Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 20. jún 2016

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 8P/12/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313201050
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lýdia Stehurová

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2016:5313201050.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Č. sudkyňou U.. G. F. vo veci starostlivosti o maloleté deti: L. E., nar. XX.XX.XXXX a R. E.,

nar. XX.XX.XXXX, obidve deti bytom u otca, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Ú. P., F. X. R. E. Č., deti
rodičov: otca U.O. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXX, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou
E., F..E..D.., so sídlom Y. O. X, XXX XX V., IČO: XX XXX XXX a matky P. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom
F. XXX, t.č. G. XX, B., E., právne zastúpenej L.. F. B., advokátkou, Advokátska kancelária L.. P. V. &. L..
F. B., so sídlom U.Á. O. XX, XXX XX Ž. o úpravu práv a povinností rodičov k maloletým deťom na čas
do rozvodu, v konaní o výživnom na čas do rozvodu takto

r o z h o d o l :

I. Matka j e p o v i n n á platiť výživné na maloletého L. E., nar. XX.XX.XXXX vo výške 180 € mesačne

a na maloletú R. E., nar. XX.X.XXXX vo výške 120 € mesačne k rukám otca maloletých detí, vždy do
15. dňa toho - ktorého mesiaca vopred, počnúc dňom podania návrhu XX.X.XXXX do právoplatnosti
výroku rozsudku o rozvode manželstva XX.X.XXXX.

II. Zameškané výživné na maloletého L. E., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX
v sume 4 571,93 € p o v o ľ u j e matke splatiť v štyroch štvrťročných splátkach vo výške 1 142,98 € tak,
že prvá splátka sa stane splatnou dňa XX.X.XXXX, druhá dňa XX.XX.XXXX, tretia dňa XX.X.XXXX a

štvrtá dňa XX.X.XXXX s tým, že ak nezaplatí čo i len jednu z nich, stane sa zameškané výživné splatné
celé.

III. Zameškané výživné na maloletú R. E., nar. XX.X.XXXX za obdobie od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX v
sume 2 479,97 € p o v o ľ u j e matke splatiť v štyroch štvrťročných splátkach vo výške 619,99 € tak, že
prvá splátka sa stane splatnou dňa XX.X.XXXX, druhá dňa XX.XX.XXXX, tretia dňa XX.X.XXXX a štvrtá
dňa XX.X.XXXX s tým, že ak nezaplatí čo i len jednu z nich, stane sa zameškané výživné splatné celé.

IV. Žiadny z účastníkov konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Otec maloletých detí L. E., nar. XX.XX.XXXX a R.Á. E., nar. XX.XX.XXXX návrhom podaným na súde
dňa XX.XX.XXXX žiadal, aby súd zveril maloleté deti na čas do rozvodu do jeho osobnej starostlivosti a
výchovyaabymatkuzaviazalpovinnosťouprispievaťnavýživumaloletéhoL.E.sumou150,-€mesačne
a na maloletú R. E. sumou 150,-€ mesačne.

Súd rozsudkom č. k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa X.XX.XXXX rozhodol tak, že I. výrokom zveril maloleté

deti do osobnej starostlivosti otca, ktorý ich bude zastupovať a spravovať ich majetok, II. výrokom
zaviazal matku povinnosťou prispievať na výživu maloletého L. E. sumou 180,- € mesačne a na
maloletú R. E. sumou 120,- € mesačne, vopred k rukám otca, vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca
od právoplatnosti rozsudku, III. a IV. výrokom upravil styk matky s maloletými deťmi. Ďalšími výrokmivyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania a otcovi a matke uložil povinnosť
nahradiť trovy štátu, každému po 114,96,- € na účet súdu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Proti II.
výroku uvedeného rozsudku podal otec maloletých detí odvolanie. Nesúhlasil s tým, aby matka platila

výživné na deti až od právoplatnosti rozsudku v uvedenej veci, ale žiadal, aby bola zaviazaná platením
výživného už od podania návrhu.

Odvolací súd vec v napadnutej časti zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie
s poukazom na nepresvedčivosť rozhodnutia a absenciu konkretizácie dôkazov, ktoré by preukazovali

skutočnosť, že matka svojimi príspevkami a faktickými nákupmi uhrádzala výživné na maloleté deti v
stanovenom rozsahu ( 180 € na syna L. a 120 € na dcéru R. ). Súd prvého stupňa bližšie neskúmal ani
stav rozvodového konania účastníkov. Je potrebné dôsledne zistiť s prihliadnutím na doteraz vykonané
dôkazy a na nové dôkazy, ako si matka plnila vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom za každý mesiac
od podania návrhu.

