanovením
§ 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. (pre rozhodné obdobie bola stanovená sadzba vo výške
0,15%) zákonný nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,15 % ročne zo sumy 259,- Eur od17.05.2012 do zaplatenia (deň nasledujúci po uplynutí dodatočne poskytnutej lehote na zaplatenie), na
zaplatenie ktorých súd odporcu zaviazal.

Navrhovateľ si uplatnil náhradu trov konania, ktoré predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok
vo výške 25,- Eur. V konaní bol navrhovateľ úspešný len v časti, a to 45,26 % (čo vyplýva z pomeru
úspechu a neúspechu účastníkov, keď navrhovateľ bol úspešný v 72,63 % - 259/356,58
x 100 a odporca bol úspešný v 27,37 %), a preto súd priznal náhradu za zaplatený súdny
poplatok vo výške 9,50 Eur.

Súd odporcovi uložil lehotu na zaplatenie v súlade s § 160 ods. 1 veta druhá O.s.p. vzhľadom na
majetkové pomery na strane odporcu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Krajský súd v Trenčíne cestou tunajšieho súdu písomne, v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje
za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. 1 O.s.p., súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť

účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa
už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže
namiesto samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav

i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané,
zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím dobrovoľne splnená, možno podať návrh

na súdny výkon rozhodnutia.