Súd prvého stupňa preto opätovne vec prejednal a rozhodol o výživnom na maloleté deti na čas do
rozvodu. Pri rozhodovaní sa riadil závermi odvolacieho súdu podľa § 226 O. s. p. , ktorými sa cítil byť
viazaný. Zohľadňoval pomery na strane rodičov detí, možnosti a schopnosti povinného rodiča - matky,
keďže obe maloleté deti boli právoplatne zverené do osobnej starostlivosti otca, ktoré sa o ne staral aj v
rozhodnom období a zohľadnil na druhej strane aj odôvodnené potreby detí v rozhodnom období, ktorým

je v danom prípade obdobie od podania návrhu ( XX.X.XXXX ) do právoplatnosti výroku rozsudku súdu
č. k. XP/XX/XXXX-XXX- zo dňa XX.XX.XXXX o rozvode ( XX.X.XXXX ).
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a výsluchom
otca maloletých detí, nakoľko matka detí sa na pojednávanie nedostavila z dôvodu, že sa stará o svoje
nedávno narodené dieťa. Svoju neprítomnosť ospravedlnila a vyjadrila súhlas, aby súd vec prejednal a

rozhodol v jej neprítomnosti. V súlade s § 129 ods. 1 O. s. p. súd sa oboznámil s podstatným obsahom
spisu, počnúc návrhom, ktorý podal otec maloletých detí na čl.1 až čl. 366 spisu, oboznámil predbežné
opatrenie vydané vo veci XP X/XXXX, čl. 9, ako aj prílohy predložené matkou spolu s vyjadrením k
odvolaniu zo dňa XX.XX.XXXX, oboznámil rozhodnutia o kompenzačných dávkach na maloleté deti za
rok XXXX, XXXX a XXXX v úradnom preklade na čl. 289 - 294 spisu, vyjadrenie otca čl. 308, vyjadrenie

matky čl. 343, výplatnú pásku na čl. 346 spisu, rodný list maloletého P. M. na čl. 347 spisu, žiadosť o
vyplácanie materskej čl. 348, európske štandardné informácie úverovania čl. 349, potvrdenie o doplatení
pôžičky čl. 350, doklady o úhradách čl. 351-355, oznámenie o dočasnom prerušení poskytovania služieb
D. F. čl. 356, doklady o úhradách čl. 357, faktúry čl. 358-359, potvrdenie o súkromnej pôžičke čl. 360,
oznámenie o splatení pohľadávky Č. čl. 361, potvrdenie o úhrade nákladov spojených so štúdium dcéry

U. X. odporkyne čl. 362, doklady o úhradách stravy, ubytovania, nájomného a o prevzatí finančných
prostriedkov dcérou U. X. čl. 363-366 spisu. Oboznámil sa aj s rozsudkom Okresného súdu Č. vydaným
v rozvodovom konaní účastníkov č.k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Ž. č.k. XXCoP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým bol rozsudok súdu prvého
stupňa potvrdený.

Nastraneotcazistil,žeotecmaloletýchdetíjesamostatnezárobkovočinnouosobouododňaX.X.XXXX,
pôsobí v odbore stolár, nábytkár. Živnosť obnovil. U predchádzajúceho zamestnávateľa C. M. O. U. dal
výpoveď, pretože tam pracoval na smeny, aj nočné a to nebolo pri starostlivosti o dve maloleté deti ďalej
možné. V rozhodnom období nebol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, nepoberal dávku v

nezamestnanosti. Z potvrdenia Ú. P., F. X. R. E. Č. zo dňa XX.X.XXXX mal zistené, že od X.XX.XXXX
bola výplata prídavkov pozastavená, pretože otec detí bol od XX.XX.XXXX nezamestnaný a matka si
uplatňovala výplatu prídavkov na deti v E., otec detí nepoberal žiadne sociálne dávky. Podľa potvrdenia
o príjme zo závislej činnosti za rok XXXX úhrn príjmov otca mal. detí predstavoval 5 902,91 € pri základe
dane za rok XXXX v sume 1 489,74 €, čo predstavuje 124,145 € za mesiac. Výdavky otca predstavovali

v roku XXXX zhruba 1 214 € ( hypotéka 420 €, ktorá zahŕňa aj spotrebný úver 45 000, ktorý si zobrali
na splatenie dlhov matky, F. 205 €, 4,17 € voda, leasing 200 €, B. N. 65 €, Slovenská požičovňa 85 €,
stravné lístky pre deti 50 €, strava, oblečenie, domácnosť, nafta - spolu min. 150 €, životná poistka otca
35 € a ďalšie výdavky ako platby za smeti, daň z nehnuteľnosti, poistka na dom a pod). Ide o výdavky
otca tvrdené k aprílu XXXX pri tvrdenom príjme zhruba 1 000 € v roku XXXX, pričom platil mesačne aj

odvody štátu v sume 190 €. Splátky voči Slovenskej požičovni a B. N. splácal otec, boli však zobraté
matkou detí na prevádzkovanie jej bufetu. Nakoľko výdavky boli vyššie ako príjem, finančne otcovi detí
pomáhali jeho rodičia. Od apríla XXXX poberal aj prídavky na deti spolu v sume 48 €. V roku 2014
mal otec príjem v čistom medzi 800 - 900 €, odvody platil mesačne v sume 240 €. Výdavky mal z tituluhypotéky 440 €, plynu 100 €, elektriny 65 €, vody 25 €, poistky na dom 10 €. Otec v konaní tvrdil, že
matka detí chodievala domov priemerne raz za mesiac, na domácnosť prispievala takým spôsobom, že
spravidla urobila nákup potravín, nie všetky doma nechala, lebo ak nejaké zostali, vzala ich k svojim

rodičom do Č.. Kúpila aj nejaké oblečenie. Otec nemal zo začiatku vedomosť o tom, že matka poberá
kompenzačné dávky na deti v E., dozvedel sa to až zo správy kolízneho opatrovníka.

Maloletý L. bol v rozhodnom období žiakom základnej školy (6. až 9. ročníka), výdavky na jeho stravu
mesačne predstavovali zhruba 100 €, v ktorých boli zahrnuté už aj obedy v školskej jedálni (25 €),

náklady na oblečenie predstavovali zhruba 20 €, na obuv 20 €, na hygienu okolo 10 € a ďalšie náklady
súvisiace s návštevou školy, krúžkov, výletov, predstavení predstavovali zhruba 50 €, na zdravotnú
starostlivosť to bolo okolo 5 €. Mal. L. navštevoval aj rybársky krúžok, rybársky lístok stál 20 €, za
rybársku výstroj otec zaplatil 100 €. Mesačná poistka na syna Jakuba predstavovala 16,67 €. Pravidelné
mesačné výdavky na syna L. tak predstavovali zhruba 220 €.

Dcéra R. v spornom období navštevovala škôlku a potom 1. až 3. ročník základnej školy, jej náklady
na stravu zahŕňali 100 € na stravu (vrátane stravy v škôlke, škole), oblečenie 20 €, obuv 20 €, hygiena
10 €, mimoškolské pomôcky a potreby 10 €, zdravotná starostlivosť 5 €, v roku 2013 navštevovala aj
jazdecký krúžok, za ktorý otec zaplatil za 10 návštev 100 €, za dva vstupy mesačne na plaváreň 3,20
€, poistku 16,67 €, spolu zhruba 180 €.

Matka v rozhodnom období pracovala v E. u viacerých zamestnávateľov, od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX
ako čašníčka s príjmom 1 300 € (priemerná mes. mzda v hrubom). Od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX ako
predavačka v obchodnom centre, príjem neuviedla. U ďalšieho zamestnávateľa, u ktorého pracovala
ako pomocná sila v kuchyni, mala príjem 1 200 € v čistom. Jej výdavky predstavovali 230 € titulom

nájomného a 68 € + 60 € z titulu energií, ďalšie boli titulom výživného na jej dcéru, už plnoletú Michaelu,
ktorejhradilavýdavkyspojenésoštúdiomanájomné130€mesačne.PodľavyjadreniazodňaX.X.XXXX
čl. 182 spisu mala podľa pracovnej zmluvy čl. 183 príjem 1 546 € v hrubom, čo v čistom predstavovalo
1 175,58 €, do októbra XXXX poberala aj príspevok na bývanie v sume 200 €. Matka maloletých detí
tvrdila a preukázala svoje záväzky voči viacerým peňažným ústavom a nebankovým spoločnostiam (Č.

dlh 7 848,84 € splácaný 500 € mesačne, platba do sociálnej poisťovne 450 ,64 €, v roku 2014 platba
titulom upomienky za neuhradené faktúry v sume 758 €, dlh voči W. M. 400,32 €, upomienka z T. 126
€, záväzky zo živnosti matky voči Y. Ú. v celkovej výške 1 292,95 €, dlh voči spoločnosti U. 1 909,01 €
a iné). Príjem matky k februáru 2015 prestavoval 1 269,48 € mesačne.

Na pojednávaní dňa X.X.XXXX otec žiadal výživné v sume 200 € na maloletého Jakuba a 130 € na
maloletú R.. Matka navrhovala výživné na mal. Jakuba 160 € a mal. Adrianu 100 €. K tomuto dňu matka
tvrdila príjem 1 500 € mesačne, platila nájomné pre svoju dcéru Michaelu 130 € mesačne, uviedla, že
zaplatila nad rámec výživného sumu 3 720 € a vykonala ďalšie nákupy v sume 800 €, a to len v prospech
maloletých detí. Tvrdila, že keď prišla na územie SR, robila nákupy potravín zhruba v sume 250 - 350

€ mesačne. Stravné do marca XXXX platila ona. Podľa poslednej výplatnej pásky za XX/XXXX bol jej
príjem 1 288,37 € v čistom, pričom 800 € jej bolo vyplácaných na účet a zvyšok na ruku. Matka tvrdila
úhradu na výživné na obe deti za čas od podania návrhu do X/XXXX v sume 3 720 €.

V odvolacom konaní otec maloletých detí uviedol, že matka maloletých detí platila výživné určené

predbežným opatrením v sume 100,-€ mesačne na obe maloleté deti pravidelne. Raz, v mesiaci
február XXXX, zaplatila nad rámec povinnosti, ktorá jej bola uložená predbežným opatrením. Nikdy
netvrdil, že matka maloletých po príchode zo zahraničia nakúpila do domácnosti, oblečenie a hračky
pre deti. Nepopiera, že keď matka prišla z E. na F., urobila nákup potravín, ktoré sa buď počas víkendu
skonzumovali a ak sa neskonzumovali, tie, ktoré zostali, zobrala so sebou do E.. Potom ako matka odišla

zo spoločnej domácnosti, výdavky na celú domácnosť, ako aj výdavky s ňou spojené, musel hradiť otec
sám. Jednorazové nákupy matky nemohli nahradiť výpadok jej príjmu v domácnosti. Matka navyše v
dobe, keď maloleté deti boli predbežným opatrením zverené do jeho výchovy, poberala v E. sociálne
bonusy, rodinné dávky, prídavky na deti a iné výhody, ktoré rakúsky systém maloletým deťom poskytuje.
Oznámil, že podľa jemu dostupných informácií odporkyňa požiadala o vyplatenie dávok na maloletých aj

za rok XXXX, pričom je pochybnosť, či sú splnené podmienky na ich poskytnutie, vzhľadom k tomu, že
nárok na prídavky na deti sa priznáva osobám, ktoré majú v E. trvalý pobyt alebo prechodný pobyt, za
maloleté deti žijúce v ich domácnosti alebo ktorých náklady na výživne vo veľkej miere znášajú. Matka
náklady na výživné maloletých v žiadnom prípade vo veľkej miere neznáša, len vo výške 50,-€ na jednodieťa za mesiac. Podľa navrhovateľa má matka zrejme záujem pokračovať na vlastnom obohacovaní
na úkor maloletých, keďže dávky poskytované z rakúskeho sociálneho systému sú určené výlučne na
uspokojovanie potrieb maloletých.

Matka vo vyjadrení k odvolaniu uviedla, že navrhovateľ nebral do úvahy okrem výživného podľa
predbežného opatrenia žiadne ďalšie úhrady, ktoré realizovala. Poukazovala na doklady založené v
súdnom spise, ktoré potvrdzujú prevzatie hotovosti vo výške 1 050,-€ otcom detí, výpisy z účtov,
na ktorých boli vyznačené platby v prospech bankového účtu otca maloletých spolu v sume 2 670,-

€. Výživné má byť určené na pokrytie potrieb detí a ona tieto potreby riadne pokrývala. Odmietla
zneužívanie E. sociálneho systému. Uviedla, že keby v E. nepracovala a neuhrádzala platby do E.
sociálneho systému, žiadne dávky by nedostávala. Zároveň uviedla, že nemá taký príjem, ktorý by jej
dovoľoval uhradiť prípadné zameškané výživné v splátkach, nakoľko v roku XXXX mala čistý mesačný
príjem vo výške 607,07- € a v roku XXXX 718,71,-€. Predložila daňové priznania z rokov XXXX a
XXXX, ako aj pracovnú zmluvu uzatvorenú dňa XX.XX.XXXX. Čistý príjem podľa daňových priznaní

predstavoval v roku XXXX sumu 7 285,89,-€, teda mesačne 607,07,-€ a v roku 2014 8 624,55,- €,
mesačne 718,71,-€. Podľa pracovnej zmluvy hrubý príjem odporkyne predstavoval 1564,- €, teda v
čistom 1175,58- €. K preukázaniu príjmov doložila aj výplatnú pásku zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorej
jej príjem dosahoval čistú mzdu 1 288,37 € ( súčet platieb A CONTO FIX - 800,-€ + Netto 488,37- €).
Doručila kópiu rodného listu maloletého Patrika Krála, ktorá preukazuje, že dňa XX.XX.XXXX porodila

maloletého Patrika Krála. V súčasnosti nemá žiadny príjem a materská jej bude vyplácaná až neskôr v
sume od 603,20-€ do 644,80-€. Žiadosť o materskú si podala dňa XX.XX.XXXX. Do rozvodu manželstva
uhradila sumu 2 600,-€, ktorá otcom maloletých nebola nikdy spochybnená. Pred rozvodom manželstva
si zobrala dňa XX.XX.XXXX úver od R. F. D.?.?. R. spoločnosť v sume 10 000,- €, ktorý mesačne spláca
po 200,- €. Posledná splátka úveru je splatná k 1. júlu XXXX. Zobrala si aj súkromnú pôžičku vo výške

2000,- €. Vo vzťahu k plnoletej dcére U. X. realizuje naďalej úhrady súvisiace s jej štúdiom. Pripojila
potvrdenie o úhrade školy, stravného, ubytovania, nájomného a prevzatia finančných prostriedkov dcéry
U. X.. Uviedla, že sa na úhradách potrieb maloletých detí podieľala vzhľadom k jej možnostiam a
schopnostiam. Počas pobytu v E. prijala za roky XXXX a XXXX dorovnávacie dávky, ktoré použila
na potreby maloletých detí. Uviedla, že otec detí mylne a účelovo vyvodil, že sa matka maloletých detí

obohatila na prídavkoch na deti za roky XXXX až XXXX sumou vo výške 13 243,22-€. Uvedenú sumu
nikdy neobdržala. Vo vyjadrení realizovala podrobný výpočet. Tieto sumy vraj preukázateľne vyplatila
deťom. Za rok XXXX žiadne dávky neobdržala a od marca XXXX prispieva na výživné maloletých sumou
vo výške 300-€.

Na pojednávaní dňa X.X.XXXX bol vypočutý otec maloletých detí, ktorý uviedol, že matka neplatila 4
mesiace od podania návrhu, potom začala splácať a teraz si plní svoju vyživovaciu povinnosť riadne.
Má však zameškané za mesiac máj XXXX. Zaplatila výživné za obdobie od januára XXXX do februára
2016, naposledy vo februári XXXX. Od marca začala platiť výživné vo výške 300,- €. Zaplatila v tejto veci
výživné celkovo v sume 3 600,-€. Zameškané výživné navrhol rozdeliť do 3 - 4 splátok, nakoľko sa sám

musel zadĺžiť, ako aj vzhľadom na to, že má vedomosť o tom, že matka maloletých dostala opäť dávku
za rok XXXX a v súčasnosti neprispela maloletým ani k narodeninám, ani k meninám, ani na Vianoce.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 63 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové

pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.

Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý

z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 a 2 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú
zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok
prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie možné len na návrh.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav a dospel k
nasledovným záverom.

Okresný súd Č. uznesením č. k. XP X /. - XX zo dňa X.X.XXXX uložil matke maloletých detí predbežným
opatrením platiť výživné na každé dieťa vo výške 50 € mesačne. V uvedenej veci súd rozhodol
rozsudkom č. k. XP XX/XXXX-XXX- zo dňa X.X.XXXX, ktorým rozhodol o úprave práv a povinností k
mal. deťom na čas do rozvodu, matku zaviazal platiť výživné v sume 180 € na mal. syna Jakuba a v sume

120 € na mal. dcéru R.. V časti výživného odvolací súd na odvolanie otca rozsudok zrušil. Predmetom
ďalšieho konania tak zostalo výživné na maloleté deti od podania návrhu do právoplatnosti konania o
rozvode, teda od XX.X.XXXX do XX.X.XXXX.

Súd preto vec v tejto časti opätovne prejednal, vykonal dôkazy a rozhodol. Zaoberal sa pomermi oboch

rodičov, ich príjmami aj výdavkami, tým, kto a v akej miere sa o deti osobne v rozhodnom období staral,
ako aj potrebami a výdavkami detí v uvedenom období. Skúmal najmä schopnosti a možnosti matky
ako povinného rodiča a to, či platila súdom určené výživné riadne a včas, resp. či a koľko zaplatila nad
rámec určeného výživného. Prihliadal aj na závery vyslovené súdom vo veci rozvodu, keď súd v konaní
o rozvode vychádzal aj z tvrdení a dôkazov, ktoré sú zhodné s tými, ktoré boli produkované v tomto

konaní. Stotožnil sa s jeho odôvodnením, a to aj s poukazom na to, že rozsudok bol odvolacím súdom
potvrdený. Súd vo veci XP XX/XXXX rozsudkom č.k. XP/XX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX rozhodol
o rozvode rodičov maloletých detí a o úprave práv a povinností, určil aj vyživovaciu povinnosť matky
k deťom, a to vychádzajúc z v tom čase vydaného rozsudku v uvedenej veci, kedy súd zaviazal matku
platiť na mal. Jakuba 180 € a na mal. R. 120 €. Nakoľko vo veci XP XX/XXXX bol návrh podaný matkou

dňa X.XX.XXXX, vychádzal súd pri posudzovaní pomerov za obdobie od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX
z rovnakých pomerov, ktoré sú predmetom skúmania aj v uvedenej veci, pričom sa zaoberal aj tým, či
nedošlo od rozhodnutia súdu v uvedenej veci XP XX/XXXX (od X.X.XXXX do XX.XX.XXXX) k zmene
pomerov, pričom zmenu nezistil a preto rozhodol rovnako. Súd sa v tejto veci stotožnil s dôvodmi
rozhodnutia o výživnom, pri ktorom súd vo veci XP XX/XXXX hodnotil pomery do XX.XX.XXXX. Výšku

výživného v sume 180 € na mal. L. a 120 € na mal. R. považoval za primeranú s poukazom na schopnosti
a možnosti matky v rozhodnom období, ako aj na to, že osobnú starostlivosť o obe deti zabezpečoval v
celom rozsahu otec. Sporným bola tá skutočnosť, či matka výživné stanovené predbežným opatrením
riadne plnila a ak plnila navyše, kedy a akým spôsobom. Napokon, matka sa proti rozsudku vydanému
pôvodne v uvedenej veci neodvolala, súdom pôvodne určenú výšku výživného ( 180 € pre L. a 120 €

pre R.) nenamietala, netvrdila, že nie je v jej možnostiach platiť výživné v tejto výške.

Z vykonaných dôkazov mal súd preukázané, že matka maloletých detí v rozhodnom období bola
zamestnaná s príjmom od 1 200 až 1 500 € mesačne. Jej mesačné výdavky predstavovali výdavky
spojené s bývaním, zhruba v sume 360 €. Na výdavky spojené s výživou a potrebami jej dcéry U.

neprihliadal, pretože je toho názoru, že sú v tomto prípade bez relevancie, pretože ide o výdavky na
dieťa, ktoré matka nemá s otcom mal. Jakuba a R.. Je vecou matky, aby žiadala výživné na svoje ďalšie
dieťa, ktoré má s iným mužom, od jeho biologického otca. Napokon matka netvrdila a nepreukázala, v
akom rozsahu sa podieľala na úhrade týchto výdavkov ona a v akom rozsahu biologický otec. Súd ďalejnebral do úvahy výdavky, ktoré nie je podľa jeho názoru nevyhnutné vynaložiť, a to výdavky spojené s
úhradou dlhov matky. Skutočnosť, že matka si berie na seba neprimerané majetkové riziká, nemôže ísť
na úkor maloletých detí. Sama v konaní uviedla, že napriek tomu, že nemala zaplatené všetky pôvodné

dlhy, pre ktoré šla pracovať do E., zobrala si ďalšie, a to počas tohto konania. Zotrvala tak v nevhodnom
spôsobe života, opäť sa zadĺžila. Nepreukázala teda ani tvrdenie, že by bola podľa dohody s otcom
detí využila pobyt v Rakúsku na úhradu dlhov, nepreukázala ich úhradu, naopak, uviedla, že niektoré
stále existujú a vytvorila ešte ďalšie. Súd dospel k záveru, že potreby maloletých detí s prihliadnutím na
ich vek, školské povinnosti, záujmy a pod. v rozhodnom období pri preukázanom a samotnou matkou

tvrdenom príjme, odôvodňovali výživné v sume 180 € pre L. a 120 € pre R.. Súd je toho názoru, že
pomery matky v rozhodnom období dovoľovali platiť výživné v tejto výške. Súd nemôže opomenúť
dôležitú skutočnosť, že matke mal. detí boli v E. vyplatené kompenzačné dávky spolu v sume 10 997,88
€ (za rok XXXX v sume 4 044,40 € na tri deti : 3 = 1 348,13 € x 2 deti = 2 696,26 €, za rok XXXX v
sume 3 696,18 € (po odpočítaní sumy 897,20 € vyplatených na dcéru U. z celkovej sumy 4 593,38 €
a za rok 2014 4 605,44 €). V priebehu celého konania nepreukázala svoje tvrdenie o tom, že by tieto

dávky poukázala deťom, všetky ňou uvedené skutočnosti zostali len v rovine tvrdení. Súd vychádzal z
jednoznačne preukázaných úhrad. Vo vzťahu k sume, ktorú sám otec potvrdil a nerozporoval - teda,
vo vzťahu k výživnému za celé obdobie v sume 100 € mesačne na obe deti, súd si osvojil zhodné
tvrdenia. Nebolo sporné, že matka zaplatila výživné určené predbežným opatrením (100 € na obe deti)
za obdobie od X/XXXX do X/XXXX, keď poslednú úhradu realizovala vo februári 2016 €. Zaoberal sa

ďalej preto spornými sumami, o ktorých matka tvrdila, že ich uhradila nad rámec výživného. Súd mal
preukázané, že nad rámec výživného určeného predbežným opatrením matka zaplatila v mesiaci X/
XXXX sumu 18,18 € titulom platby za stravu Jakuba v škole, 50 € na jeho narodeniny (čl. 375), dňa
XX.X.XXXXzaplatilanavyše50€(čl.203),dňaXX.X.XXXXzaplatilanavyše30€(čl.207rub),naostatné
tvrdené platby súd neprihliadal, a to ani na matkine výpočty súm napísaných na čl. 158 až 161 a 175 až

177 spisu, nakoľko zostali len v rovine tvrdení. Mal jednoznačne preukázané, že v listinných dôkazoch
preukazujúcich výplatu kompenzačných dávok je uvedené slovo „poukázaných“, teda možno dospieť k
záveru, že dávky boli matke vyplatené. Túto skutočnosť potvrdila na pojednávaní aj právna zástupkyňa
matky. Ak matka tvrdila, že jej vyplatené vo výške uvádzanej v rozhodnutiach rakúskeho úradu vyplatené
neboli, mala preukázať, v akej výške jej boli poukázané. Žiaden takýto dôkaz neprodukovala, rovnako

ako neprodukovaai žiadny dôkaz ani k tvrdeniu, že tieto dávky poukázala deťom. Súd má v tejto časti
pochybnosť o tom, či má vôbec matka na takéto dávky nárok. Predmetom však nebolo skúmanie tejto
skutočnosti. K blokom o kúpe predloženým spolu s vyjadrením k odvolaniu matky súd neprihliadal,
nakoľko nie je jeho povinnosťou zostavovať tvrdenia z pripojených listinných dôkazov namiesto matky.
Bolo v záujme matky, aby konkretizovala položkovito, čo konkrétne a v akej sume v tom ktorom mesiaci

pre deti kúpila. Súd vo vzťahu k nákupom potravín, ktorými podľa tvrdení matky samej matka prispievala
nad rámec výživného, konštatuje, že nakúpila vždy vtedy, keď prišla domov i ona, poprípade aj so
svojou dcérou, teda potraviny boli nakupované pre všetkých, požívala ich aj matka, napokon tie, ktoré
zostali, neskonzumovali sa, vzala k svojim rodičom do Č.. Súd poukazuje aj na to, že niektoré z dokladov
o kúpe boli predložené v nemeckom jazyku, na mnohých z nich boli položky nezrozumiteľné, ťažko

špecifikovateľné, nečitateľné, mnohé z položiek sa netýkali zjavne potrieb maloletých detí. Neprihliadol
ani na platbu realizovanú v sume 700 € (čl. 206 rub), nakoľko z výpisu o úhrade nevyplýva ani účel
platby, ani meno adresáta ako príjemcu platby. Otec detí navyše túto platbu rozporoval. Neprihliadal ani
na platby označené ako „príspevok na kotol“ ( 2 x 200 €), nakoľko nejde podľa označeného účelu o
príspevok na výživu, či potreby detí. Napokon, matka v čase týchto úhrad bola stále manželkou otca

detí, preto bolo jej povinnosťou podieľať sa na chode ich domácnosti. Nakoľko z listinných dôkazov
predložených matkou nemožno vyvodiť, že platby v sumách vyšších ako 100 € (určené výživné) platila
nad rámec určených 100 €, pretože nepredložila platby za každý mesiac jednotlivo, aby súd mohol
dospieť k záveru, že tieto sumy dávajú spolu v súčte sumu, ktorú mala matka za rozhodné obdobie
naozaj zaplatiť. Z niektorých dokladov o úhradách vyplývajú aj mesiace, za ktoré matka výživné po 100 €

platila. Z tých dokladov, z ktorých to nevyplýva, súd vyvodil, že nemôže sumu prevyšujúcu 100 € zaradiť
k platbám nad rozsah určeného výživného, nakoľko aj otec takéto jednorázové úhrady rozporoval (napr.
aj sumu 500 € čl. 206 rub). Bolo teda na matke, aby preukázala, čo konkrétne a za ktoré obdobie mienila
zaplatiť.

Napokon, súd poukazuje opakovane aj na to, že s výškou určeného výživného v takejto sume v
pôvodnom rozsudku v uvedenej veci (hoci bol odvolacím súdom - avšak na odvolanie otca - zrušený),
matka nevyjadrila nesúhlas. Nenamietala, že by nemohla výživné v takejto výške platiť, nepodala
odvolanie. Bránila sa však zameškanému výživnému, nakoľko u nej došlo k zmene pomerov, keď sa jejdňa 3.4.2016 narodilo ďalšie dieťa P. M.. K tejto skutočnosti však došlo až po právoplatnosti rozsudku
súdu vo veci rozvodu (XX.X.XXXX). Skutočnosť, že sa matke narodilo ďalšie dieťa, ktorého biologickým
otcom nie je otec maloletého L. a R., môže mať význam len pre rozhodnutie o spôsobe zaplatenia

zameškaného výživného, nakoľko predmetom nie je posudzovanie súčasných pomerov matky, resp. jej
pomerov od X.X.XXXX.

Pri určenom výživnom v sume 180 € mesačne pre L. súd dospel výpočtom k záveru, že matka by mala
za sporné obdobie zaplatiť na jeho výživu sumu 6 480,11 €: za január XXXX - 3 dni (180 : 31 = 5,81 €

na deň x 3) sumu 17,43 €, za 11 ďalších mesiacov v roku XXXX = 1 980 € ( 11 x 180 € ), za 12 mesiacov
v roku XXXX 2 160 € ( 12 x 180 € ), za 12 mesiacov v roku XXXX 2 160 € ( 12 x 180 € ) a za 28 dní
v mesiaci január 2016 ( nakoľko rozsudok vo veci rozvodu nadobudol právoplatnosť dňa 29.1.2016 ) v
sume 162,68 € ( 28 dní v januári 2016 x 5,81 € ). Na mal. Jakuba matka preukázateľne zaplatila sumu
1 908,18 € (36 mesiacov po 50 € + 18,18 € na stravu za X/XXXX + 50 € na narodeniny + polovica z
ďalších 30 € navyše, teda 15 € a z ďalších 50 €, teda 25 €). Preto rozdiel v sume 4 571,93 € predstavuje

zameškané výživné, ktoré je matka povinná na výživu maloletého Jakuba ešte zaplatiť.

Pri určenom výživnom v sume 120 € mesačne pre R. súd dospel k záveru, že matka by mala za sporné
obdobie zaplatiť na jej výživu sumu 4 319,97 €: za január XXXX 11,61 € ( 120 : 31 dní = 3,87 € na deň
x 3 = 11,61 € ), za 11 ďalších mesiacov v roku XXXX = 1 320 €, za 12 mesiacov v roku XXXX 1 440 €,

za 12 mesiacov v roku XXXX 1 440 € a za 28 dní v januári XXXX 108,36 € ( 28 x 3,87 € ). Na mal. R.
matka preukázateľne zaplatila sumu 1 840 € (36 mesiacov po 50 € + polovica z ďalších 30 € navyše,
teda 15 € a z ďalších 50 €, teda 25 €). Preto rozdiel v sume 2 479,97 € predstavuje zameškané výživné,
ktoré je matka povinná ešte zaplatiť.

Zameškané výživné na obe maloleté deti súd povolil matke splatiť v 4 štvrťročných splátkach do jedného
roka. Prihliadol na jej súčasnú situáciu spočívajúcu v tom, že sa jej narodilo ďalšie dieťa, vzhľadom k
čomut.č.nepracujeazatiaľpodľajejtvrdenínepoberáanimaterskýpríspevok.Priurčenípočtusplátoka
obdobia,doktoréhojepovinnázaplatiť,vychádzalvšakajztoho,ževrozhodnomobdobímatkaprevzala
titulom kompenzačných dávok sumu 10 997,88 €, pričom nepreukázala, že by ju poukázala svojim mal.

deťom, na ktoré jej bola vyplatená (súd teda predpokladá, že nimi disponuje). Neuniesla v tejto časti
dôkazné bremeno. Zameškané výživné predstavuje spolu 8 960,08 €, čo je stále menšia suma, než tá,
ktorú matka prevzala titulom kompenzačných dávok na maloleté deti. Súdu sa preto povolenie splátok,
ich výška a stanovenie obdobia, v ktorom je matka povinná splátky realizovať, javí ako primerané a
spravodlivé zároveň.

Vo vzťahu k úhradám výživného v sume 100 € realizovaným už v januári XXXX (pomerná časť - 3
dni = 29. až XX.X.XXXX), vo februári XXXX a v ďalších mesiacoch, súd konštatuje, že toto výživné je
už výživným, ktoré treba započítať na výživu mal. detí na čas po rozvode (po XX.X.XXXX, vrátane
XX.X.XXXX, kedy nadobudol rozsudok v časti rozvodu právoplatnosť). Preto tieto sumy nemohol do

zameškaného výživného v tejto veci započítať.

Súd považoval za potrebné na záver poukázať aj na to, že na pojednávaní dňa X.X.XXXX otec mal. detí
uznal platby zo strany matky spolu v sume 3 930 €, vychádzajúc zrejme zo stavu ku dňu pojednávania.
V konaní mal však súd preukázané, že matka uhradila za 36 mesiacov (čo je rozhodné obdobie) po 100

€, teda 3 600 €, na narodeniny mal. L. 50 €, na jeho stravu v marci XXXX 18,18 € a potom dve platby
nad rámec určeného výživného: 30 € a 50 €, ktoré súd rozdelil na dve časti a rozpočítal medzi obe deti.
Mal teda preukázané, že matka zaplatila 3 748,18 €. Otec uznal sumu 3 930 €. Rozdiel predstavujúci
181,82 € je zrejme výživným (resp. jeho časťou) zaplateným matkou za obdobie po januári XXXX (po
XX.X.XXXX), a to je, ako už súd vyššie uviedol, potrebné započítať do výživného určeného na čas po

rozvode.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa ktorého žiadny z účastníkov
konania nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu
( § 81 ods. 1 O. s. p.) a v danom prípade súd ani nezistil dôvody na aplikáciu § 146 ods. 2 O. s. p.

Navyše, bolo by neúčelné a nehospodárne zaväzovať matku aj k náhrade trov konania, keď prioritne je
jej povinnosťou zaplatiť výživné, ktoré by úhradami navyše (napr. titulom trov) mohlo (hoc i len sčasti)
byť zmarené.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto jeho písomného
vyhotovenia, prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Ž. (§ 201, § 204 ods. 1 OSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 OSP - z podania musí byť zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované)
uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo
postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 OSP). Odvolanie možno
odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 205 ods.2 OSP. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody

odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods.3 OSP).

Podľa § 205 ods.2 OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný (§ 159 ods.1 OSP). Výrok
právoplatnéhorozsudkujezáväznýpreúčastníkovaprevšetkyorgány;akjenímrozhodnutéoosobnom

stave, je záväzný pre každého (§ 159 ods.2 OSP). Rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na
plnenie (§ 161 ods.1 OSP). Ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť (§ 161 ods.2 OSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z.) ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 OSP).